Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. december 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/815/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111225283
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4111225283.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., I. XX, zastúpený
Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ, s. r. o., so sídlom Nitra, Farská 25, proti
odporkyniam: 1. T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XX, 2. T. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., J.
XXXX/XX, obidve zastúpené JUDr. Petrom Markom, advokátom, so sídlom Topoľčany, Bernolákova 36,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkýň: Generali Slovensko poisťovňa, a. s., so sídlom

Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, o zaplatenie sumy 2.748 eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 27. februára 2015 č. k.
25C/199/2011-263 v spojení s opravným uznesením zo dňa 30. apríla 2015 č. k. 25C/199/2011-277 a
opravným uznesením zo dňa 10. augusta 2015 č. k. 25C/199/2011-282 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že:

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu trov konania pozostávajúcu z
trov právneho zastúpenia vo výške 496,79 eura a súdneho poplatku za odpor vo výške 111,50 eura,
právnemu zástupcovi odporkýň v 1. a 2. rade JUDr. Petrovi Markovi, advokátovi, so sídlom Topoľčany,
Bernolákova 36, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkýň v 1. a 2. rade náhradu trov
konania v sume 21,98 eura, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporkyniam v 1. a
2. rade náhradu trov konania k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Petra Marka v sume 1.105,08 eura

do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Okrem toho navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkýň v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 43,95 eura
do 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 146
ods. 2 prvá veta, § 150 OSP a zaoberajúc sa otázkou, či v danej veci bol možný postup podľa § 150
OSP a odporkyniam náhradu trov konania nepriznať, dospel k záveru, že nevidí možnosť postupu podľa
§ 150 OSP. Mal za to, že navrhovateľ zobral späť návrh, vzhľadom na výsledok znaleckého posudku,

podľa ktorého by inak súd návrh zamietol a náklady navrhovateľa by boli vyššie. Bolo síce pravdou, že
škody sa navrhovateľ domáhal z dôvodu dopravnej nehody, ktorú spôsobil pôvodný odporca. Ak by túto
odporca popieral, že za ňu nie je zodpovedný, a preto s návrhom nesúhlasil, bolo by možno možné
uvažovaťopostupepodľa§150OSP.Pôvodnýodporcavšaksvojuzodpovednosťnepopieral,nesúhlasil
len s výškou plnenia, vzhľadom na stanovisko vedľajšieho účastníka. Trestnoprávna zodpovednosť
nemôže dávať neobmedzené právomoci poškodenému, aby si voči škodcovi uplatňoval neprimerané

požiadavky a škodca sa nemal právo brániť. Má tak právo sa dať zastupovať právnym zástupcom a v
prípade úspechu uplatňovať trovy právneho zastúpenia. V rozsahu uznaného bodového ohodnoteniabolo navrhovateľovi plnené pred podaním návrhu. Podľa názoru súdu sa vec dostala do roviny sporu
o výšku plnenia, na čom sa sporné strany nezhodli. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok, podľa
ktorého sa nepotvrdili tvrdenia navrhovateľa, a naopak, potvrdili sa tvrdenia pôvodného odporcu a

vedľajšieho účastníka na strane odporkýň. To, že navrhovateľ vychádzal z odborného posúdenia, bolo
jeho zodpovednosťou, nešlo o dôkaz, ktorý by dával vypracovať súd, ale predkladal ho navrhovateľ.
Výsledok znaleckého posudku vo veci na postup súdu podľa § 150 OSP nemal vplyv, tak ako napríklad
pri ustanovení § 142 ods. 3 OSP (tiež neznamená nepriznanie trov). O veci bolo možné uvažovať aj z
roviny, či by si uplatňoval a mal navrhovateľ právo na náhradu trov konania, ak by znalecký posudok

potvrdil jeho tvrdenia. Ak áno, potom na náhradu trov konania mal jednoznačne nárok aj pôvodný
odporca, resp. odporkyne a nebol tak dôvod postupovať podľa § 150 OSP. Bežne sa v prípade náhrady
škody úspešnému navrhovateľovi priznáva náhrada trov konania, preto o trovách konania súd prvého
stupňarozhodolpodľa§146ods.2prvávetaOSPtak,žezaviazalnavrhovateľananáhradutrovkonania
odporkýň. Pôvodný odporca, ako aj súčasné odporkyne sa dali zastupovať právnym zástupcom, na čo
mali zákonné právo, ako ani nezavinili zastavenie konania. Späťvzatie návrhu bol úkon navrhovateľa,

na základe ktorého došlo ku skončeniu konania. Z pohľadu procesného výsledku, keď
k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia návrhu, zastavenie konania zavinil navrhovateľ.
Zavinenie navrhovateľa sa interpretuje vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou bolo správanie
účastníka konania, teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie NS SR sp. zn.
3MCdo/3/2007 z 30. 07. 2008, uznesenie NS SR sp. zn. 2Co/2/2008 z 26. 02. 2008, uznesenie NS SR

sp.zn.2Obo/183/92z27.10.1992).Keďžebolokonaniezastavené,súdprvéhostupňatakodporkyniam
priznal náhradu trov konania za súdny poplatok za odpor v sume 111,50 eura (určený z istiny 1.865,61
eura, keď vo zvyšku došlo k späťvzatiu návrhu pred začatím konania vo veci samej) a z trov právneho
zastupovania v sume 993,58 eura. Trovy právneho zastúpenia boli za dva úkony právneho zastupovania
po 111,21 eura (zo sumy 2.748 eura, prevzatie veci, podanie odporu), jeden úkon v sume 27,80 eura

(zo sumy 2.748 eura, účasť na odročenom pojednávaní dňa 01. 12. 2011), štyri úkony po 81,33 eura
(zo sumy 1.865,61 eura, účasť na pojednávaní dňa 24. 01. 2012, dňa 22. 01. 2013, písomné vyjadrenie
zo dňa 20. 03. 2012 a zo dňa 26. 11. 2013), jeden úkon v sume 20,33 eura (zo sumy 1.865,61 eura,
účasť na pojednávaní, na ktorom sa pred začatím pojednávania uznesením zastavilo konanie dňa 27.
03. 2014), trikrát režijný paušál po 7,41 eura, dvakrát po 7,63 eura, dvakrát po 7,81 eura a jeden v sume

8,04 eura, náhrada za stratu času v sume 102,94 eura (cesta na štyri aj odročené pojednávania), všetko
s 20 % DPH, cestovné 81,74 eura (na štyri aj odročené pojednávania) v zmysle vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Okrem toho v zmysle § 146
ods. 2 prvá veta OSP zaviazal navrhovateľa, s poukazom na zdôvodnenie v predchádzajúcom odseku,
na úhradu trov vedľajšieho účastníka na strane odporkýň za cestovné náhrady v sume 43,95 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, nestotožňujúc sa s názorom
súdu prvého stupňa, nakoľko mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa podľa §
150 ods. 1 OSP, aby súd nepriznal náhradu trov konania. Upozornil na to, že pri uplatnení svojho
nároku vychádzal z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo

dňa 08. 03. 2010, vypracovaným lekárom MUDr. Y. W. s tým, že predmetný lekársky posudok
bol spracovaný a vydaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia. Pri uplatnení nároku vychádzal z rozdielu bodového ohodnotenia
medzi lekárskym posudkom vyhotoveným odborníkom - lekárom, ktorý vyhotovil lekársky posudok o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia a medzi hodnotením zo strany vedľajšieho účastníka

- poisťovne. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil so záverom súdu, že uviedol odporcu do pozície, v ktorej
sa musel brániť. Bolo pravdou, že pôvodný odporca spôsobil dopravnú nehodu a súhlasil aj s tým, že
odporca nepoprel svoju zodpovednosť za dopravnú nehodu, avšak bolo potrebné si uvedomiť, že v
dôsledku konania odporcu mu vznikol zákonný nárok na odškodnenie náhrady za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, a to vo výške určenej na základe lekárskeho posudku. Zdôraznil, že jeho

nárok bol v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. obodovaný, teda si v konaní uplatňoval iba svoje právo,
na ktoré mal zákonný nárok. Uviedol, že nemá lekárske vzdelanie, preto navrhol znalecké dokazovanie
a hneď po vyhotovení znaleckého posudku podaný návrh zobral späť. Vzhľadom na uvedené mal za
to, že boli dané dôvody hodné osobitného zreteľa, a preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 220 OSP
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že odporkyniam a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov

konania neprizná, alternatívne zruší uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vráti na ďalšie konanie.K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporkyne v 1. a 2. rade, poukazujúc na svoje
predchádzajúce vyjadrenia, ktorých sa v plnom rozsahu pridržali. Napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa považovali za vecne správne a odôvodnené a odvolanie navrhovateľa za účelové a nedôvodné.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 OSP v
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2
OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné, preto napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa svojím návrhom, doručeným súdu prvého stupňa dňa
19. 08. 2011, domáhal zaplatenia sumy 2.748 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že
dňa 21. 08. 2008 bol s odporcom účastníkom dopravnej nehody, ktorú zavinil odporca. Odporca
bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 6T/24/2010-182 zo dňa 09. 03. 2010, ktorý nadobudol

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09. 03. 2010, uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 158 Trestného zákona. Podľa lekárskeho posudku zo dňa 08. 03. 2010 bolo sťaženie spoločenského
uplatnenia navrhovateľa ohodnotené na 190 bodov. Keďže navrhovateľovi vznikol nárok na úhradu
sťaženia spoločenského uplatnenia v roku 2010 a v predchádzajúcom kalendárnom roku sa hodnota
bodu pre určenie sumy náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia rovnala sume 14,46 eura, vzniklo

navrhovateľovi právo na náhradu škody vo výške 2.748 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,50 % p. a. zo sumy 2.748 eura od 20. 08. 2011 do zaplatenia. Súd prvého stupňa vo veci
najskôr rozhodol platobným rozkazom zo dňa 06. 09. 2011 č. k. 10Ro/259/2011-14, voči ktorému v
zákonnej lehote podal odpor odporca, namietajúc, že Generali Slovensko poisťovňa, a. s. vyplatila z
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

odporcu navrhovateľovi sumu 2.273 eur ako náhradu za bolestné v počte bodov 170 a sumu 1.591 eur
ako náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 110. Okrem toho dodal, že poisťovňa
navrhovateľovi v prípade náhrady za bolestné neuznala nárok vo výške 53 bodov a v prípade náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 80 bodov. S poukazom na skutočnosti preukázané
pred otvorením pojednávania, vyjadrené na pojednávaní konanom dňa 01. 12. 2011, navrhovateľ doplnil

svoj návrh tak, že rozšíril požadovanú sumu o náhradu za bolestné vo výške 53 bodov v sume 708,61
eura a zároveň upravil sumu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na sumu 1.157 eur,
nakoľko mu bola vyplatená suma 1.591 eur za počet bodov 110, čo spolu predstavovalo sumu 1.865,61
eura. Následne súd prvého stupňa ustanovil MUDr. H. L., bytom U. námestie 3, B., znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, za znalca v tomto konaní, ktorý vypracoval

v konaní znalecký posudok č. 9/2013. Po oboznámení sa so znaleckým posudkom, na pojednávaní
konanom dňa 27. 03. 2014, navrhovateľ pred začiatkom pojednávania uviedol, že berie návrh späť
a súd prvého stupňa uznesením zo dňa 27. marca 2014 č. k. 25C/199/2011-232 konanie zastavil,
ako aj určil, že trovy štátu v sume 531,30 eura budú hradené z rozpočtových prostriedkov Okresného
súdu Nitra a odporkyniam v 1. a 2. rade uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra súdny

poplatok v sume 111,50 eura do 15-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Poslednými výrokmi
rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyniam v 1. a 2. rade
náhradu trov konania k rukám ich právneho zástupcu JUDr. Petra Marka v sume 1.105,19 eura do 30-
tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ako aj navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkýň v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 43,95 eura do 30-tich dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti tomuto uzneseniu v časti výrokov, ktorými bola navrhovateľovi
uložená povinnosť zaplatiť odporkyniam v 1. a 2. rade, ako aj vedľajšiemu účastníkovi, náhradu trov
konania podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v dôsledku čoho odvolací súd uznesením zo
dňa 20. novembra 2014 č. k 9Co/449/2014-246 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutých častiach,
týkajúcich sa náhrady trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách konania súd prvého stupňa opätovne rozhodol napadnutým uznesením.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ak došlo k zastaveniu konania (napríklad podľa ustanovenia § 96 ods. 1 OSP v prípade, že
navrhovateľ vzal účinne späť návrh na začatie konania), nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146

ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146
ods. 2 OSP) uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného
konania, a to podľa prvej vety tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť
zastavené, a podľa druhej vety tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý
návrh späť, ktorý bol podaný dôvodne.

K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov.
Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo
pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ

domáha, a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že
podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo
v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal, resp. inak zavinil
zastavenie konania.

Povinnosť hradiť trovy konania sa môže v jednotlivých prípadoch javiť ako neprimerane tvrdá.
Ustanovenie § 150 odsek 1 OSP preto umožňuje súdu, aby v takýchto výnimočných prípadoch z
dôvodu hodného osobitného zreteľa účastníkom, vedľajším účastníkom alebo štátu, ktorí by inak mali
právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznal. Ide o odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu.

Keďže toto ustanovenie negatívne dopadá na účastníka, ktorý by mal inak právo na náhradu trov
konania, jeho použitie musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy
výnimočný charakter. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na
strane účastníkov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým
druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať

sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade súd musí prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery všetkých účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť hradiť trovy, ale aj
toho, ktorého majetková sféra by bola použitím tohto výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy tiež
treba brať také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadať na postoj účastníkov v
konaní. Súd teda musí starostlivo posúdiť okolnosti konkrétneho prípadu.

Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému

právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému uzneseniu je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania (ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty).
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 vymedzuje výnimky, kedy

odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu
podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej
veci sa zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní, a keďže odvolací súd z odvolania

navrhovateľa zistil, že navrhovateľ namietal len nesprávnu aplikáciu § 150 ods. 1 OSP, ale žiadne
dôvody, ktoré by odôvodňovali, že odporkyniam, či vedľajšiemu účastníkovi bola priznaná náhrada trov
konania v nesprávnej výške neuvádzal, ako ani nenamietal aplikáciu § 146 ods. 2 OSP, odvolací súd
po prejednaní veci zistil, že súd prvého stupňa správne vychádzal z § 146 ods. 2 OSP, ako aj správnevychádzal z vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, avšak nesprávne ustálil, že v danej veci nebol možný postup podľa § 150 OSP.

Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvého stupňa, bol toho názoru, že aj keď došlo k zastaveniu
konania z dôvodu späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa, nakoľko znalecké dokazovanie nepotvrdilo
dôvodnosť jeho návrhu, navrhovateľ sa v čase podania návrhu oprávnene domnieval, že mu bolo zo
strany vedľajšieho účastníka nesprávne plnené. Uvedené potvrdil aj pôvodný odporca, ako aj vedľajší
účastník, ktorí vo svojich vyjadreniach potvrdili, že vedľajší účastník vyplatil z povinného zmluvného

poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla odporcu navrhovateľovi
sumu 2.273 eur ako náhradu za bolestné v počte bodov 170 a sumu 1.591 eur ako náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v počte bodov 110. Okrem toho dodali, že poisťovňa (t.j. vedľajší účastník)
navrhovateľovi v prípade náhrady za bolestné neuznala nárok vo výške 53 bodov a v prípade náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 80 bodov. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 OSP pri
posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a

iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva
na súde a ich postoj v konaní. S poukazom na okolnosti, ktoré viedli navrhovateľa k uplatneniu práva na
súde, odvolací súd mal za to, že tieto požiadavku dôvodov hodných osobitného zreteľa spĺňajú, nakoľko
navrhovateľ ako osoba bez lekárskeho vzdelania, nevedel posúdiť správnosť poskytnutého plnenia a
pri posúdení dôvodnosti nároku vychádzal len z bodového ohodnotenia vyhotoveného lekárom, ktoré

sa nezhodovalo s poskytnutým plnením. Okrem toho odvolací súd za dôvod hodný osobitného zreteľa
považoval aj tú skutočnosť, že navrhovateľ po oboznámení sa so znaleckým posudkom vzal svoj návrh
v celom rozsahu späť, teda svojím konaním nespôsobil zbytočné navyšovanie trov konania a sám uznal
svoj nárok za nedôvodný s poukazom na znalecké posúdenie. V tomto ohľade bolo potrebné poukázať aj
na tú skutočnosť, že predmetný spor vyriešilo znalecké dokazovanie, voči ktorému žiaden z účastníkov

nenamietal, pretože ani jeden z nich nemal potrebné odborné vedomosti. Čo sa týkalo zodpovednosti
navrhovateľa za predmetné konanie, bolo potrebné súhlasiť s názorom súdu prvého stupňa, že pôvodný
odporca svoju zodpovednosť nepopieral, avšak svojím konaním zavinil vznik predmetného nároku,
t.j. bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, a preto bol povinný niesť zodpovednosť za ich
splnenie.Nemožnosúhlasiťsnázoromsúduprvéhostupňa,žebysinavrhovateľuplatňovalneprimerané

požiadavky, pretože ako vyplýva z obsahu spisu, navrhovateľ vychádzal len z bodového ohodnotenia,
vypracovaného lekárom. Pri hodnotení dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd prihliadol aj
na osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľa, ako aj odporkýň v 1. a 2. rade a zistil, že je
v ich možnostiach a schopnostiach spolupodieľať sa na úhrade trov právneho zastúpenia. Vychádzal z
toho, že navrhovateľovi bolo zo strany vedľajšieho účastníka poskytnuté plnenie, a preto jeho majetkové

pomery mu umožňovali niesť čiastočnú zodpovednosť za predmetné konanie. Rovnako tak na strane
odporkýň v 1. a 2. rade bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v konaní neboli neúspešné, v
dôsledku čoho nemuseli navrhovateľovi uhradiť žalovanú sumu, teda na ich strane nedošlo k úbytku
majetku, a preto sa mohli aj ony čiastočne podieľať na náhrade trov právneho zastúpenia. Na základe
uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle § 150 ods. 1 OSP sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú priznanie náhrady trov konania, pozostávajúcej z trov právneho
zastúpenia, odporkyniam v 1. a 2. rade v rozsahu 50% (podľa § 150 ods. 1 OSP), a nie v celom rozsahu.
Rovnako tak bolo potrebné skrátiť náhradu trov konania, pozostávajúcu z cestovných výdavkov, aj
vedľajšiemuúčastníkovinastraneodporkýň,nakoľkospoukazomnapredmetkonania,akoajmajetkové
pomery je tiež povinný niesť zodpovednosť za vzniknuté konanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu odporkyniam v 1. a 2. rade patrí náhrada trov konania, pozostávajúca
zo súdneho poplatku za odpor vo výške 111,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 496,79 eura,
predstavujúcej 50% zo sumy 993,58 eura. Trovy právneho zastúpenia predstavovali odmenu za osem
úkonov právnej služby: dva úkony právnej služby po 111,21 eura (zo sumy 2.748 eura, prevzatie veci a

podanie odporu), jeden úkon v sume 27,80 eura (zo sumy 2.748 eura, účasť na odročenom pojednávaní
dňa 01. 12. 2011), štyri úkony po 81,33 eura (zo sumy 1.865,61 eura, účasť na pojednávaní dňa 24.
01. 2012, dňa 22. 01. 2013, písomné vyjadrenie zo dňa 20. 03. 2012 a zo dňa 26. 11. 2013),
jeden úkon v sume 20,33 eura (zo sumy 1.865,61 eura, účasť na pojednávaní, na ktorom
sa pred začatím pojednávania uznesením zastavilo konanie dňa 27. 03. 2014), trikrát režijný paušál po

7,41 eura, dvakrát po 7,63 eura, dvakrát po 7,81 eura a jeden v sume 8,04 eura, náhrada za stratu
času v sume 102,94 eura (cesta na štyri aj na odročené pojednávania), všetko s 20 % DPH, cestovné
81,74 eura (cesta na štyri aj odročené pojednávania) v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci.Vedľajšiemu účastníkovi v konaní vznikli trovy konania vo výške 43,95 eura, pozostávajúce z cestovných
náhrad za pojednávanie, konané dňa 22. 01. 2013 a z nich 50 % predstavovala suma 21,98 eura.

Pre uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 OSP,
keď dospel k záveru, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyniam v 1. a 2. rade náhradu
trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 496,79 eura a súdneho poplatku za
odpor vo výške 111,50 eura, právnemu zástupcovi odporkýň v 1. a 2. rade JUDr. Petrovi Markovi,

advokátovi, so sídlom Topoľčany, Bernolákova 36, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ako aj je
povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkýň v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume
21,98 eura, tiež do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 OSP tak, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, pretože mali vo veci (náhrady

trov konania) iba čiastočný úspech.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.