Rozhodnutie – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312210223
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5312210223.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpenému
Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, v konaní
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca

č. k. 6C/143/2012-61 zo dňa 16.07.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku III., ktorým návrh navrhovateľa na prerušenie konania do
právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa
na zákonného sudcu a nestranný súd zamietol, p o t v r d z u j e .

RozsudokokresnéhosúduvovýrokuI.,ktorýmnávrhnavrhovateľavcelomrozsahuzamietolavovýroku

II., ktorým odporkyni náhradu trov konania nepriznal, z r u š u j e a v zrušenom rozsahu mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni náhradu trov konania
nepriznal. Zároveň rozhodol, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva

navrhovateľa na zákonného sudcu na nestranný súd zamieta.
Nárok uplatnený navrhovateľom posudzoval okresný súd v zmysle § 3 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods.
1, 2 , § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov a podľa článku 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a
článku 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Okresný súd mal za to, že v danom prípade exekučným titulom pre exekučné konanie bol rozhodcovský

rozsudok. Prvostupňový súd mal za to, že na tento prípad možno aplikovať novelu Exekučného poriadku
§ 44 ods. 2 účinnú od 01.06.2010. Podľa tohto ustanovenia lehota 15 dní pre vydanie poverenia neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku tak, ako tomu bolo v tomto
prípade. Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu.
Ďalej konštatoval, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny úradný postup
nemáprávokonštatovaťprieťahyvkonaní.Prieťahyvkonanímôžubyťkonštatovanétak,akojeuvedené

vyššie,vrámcivybavovaniasťažnostinaprieťahyvkonaní,vrámcidisciplinárnehokonania,rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti. Navrhovateľ
podľa okresného súdu uvedené dôkazy nepredložil. Tým nepreukázal prieťah v konaní, nesprávny
úradný postup podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.
Tiež poukázal na tú skutočnosť, že nie každý prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah v
konaní. Nedodržanie zákonných lehôt sa nepovažuje vždy automaticky za porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR). Je potrebné skúmať všetky
okolnosti danej veci. Musí ísť o významné prieťahy v konaní, ktoré možno kvalifikovať ako zbytočnéprieťahy, neefektívny postup (I. ÚS 16/02, I. ÚS 63/00). V danom prípade nešlo podľa okresného súdu
o taký prieťah, aký má na mysli zákon a vzhľadom na náročnosť sporu, ktorý sa týkal posúdenia
rozhodcovského rozsudku, súd ani nevyhodnotil, že by došlo k prerokovaniu veci bez zbytočného

prieťahu. Okresný súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľ nesplnil prvú podmienku zodpovednosti za
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, t. j. že nepreukázal
nesprávny úradný postup ani nezákonné rozhodnutie.
Konštatoval tiež, že všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, pri aplikovaní logického výkladu
je nadbytočné a nehospodárne dokazovať splnenie ďalších podmienok. Súd by mohol návrh zamietnuť

pri nesplnení čo i len jednej podmienky. Preto nesplnenie ďalších dvoch podmienok súd zdôvodňuje nad
rámec zákonnej povinnosti.
Okresný súd ďalej dôvodil, že v tomto konaní navrhovateľ nepreukázal vznik škody (majetkovej ujmy).
Nepreukázal, v akom rozsahu sa nedomohol exekvovanej sumy, ani to, že sa nemôže domôcť takto
vymáhanej škody pri aplikácii iných právnych prostriedkov, iného exekučného titulu v rámci súdneho
konania. Tým nepreukázal, že škoda už vznikla. Nepreukázal ani výšku škody v príčinnej súvislosti s

porušením povinností odporkyne. Vyúčtované režijné náklady navrhovateľa nemôžu byť považované
za faktickú a skutočnú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú podnikateľskú činnosť navrhovateľa.
Okresný súd poukázal na to, že navrhovateľ je podnikateľský subjekt a náklady vynakladané v príčinnej
súvislosti s realizáciou predmetu obchodnej činnosti nemožno považovať za škodu. Nie každý obchodný
prípad podnikateľa musí byť ekonomicky výhodný.

Návrh navrhovateľa je v uvedenom smere podľa okresného súdu všeobecný a nepreskúmateľný.
Navrhovateľ nekonkretizoval, prečo samotné konštatovanie práva nie je dostatočným zadosťučinením.
Navrhovateľ v návrhu vychádzal len z predpokladov a nepredložil žiadne dôkazy ani konkrétne tvrdenia,
nezdôvodnil, aká nemajetková (morálna) ujma mu vznikla vzhľadom na subjekt navrhovateľa, ktorý je
právnickou osobou, závažnosť ujmy, závažnosť následkov.

Prvostupňový súd poukázal aj na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ktorý videl na strane navrhovateľa a nie na strane odporkyne, resp. konajúceho súdu. Navrhovateľ
opakovane v rozpore so zákonom poskytoval úver osobám nedostatočne finančne zabezpečeným,
opakovane poskytoval úvery v rozpore s platnými právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľov.
Takémuto konaniu súd nemôže poskytnúť právnu ochranu. Vyplýva to aj zo stanoviska, ktoré bolo

oboznámené ako príloha k vyjadreniu odporkyne, keď Európska komisia má takéto poznatky, konkrétne
o činnosti navrhovateľa. Nemožno konštatovať, že na strane navrhovateľa došlo k morálnej ujme,
nemožno konštatovať, že postupom súdu bolo poškodené jeho obchodné meno vo vzťahu k existujúcim
alebo potencionálnym spotrebiteľom, s ktorými uzavrel alebo uzatvára spotrebiteľské zmluvy.
Prvostupňový súd na základe dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno

napreukázaniedruhejpodmienkyprezodpovednosťzaškoduzanesprávnyúradnýpostupanezákonné
rozhodnutie, a to vznik a existenciu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným
postupom, podmienky pre náhradu nemajetkovej ujmy.
Navrhovateľ v konaní nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnych povinností
(nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom) a škodou, ktorá mala vzniknúť

navrhovateľovi porušením povinností. Tvrdená škoda nemá bezprostrednú a priamo príčinnú súvislosť
s rozhodnutím exekučného súdu a tvrdenými prieťahmi. Navrhovateľ nepreukázal, že bez vydania
rozhodnutiaexekučnéhosúdu,beztvrdeníprieťahovexekučnéhosúdubynebolodošlokvznikutvrdenej
škody.
Okresný súd zaujal stanovisko, že návrh navrhovateľa na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného

súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného sudcu
a nestranný súd je nedôvodný, tak podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., ako aj podľa § 109 ods. 2
písm. c) O. s. p. okresný súd dôvodil tým, že uplatnený dôvod na prerušenie konania nie je daný z toho
dôvodu, že by rozhodnutie záviselo od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Podľa názoru okresného súdu nie je daný dôvod na prerušenie konania ani podľa § 109 ods.

2 písm. c) O. s. p., keďže toto ustanovenie umožňuje súdu konanie prerušiť, avšak nejde o kogentné
ustanovenie, ktoré by súdu ukladalo povinnosť konanie prerušiť.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná právo na náhradu
účelne vynaložených trov na uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech
nemal.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval
vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.
Navrhovateľ namietal, že súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu
postupujúc podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. preto, že sa navrhovateľ bez ospravedlnenia na pojednávanie
nedostavil. Možnosť súdu konať v neprítomnosti účastníka je však obmedzená splnením formálnej
podmienky, spočívajúcej v podaní žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ

podal návrh na zrušenie pojednávania. V tejto žiadosti poukázal na skutočnosti, že súdu boli v návrhu
oznámené skutočnosti, pre ktoré sú všetci sudcovia daného okresného súdu vylúčení z prejednávania
a rozhodovania veci. Na základe týchto skutočností mal súd postupovať podľa ust. § 15 O. s. p.
a predložiť vec na rozhodnutie predsedovi súdu a ten vzhľadom na ust. § 12 mal vec predložiť na
rozhodnutie o jej pridelení inému súdu. Navrhovateľovi však vôbec nebolo predložené rozhodnutie o
vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu. Bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia bola možnosť

obrany voči prejednaniu veci pred zákonným sudcom odňatá a celkom zmarená. Súd tým, že prejednal
vec v neprítomnosti navrhovateľa, odňal mu možnosť konať pred súdom. Poukázal na znenie ust. §
15 O. s. p. Pokiaľ sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne
predsedovi súdu a v konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Navrhovateľ
uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému

bolavecpridelenásystémomsúdnehomanažmentunaprejednaniearozhodnutie,jepotrebnézkonania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave,
Nitre a Prešove. Tiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva

v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť
pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo
ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Navrhovateľ nemal

možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil
ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ sa nemal možnosť vyjadriť k dôkazom, ktoré súd
vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti
konať pred súdom. Nebol zároveň oboznámený s obsahom prednesov a dôkazov a nemal možnosť sa

k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť, pričom nemal ani možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
protitvrdení. Navrhovateľ namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe (a s použitím)
„inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou

hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na
takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Pričom takéto rozhodnutie musí byť zrušené.
Ďalej namietal, že pri rozhodovaní vychádzal z právneho záveru, že exekučný poriadok nestanovuje

lehotu 15 dní na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia. Uvedený záver neobstojí,
nakoľko je síce pravdou, že exekučný poriadok v § 44 ods. 2 výslovne upravuje, že súd vydá poverenie
v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na
vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu zo zákona. Z uvedenej dikcie však nevyhnutne vyplýva,
že súd je povinný preskúmať súlad žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo

návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom v lehote 15 dní a dospieť k
jednoznačnému záveru, či poverenie vydá, alebo nevydá. Súd musí vykonať rozhodovací proces v
zákonnom určenej lehote 15 dní bez ohľadu na končený výsledok, t.j. bez ohľadu na to, či poverenie
udelí, alebo neudelí. Tiež poukázal na to, že konajúci súd v odôvodnení rozhodnutia sa zaoberá
výlučne otázkou nesprávneho úradného postupu v podobe zbytočných prieťahov. Navrhovateľ poukázal

na podstatu nesprávneho úradného postupu, ktorý pozostáva z kumulovaných právnych skutočností,
ktoré predstavujú jednak nerozhodnutie v zákonnej lehote, jednak neodôvodnenú nečinnosť, ako aj
existenciu zbytočných prieťahov. Prvostupňový súd si z uvedených právnych skutočností vybral len
jedinú, rozhodoval len o nej a ostatné namietané skutočnosti ignoroval. Navrhovateľ je presvedčený,že taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým by navrhovateľovi nevznikol
nárok na náhradu škody, ak nebola podaná sťažnosť na prieťahy pred účinnosťou predmetného
ustanovenia, je ústavne nekonformný a zároveň neprístupný. Konajúci súd rozhodol bez toho, aby

vykonal dokazovanie zákonným spôsobom. Keď súd konštatuje, že nemá preukázanú výšku škody a ani
príčinnú súvislosť, hoci na preukázanie týchto okolností navrhovateľ navrhoval vykonanie dokazovania
a ktoré súd nevykonal, odňal navrhovateľovi možnosť konať pred súdom a došlo k zásahu do práva na
spravodlivý proces. Vzhľadom na uvedené navrhol zrušiť rozsudok prvostupňového súdu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
O. s. p.) napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým žalobný návrh zamietol a vo výroku, ktorým rozhodol
o trovách konania zrušil v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f), h) O. s. p. a vrátil okresnému súdu na
ďalšie konanie. Výrok, ktorým okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti pre porušenie práva navrhovateľa na zákonného

sudcu a nestranný súd zamietol, odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.

Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.

vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto

vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, neoboznámil ho s
vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k

nim a neumožnil mu navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Predvolanie
na nariadený termín pojednávania bolo navrhovateľovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi doručené
včas, viac ako 5 dní pred termínom pojednávania, teda v dostatočnom predstihu pred termínompojednávania. Dôvody uvedené navrhovateľom nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre
odročenie pojednávania. Tieto spočívali v námietke, že navrhovateľovi síce bolo doručené rozhodnutie
krajského súdu o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Čadca, avšak s týmto rozhodnutím

nesúhlasí, nakoľko ústavne konformným spôsobom nebola vyriešená otázka zákonného sudcu.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania
zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv

spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.
p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu
k prítomným účastníkom).

Okresný súd postupoval správne, keď na základe vykonaného dokazovania vec prejednal a rozhodol
v neprítomnosti navrhovateľa.

Podstatná časť odvolania navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval nestranný

sudca i napriek tomu, že krajský súd nevzhliadol v ním označených skutočnostiach dôvodné vylúčenie
sudcu, čo však nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti
nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. V danej veci rozhodol krajský súd uznesením č. k.
10NcC/191/2013-16 zo dňa 19. februára 2013, že sudca Okresného súdu Čadca Mgr. Richard Golis nie
je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Tomuto sudcovi bol spis pridelený 4. januára 2013 z

dôvodu dlhodobej práceneschopnosti JUDr. Anny Hozákovej. Následne z dôvodu ukončenia dlhodobej
práceneschopnosti JUDr. Hozákovej, bola vec pridelená tejto pôvodne zákonnej sudkyni s účinnosťou
od 22.04.2013. V súdenej veci však neboli zákonnou sudkyňou JUDr. Hozákovou oznámené skutočnosti
v zmysle ust. § 15 ods. 1 O. s. p., pre ktoré by bola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci.
Nebol teda daný dôvod na rozhodnutie nadriadeného súdu o vylúčení či nevylúčení zákonnej sudkyne

z prejednávania a rozhodovania veci.

Požiadavka nestrannosti súdu vyplýva tak z čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ
aj neexistuje žiadne rozhodnutie nadriadeného súdu vo vzťahu k JUDr. Anne Hozákovej o tom, že

sudkyňa je alebo nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, odvolací súd môže posúdiť túto
otázku samostatne. Krajský súd však v skutočnosti, že škoda mala navrhovateľovi vzniknúť postupom
okresného súdu, na ktorom vykonáva zákonná sudkyňa funkciu sudcu, nevidí dôvod pre vylúčenie
zákonnej sudkyne z prejednávania aj rozhodovania veci.

Je nutné rozlišovať medzi pojmom súd a sudcovia a z hľadiska zásad spravodlivého procesu citlivo
zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá právnym pomerom priliehavosť
názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu. Vzťah sudcov je pri výkone
rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej moci, ktorá nepodlieha
subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná v ich postojoch voči

súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len sama táto skutočnosť nemôže
byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by tak apriórne stáli vo svetle
spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi sudcom a súdom nie je vzťahom
zamestnaneckým alebo služobným. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká
osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu. Sudca je

pri výkone funkcie sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa
svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov,
len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.).
Nezávislosť sudcu je nevyhnutné vidieť aj ako nezávislosť v rámci samotnej súdnej moci, celého
súdneho systému aj konkrétneho súdu, na ktorom sudca pôsobí. Iba takéto chápanie nezávislosti je

predpokladom nestrannosti sudcu, ktorú nesmie nikto ohroziť (uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k.
1Nc 86/2011 zo dňa 24. novembra 2011). Sudca je povinný v každej súdenej veci zachovávať vecný
a profesionálny prístup, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania
je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu (keď v prejednávanej vecizákonná sudkyňa nekonala a nerozhodovala v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu
úradnému postupu), nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonnej
sudkyne JUDr. Anny Hozákovej z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Z uvedeného dôvodu nebolo dôvodné akceptovať návrh navrhovateľa na prerušenie konania. Okresný
súd svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na prerušenie konania dostatočne a presvedčivo odôvodnil,
s ktorými dôvodmi sa krajský súd stotožňuje. Riešenie otázky prípadnej zaujatosti sudcov patrí medzi
otázky, ktoré sú všeobecné súdy oprávnené riešiť a o tejto otázke právoplatne rozhodli. Z uvedených

dôvodov potom rozhodnutie okresného súdu v tejto časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O. s. p.

Okresný súd konštatoval neexistenciu nesprávneho úradného postupu ako základnej podmienky pre
vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Nesprávny úradný postup je
definovaný v ust. § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. a za osobitné právne skutočnosti je potrebné
považovať: 1. porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť právny úkon alebo vydať rozhodnutie v

zákonom ustanovenej lehote a 2. zbytočné prieťahy v konaní. Hoci za nesprávny úradný postup zákon
považuje aj ďalšie skutočnosti, vychádzajúc zo skutkového odôvodnenia žalobného návrhu, navrhovateľ
poukazoval práve na tieto dve rôzne skutočnosti. Odvolací súd má za to, že navrhovateľ dôvodne v
odôvodneníodvolaniaupozorňuje,žeokresnýsúdnevysvetlil,prečonekonštatoval,žedošlokporušeniu
práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy

SR, ako aj práv na prejednanie veci v primeranej lehote a v tejto časti je odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu vnútorne rozporné. Ako odvolací súd zistil z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu, tento konštatoval, že v danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010, podľa
ktorého 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatila, s ktorým čiastkovým záverom sa odvolací súd

stotožňuje. Zároveň konštatoval, že všeobecný súd konajúci o nároku na náhradu škody za nesprávny
postup nemá právo konštatovať prieťahy v konaní, pričom poukázal na tú skutočnosť, že nie každý
prieťah v konaní možno vyhodnotiť ako zbytočný prieťah. V danej časti má odvolací súd za to, že
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového súdu je nepresvedčivé, vyvolávajúce pochybnosti v súvislosti
s tým, že prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil otázku nesprávneho úradného postupu v súvislosti

so zbytočnými prieťahmi v konaní v nadväznosti na časové okolnosti vydania samotného rozhodnutia
exekučného súdu. A to aj z toho dôvodu, že v čase, kedy došlo k namietanému nesprávnemu postupu,
neplatilo ešte ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinné od 01.01.2013, hoci okresný súd v
napadnutom rozsudku toto ustanovenie citoval. Ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. účinné od
01.01.2013 nemožno na danú vec aplikovať, keďže je potrebné použiť ustanovenie zákona v čase, kedy

boli naplnené rozhodné právne skutočnosti pre vznik nároku. Vzhľadom na to, že zákon účinný v čase,
keď došlo k rozhodným skutočnostiam, posúdenie nesprávneho úradného postupu, spočívajúceho v
zbytočných prieťahoch bližšie nešpecifikuje, posúdenie tejto otázky je na úvahe súdu, pričom táto úvaha
musí byť riadne odôvodnená tak, aby rozhodnutie nebolo arbitrárne. V odôvodnení rozhodnutia, ktorým
súd rozhoduje o otázke nesprávneho úradného postupu v súvislosti s porušením povinnosti orgánu

verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v nadväznosti na zbytočné prieťahy v konaní, musí
výstižne, zrozumiteľne a presvedčivo podať výklad svojho myšlienkového postupu, ktorý ho priviedol k
záveru, že v predmetnej veci ide alebo nejde o nesprávny úradný postup, a prečo tomu tak je (§ 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 157 ods. 2 a § 167 ods. 2 O. s. p.). Pre záver o zbytočných prieťahoch
je potrebné posúdenie časovej primeranosti vydaného rozhodnutia v súvislosti s ďalšími okolnosťami

prípadu. Medzi takéto okolnosti patrí správanie sa oprávneného, jeho súčinnosť, iné procesné prekážky,
vrátane ďalšieho priebehu konania, postupu exekútora a exekučného súdu.

Bez toho, aby súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne a relevantne uviedol dôvody,
na ktorých je rozhodnutie založené, odôvodnenie jeho rozhodnutia je nezrozumiteľné, nepresvedčivé

a neobhájiteľné, v dôsledku čoho je toto rozhodnutie, v časti týkajúcej sa nesprávneho úradného
postupu v súvislosti s porušením povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v nadväznosti na zbytočné prieťahy v konaní, nepreskúmateľné. Dôvody, ktoré viedli okresný súd k
zamietnutiu žalobného návrhu vo vyššie špecifikovanej časti, nemôže zistiť nielen odvolací súd pri
svojej prieskumnej činnosti, ale nemôže ich zistiť ani odvolateľ, ktorému tak postupom súdu bola odňatá

možnosť konať pred súdom. Bolo mu totiž znemožnené posúdiť, ako súd prvého stupňa vyložil a
aplikoval príslušné právne predpisy a akými úvahami sa pri svojom rozhodnutí spravoval.Z uvedeného dôvodu prichádzalo do úvahy len zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O. s. p.), čoho dôsledkom bolo zároveň
aj nesprávne posúdenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p.

Okrem toho, za situácie, keď sa prvostupňový súd riadne nevyporiadal s prvým predpokladom vzniku
objektívnej zodpovednosti, je z pohľadu odvolacieho súdu predčasné hodnotiť ďalšie predpoklady
objektívnej zodpovednosti.

V ďalšom konaní, za predpokladu, že navrhovateľ stále trvá na svojom návrhu na priznanie majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu nesprávneho úradného postupu, bude potrebné, aby súd prvého
stupňa doručil navrhovateľovi vyjadrenie odporcu a umožnil vo veci sa k nemu vyjadriť. Následne v
odôvodnení svojho rozhodnutia jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyloží svoje
myšlienkové pochody o tom, ako posúdil nesprávny úradný postup v súvislosti s porušením povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v nadväznosti na zbytočné prieťahy v konaní

a zo skutkových zistení vyvodí právne závery takým spôsobom, aby jeho rozhodnutie bolo jasné,
zrozumiteľné, dostatočne odôvodnené a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O. s. p.), vyporiada sa pritom aj s
výhradami navrhovateľa, prezentovanými v odvolaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok prípustný nie je.