Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/769/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712216152
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6712216152.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova
č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova
4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 08 10.

2013, č. k.: 13C/233/2012-98, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s.
p.“) zamietol. Navrhovateľov návrh na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o sťažnosti navrhovateľa nepovažoval za dôvodný. O tom, či je a ktorý sudca Okresného súdu
Zvolen vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava
proti odporcovi Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
vyriešil Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd nadriadený. Dôvod na prerušenie konania nebol podľa
názoru okresného súdu daný podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

Navrhovateľ návrh na prerušenie konania odôvodnil podaním ústavnej sťažnosti pre porušenie
základného práva na súdnu ochranu, keď podľa jeho názoru krajský súd nesprávne rozhodol o
nevylúčení sudcov Okresného súdu Zvolen z prejednania danej veci, a preto je potrebné vyčkať
na rozhodnutie ústavného súdu o tejto sťažnosti. Prvostupňový súd konštatoval, že o námietke
zaujatosti bolo rozhodnuté Krajským súdom v Banskej Bystrici ako súdom nadriadeným postupom
podľa § 16 ods. 1 O. s. p. Vo veciach, ktoré sa pôvodne viedli na okresnom súde súde pod

sp. zn. 13C/233/2012, 13C/234/2012, 13C/235/2012, 13C/236/2012, 13C/237/2012, 13C/238/2012,
13C/239/2012, 13C/240/2012, 13C/241/2012, 13C/242/2012 zákonný sudca JUDr. Juraj Lehotský nebol
vylúčený z prejednávania a rozhodovania týchto vecí, keďže nebol zákonným sudcom
v predmetných exekučných veciach. Bol toho názoru, že keďže si navrhovateľ uplatnil svoje zákonné
právo namietať nestrannosť súdu a o jeho námietke už bolo zákonným postupom rozhodnuté, nevidel
dôvody pre prerušenie konania, a preto jeho návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

Nestotožnil ani s názorom navrhovateľa, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka majúca význam
pre rozhodnutie súdu, keďže v danom prípade ide o otázku procesného charakteru, ktorá nemá priamy
dopad na posúdenie nároku navrhovateľa, t. j. nemá priamy súvis s vyriešením sporu vo
veci samej, a teda nejde o prejudiciálnu otázku, od ktorej vyriešenia priamo závisí výsledok sporu.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odvolanie navrhovateľ. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods.

2 písm. a/, b/, c/ a f/ O. s. p. Tvrdil, že prvostupňový súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O. s.p.), prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Namietal, že súd vo svojom rozhodnutí nekonkretizuje, prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že
neboli splnené podmienky pre prerušenie konania. Rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a musí byť
zrušené.

Dôvod na prerušenie konania navrhovateľ súdu preukázal. Súdu doručil elektronicky na zverejnenú
e-mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania spolu s prílohou - ústavnou sťažnosťou.
Navrhovateľ už v žalobe upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský
súd v označených skutočnostiach nevzhliadol dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v

očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného.
Je tomu tak aj preto, že rozhodovanie krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou
iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Pomer zákonného sudcu k veci ako
aj pomer každého zo sudcov konkrétneho okresného súdu možno vzhliadnuť v tom, že je sudcom
vecne a miestne príslušného okresného súdu, postupom ktorého mala byť spôsobená žalobcovi škoda.

Navrhovateľ s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou
praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské
práva v Štrasburgu neobstojí, podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho práva na nestranný súd, ktorej
výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Nie je prípustné, aby do rozhodnutia ústavného
súdu sa v konaní o veci samej pokračovalo a naďalej vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.

Navrhol uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.

Vyjadrenie k odvolaniu žalovaným podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a

bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

V návrhu na prerušenie konania navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím krajského súdu o tom,
že sudcovia Okresného súdu Zvolen nie sú z prejednávania a rozhodovania veci vylúčení. Rozhodnutím

krajského súdu, ktoré hodnotí navrhovateľ ako nesprávne, malo byť zasiahnuté do základného práva
navrhovateľa zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. práva na
súdnu ochranu a osobitne práva na zákonného sudcu (článok 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a
práva na prerokovanie veci nestranným súdom a tiež do základného práva na spravodlivý súdny proces
zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

t. j. práva na nestranný súd zriadený zákonom.

Z obsahu spisu vyplýva, že e-mailom zo dňa 04. 10. 2013 navrhovateľ zaslal návrh na zrušenie
pojednávania a ústavnú sťažnosť.

Závery prvostupňového súdu v tomto smere sú správne. Okresný súd mal k dispozícii všetky listiny
predkladané navrhovateľom spolu s návrhom na prerušenie konania. Nebolo však preukázané vedenie
takého konania, ktoré by podľa názoru súdu rozhodujúceho o návrhu na prerušenie konania mohlo
podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ovplyvniť rozhodnutie súdu o náhrade škody a nemajetkovej
ujmy. K námietkam navrhovateľa, že napriek rozhodnutiu Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako

súdu nadriadeného, o tom, či je a ktorý sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci,
musí okresný súd prerušiť konanie vo veci samej do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti proti
porušovaniu základných práv a slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, dal prvostupňový
súd dostačujúcu odpoveď. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.:
3Cdo/102/2013 z 11. 03. 2013 v obdobnej veci týkajúcej sa tých istých účastníkov ako aj na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30 Cdo/727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu
vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody
len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť žalobcovi spôsobená škoda. Nie je dôvodná
námietka navrhovateľa, že prvostupňový súd v dôvodoch rozhodnutia nerozviedol svoje úvahy, ktorého viedli k zamietnutiu návrhu na prerušenie konania, pretože tieto v rozhodnutí stručne, zrozumiteľne
uviedol.

Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo
medzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná;vtomprípadepostúpinávrhústavnému
súdu na zaujatie stanoviska.

O námietke zaujatosti vznesenej navrhovateľom krajský súd právoplatne rozhodol.

V danej veci nebol podľa názoru odvolacieho súdu dôvod na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ O. s. p., pretože otázku, či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho
stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov,

nie ústavný súd v konaní o sťažnosti navrhovateľa, ktorými namieta porušenie svojich základných
práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako to vyplýva z uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky v skutkovo a právne totožnej veci napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06. 02.
2013, I. ÚS 92/2013 z 13. 02. 2013, ktorými sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s. r. o. proti

uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorými rozhodol tak, že nevylúčil všetkých sudcov
okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci na návrh navrhovateľa odmietol pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

Zároveň odvolací súd dodáva, že o ústavných sťažnostiach navrhovateľa rozhodol Ústavný súd SR

v stovkách (tisíckach) rozhodnutí, ktorými sťažnosti navrhovateľa odmietol, pričom zaujal principiálne
názory napr. napr. sp. zn. I. ÚS 92/2013 z 13. februára 2013, sp. zn. I. ÚS 293/2013 z 29. mája 2013,
sp. zn. II. ÚS 447/2013 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 460/2013 z 26. septembra 2013,
sp. zn. III. ÚS 301/2013 z 2. júla 2013 či mutatis mutandis sp. zn. IV. ÚS 483/2013 z 15. augusta 2013,
preto okresný súd dospel k správnemu názoru, že neexistuje dôvod na prerušenie konania ani podľa §

109 ods. 2 písm. c/ O. s. p., pretože neprebieha žiadne konanie, v ktorom by sa riešila otázka majúca
význam pre rozhodnutie súdu v tejto veci.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.