Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. jún 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 5T/146/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4105011145
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pamela Záleská
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4105011145.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich Ing. Evy
Osadskej a Mgr. Jozefa Kubičeka, v trestnej veci obžalovaného T. Q. a spol., pre trestný čin lúpeže
spolupáchateľstvompodľa§9odsek2Trestnéhozákonak§234odsek1,odsek2písmenob)Trestného
zákona č.140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa
02.06.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní1/ T. Q. , narodený XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom R. č.XXX a

2/ R. N. , narodený XX.XX.XXXX v F.,
trvale bytom B. Q., P. U. č.XXX,
toho času vo výkone trestu odňatia slobody v inej jeho
trestnej veci v Ústave na výkon trestu odňatia slobody

Banská Bystrica,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e :
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s ďalšou doposiaľ nestotožnenou osobou dňa 23.09.2004 v čase
približne o 14.25 hodine na parkovisku pred pobočkou Všeobecnej úverovej banky, na Novozámockej
ulici č. 214 v Nitre, T. Q. zozadu nasadil poškodenému I.. R. Q. na krk oceľové lanko, ukončené na

oboch stranách lanka drevenými rukoväťami a týmto spôsobom poškodeného škrtiac stiahol na zem,
pričom poškodený v snahe chrániť si krk, z ľavej ruky pustil kožený kufrík s finančnou hotovosťou, ktorý
T. Q. vzal a následne spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou nasadol do osobného motorového vozidla
značky Audi 100, čiernej farby, EČV: NR XXX BY, ktoré ako vodič viedol R. N. a z miesta činu ušli, čím
poškodenému I.. R. Q. spôsobili škodu odcudzením finančnej hotovosti 1.030.000,-Sk (34.189,74 eura)
a zranenie v podobe krvnej podliatiny na krku a odrenín na tvári s dobou liečenia do sedem dní,

t e d a :

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a takýto čin spáchali
so zbraňou,

t ý m s p á ch a l i :

trestný čin lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961
Zb. v znení neskorších predpisov.

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

T. Q.Podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do I. (prvej)
nápravnovýchovnej skupiny.

R. N.

Podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a odsek 2 písmeno b) Trestného zákona sa zaraďuje na výkon uloženého trestu do II. (druhej)
nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 228 odsek 1 Trestného poriadku obom obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne
a nerozdielne poškodenému I.. R. Q., narodenému XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., P. č.XXXX/X,
škodu vo výške 1.030.000,- Sk, čo po prepočítaní podľa § 438b Trestného zákona účinného od
01.01.2006 (v znení zákona č. 498/2008 Z. z.) predstavuje čiastku 34.189,74
eura (tridsaťštyritisícjednostoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov) a spoločne a nerozdielne

poškodenej Sociálnej poisťovni, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, IČO: 30 807 484, krajská
pobočka Nitra, so sídlom Nitra, Slančíkovej 3, škodu vo výške 8.604,-Sk, čo po prepočítaní podľa §
438b Trestného zákona účinného od 01.01.2006 (v znení zákona č. 498/2008 Z. z.) predstavuje čiastku
285,60 eura (dvestoosemdesiatpäť eur a šesťdesiat centov).

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti T. Q. a R. N.,
obžalovaných pre trestný čin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona k § 234
odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č.140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov.

Okresný súd Nitra po vykonaní dokazovania vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 5T/146/2005 zo

dňa 18.07.2007 tak, že oboch obžalovaných spod obžaloby oslobodil podľa § 226 písmeno c)
Trestného poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní. Krajský súd v
Nitre po podaní odvolania Okresného prokurátora v Nitre tento rozsudok uznesením sp. zn. 1To/66/2007
zo dňa 29.11.2007 zrušil a vec mu vrátil na jej opätovné prejednanie a rozhodnutie. V dôvodoch
zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že povinnosťou prvostupňovému súdu bude najmä

prehodnotiť vykonané dôkazy, odstrániť pochybnosti s poukazom na výpovede svedkov J. C., Q. A. a
listinné dôkazy a dal pokyn aj na vyhodnotenie pachových stôp zabezpečených vo veci.
Okresný súd Nitra vykonal dokazovanie a následne rozhodol rozsudkom sp. zn. 5T/146/2005 zo dňa
27.06.2008 tak, že znova oboch obžalovaných spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra oslobodil
podľa § 226 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali

obžalovaní. Po podaní odvolania Okresného prokurátora v Nitre rozhodol Krajský súd v Nitre tak,
že uvedený rozsudok Okresného súdu v Nitre uznesením sp. zn. 1To/45/2008 zo dňa 30.07.2009
zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na jej opätovné prejednanie a rozhodnutie. V dôvodoch
zrušujúceho uznesenia uviedol, že povinnosťou prvostupňovému súdu bude prehodnotiť vykonané
dôkazy a zaoberať sa aj návrhmi obhajoby na vykonanie dôkazov.

Vzhľadom na skutočnosť, že na Okresnom súde Nitra prišlo následne ku zmene zostavenia senátu
(zákonný sudca a predseda senátu zomrel), musel súd prvého stupňa postupom podľa § 219 odsek 2
Trestného poriadku č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov vykonať celé dokazovanie znovu.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd znovu prejednal trestnú vec obžalovaných a na hlavnom
pojednávanívdňoch23.05.2011,27.11.2013,16.04.2014a02.06.2014vykonaldokazovanievýsluchom
oboch obžalovaných, výsluchom poškodeného R. Q. a svedkov T. Q., J. C., A. Q., T. F., R. F., I. W., T.
F., Q. A., T. W., P. B., T. Q. staršieho, L. Q. a Bc. T. F., prečítaním svedeckých výpovedí A. A., J. Y., T.
M., W. F., F. Q., L. T. a J. Y., prečítaním znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavuPrezídia Policajného zboru, prečítaním listinných dôkazov a oboznámením pripojených súdnych spisov
a ostatného spisového materiálu.
Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti

tohto rozsudku.

Obžalovaný T. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2011 spáchanie zažalovaného skutku poprel.
Dodal, že v inkriminovanom čase sa nachádzal na rybníkoch svojho otca, čo mu môžu dosvedčiť
svedkovia T. F., R. F. a I.. I. W..

Na doplňujúce otázky uviedol, že so svedkyňou C. boli spolužiaci a v čase, kedy sa mal stať skutok, boli
priatelia, nemali intímny vzťah. So spoluobžalovaným nie je v žiadnom vzťahu, pred skutkom ho poznal,
nakoľko chodil vypomáhať jeho otcovi a stalo sa, že dva alebo trikrát sa boli spolu zabaviť. Nevedel
si predstaviť žiadny dôvod, pre ktorý by ho spoluobžalovaný vo svojich predchádzajúcich výpovediach
mohol označiť za jedného z páchateľov trestného činu.

Obžalovaný R. N. na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2011 ku zažalovanému skutku uviedol, že s tým
nemá nič spoločné a v čase, keď sa mal stať skutok, sa nachádzal v Maďarsku, načo má aj svedkov.
Spoluobžalovaného pozná, ale nikdy nepracoval pre neho, ani pre nikoho z jeho rodiny. Poškodeného
vôbec nepozná. V čase, kedy sa mal stať skutok, bol evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, ale
vykonával rôzne práce na čierno. Vypomáhal Q. A. na bitúnku, pretože mu bol dlžný peniaze.

Keďže z výpovede obžalovaného vyvstali závažné rozpory, súd postupom podľa § 207 odsek 2
Trestného poriadku prečítal jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 19.01.2005, v rámci ktorej za
páchateľov skutku označil spoluobžalovaného T. Q. a muža z Bratislavy s prezývkou J. a ešte nejakého
ďalšieho muža z Bratislavy a v rámci ktorej tiež uviedol, že spoluobžalovaný sa mu zdôveril, že nejakú
lúpež chystá spolu s J. a aj sa mu pochválil, že spravili lúpež v Nitre. Jeho do akcie nevolali, ale on

ani nechcel ísť, lebo už sedel za lúpež. Polícii tieto skutočnosti neoznámil, pretože sa mu osoby, mená
ktorých nechcel uviesť, vyhrážali, že by po oznámení nemal dlhý život.
K rozporom obžalovaný uviedol, že v prípravnom konaní takú výpoveď neposkytol, nič také neuvádzal a
poznamenal, že pri výpovedi nebol prítomný tlmočník. Na tomto tvrdení zotrval napriek tomu, že v spise
sa na č. l. 106 nachádza pečiatka ako aj podpis tlmočníka, pretože tlmočník v skutočnosti na výsluchu

nebol a zápisnicu len opečiatkoval.
Na ďalšie otázky odpovedal, že pri jeho výsluchu v prípravnom konaní boli prítomní len policajti, nebol
tam obhajca a určite tam nebol tlmočník. Vypovedal po slovensky a veľa veciam nerozumel. Doposiaľ sa
na tieto veci nikdy nesťažoval, ani ich neuvádzal, pretože mu to nikto neumožnil. Pokiaľ vypovedal proti
T. Q., bolo tomu tak preto, že policajt na neho tlačil, aby všetko povedal na „T.“, lebo že dostane desať

rokov. Bál sa, že ako nevinný bude sedieť za to, čo nespravil. Policajti sa mu vyhrážali, že keď nebude
hovoriť proti T. Q., odsúdia ho tak isto ako jeho. Dňa 23.09.2004 bol v Maďarsku s L. P., rozvážali mäso,
vyrazili už 22.09.2004 a na územie SR sa vrátili 23.09.2004 po obede asi okolo 15-tej hodiny. Toto na
svoju obranu uvádzal už v prípravnom konaní a ak nie je zadokumentovaná v papieroch, tak je tomu tak
z toho dôvodu, že mu policajti sľúbili, že ho pustia, ak bude všetko hovoriť na T. Q., a preto nepotreboval

uvádzať mená svedkov, ktorí by mu tieto skutočnosti potvrdili.
Poškodený R. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2011 uviedol, že je to už dlhšie obdobie, a preto
môže uviesť len to, čo si pamätá. V deň skutku išiel ako obvykle s tržbou do VUB banky v pobočke
v Krškanoch na svojom motorovom vozidle, ktoré odparkoval pred bankou a z kufra auta vybral svoj
osobný kufrík s taškou, pričom tržbu mal uloženú v kufríku. Išiel smerom ku vchodu banky, pred ktorým

stál príslušník SBS a keď bol vo vzdialenosti asi 8 až 10 metrov od tohto vchodu, tak si všimol, že
smerom k nemu kráčal nejaký muž, ktorého nepoznal a ktorý držal v ruke asi nejaký drôt a pozeral
sa mu do tváre takým spôsobom, že z toho nadobudol dojem, že má zrejme úmysel zmocniť sa jeho
peňazí. Z toho dôvodu sa otočil a chcel ísť späť k autu, keď v tom zacítil, že ten muž ho niečím škrtí
pod krkom. Inštinktívne preto pustil kufrík z ruky a oboma rukami sa snažil odtiahnuť si drôt od krku.

Toto si zrejme všimol aj ten príslušník SBS, avšak páchateľ už vzal kufrík a utekal smerom k autu, ktoré
ho pred bankou už čakalo. Keď sa trochu spamätal, rozbehol sa aj s tým SBS-károm za tým autom,
toto však už odchádzalo smerom na Ivanku pri Nitre a keďže nemalo v ceste žiadnu prekážku a malo
voľnú cestu, už ho nedobehli.
K osobám páchateľov sa vyjadril, že ten, ktorý ho napadol, mal viac ako 172 centimetrov a mohol mať

asi tak 25-30 rokov, na hlave mal cyklistickú prilbu a v čase príchodu do banky niečo robil s bicyklom, pri
ktorom stál. Tomuto páchateľovi videl do tváre len pár sekúnd a keďže ho videl prvýkrát vo svojom živote,
pre krátkosť toho okamihu ako aj pre neznalosť tejto osoby ho nedokáže označiť. Druhého páchateľa,
ktorý mal viesť vozidlo, ktoré na toho prvého čakalo, vôbec nevidel. Bolo to vozidlo tmavej farby, staršídruh vozidla zn. Audi. Vždy nosil tržbu v uzamknutom kufríku a do banky zvykol vkladať tržbu dva až
trikrát do týždňa.

Svedok T. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2011 ku skutku vypovedal, že bola asi streda alebo
štvrtok, bol september, slúžil vo VUB v Krškanoch ako príslušník SBS, služba mu mala končiť asi o
15.00 hodine. Podľa upozornenia pracovníčok banky ešte očakávali príchod poškodeného Q., ktorý mal
priniesť tržbu. V čase asi o 14.15 hodine vyšiel pred banku. Keď videl Q. prichádzať na aute, tak sa pred
vchodom otočil a išiel dovnútra do banky pracovníčkam oznámiť, že už je na ceste. Ešte ani poriadne

nevošiel do banky, stál na chodbe a počul krik. Ešte pred tým prišiel do priestorov pred banku cyklista, bol
to obžalovaný T. Q. a postavil sa medzi múr a zábradlie. Na chodbe banky sa otočil, vybehol pred banku
a videl toho cyklistu, ako sa zohýna pre kufrík, teda bezpečnostnú tašku, v ktorej Q. zvykol nosiť peniaze,
oboma rukami ju držal na hrudi a Q. kričal o pomoc. Cyklista utekal smerom od banky cez parkovisko,
kde narazil do spätného zrkadla odstaveného vozidla a keď si všimol, že ho prenasleduje, tak zmenil
smer, začal utekať smerom na obec Ivanka pri Nitre a keď ho už začal doháňať, začul auto, ktoré sa

rútilo smerom na neho, takže musel odskočiť, aby ho nezrazilo. Obžalovaný Q. utekal ešte asi desať
metrov, to auto ho následne dohonilo, zastalo a okrem cyklistu do neho nasadol ešte ďalší muž. Keď sa
otvorili dvere na aute, na krátku chvíľu zahliadol vodiča, ktorým bol obžalovaný R. N.. Auto po nastúpení
mužov z miesta činu odišlo. Pred bankou následne zaistil lanko, na konci ktorého sa nachádzali rukoväte
a pred bankou tiež zostal bicykel, na ktorom prišiel ten cyklista. Potom privolal políciu.

Páchateľ,ktorýprepadolpoškodenéhoQ.,malnahlaveokuliareacyklistickúprilbu,vprípravnomkonaní
ho opoznal pri rekognícii podľa výšky postavy a podľa nôh. Poznávacím znamením bolo, že ich mal
chudé a zarastené, čo videl, keď si pred bankou vyhrnul šuštiakové nohavice až po koleno a upravoval
si ponožky. Auto, do ktorého páchatelia nasadli, prešlo pred skutkom popred banku jeden raz a bolo
odparkované na rohu, bolo zn. Audi, čiernej farby, evidenčné číslo určite v prípravnom konaní vedel,

spomenul si na označenie Q. a ďalej si to nepamätal. Tretieho páchateľa si vôbec nepamätal, tohto
nedokázal opísať, pamätal si ale vodiča vozidla Audi, ktorým bol obžalovaný N. a ktorého opoznal v
prípravnom konaní. Tento obžalovaný sediac za volantom sa otočil smerom na neho, takže mu dobre
videl do tváre. Videl ho z pravej strany zozadu z boku, bol asi dva metre od vozidla. Mal tzv. býčiu šiju,
teda hrubý krk. V ten deň bolo po daždi a v čase príchodu cyklistu pred banku ešte stále mrholilo, ale

v čase samotného incidentu už nepršalo, bolo mokro po daždi.

Svedkyňa J. C. na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2011 uviedla, že obžalovaný T. Q. je jej kamarát ešte
zo základnej školy, zvykli sa spolu stretávať, ale ku skutku samotnému nevie nič, nebola pritom.
Na doplňujúce otázky sa vyjadrila, že v čase, kedy sa mal stať skutok, pracovala v obci Tešedíkovo,

v obchode s domácimi potrebami, ktorý patrí jej otcovi. Spomenula si, že v tejto veci už vypovedala
v prípravnom konaní, ale nie všetky myšlienky uvedené vo výpovedi boli jej, pretože pri výsluchu
bolo prítomných viacero policajtov, ktorí jej zdôrazňovali určité skutočnosti a tvrdili, že už všetko majú
zadokumentované, že majú veľa dôkazov. Určitým spôsobom sa teda z časti niektoré myšlienky do
výpovede dostali tak, že neboli ňou vyslovené, neboli z jej hlavy. Obžalovaný T. Q. s ňou o skutku nikdy

nerozprával. Počas jej prítomnosti v obchode nič nekupoval. Nespomenula si na nič mimoriadne, čo by
sa odohralo na stretnutiach s obžalovaným T. Q..
Vzhľadomnarozporyvovýpovediachsúdpostupompodľa§211odsek2písmenob)Trestnéhoporiadku
prečítal jej výpoveď z prípravného konania zo dňa 12.01.2005 a 09.05.2004. Z týchto výpovedí súd zistil,
že svedkyňa predala obžalovanému T. Q. lanko, videla u neho útočnú zbraň použitú pri skutku, ktorú

na nej aj skúšal, keď jej ukazoval ako by lanko bolo možné použiť priložením ku krku a ukazoval jej aj
článok v Novom čase o lúpežnom prepadnutí. Svedkyňa k rozporom uviedla, že policajti prišli pre ňu
o 06.30 hodine ráno a vypočúvali ju až do šiestej do večera, čiže po celodennom vypočúvaní už ani
nevedela, čo všetko bolo v zápisnici o jej výsluchu popísané. Zotrvala na tom, že myšlienky vo výpovedi
z 12.01.2005 neboli všetky jej, policajti jej podsúvali rôzne fotografie a uvádzali, že majú aj ďalšie dôkazy,

napr. o tom, čo obžalovaný u nej v obchode nakupoval. Dodala, že si uvedomuje závažnosť uvádzania
nepravdivých skutočností, ale už nechce klamať a pravda je to, čo uviedla na súde. K rozporom vo
výpovedi z 09.05.2004 uviedla, že vtedy zmenila výpoveď len čiastočne, keď sa vyjadrila, že obžalovaný
T. Q. jej lanko na ukážku jeho použitia priložil okolo pása a nie okolo krku, zotrvala na predchádzajúcej
výpovedi z 12.01.2005, pretože hoci vtedy policajtovi hovorila, že by výpoveď chcela zmeniť, on jej

povedal, že to urobiť nemôže, pretože existuje niečo ako krivá výpoveď a mohla by ísť tiež do väzenia.

Svedok A. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2011 ku skutku uviedol, že už si nepamätá, v ktorý deň
sa to stalo, ale v tom čase robil správcu ubytovne a v čase približne okolo 14.20 - 14.30 hodine chcelísť ešte skontrolovať priestory pred ubytovňou. Pred budovou VUB videl postávať SBS-kára a jedného
vysokého muža, ktorý stál po pravici SBS-kára. Uvidel, že pred VUB budovou nastala trma-vrma, kde sa
poškodený Q. s tým vysokým mužom ťahali o tašku, ten vysoký potom z miesta činu utekal aj s taškou

preč, pričom narazil do jedného z áut a ďalej utekal smerom k internátom. Kričal na SBS-kára a aj sám
začal tohto vysokého muža prenasledovať, ale nestačil za ním utekať. Kričal preto SBS-károvi, aby si
zapamätal aspoň evidenčné číslo vozidla, ku ktorému ten vysoký muž utekal a do ktorého aj nastúpil.
Dovnútra do vozidla nevidel, pretože zrejme malo tmavé sklá, ale zrazu sa na ňom otvorili oboje zadné
dvere, do ktorých ten vysoký muž nastúpil. Auto následne odišlo smerom na obec Ivanka pri Nitre.

Páchateľ, ktorého videl pred VUB bankou bol štíhly, vyšportovaný, špinavý blonďák, bol športovo
oblečený a na hlave určite nemal okuliare, čiapku ani prilbu. Auto, do ktorého páchateľ nastúpil, bolo
zahraničnej značky, bolo veľké a tmavé, asi čiernej farby. Pred budovou VUB nevidel bicykel, tým
smerom veľmi nepozeral. Páchateľ, ktorý sa doťahoval s Q. o tašku, mohol mať asi 25 alebo 28 rokov.
Do veľkého čierneho auta videl nastupovať len jedného páchateľa.
Podľa § 211 odsek 2 písmeno b) Trestného poriadku súd prečítal výpoveď svedka z prípravného konania

zo dňa 24.09.2004, pretože vtedy vypovedal, že videl dvoch páchateľov. K rozporom svedok uviedol, že
sa už nevie rozpamätať ako to bolo, určite videl do veľkého čierneho auta naskakovať vysokého muža,
ktorého prenasledoval. Osobu, ktorá viedla čierne motorové vozidlo, nevidel.

Svedkovia T. F., R. F. a I. W. na hlavnom pojednávaní dňa 23.05.2011 vypovedali, že o skutku nevedia

nič, ale v deň, keď sa mal stať, boli všetci traja na rybách na rybníku, ktorý patrí otcovi obžalovaného
T. Q.. Zhodne tiež uviedli, že počasie im veľmi neprialo, ale napriek tomu zotrvali na rybačke celý deň
a obžalovaný T. Q. tam bol počas celého dňa prítomný. Na rybačku prišli v čase niekedy medzi 08.00
10.00 hodinou a z rybačky odchádzali už po tme, niekedy okolo 21.00 hodine. Počas dňa boli na rybníku
neustále prítomní okrem nich trocha obžalovaného T. Q. aj obžalovaného rodičia.

Svedok T. F. tvrdil, že na presný dátum rybačky si pamätá vďaka záznamu v diári, nakoľko si viedol
záznamy o dennom programe a na dlhý čas to bola jeho posledná rybačka na území SR. Nevedel
presne, či má k dispozícii diár z roku 2004, ak by ho mal, poskytol by ho súdu k nahliadnutiu.
Svedok R. F. si dátum rybačky pamätal z viacerých dôvodov, a to jednak preto, že ju plánovali už od
mája „od R., teda od 26.05.“, čo nevyšlo pre rôzne kolízie termínov a vyšla až na 23.09., čo si pamätá

podľa toho, že prvá číslovka je zhodná s dátumom jeho narodenín, ktoré má 23.01. Navyše, I.. W. si
musel v práci vypisovať dovolenku, čiže aj podľa tohto záznamu a aj podľa vlastného diáru vedel, v
ktorý deň to bolo.
Svedok I.. I. W. sa k tomu, podľa čoho si pamätá dátum skutku/rybačky, bližšie nevyjadroval.

Svedkovia T. F., Q. A., T. W. a P. B. na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2013 zhodne uviedli, že o skutku
nevedia nič, pretože pri ňom neboli.
Svedok T. F. vypovedal, že z obžalovaných pozná len R. N. z práce, pretože bol zamestnaný na bitúnku
a obžalovaný tam chodil vypomáhať, nakladal a vykladal mäso. Obžalovaný N. mu asi dva alebo tri
mesiace nepretržite pravidelne vypomáhal aj v čase, kedy sa mal stať skutok. Mäso nakladali zásadne

vždy večer okolo 22.00 hodiny a rozvážali ho obvykle na trasách do Maďarska, najmä do Budapešti a
mesta Tatabánya, následne sa vracali na Slovensko a zvykli vykladať mäso v Trenčíne, Púchove, pričom
sa to vzťahovalo aj na deň, kedy sa mal stať skutok. So šéfom A. pozerali do dokladov, išlo o evidenciu,
ktorú šéf bitúnku viedol. Nevedel, či evidencia ešte existuje.
Svedok Q. A. uviedol, že keď sa začalo rozprávať o lúpeži a keď policajti zobrali obžalovaného N.,

tak skontroloval záznamy v evidencii na bitúnku a zistil, že obžalovaný sa v deň skutku nachádzal ako
pomocník pri nakladaní a vykladaní mäsa najskôr v Maďarskej republike a následne robil rozvoz mäsa
na Slovensku, pričom ešte v čase o 15.00 hodine ho videl v Tešedíkove na bitúnku. Evidenciu už skôr
poskytol vyšetrovateľovi, malo by to byť v spise, po deviatich rokoch už evidenciu k dispozícii nemá a
nemôže predložiť.

Svedok T. W. vypovedal, že obžalovaných nepozná. Podľa dodacích listov dňa 23.09.2004 u neho niekto
s tovarom z Tešedíkova bol, určite tam bol T. F., ktorý mäso doviezol ešte s niekým. Bol to pomocník,
vyšší a väčší muž vo veku približne 30 rokov, rozprával maďarským jazykom. Už predtým ho označil na
súde na prechádzajúcom pojednávaní ako obžalovaného R. N..
Svedok P. B. vypovedal, že k nim vozili mäso z Tešedíkova, najčastejšie svedok F. a ten mal aj

pomocníka. Videl ho pri odovzdávaní mäsa len raz, aj to iba na chvíľu, nerozprával s ním, ten pomocník
ibavykladalmäsozautanalinku.Boltomužvysokýpribližne175cmalebo180cmabolostrihanýdohola.
Vo firme ho videl len raz a potom ho mal možnosť vidieť na súde, ale nevedel s určitosťou povedať,či to bola tá istá osoba. Nepodarilo sa mu ho identifikovať za nekvalitné zábery, ktoré mu vyšetrovateľ
predložil.

Svedok T. Q. starší (otec obžalovaného T. Q.) na hlavnom pojednávaní dňa 27.11.2013 vypovedal, že
množstvo úkonov bolo vykonaných v neprítomnosti obhajcu T.. F. a vyšetrovateľ sa dopustil viacerých
pochybení. Preto sa snažil dopátrať k informáciám, ktoré by preukázali, že syn na mieste činu nebol
a takto zistil, že v období, kedy sa mal stať skutok, bol syn po vážnej chorobe, schudol viac ako 30
kíl a často mu v tom období pomáhal, v dôsledku čoho sa dopracoval k zisteniu, že 23.09.2004 bol v

spoločnosti hostí na jazere, kde sa zdržiaval celý deň, pri rybníku pomáhal a obsluhoval hostí, ktorí boli
už na súde vypočutí ako svedkovia. Záznam alebo iný dôkaz o tom, že syn 23.09.2004 bol na jazere
celý deň, k dispozícii nemal, ale práve preto navrhovali vypočuť svedkov, ktorí tam boli celý deň.
Svedkyňa L. Q. na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2014 uviedla, že stála spoločne so svojou
spolubývajúcou z internátu A. A. v blízkosti banky a videla ako smerom k banke išiel muž, ktorý mal
pripevnený k ruke kufrík. Následne obe videli, ako bol tento muž prepadnutý, pričom si už nepamätala,

koľko osôb ho prepadlo.
Na doplňujúce otázky uviedla, že sa jej zdá, že páchatelia prepadu boli dvaja. Spôsob napadnutia
si nepamätala. Po vykonaní prepadu muži ušli popri internáte a niekto ich čakal v aute, už si to ale
dobre nepamätá. Vzhľadom na to, že v blízkosti banky mali internát, zvykli s A. ostávať na parkovisku,
rozprávali sa, čiže mala možnosť vidieť tam tých mužov aj skôr. Zdalo sa jej spoločne s A., že to boli tí

istí, ktorých tam predtým videli. Nevedela si už spomenúť na nič bližšie. V minulosti bola identifikovať
páchateľov skutku, priebeh rekognície si nepamätá, ale nebola si opoznaním páchateľa istá.
Keďže si svedkyňa pre odstup času už na podrobnosti nevedela spomenúť, podľa § 211 odsek 2
písmeno b) Trestného poriadku súd prečítal jej výpoveď zo dňa 23.09.2004 a z 12.01.2005 a zistil, že
svedkyňavtedyvidelasospolužiačkouA.A.predbudovouVÚBcyklistuaSBS-káraaeštejednéhomuža

vo veku asi 30 rokov, štíhleho a vysokého asi 180 cm, s krátkymi vlasmi na ježka, špinavej blond farby.
Cyklista bol vo veku asi 25 až 30 rokov, bol vysoký podľa jej odhadu asi 186 cm a na hlave mal prilbu.
Cyklista napadol odzadu muža vo veku asi 50 rokov, ktorý kráčal do banky. Cyklista alebo ten druhý muž
vzali tomu staršiemu mužovi kufrík a obaja utekali smerom z parkoviska k internátu, prenasledoval ich
SBS-kár. Dodala, že tí dvaja mladí muži boli pred VÚB už deň predtým, teda 22.09.2004. K rozporom

uviedla, že pre dostup času si to už celé tak dobre nepamätala a súhlasila s obsahom prečítaných
výpovedí.

Svedok Q.. T. F. na hlavnom pojednávaní dňa 16.04.2014 vypovedal k protokolu o pachových stopách a
uviedol, že porovnávaním pachových stôp sa zaoberá metóda pachových konzerv, ktorá je prostriedkom

kriminalistickej techniky a ktorá skúma a zisťuje pachovú totožnosť medzi zaistenými pachovými stopami
a predloženými porovnávacími pachovými stopami od podozrivých osôb. Porovnávanie sa vykonáva za
pomoci služobného psa. Vo všeobecnosti je metóda pachových konzerv uvedená v nariadení Prezidenta
PZ č. 4/2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Prezidenta PZ č. 10/1998 o metóde pachových
konzerv. Po nahliadnutí do správy o výsledku porovnávania pachových stôp k prípadu prepadnutia I..

Q. vypovedal, že na mieste činu bola zaistená pachová stopa č.1 zo sedadla vodiča a k porovnávaniu
boli predložené dve porovnávacie pachové stopy na meno R. N. a T. Q.. Samotné porovnávanie
vypracoval ppráp. Q. W., ktorý toho času už nie je ich zamestnancom a porovnávaním bola zistená
pachová totožnosť medzi zaistenou pachovou stopou, čiže zo sedadla vodiča a pachom porovnávacích
pachových stôp na obidve osoby, to znamená R. N. aj T. Q.. Podľa protokolu porovnávania pachových

stôp vykonal psovod Q. W. porovnávanie s jedným služobným psom dňa 25.07., 26.07., 27.07. a
28.07.2005. Porovnávanie vykonával vo variácii PPS:PS, čo znamená, že ako načuchávaciu stopu
použil porovnávacie pachové stopy odobraté od osôb. 25.07.2005 porovnával porovnávaciu pachovú
stopu na meno R. N., do rady umiestnil pachovú stopu zaistenú zo sedadla vodiča. Vykonal jednu
sériu v piatich opakovaniach a použil sedem stojanov, to znamená, že jedna pachová stopa zaistená

zo sedadla vodiča bola umiestnená medzi šesť rôznych iných pachových stôp. Po každom opakovaní
psovod zmenil pozície pachovej stopy v rade a služobný pes i napriek tomu jednoznačne označil
zhodu pachov medzi pachom z porovnávacej pachovej stopy od osoby R. N. a pachom zo zaistenej
pachovej stopy č.1. Dňa 26.07.2005 psovod vykonal druhú sériu porovnávania tiež medzi porovnávacou
pachovou stopu na meno R. N. a pachovou stopou č.1 zo sedadla vodiča. Počet opakovaní ako

aj počet stojanov bolo zachovaných v takom istom počte, no pozície pachovej stopy menil v inom
poradí. Aj tohto dňa služobný pes označil jednoznačne pachovú zhodu medzi porovnávacou pachovou
stopou na meno R. N. pachovou stopou č.1 zo sedadla vodiča. Dňa 27.07.2005 psovod vykonal
porovnávanie porovnávacej pachovej stopy u osoby T. Q. s pachovou stopou č.1 zo sedadla vodiča. Vjednej sérii psovod vykonal 5 opakovaní a rozmiestnil celkovo sedem stojanov na pachové konzervy.
Psovod vykonal variáciu porovnávania PPS:PS, tak ako u predchádzajúcej porovnávacej pachovej
stopy, služobný pes jednoznačne označil zhodu pachov medzi porovnávacou pachovou stopu T. Q. a

pachovou stopu č.1 zo sedadla vodiča. Druhú sériu psovod vykonal dňa 28.07.2005 v podobnej variácii
PPS:PS, do rady psovod umiestnil pachovú stopu č.1 a jej pozície náhodne obmieňal. Aj v tomto prípade
pes označil zhodu pachov medzi porovnávacou pachovou stopou č.X od T. Q. a pachovou stopu č.1 zo
sedadla vodiča. Výsledný protokol je správou a dôkazom o tom, že na sedadle vodiča v tom konkrétnom
zaistenom aute sa nachádzali individuálne pachy oboch stotožňovaných osôb, teda osôb, od ktorých

boli vzaté porovnávacie pachové stopy.
V danom prípade bol použitý len jeden služobný pes, pričom ale bol dodržaný postup, nakoľko vykonával
úkonysodstupom24hodínapoužitiedvochslužobnýchpsovnatietoúčelyjevpodstatenadštandardné.
Pokiaľ ide o určenie dĺžky „trvanlivosti“ pachovej stopy, tak ak je látka, na ktorej sa má držať pachová
stopa, vystavená v exteriéri rôznym druhom počasia - poveternostným podmienkam (dážď, sneh, vietor),
dokáže sa na takej zaistenej látke udržať maximálne 4 týždne. Pokiaľ je však pachová stopa na látke,

ktorá takýmto podmienkam vystavená nie je a práve naopak, nachádza sa v interiéri, ktorý môže mať
charakter zakonzervovania, napr. v danom prípade nepoužívané auto odstavené s uzavretými oknami,
je trvanlivosť výskytu takejto pachovej stopy podstatne dlhšia, avšak v tejto súvislosti nie je možné určiť
maximálny hraničný termín, dokedy sa pachová stopa udrží na látke. K tomu by bolo tiež potrebné
poznať ďalšie rozhodujúce kritériá, akými môžu byť používanie vozidla, vetranie a kúrenie vo vozidle,

atď.,čobymalovplyvnaznižovanieintenzitypachovejstopy.Dodal,žepesjeschopnýrozoznaťprekrytú
pachovú stopu, to znamená, ak sa položia na pôvodnú pachovú stopu iné, pes je to schopný rozlíšiť.
Podobne ako pri daktyloskopii ľudský pach je jedinečný, je geneticky daný a tento sa nemení, môže byť
maximálne obohacovaný o látky, ktoré sa potom zmiešajú ako napr. pri konzumentoch kofeínu, nikotínu,
prípadne rôznych drog, avšak nie je to tak, že by pes potom identifikoval konkrétne látky ako sú kofeín,

nikotín a podobne, ale sústredí sa na ten genetický ľudský pach, ktorý je len obohatený o tieto látky.
Porovnávacia pachová stopa od človeka sa berie priamo z jeho holého tela z bokov a zachytáva sa na
bavlnený snímač. Nedá sa vylúčiť, že tie osoby v tom vozidle neboli, je možné len potvrdiť, že sa vo
vozidle nachádzal pach osôb, ktorých pach porovnávali. Zároveň potvrdil, že pach osôb sa na sedadle
vodiča mohol nachádzať aj bez toho, aby tam tie osoby boli. Najvyššia pravdepodobnosť je cez odevné

zvršky, na ktorých zostáva otlačok pachovej stopy konkrétnej osoby, odevný zvršok nimi nasiakne a
následne je schopný len samotný zvršok zanechať pachovú stopu na mieste, kde bude uložený bez
toho, aby sa fyzická osoba na tom mieste nachádzala. Iným spôsobom prenos pachovej stopy nie je
možný, teda bez toho, aby v zaistenom priestore, odkiaľ sa berie a zaisťuje pachová stopa, bola osoba,
ktorá má byť alebo pach osoby, ktorej má byť zaistený, toto nie je možné. Musí ísť o situáciu, kde ide

o priamy kontakt zanechania pachovej stopy, či už priamo alebo cez materiál, kde je odtlačok pachovej
stopy zachytený.

Z výpovedí svedkov A. A., J. Y., T. M., W. F., F. Q., L. T. a J. Y., ktoré súd čítal na hlavnom pojednávaní
dňa 02.06.2014, vyplynulo, že:

- A. A. vypovedala, že dňa 23.09.2004 videla so spolužiačkou L. Q. pred budovou VÚB cyklistu a SBS-
kára; cyklista si popravoval oblečenie a bol zohnutý, smerom k nemu išiel muž, mal asi 30 rokov, bol
štíhly a vysoký asi 180 cm, mal na krátko ostrihané vlasy, špinavý blond a na hlave sa mu robili kúty,
nemal bradu ani fúzy, ale mal dioptrické okuliare; cyklista bol vo veku asi 25 až 30 rokov, bol vysoký
asi 186 cm a na hlave mal prilbu; keď počula od banky krik, tak zbadala, že pri zábradlí leží na zemi

nejaký muž, boli pri ňom cyklista aj neznámy muž, ktorý vzal kufrík a obaja utekali smerom z parkoviska
k internátu, prenasledovaní SBS-károm; dodala, že tí dvaja mladí muži boli pred VÚB už deň predtým,
teda 22.09.2004;
- J. Y. vypovedal dňa 17.05.2006 v konaní pred súdom, že všetky úkony, ktoré vo veci ako vyšetrovateľ
vykonával, boli vykonané v súlade so zákonom; na úkony si pamätal len čiastočne, poukázal preto na

obsah vyšetrovacieho spisu a zadokumentovanie jednotlivých úkonov a ich priebehu;
- T. M. tiež vypovedal dňa 17.05.2006 v konaní pred súdom a uviedol, že si na prípad spomína len
čiastočne, rekognície boli vykonávané naživo a nie podľa fotoalbumov a dodal, že na vekovú skladbu
figurantov si už nepamätá;
- W. F. sa vyjadril, že o skutku mu nie je nič známe; prezývku žiadnu nemá a nevedel nič o tom, že

by ho niekto volal „J.“; porovnávací materiál DNA príslušníkom polície odmietol poskytnúť z obavy z
manipulácie;- F. Q. vypovedal, že ako vyšetrovateľ vykonával výsluch svedkyne J. C.; pre odstup času si nespomenul
na priebeh výsluchu a poukázal na svoj obvyklý postup pri výsluchoch, tento podrobne opísal ako
súladný so zákonom;

- L. T. k veci uviedol, že v čase výsluchu svedkyne J. C. bol prítomný v miestnosti, bol vtedy operatívnym
pracovníkom a na priebeh ani obsah výpovede svedkyne si nepamätal a
- J. Y. ku skutku uviedla, že v sobotu dňa 25.09.2004 v čase približne o 18.00 hodine išla do vinohradu
v obci Branč a všimla si, že pri odbočke k vinohradom je zaparkované osobné motorové vozidlo značky
Audi 100, čiernej farby, s nitrianskou poznávacou značkou; toto jej bolo podozrivé, lebo vedela, že v

Branči nikto také auto nemá a keďže auto tam videla aj na druhý deň 26.09.2004 ešte v čase o 17.00
hodine, tak zavolala políciu.

Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Prezídia Policajného zboru
č.PPZ-9034-3/KEU-BA-EXP-2004, ktorý bol na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2014 prečítaný
postupom podľa § 211 odsek 4 Trestného poriadku súd zistil, že pri analýze biologických stôp zaistených

pri ohliadke motorového vozidla Audi 100 ako dvoch ohorkov cigariet značky Marlboro a ich porovnaní so
vzorkami obžalovaných, ktorým boli urobené bukálne výtery, nebol analýzou zistený zhodný DNA profil.
Súdvykonal nahlavnompojednávanídokazovanieajprečítanímlistinnýchdôkazovnachádzajúcichsav
trestnom spise, a to: zápisnicu o domovej prehliadke, informácie z Eurotelu, odborné vyjadrenia, protokol
o rekognícii, zápisnicu o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou a to aj z miesta vyšetrovacieho

úkonu, fotoalbumy, lekársku správu, vyčíslenie škody, výpis z katastra nehnuteľností a z obchodného
registra, správu z OÚ Rastislavice, operatívny záznam, správy z Colného úradu Nitra a z OOPZ
Detva, úradné záznamy, výpis z evidencie motorových vozidiel, fotokópiu zmluvy o výkone funkcie
obchodného riaditeľa, fotokópiu cestovného pasu, súpis vecí nachádzajúcich sa vo vozidle pri dopravnej
nehode, správy z OOPZ Bratislava - Rača a o povesti obžalovaných, hodnotenie ÚVV Nitra, fotokópie

faktúr, správu zo Sociálnej poisťovne Bratislava, fotokópie rozsudku Okresného súdu Košice I. sp.
zn. 2T/121/1997, obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta sp. zn. Pv 927/2002, rozsudku Okresného
súdu Galanta sp. zn. 7T/50/2004 a rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Ntc/8/2013, správu
zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava, zloženku, prílohu k zápisnici o hlavnom
pojednávaní zo dňa 16.04.201, správu z Krajského súdu v Trnave, odpisy registra trestov na oboch

obžalovaných a pripojené spisy Okresného súdu Galanta sp. zn. 2T/96/2011 a sp. zn. 7T/50/2004.
PočasdomovejprehliadkyuobžalovanéhoT.Q.dňa13.01.2005nebolinájdenéanizaistenéžiadneveci.
Z jednotlivých odborných vyjadrení súd zistil, že na kovovom lanku neboli zaistené daktyloskopické
stopy. Na papierových vreckovkách nájdených v kufri vozidla Audi 100 bol zistený bližšie neurčený olej
a žiadne daktyloskopické, či mechanoskopické stopy neboli zistené ani na čiernom kufríku a bankovke

nominálnej hodnoty 20,- Sk, nájdených vo vozidle Audi 100. Žiadne stopy neboli zistené ani na ohorkoch
z cigariet značky Petra a Marlboro a ani z vlasov, nájdených vo vozidle Audi 100, či v jeho blízkosti.
U. potvrdenia o odovzdaní veci bolo vozidlo Audi 100 čiernej farby, bez evidenčného čísla, s VIN:
WAUZZZ4AZMNOO7019 odcudzené v Bratislave od dňa 0.08.2004 do 03.08.2004 a vlastníkom bol N.
D., bytom v M..

Z protokolov o rekognícii osoby súd zistil, že dňa 12.01.2005 poškodený I.. R. Q. k osobe obžalovaného
T. Q. uviedol, že sa mu podobá na páchateľa, ktorý ho prepadol, ale pre odstup času od skutku nemohol
povedať s určitosťou, že to je skutočný páchateľ. Podobnosť s páchateľom označil za veľkú až veľmi
vysokú. Svedok T. Q. označil dňa 12.01.2005 jednoznačne obžalovaného T. Q. ako cyklistu, ktorý
prepadol poškodeného I.. Q.. Svedkyňa A. A. nevedela jednoznačne povedať, či pozná páchateľa, ale

k osobe obžalovaného pri rekognícii dňa 12.01.2005 uviedla, že sa jej veľmi podobá na cyklistu, ktorý
napadol poškodeného. Svedkyňa L. Q. si nebola istá, ale k osobe obžalovaného T. Q. dňa 12.01.2005
pri rekognícii uviedla, že sa najviac podobá na cyklistu, ktorý napadol poškodeného. Svedok T. Q.
jednoznačne označil dňa 18.01.2005 pri rekognícii obžalovaného R. N. ako vodiča vozidla Audi 100.
ObžalovanýR.N.dňa01.02.2005označilsvedkaW.F.akospolupáchateľaobžalovanéhoT.Q.,sktorým

mal vykonať lúpež. Svedkyne A. a Q. žiadnu inú osobu neopoznali.
Zo zápisníc o ohliadke miesta činu vyplynulo, že na parkovisku pred VÚB bolo nájdené oceľové lanko
s rukoväťami, použité ako škrtidlo, bicykel červenej farby značky FORT. Pri obci Branč bolo nájdené
vozidlo Audi 100 čiernej farby, EČV: NR XXX BY, toto bolo uzamknuté, bez poškodenia. Na vozidle boli
česká a slovenská diaľničná známka na rok 2004 a vnútri vo vozidle bol čierny kufrík na podlahe za

sedadlom s číselným zámkom. Vo vozidle boli nájdené mince, ohorky z cigariet a mnohé ďalšie veci,
ktoré boli zaistené ako biologické a vecné stopy a boli odstúpené na expertízu.Podľa lekárskej správy zo dňa 23.09.2004 bol poškodený I.. R. Q. zranený na krku, kde mal podliatiny
a na tvári, kde mal odreniny od brady cez krk doľava v dĺžke asi 15 cm. Išlo o ľahké zranenia s dobou
liečenia do sedem dní.

Sociálna poisťovňa si dňa 10.11.2004 uplatnila nárok na náhradu škody za dávky nemocenského
poistenia, ktoré boli formou nemocenského vyplatené poškodenému I.. Q. v období od 23.09.2004 do
31.10.2004 vo výške 8.604,- Sk.
Zo správy zo Slovenského hydrometeorologického ústavu Bratislava zo 06.04.2006 súd zistil, že dňa
23.09.2004 bolo v Nitre zamračené s dažďom a mrholením, so zrážkami 26 mm, s teplotou vzduchu

12 ?C.
Podľa pokladničnej zloženky zo dňa 23.09.2004 č. 602082, ktorú vypísala pracovníčka poškodeného
na sumu 1.030.000,- Sk aj s uvedením nominálnych hodnôt a počtu kusov bankoviek, ktoré niesol
poškodený do banky.
Z fotografie (príloha č. I k zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa 16.04.2014) súd zistil, že zachytáva,
ako dvaja muži pózujú s úlovkom ryby.

Zo správ o povesti, odpisov registra trestov a pripojených súdnych spisov z Okresného súdu Galanta
vyplynulo, že obžalovaný T. Q. nebol doposiaľ súdne trestaný, z miesta bydliska bol hodnotený kladne
a v priestupkovom registri nemá záznam. Obžalovaný R. N. bol doposiaľ viackrát súdne trestaný,
naposledy v roku 2011 Okresním soudem Tábor v konaní vedenom pod sp. zn. 13T/112/2011, kedy mu

bol pre trestný čin ťažkého ublíženia na zdraví a iné, okrem iných trestov uložený aj nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a šesť mesiacov rozsudkom zo dňa 14.12.2011, k uznaniu
ktorého prišlo uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 5Ntc/8/2013 zo dňa 12.11.2013. Z miesta
bydliska nebol hodnotený kladne, bol známy pre majetkovú trestnú činnosť a v čase pred spáchaním
prejednávaného skutku bol tiež priestupkovo prejednávaný. Z pripojeného spisu Okresného súdu

Galanta sp. zn .2T/96/2011 súd zistil, že na odsúdenie obžalovaného R. N., ku ktorému prišlo na
základe trestného rozkazu dňa 01.09.2011, sa vzťahovala amnestia Prezidenta Slovenskej republiky zo
dňa 02.01.2013, a preto mu bol odpustený uložený trest a odsúdenie bolo zahladené. Z pripojeného
spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. 7T/50/2004 súd zistil, že obžalovaný R. N. bol rozsudkom zo
dňa 27.04.2005 uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov

so skúšobnou dobou na dva roky a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.05.2005. O osvedčení
obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia tento súd nerozhodol, a tak po uplynutí
zákonnej lehoty na rozhodnutie o osvedčení sa obžalovaný dňa 27.05.2008 osvedčil zo zákona. Obaja
obžalovaní počas výkonu väzby v predmetnej trestnej veci dodržiavali poriadok ústavu a ich správanie
bolo na požadovanej úrovni.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného
dokazovania za preukázané, že skutok sa stal, vykazuje znaky trestného činu a spáchali ho obžalovaní

T. Q. a R. N. spoločne s ďalšou, doposiaľ nestotožnenou osobou. Súd dospel k záveru, že s poukazom
na § 2 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov obaja obžalovaní
tak svojim konaním naplnili, po stránke subjektívnej ako i objektívnej, všetky zákonné znaky skutkovej
podstaty trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona
s tým, že konali ako spolupáchatelia podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení

neskorších predpisov.

Pokiaľ súd posudzoval skutok uvedený v obžalobe, považoval vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania a čas vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku za potrebné tento mierne upraviť a doplniť
skutkovú vetu o vyjadrenie výšky spôsobenej škody aj v sume prepočítanej zo Slovenských korún na

aktuálne platnú menu na území Slovenskej republiky, teda na eurá.

Súd vychádzal pri ustálení viny oboch obžalovaných jednak z výpovede obžalovaného R. N., kedy
tento už v prípravnom konaní samostatne a spontánne uviedol, že lúpež spáchal jeho kamarát
spoluobžalovaný T. Q. a ešte ďalší muž z Bratislavy s prezývkou „J.“. Obžalovaný samotný skutok, jeho

priebeh a ani žiadne podrobnosti ku skutku nikdy neuviedol, ale vypovedal, že spoluobžalovaný lúpež
plánoval a aj sa mu s jej spáchaním pochválil.
Túto výpoveď obžalovaného R. N., usvedčujúcu jeho spoluobžalovaného T. Q., vzal súd ako základ
spojenia medzi ním a spoluobžalovaným T. Q. a zažalovaným skutkom, a to napriek tomu, že juobžalovaný R. N. pred súdom odvolal a tvrdil, že bola vymyslená políciou a že k nej bol vyšetrovateľom
donútený. Súd vyhodnotil, že obžalovaný R. N. nevysvetlil hodnoverným spôsobom zmenu výpovede,
pretože zo zápisnice o jeho výsluchu zo dňa 19.01.2005 nepochybne vyplýva, že jeho usvedčujúca

výpoveďbolaspontánna,urobenádobrovoľneazákonuzodpovedajúcimspôsobom,pričomnavýsluchu
bol prítomný nielen jeho obhajca, ale aj tlmočník z jazyka maďarského. Tieto skutočnosti vyvracajú
tvrdenia obžalovaného, že obhajcu nemal a ani nerozumel, o čom je jeho výsluch. Zároveň vzal súd
do úvahy, že tento spôsob obrany zvolil obžalovaný R. N. až na hlavnom pojednávaní v roku 2011 a
predtým sa na porušenie svojich práv alebo nátlakom získanú výpoveď nikdy žiadnemu orgánu činnému

v trestnom konaní nesťažoval a teda neuvádzal to ani v konaní pred pôvodným zákonným sudcom. Súd
považuje za potrebné podotknúť, že obžalovanému v takejto obrane nikto nezabraňoval a nebolo tak
podstatné, že na vysvetlenie obžalovaný uvádzal, že skôr sa týmto spôsobom nebránil len preto, že
sa ho na také veci nikto nepýtal. V konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz spochybňujúci zákonnosť
získania výpovede obžalovaného zo dňa 19.01.2005, a preto súd túto výpoveď v nadväznosti na ďalšie
vykonané dôkazy považoval za dôkaz o zavinenom konaní obžalovaného T. Bucseka. P. tiež hodnotil

jeho výpoveď aj s ohľadom na spôsob, akým obžalovaný R. N. poprel svoju účasť na skutku a s ohľadom
na dôvody, ktoré uvádzal na svoju obranu, že skutok neoznámil polícii, keď sa mu obžalovaný T. Q. s
jeho spáchaním pochválil.

Súd pri ustálení viny obžalovaných vychádzal tiež z výpovedí poškodeného I.. R. Q. a svedkov T. Q.,

A. Q., J. C., L. Q. a A. A., ktorí sa vyjadrovali k podstatným skutočnostiam, týkajúcich sa skutku a
priamo i nepriamo potvrdzovali vinu obžalovaných na spáchaní skutku. Vo vzťahu k týmto svedeckým
výpovediam nemal súd najmenší dôvod pochybovať o pravdivosti ich verzií.
V tejto súvislosti považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že v konaní nebol produkovaný žiadny dôkaz,
ktorý by výpovede svedkov znehodnocoval podozrením z toho, že by svedkovia boli medzi sebou na

obsahu výpovedí dohodnutí, alebo že by boli kýmkoľvek ovplyvnení s cieľom privodiť obžalovaným
trestné stíhanie, alebo že by mali záujem im nejako inak poškodiť.
Súd bral do úvahy, že vyššie uvedení svedkovia nevypovedali ohľadne podstatných skutočností celkom
zhodne a tiež, že niektorí svoje výpovede aj menili. Avšak, pri ustálení priebehu skutku, spôsobu
jeho vykonania a páchateľov, ktorí ho spáchali, sa nevyskytli žiadne také skutočnosti, ktoré by súdu

neumožnili prijať nepochybný záver o spáchaní trestného činu oboma obžalovanými.

Predovšetkým, pokiaľ išlo o počet páchateľov, svedkovia I.. R. Q., T. Q., A. Q., L. Q. a A. A. zhodne
uvádzali, že jeden páchateľ priamo fyzicky a s použitím násilia napadol poškodeného I.. R. Q. a
ďalší páchateľ sedel v pripravenom vozidle, do ktorého ten prvý páchateľ po útoku na poškodeného a

zmocnení sa jeho kufríka nasadol a spoločne tak ušli z miesta činu. Títo svedkovia zároveň rovnako
popísali, že útočiacim páchateľom bol mladý, vysoký muž vo veku od 25 do 30 rokov, ktorý bol športovo
oblečený. Zároveň svedkovia A. Q., L. Q. a A. A. zhodne uvádzali, že na mieste činu bol pri lúpeži
prítomný aj ďalší muž, odlišný od cyklistu a k čiernemu autu utekal po útoku na poškodeného spoločne
s cyklistom a aj do auta nastúpil.

Súdprihliadolnato,žepoškodenýI..R.Q.útočníkaneidentifikovalaprirekogníciiuviedol,žeobžalovaný
T. Q. sa mu na páchateľa len veľmi podobá. Opakovane zdôrazňoval, že nedokáže páchateľa bez
pochybností a jednoznačne označiť. Svedok T. Q. však žiadne pochybnosti nemal a jednoznačne
identifikoval oboch obžalovaných ako páchateľov lúpeže, obeťou ktorej bol poškodený I.. R. Q..
Tento svedok jednoznačne spoznal a označil obžalovaného T. Q. ako útočníka, ktorý použil lanko s

rukoväťami proti telu poškodeného a s kufríkom zutekal k autu značky Audi a jednoznačne tiež spoznal
a označil obžalovaného R. N. ako vodiča vozidla značky Audi, do ktorého útočník nasadol po útoku
na poškodeného. Svedok najskôr spontánne opísal výzor páchateľov a následne opísal aj identifikačné
prvky (postava, vzhľad, vek, pohlavie, tvár, nohy, šija, atď.) a spoľahlivo, bez pochybností označil oboch
obžalovaných ako páchateľov.

Ako už súd skôr uviedol, prihliadol aj na to, že ostatní, vyššie uvedení svedkovia, nevypovedali celkom
zhodne. Všetci sa ale zhodli na mieste, kde bol skutok spáchaný, na spôsobe, akým bol skutok spáchaný
a aj na vonkajšom opise priamo útočiaceho páchateľa. Práve z tohto dôvodu potom súd v nadväznosti na
výpoveď obžalovaného R. N. a poškodeného I.. R. Q. ako aj svedka T. Q. nemal žiadne pochybnosti, že

lúpeže zo dňa 23.09.2004 sa v čase približne o 14.25 hodine na parkovisku pred pobočkou Všeobecnej
úverovej banky, na Novozámockej ulici č. 214 v Nitre, dopustili práve obžalovaní T. Q. a R. N., a to
spoločne s ďalším mužom, ktorý nebol doposiaľ stotožnený.K záveru, že sa skutok stal a že je aj správne označeným trestným činom, ktorý spáchali obžalovaní
ako spolupáchatelia, dospel súd aj s poukazom na hodnotenie ďalších vykonaných dôkazov. Jedným
z takých dôkazov sú aj protokoly o pachových stopách zo dňa 26.07.2005 a 29.07.2005, z ktorých

súd vyvodil, že pachové stopy oboch obžalovaných sa podľa metódy pachových konzerv (ktorá je
prostriedkom kriminalistickej techniky a ktorá skúma a zisťuje pachovú totožnosť medzi zaistenými
pachovými stopami a predloženými porovnávacími pachovými stopami od podozrivých osôb) nachádzali
v zaistenom vozidle značky Audi, ktoré bolo identifikované ako vozidlo, v ktorom unikli páchatelia lúpeže
z miesta činu po jej vykonaní.

Napriek skutočnosti, že obhajoba predmetnú metódu, jej použitie ako aj jej výsledky spochybňovala,
podľa názoru súdu sa nejednalo o pochybnosti spôsobilé zoslabiť, alebo celkom vylúčiť dôkaz o
prítomnosti oboch obžalovaných v predmetnom vozidle. Svedok Q.. T. F. jednoznačne opísal, akým
spôsobom je možné zanechať pachovú stopu a vysvetlil tiež spôsob určovania životnosti takejto stopy.
Práve na základe takto podaného vysvetlenia svedka súd ustálil, že vozidlo značky Audi 100 bolo

odstavené na ceste k vinohradom pri obci Branč len tri dni od skutku, keď si ho tam všimla svedkyňa J. Y.
už 25.09.2004 a dňa 26.09.2005 privolala políciu. Vozidlo bolo zaparkované, nebolo ním manipulované
a bolo uzavreté, čím prišlo k vytvoreniu podmienok pre uchovanie pachových stôp. V tejto súvislosti
považoval súd za vysoko nepravdepodobné, ak nie až za priam vylúčené, aby pachové stopy zároveň
oboch obžalovaných a práve týchto dvoch obžalovaných, boli do vozidla umiestnené iným spôsobom

ako tým, že ich tam zanechali práve priamo obaja obžalovaní svojim pobytom vo vozidle.
V súvislosti s hodnotením nájdených a identifikovaných pachových stôp vzal súd do úvahy, že ide
o dôkaz, z ktorého nie je možné jednoznačne vyvodiť, že obžalovaní sedeli vo vozidle práve dňa
23.09.2004. Avšak, podľa názoru súdu je vzhľadom na ostatné tvrdenia svedka Q.. T. F. možné
prijať záver, že pachové stopy v podmienkach uzavretého motorového vozidla mohli zostať zachované

počas plynutia času od spáchania skutku až do zaistenia vozidla a pachových stôp v ňom sa
nachádzajúcich (teda tri dni), a preto súd tento dôkaz vyhodnotil ako usvedčujúci, teda v neprospech
oboch obžalovaných.

Ako usvedčujúci, hoci nepriamy, dôkaz vyhodnotil súd aj výpoveď svedkyne J. C., ktorá nevediac nič

konkrétne o samotnom skutku, potvrdila už v prípravnom konaní, že obžalovaný T. Q. kúpil v čase pred
skutkom (v auguste 2004), v predajni domácich potrieb, kde predávala, brzdové lanko na bicykel a
ukazoval jej, ako by sa dalo použiť, a to napríklad tak, že jej ho priložil ku krku. Svedkyňa tiež vypovedala,
že neskôr toto lanko videla u T. Q., keď ju pozval na rybníky a na lanku už boli namontované drievka.
Pri návšteve v nemocnici, kde bola hospitalizovaná, jej obžalovaný ukazoval novinový článok v Novom

čase o lúpeži v Nitre so slovami „Aha, papuľka, pozri ..“, ale viac k tomu nedodal. O spoluobžalovanom
R. N. uviedla, že je to Q. dobrý kamarát. Na rybníkoch u Q. tiež videla v lete 2004 osobné motorové
vozidlo čiernej farby, ale nevedela uviesť, či malo poznávaciu značku.
Súd sa zaoberal aj tým, že svedkyňa na tejto verzii v konaní pred súdom nezotrvala a zmenu
výpovede vysvetľovala nátlakom a vyhrážkami zo strany polície. Túto zmenu však súd vyhodnotil ako

hodnoverne nevysvetlenú, nakoľko v priebehu dokazovania nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, ktorý
by preukazoval nátlak alebo iný spôsob donucovania k výpovedi. Svedkyňa o nákupe lanka a správaní
obžalovaného vypovedala v prípravnom konaní dvakrát a odchýlila sa len v tej časti, kde popisovala
predvádzanie použitia lanka na jej tele obžalovaným, keď raz uviedla, že jej ho priložil ku krku a druhý
raz uviedla, že jej ho priložil k pásu. Zo spisu tiež vyplýva, že svedkyňa bola pri tejto výpovedi dňa

12.01.2005 vypočúvaná v čase od 10.00 hodiny do 11.20 hodiny, a teda nebola na polícii od rána do
večera, ako to uviedla s odôvodnením, že bola vyčerpaná a zmätená. V tento deň bola svedkyňa na
základe telefonického predvolania vypočutá ešte raz, a to v čase od 12.45 hodiny do 13.00 hodiny, kedy
len čiastočne upravila svoju výpoveď a znova sa na nič nesťažovala.
Svedkovia F. Q. a L. T. zhodne vypovedali, že výsluch tejto svedkyne bol vykonaný zákonným spôsobom

a na nič mimoriadne si v tejto súvislosti nespomenuli.
Súd preto neuveril tvrdeniu svedkyne J. C., že bola k výsluchu a najmä k obsahu výpovede donútená
políciou, ktorá na ňu robila nátlak a najmä ju vypočúvala od ranných hodín až do desiatej do večera
bez toho, že by mala možnosť si oddýchnuť alebo uvádzať spontánne skutočnosti, na vyjadrenie ku
ktorým bola vyzvaná.

V súvislosti s obranami oboch obžalovaných súd považoval za potrebné doplniť, že tieto dôkladne
preveroval, a to najmä s ohľadom na tvrdenie, že sa obaja mali v čase skutku nachádzať na celkom
inom mieste. Obžalovaný T. Q. mal byť v prítomnosti svojich rodičov a svedkov T. F., R. F. a I.. I. W. celýdeň 23.09.2004 na rybníkoch a obžalovaný R. N. mal byť dňa 23.09.2004 na rozvoze mäsa s vodičom
T. F. po L. a Slovensku.
Súd preto po dôkladnom oboznámení sa s výpoveďami svedkov R. F., T. F., I.. I. W. a T. Q. staršieho

vyhodnotil tieto ako účelové, vykonané s úmyslom vyviniť obžalovaného T. Q. spod obžaloby. Súd
tak uveril z výpovede svedka T. Q. staršieho len tomu, že dôkazy o nevine svojho syna začal hľadať
počas výkonu jeho väzby, pretože bol presvedčený o jeho nevine a bol by spravil všetko pre to,
aby to dokázal. Z uvedeného dôvodu tak našiel troch svedkov, ktorí boli ochotní vypovedať, že dňa
23.09.2004 boli v spoločnosti obžalovaného T. Q. a jeho rodičov na rybníku u nich na rybačke. Všetci

traja si zhodne pamätali, že v ten deň nebolo pekné počasie a že obžalovaný sa celý deň z rybníkov
nevzdialil. Všetci traja svedkovia zhodne uvádzali, že to bolo určite dňa 23.09.2004 a dodávali, že to
majú zaznačené v diári (T. F.), prípadne, že sa deň svojim číselným označením zhodoval s dátumom
narodeniasvedka(R.F.)alebožesvedoksimuselvybraťvprácinatendeňdovolenku(I..I.W.).Tvrdenie
ani jedného zo svedkov však v konaní nebolo hodnoverne preukázané, či podporené ďalšími dôkazmi.
Diár so záznamom o rybačke, či záznam o čerpaní dovolenky, súd k dispozícii nemal. Ak by ale aj také

dôkazy bol býval súd získal, neznamenalo by to automaticky, že záznam v diári preukazuje prítomnosť
obžalovaného T. Q. na rybníkoch počas celého dňa 23.09.2004 a rovnako tak, ak by aj existoval záznam
o čerpaní dovolenky svedkom I.. I. W., neznamenalo by to automaticky, že dovolenku strávil na rybníkoch
u rodiny Q. a videl v priebehu celého dňa obžalovaného T. Q. ako obsluhuje a pomáha pri rybačke.
Súd tak dospel k záveru, že svedkovia nevypovedali pravdu a svojimi výpoveďami poskytli

obžalovanému T. Q. falošné alibi. Podľa názoru súdu nie je možné vylúčiť, že títo svedkovia boli spolu
na rybačke na rybníku u T. Q. staršieho, ale na základe ich výpovedí nie je možné jednoznačne a
nepochybne ustáliť, že sa tak stalo presne dňa 23.09.2004. Keďže samotní svedkovia nemali k dispozícii
žiadny hodnoverný argument a ani dôkaz, na základe ktorého si pamätajú práve a jedine deň 23.09.2004
ako deň, kedy mali byť spolu na rybačke, súd tejto obrane obžalovaného T. Q. neuveril. Rovnako tak

súd nemohol vylúčiť, že svedkovia mohli mať informáciu o tom, že v ten deň nebolo na rybníkoch
dobré počasie, od svedka T. Q., ktorý si ju zabezpečil so Slovenského hydrometeorologického ústavu
Bratislava dňa 06.04.2006 a svedkovia boli prvýkrát vypočutí na súde až dňa 17.05.2006.

Pokiaľ išlo o obranu obžalovaného R. N., súd výpovede svedkov Q. A. a T. F. nepovažoval za spôsobilé

na vyvinenie obžalovaného spod obžaloby, pretože ich tvrdeniu, že obžalovaný rozvážal dňa 23.09.2004
nekorešpondoval žiadny iný dôkaz. Svedok Q. A. síce tvrdil, že účasť obžalovaného na rozvoze mäsa
kontroloval podľa evidencie a že túto aj predložil polícii, avšak žiadna taká evidencia sa v spisovom
materiály nenachádza. Okrem toho, tento svedok tvrdil, že obžalovaný chodieval na rozvozy vždy v
nedeľu a v stredu, zatiaľ čo skutok sa stal vo štvrtok. Svedok T. F. potvrdil, že obžalovaný mu pri rozvoze

mäsa robil pomocníka, a to aj v deň skutku. Tiež si pamätal, že šéf bitúnku Q. A. to kontroloval v evidencii,
ale o evidencii samotnej nevedel svedok nič viac uviesť. Svedkovia T. W. a P. B. potvrdili len to, že T.
F. im vozieval mäso a mal aj spoločníka, ktorým mohol byť obžalovaný R. N., ale či tomu tak bolo aj
dňa 23.09.2004, jednoznačne uviesť nevedeli. Evidencia o záznamoch rozvozu mäsa nebola súdu nikdy
predložená, a tak nebolo možné preveriť obranu obžalovaného aj prostredníctvom tohto dôkazu.

Anijedenzvyššieuvedenýchsvedkovnedokázalpredsúdomspoľahlivoobjasniťazmysluplnevysvetliť,
ako to bolo s prácami obžalovaného na bitúnku a v ktoré konkrétne dni nielen v septembri roku 2004 robil
rozvoz mäsa, pričom sa v tomto celkom zjavne nezhodli. Súd ich výpovede vyhodnotil jednak ako ako
zavádzajúce a tiež ako neúplné a nepresné, čiže nespôsobilé privodiť obžalovanému R. N. exkulpáciu,
a to aj s poukazom na to, že svedok T. Q. jednoznačne spoznal obžalovaného ako vodiča vozidla Audi

100 čiernej farby, ktorým páchatelia ušli dňa 23.09.2004 z miesta činu.

Zvyššieuvedenýchdôvodovmalsúdzato,žeskutokuvedenývobžalobesastalapodoplnenískutkovej
vety konanie obžalovaných vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako priamy úmysel podľa § 4 písmeno a)
Trestnéhozákona,keďobajaobžalovaníchcelisvojimkonanímporušiťzáujemchránenýtýmtozákonom

(ochrana osobnej slobody osôb a ochrana majetku), pretože podľa názoru súdu obžalovaní s prípadným
spôsobením následku neboli len uzrozumení. Veľmi dobre vedeli, čo majú v úmysle spraviť a čo chcú
dosiahnuť, čo nepochybne vyplýva jednak zo spôsobu, akým sa pripravili na uskutočnenie prepadu,
ako sa snažili eliminovať jeho neúspech a akým spôsobom prepracovali samotný útok. Obžalovaní si
vopred zadovážili motorové vozidlo, ktoré použili na únik z miesta činu, pričom išlo o vozidlo kradnuté a

rozdelili si aj úlohy, kedy jeden z obžalovaných priamo fyzicky napadol poškodeného, zaútočil na neho
svojpomocnevyrobenýmškrtidlom,druhýobžalovanýčakalvovozidleazabezpečovaltakúnikovúcestu
a doposiaľ nestotožnená osoba bližšie nezisteným spôsobom istila situáciu na mieste činu.Po takomto rozdelení úloh obžalovaný T. Q. ako trestne zodpovedný subjekt použil násilie na účely
zneškodnenia poškodeného I.. R. Q., keď použil oceľové lanko ukončené drevenými rukoväťami, ktorým
ho donútil pustiť z ruky kufrík s peňažnou hotovosťou tým, že mu ho zozadu pritiahol okolo krku a začal

ho škrtiť a týmto bezprostredným násilím dosiahol zamýšľaný cieľ, keď sa zmocnil kufríka a v ňom
sa nachádzajúcich peňažných prostriedkov a ušiel z miesta činu spoločne s doposiaľ nestotožnenou
osobou a so spoluobžalovaným R. N., ktorý na tieto účely ako trestne zodpovedný subjekt čakal na
spolupáchateľa vo vopred pripravenom motorovom vozidle Audi 100 čiernej farby s EČV: NR XXX BY,
ktorého bol vodičom a z ktorého sledoval priebeh realizácie naplánovaného trestného činu. Stupeň

nebezpečnosti konania obžalovaných pre spoločnosť bol určený spôsobom vykonania činu, výškou
spôsobenej škody a tým, že konali v priamom úmysle.

Trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v
zneníneskoršíchpredpisov,sadopustíten,ktoprotiinémupoužijenásiliealebohrozbubezprostredného
násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spácha taký čin so zbraňou.

Podľa § 2 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, trestnosť činu sa
posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi
spáchanímčinuavynesenímrozsudkunadobudnúúčinnosťviacerézákony,trestnosťčinusaposudzuje
a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

Vzhľadom na skutočnosť, že trestný čin lúpeže je podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona č. 300/2005 Z.
z. v znení neskorších predpisov prísnejšie trestný (trestná sadzba vo výmere na sedem rokov až dvanásť
rokov) než je tomu podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov
(trestná sadzba vo výmere na päť rokov až dvanásť rokov), postupoval súd s poukazom na znenie § 2

odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov pri posudzovaní činu
a ukladaní trestu podľa zákona, ktorý bol pre oboch obžalovaných priaznivejší.

Pri ukladaní trestu vychádzal súd z okolností rozhodujúcich pre určenie jeho druhu a výmery v zmysle
§ 23 odsek 1 a § 31 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovaným tresty,

zohľadniac pri tom všetky tieto kritériá.
Súd tak náležite prihliadol najmä na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (teda na
význam chráneného záujmu, dotknutého činom; spôsob vykonania činu; jeho následok; okolnosti, za
akých bol čin spáchaný; osoby páchateľov; mieru ich zavinenia a ich pohnútku), na možnosť nápravy a
pomerypáchateľovanamierukonania,akoukonanie každéhoznichprispelokspáchaniutrestnéhočin.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému T. Q. vzal súd do úvahy, že išlo o
bezprostredného aktéra útoku, ktorý priamo použil násilie a zbraň proti telu poškodeného I.. Q. a sám sa
zmocnil kufríka poškodeného, v ktorom mal tento uložené peniaze. Keďže v jeho prípade bolo uloženie
trestu jednoznačne určené výmerou podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona sadzbou na päť rokov

až dvanásť rokov a súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť (bezúhonnosť v čase pred
spáchaním skutku) a zistil aj priťažujúcu okolnosť (spôsobil trestným činom vyššiu škodu), bol súd toho
názoru, že účel trestu bude u neho dosiahnutý len uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody,
a to na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere päť rokov a že takto uložený trest bude
postačovať na jeho nápravu a zároveň bude trestom zákonným aj z hľadiska generálnej prevencie.

Súd sa zaoberal aj tou podstatnou skutočnosťou, že v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku prešlo
od spáchania skutku takmer 10 rokov. V danom prípade však súd neskúmal len samotnú dĺžku času,
ktorý od skutku uplynul, ale aj dôvod oddialenia rozhodnutia vo veci a zistil, že vo veci prišlo medzičasom
už skôr k vyhláseniu dvoch rozsudkov súdom prvého stupňa, ktoré boli v odvolacom konaní zrušené a
teda súd vo veci riadne konal. Aj z dôvodu, že obžalovaný sa žiadnym spôsobom nepodieľal na dĺžke

konania (túto nezavinil), ukladal mu trest na samej spodnej hranici trestnej sadzby.

Na výkon uloženého trestu zaradil súd obžalovaného do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny v súlade
s ustanovením § 39a odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, keďže v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za úmyselný

trestný čin.

Vo vzťahu k obžalovanému R. N. musel súd vziať do úvahy, že u tohto obžalovaného išlo o osobu, ktorá
sa pravidelne dostáva do rozporu so zákonom. Zároveň súd u tohto obžalovaného zohľadnil spôsob jehoúčasti na skutku, kedy tento vykonával v podstate úlohu vodiča vozidla a zabezpečoval únik z miesta
činu. Aj u neho bolo uloženie trestu určené výmerou podľa § 234 odsek 2 Trestného zákona sadzbou na
päť rokov až dvanásť rokov, pričom súd u neho nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Zistil však u neho

dve priťažujúce okolnosti (spôsobil trestným činom vyššiu škodu a v minulosti už bol odsúdený), a preto
boltohonázoru,žeúčeltrestubudeunehodosiahnutýjedineuloženímnepodmienečnéhotrestuodňatia
slobody, a to na samej spodnej hranici trestnej sadzby, teda vo výmere päť rokov a že takto uložený trest
bude postačovať na jeho nápravu a zároveň bude trestom zákonným aj z hľadiska generálnej prevencie.
Súd sa zaoberal aj u tohto obžalovaného skutočnosťou, že v čase vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku

prešlo od spáchania skutku takmer 10 rokov. Keďže však neskúmal len samotnú dĺžku času, ktorý od
skutku uplynul, ale aj dôvod oddialenia rozhodnutia vo veci, musel prihliadnuť na to, že obžalovaný
opakovanými neospravedlnenými účasťami maril vykonanie úkonov nariadených súdom a zavinene
zapríčinil dĺžku konania po tom, čo bola vec druhýkrát odvolacím súdom zrušená a vrátená súdu prvého
stupňa na opätovné konanie.

Na výkon uloženého trestu zaradil súd aj tohto obžalovaného do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny
v súlade s ustanovením § 39a odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, keďže ani tento obžalovaný v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Keďže poškodený I.. R. Q. a Sociálna poisťovňa si riadne a včas uplatnili nároky na náhradu škody, ktorá
im bola spôsobená trestnou činnosťou obžalovaných, súd im obom uložil povinnosť, aby spôsobenú
škodu nahradili spoločne a nerozdielne, a to vo výške 1.030.000,- Sk poškodenému I.. Q., čo po
prepočítaní podľa § 438b Trestného zákona účinného od 01.01.2006 (v znení zákona č. 498/2008 Z.
z.) predstavuje čiastku 34.189,74 eura (tridsaťštyritisícjednostoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri

centov) a vo výške 8.604,-Sk poškodenej Sociálnej poisťovni, čo po prepočítaní podľa § 438b Trestného
zákona účinného od 01.01.2006 (v znení zákona č. 498/2008 Z. z.) predstavuje čiastku 285,60 eura
(dvestoosemdesiatpäť eur a šesťdesiat centov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie najneskôr do 8 /ôsmych/ dní odo dňa jeho doručenia,

prostredníctvom súdu, ktorý vo veci rozhodol, na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie má odkladný účinok.