Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2012

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/7/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7903899964
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2012:7903899964.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci navrhovateľa: K. P., nar.

XX.XX.XXXX, bytom v P. XXX, zastúpený JUDr. Atilom Bohácsom, advokátom v Kráľovskom Chlmci,
Hlavná 796/69 proti odporcovi : Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s., so sídlom v Bratislave,
Drieňová 24, IČO : 35 914 921, zastúpený JUDr. Petrom Pandym, advokátom v Kráľovskom Chlmci,
Kossutha 99, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu : Sociálna poisťovňa, so sídlom v
Bratislave, ul. 29. augusta 8, IČO : 30807484, vo veci pobočky v Trebišove o náhradu škody z ublíženia
na zdraví t a k t o

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu bolestného sumu 1.364,27 € do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 49.790,88
€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania účastníkov a štátu bude rozhodnuté v samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ si v podaní zo dňa 30.01.2003, ktoré bolo doručené súdu dňa 03.02.2003 (čl. 6) uplatnil voči
právnemu predchodcovi odporcu- Železničná spoločnosť a.s. nárok na zaplatenie škody na bolestnom
vo výške 1.140.000,-Sk a na zaplatenie škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
3.600.000,-Sk v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel na železnici v Č. V. dňa 11.10.2000.
Škodu na bolestnom vyjadrenú počtom 380 bodov špecifikoval podľa vyhl. č. 32/1965 Zb. takto :
poranenie ušnice- položka 54 - 10 bodov
otras mozgu - položka 223c -110 bodov

krvácanie do mozgu položka 226 - 260 bodov.
Škoda na zdraví z titulu bolestného pri cene za bod 60,-Sk bola navrhovateľom určená na základnú
sumu22.800,-Sk.Navrhovateľžiadalpriznať50násobokzákladuvovýške1.140.000,-Skzamimoriadne
prežité bolesti.
Škodu na sťažení spoločenského uplatnenia vyjadrenú počtom 1.200 bodov navrhovateľ určil podľa
vyhl. č. 32/1965 Zb. nasledovne :
vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy - položka 251 -1.200 bodov.

Pri cene 60,-Sk za bod škoda vyjadrená ako sťaženie spoločenského uplatnenia bola navrhovateľom
stanovená na základnú výšku 72.000,-Sk. Navrhovateľ žiadal opäť priznať 50 násobok základnej sumy
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré videl v tom, že vo veku 50 rokov po úraze stratil úplnedoterajšiu kvalitu života. Došlo u neho k zmene osobnosti. Po úraze ostal invalidný. Nie je schopný sám
sa o seba postarať. Nikoho nepozná, nevie sa orientovať v čase a priestore.
Navrhovateľ výšku uplatnenej škody pri podaní návrhu nedoložil príslušným lekárskym posudkom. Jeho

právny zástupca ozrejmil, že výšku škody stanovil navrhovateľ sám vychádzajúc z vyhlášky č. 32/1965
Zb. Keďže nemal vystavený lekársky posudok nepredložil ho ani zamestnávateľovi a poisťovni.
Uznesením 11 C 7/2003-14 zo dňa 02.04.2003 súd prerušil konanie vo veci náhrady škody - bolestné
a sťaženie spoločenského uplatnenia až do skončenia sporu vedenom na tunajšom súde pod spisovou
značkou 6 C 587/01. V tomto konaní súd rozhodoval o nároku K. P. proti zamestnávateľovi o náhradu

škody - straty na zárobku počas jeho práceneschopnosti. Tu súd riešil ako predbežnú otázku, či udalosť,
pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľa je pracovným úrazom.
V tomto spore bol navrhovateľ úspešný. Rozsudkom 6 C 587/2001-265 zo dňa 09.03.2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co 50/2009-300 zo dňa 20.05.2010 bola Železničná
spoločnosť Cargo Slovakia a.s. zaviazaná vyplatiť navrhovateľovi ním uplatnenú škodu na strate na
zárobku s odôvodnením, že zamestnávateľ zodpovedá za jej vznik podľa § 190 ods. 1 Zákonníka práce

účinného v čase úrazu.
V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval, že úraz navrhovateľa zo dňa 11.10.2000 je úrazom
pracovným, ktorý menovaný utrpel pri výkone povolania, keď iný pracovník vyhodil lopatu zo
železničného vagóna a táto ho zasiahla do hlavy a spôsobila mu zranenie. Pri prvotnom ošetrení
lekárka zistila u navrhovateľa tržnú ranu na hlave a poranenie ušnice. Poškodený nejavil známky

nevoľnosti, preto nebol na röntgene hlavy. Až pri CT vyšetrení dňa 19.10.2000 bolo možné usúdiť, že u
navrhovateľa došlo ku krvácaniu do mozgu, k vytvoreniu krvného výronu, ktorý zväčšil vnútrolebečný tlak
postupne tak, že K.. P. dňa 19.10.2000 odpadol po zlyhaní pohybového centra. Bol hospitalizovaný na
Neurochirurgickej klinike NsP Košice, kde sa podrobil operácii. Následne bol preložený na neurologické
oddelenie NsP Trebišov a na psychiatrické oddelenie tejto nemocnice.

Na základe vykonaného znaleckého dokazovania v spore 6C 587/2001 považoval súd za vyvrátenú
obranu zamestnávateľa spočívajúcu v tvrdení, že krvácanie do mozgu nenastalo u navrhovateľa
následkom ním tvrdeného úrazového deja. Podľa záverov znalca následok úrazu K.. P. zo dňa
11.10.2000 sa mohol prejaviť v priebehu jedného týždňa po úraze.
Súd poukázal na objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, bez spoluzavinenia na strane navrhovateľa

K. P..
Po právoplatnom ukončení sporu 6 C 587/2001, v ktorom sa riešila ako prvoradá otázka zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pokračoval súd v konaní o náhrade bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia.
Počas prerušenia konania došlo k právnemu nástupníctvu na strane odporcu. Pôvodný subjekt a

to Železničná spoločnosť, a.s. zanikla bez likvidácie rozdelením na dve novozaložené nástupnícke
spoločnosti s účinnosťou ku dňu 01.01.2005. Jeho organizačná zložka, kde pracoval navrhovateľ
a to Obchodno-prekládkové centrum so sídlom Čierna n/Tisou prešla do novozaloženej spoločnosti
Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. so všetkými právami a povinnosťami. Táto skutočnosť
vyplýva z notárskej zápisnice N 511/2004, Nz 89827/2004 notára JUDr. Miroslava Pavloviča, Notársky

úrad Bratislava (čl. 55 v spise).
Podľa § 27 zák. č. 311/2001 Z.z. ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú
práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Na preukázanie výšky škody na bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia predložil navrhovateľ
do konania po pokračovaní znalecký posudok znalca MUDr. Y. K. č. 4/2011 z odboru zdravotníctvo,
odvetvie, chirurgia, neurochirurgia (čl. 81 v spise).
Vychádzajúc zo záverov tohto znaleckého posudku upravil navrhovateľ v podaní zo dňa 15.02.2011
(čl. 81) nárok na zaplatenie bolestného tak, že žiadal priznať sumu 57.135,-€ - t.j. 1.721.249,-Sk za tieto

poranenia (spolu 573,75 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 násobok)
tržná rana na hlave vrátane operačnej revízie a sutúry- položka 2 - 7,5 bodov
zlomenina záhlavnej kosti bez vpáčenia úlomkov - položka 10a - 26,25 bodov
pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu - položka 224 - 60 bodov
krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu- položka 226 - 480 bodov.

Na pojednávaní dňa 01.02.2012 vzal navrhovateľ späť návrh do sumy 995,82 € ako bolestné za
poranenie ušnice (10 bodov krát 60,-Sk/ bod krát 50 násobok = 30.000,-Sk). V tejto časti súd konaniezastavil uznesením 11C 7/2003-175 zo dňa 02.02.2012 a súčasne pripustil rozšírenie návrhu v časti
týkajúcej sa bolestného a sumu 31.243,76 €.
Navrhovateľžiadalzaviazaťodporcunazaplateniebolestnéhovovýškespolu68.089,-€(2.051.249,20,-

Sk) špecifikovaného týmito položkami :

Otras mozgu -uplatnené dňa 3.2.2003 - položka 223c -110 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50
násobok 330.000,-Sk- 10.954,-€
---------------------------------------------------------------------------

Krvácanie do ľavého čelového
laloka mozgu- uplatnené dňa 3.2.2003- položka 226 -260 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 ná-
sobok 780.000,-Sk- 25.891,26,-€
-uplatnené dňa 16.2.2011- položka 226 - ďalších 220 bodov krát 60Sk/bod krát
50 násobok -660.000,-Sk - 21.908,-€
---------------------------------------------------------------------------

Tržná rana na hlave vrátane ope-
račnej revízie-uplatnené dňa 16.2.2011- položka 2 -7,5 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 ná-
sobok 22.500,-Sk- 746,86,-€
---------------------------------------------------------------------------
Zlomenina záhlavovej kosti bez

vpáčenia úlomkov-uplatnenédňa16.2.2011- položka 10a -26,25 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50
násobok 78.750,-Sk - 2.614,-€

Pomliaždenie pravého čelového

laloka mozgu -uplatnené dňa 16.2.2011- položka 224 -60 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50 ná-
sobok 180.000,-Sk- 5.974,90,-€.

Odporca vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa na zaplatenie bolestného. Uviedol, že
navrhovateľ svoj nárok uplatnil na súde po dvojročnej lehote počítanej odo dňa, kedy mohol prvýkrát

uplatniť svoje právo na súde. Podľa odporcu mohol navrhovateľ požiadať ošetrujúceho lekára o
vystavenie lekárskeho posudku o bolestnom po ustálení svojho zdravotného stavu a to po ukončení
liečenia čo bol dátum 02.11.2000. Vtedy sa navrhovateľ dozvedel o výške škody.
Navrhovateľ, doručil súdu svoje podanie o výške škody dňa 03.02.2003, ďalšiu škodu na bolestnom
žiadal dňa 16.2.2011. Nárok tak uplatnil po zákonnej lehote a je preto premlčaný.

Ohľadom výšky škody na bolestnom a jej včasného uplatnenia bol v konaní vypočutý MUDr. Y. K.. Tento
svedok bol jedným z ošetrujúcich lekárov navrhovateľa počas jeho hospitalizácie v NsP Košice.
MUDr. K. zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku č. 4/2011. Na výzvu súdu ozrejmil, že v tomto
znaleckom posudku priznal navrhovateľovi namiesto položky 223c- otras mozgu, ktorú si tento uplatnil
v žalobe v roku 2003 sám inú položku pod č.224 - pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu. Ide

o vážnejší nález, ktorý v sebe subsumuje otras mozgu. Pokiaľ by túto škodu ohľadom položky č. 224
pomliaždenie uplatnil na súde navrhovateľ neskoro, určite mu patrí náhrada za bolesť v zmysle položky
223c otras mozgu v počte nie ním uplatnených 110 bodov, ale podľa zásad bodovania len 3-tiny zo
základu t.j. 82,50 bodov, lebo nešlo o hlavnú položku s plnou výškou bodov (hlavnou je položka 226
krvácanie do mozgu).

MUDr.K.savyjadrilajkčasovémuhľadiskuvznikuškodynabolestnom.Vosvojompodanípresúd,ktoré
označil ako znalecký posudok č. 32/2011- čl. 119 (aj keď na jeho vypracovanie nebol súdom ustanovený)
ozrejmil u jednotlivých položiek nasledovné skutočnosti.
Položka krvácanie do ľavého čelového laloka : liečba krvácania si vyžiadala urgentnú operáciu dňa
19.10.2000 v celkovej narkóze v Košiciach. Následne bol navrhovateľ doliečovaný od 02.11.2000 do

10.11.2000 na neurologickom oddelení NsP Trebišov s preložením na psychiatrické oddelenie pre
pretrvávajúce psychické ťažkosti do 20.12.2000 a následne od 03.01.2001 do 07.02.2001. Priemerná
doba nevyhnutného liečenia pri krvácaní do mozgu je 54 týždňov. K ustáleniu zdravotného stavu
navrhovateľa po krvácaní do ľavého laloka mozgu z medicínskeho hľadiska došlo po jednom roku od
úrazu.

Položka tržná rana na hlave : liečba prebehla chirurgicky, stehy boli odstránené na 10. deň po ošetrení.
K úplnému zhojeniu rany dochádza do jedného mesiaca.
Položka zlomenina záhlavovej kosti bez vpáčenia úlomkov: bola navrhovateľovi diagnostikovaná až
v Košiciach v rámci konzultácie jeho CT dokumentácie. Všeobecná priemerná doba nevyhnutnéholiečenia nekomplikovaných zlomenín lebky je 9 týždňov. Ustálenie zdravotného stavu nastáva z
medicínskeho hľadiska u tejto položky po 3 mesiacoch od úrazu
Položka pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu : liečba je konzervatívna (infúzie, antibiotika) a

tvorila súčasť pooperačnej liečby navrhovateľa v Q. s doliečením v B.. Priemerná doba nevyhnutného
liečenia je 26 týždňov. K ustáleniu zdravotného stavu po takomto poranení dochádza z medicínskeho
hľadiska po 6 mesiacoch od úrazu .

Okrem nároku na bolestné navrhovateľ uplatnil aj náhradu škody na zdraví z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia.
V podaní doručenom súdu dňa 03.02.2003 (čl. 6) navrhovateľ laicky určil škodu spočívajúcu v sťažení
jeho spoločenského uplatnenia na sumu 3.600.000,-Sk špecifikovanú ako položka 251 vyhlášky č.
32/1965 Zb. vážne mozgové poruchy po ťažkom poranení hlavy - 1200 bodov krát 60,-Sk/bod krát 50
násobok.
Na takejto výške škody zotrval navrhovateľ (čl. 183 záverečné vyjadrenie) aj po vykonanom dokazovaní,

kde vo veci bola ustanovená na bodové ohodnotenie jeho sťaženia spoločenského uplatnenia po úraze
MUDr. Q.. Menovaná znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria v znaleckom posudku č.
1/2012 (čl. 137) spolu s jeho doplnením (čl. 160) po vyšetrení navrhovateľa, po štúdiu jeho zdravotnej
dokumentácie určila menovanému bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia pri položke
251- vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy počtom bodov 1.000, ktoré

navýšila podľa § 6 ods. 2 vyhl. č. 32/1965 Zb. o 50% na konečných 1.500 bodov.
Znalkyňa sa súčasne vyjadrila aj k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa ohľadom tohto jeho
poškodenia zdravia - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy. Znalkyňa
uviedla, že v prípade K. P. možno jeho psychický zdravotný stav považovať za ustálený po dvoch rokoch
od prekonania úrazu hlavy, kedy najskôr mohol byť pre neho vypracovaný lekársky posudok o sťažení

spoločenského uplatnenia.
Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Q. vyplýva, že u navrhovateľa je diagnostikovaná v súvislosti
s ublížením na zdraví pri pracovnom úraze organicky podmienená porucha osobnosti a Postkontúzny
syndróm.
Poranením hlavy a mozgu a to jeho pomliaždením tzv. kontúziou s krvácaním, s poruchou vedomia

kvantitatívnou v úvode (bol v bezvedomí) a kvalitatívnou neskôr (zmätenosť vedúca k psychiatrickej
hospitalizácii) došlo u navrhovateľa ku vzniku postkontúzneho syndrómu dávajúceho základ rozvoju
organickej poruchy osobnosti.
V porovnaní s charakterom pôvodnej- predchorobnej osobnosti navrhovateľa došlo u neho k trvalým
zmenám jednotlivých prejavov osobnosti, najmä ku kognitívnej poruche (porucha schopností vnímať,

učiť sa a pamätať si informácie, riešiť problémy a používať jazyk na vyjadrenie myšlienok), k poruche
emóciiaimpulzov,ktorévedúkzmenámpôvodnéhovzorcasprávaniaaknarušeniuprispôsobovaniasa.
V dôsledku poúrazových zmien zdravotného stavu bol navrhovateľ invalidizovaný od 4.7.2001.Taktiež
jeho fungovanie v osobnom živote je zmenené, ovplyvnené duševnou poruchou. Jeho správanie si
vyžaduje neustály dohľad a usmerňovanie. Ide o stav trvalý s tendenciou k zhoršovaniu.

Okrem takto odborne posúdeného psychického zdravia navrhovateľa si súd utvoril obraz o súčasnej
kvalite jeho života aj priamo z prostredia, kde menovaný žije.
Navrhovateľ má ukončenú strednú školu poľnohospodársku s maturitou. Od roku 1969 pracoval na
železnici. V čase pred úrazom žil s manželkou, s ktorou sa zosobášil v roku 1972 vo vlastnom rodinnom
dome v obci P., ktorý zbudovali koncom 80-tych rokov. V dome bývali sami, lebo dospelé deti si založili

vlastné rodiny. Po úraze, v roku 2003 sa do domu vrátil syn K. s rodinou, aby pomohli matke pri
starostlivosti o otca, lebo bola úplne vyčerpaná.
SynK.charakterizovalotcapredúrazomakočinorodéhočloveka,hlavurodiny.Onbolhlavnýorganizátor
výstavby domu, staral sa o všetko potrebné. Okrem práce sa vo voľnom čase venoval poľovníctvu, bol
členom Poľovníckeho združenia Mier v P.D.. Rád pracoval v záhrade pri dome, pestoval zeleninu na

predaj. Zaujímal sa o život v obci, aj v spoločnosti. Bol oporou manželke aj celej rodine, vedel poradiť
v rôznych životných situáciách. Mal prirodzenú autoritu.
Po úraze sa jeho osobnosť úplne zmenila. Otec sa správa ako dieťa. Nemožno od neho očakávať
žiadne adekvátne odpovede, nedá sa s ním počítať pri žiadnej práci. Naopak on sám musí byť neustále
kontrolovaný, nemôže napr. ostať sám doma, lebo by sa mohol zatúlať. Počas dňa, ak to počasie

umožňuje, sa prechádza pred domom na chodníku v dĺžke 30 metrov. Čaká na autobus, aby mu
zamával. Tiež čaká poštárku s novinami. Je to jeho rituál, hoci ich obsahu nerozumie. Rovnako je to aj s
televízorom. Nechápe súčasnú situáciu, či v rodine alebo v krajine vôbec, žije vo svojom jednoduchom
svete. Má problémy aj s hygienou. Je evidovaný ako psychiatrický pacient v B.. Berie lieky, lebo jehosprávanie upadá. Žije v obmedzenom priestore svojho domu, rovnako je to aj s ľuďmi. S nikým sa
nestretáva, nikto ho nenavštevuje. Do jeho sveta patrí len najbližšia rodina a to manželka a synova
rodina. Dcéra žije v D..

RovnakomanželkaD.P.charakterizovalanavrhovateľapredúrazomakosvojuživotnúoporu.Jejmanžel
bol rozvážny, vždy dodržal slovo. Žil pre rodinu. Pracoval, aby deti mohli študovať. Tiež chodievali na
spoločné dovolenky napr. do B.. Manžel šoféroval auto. V obci dobre vychádzal so susedmi. Angažoval
sa pri organizovaní rôznych spoločenských a športových podujatí pre spoluobčanov.
Po úraze, keď už bol prevezený do B. nespoznával svoju rodinu. Pomohli mu na psychiatrii, kde ho

dostali do terajšieho stavu. Dva roky po úraze už bolo jasné, že sa úplne zmenil osobnostne. Ďalšie
preliečenia na psychiatrii už výrazné zmeny nepriniesli. Dnes má manžel svoj životný stereotyp. Nič ho
nezaujíma, ničomu nerozumie. Čítanie novín alebo sledovanie televízie je len jeho rituál, bez chápania
obsahu. Je výrazne spavý. Spí cez deň aj v noci. Nevie pomôcť pri žiadnych domácich prácach. Celý
deň posedáva, alebo sa prechádza pred domom. Na svoju minulosť sa nepamätá. On nevie posúdiť aká
zmena psychiky u neho nastala po úraze.

Ku kvalite života navrhovateľa pred a po úraze bol vypočutý mimo rodinných príslušníkov aj jeho bývalý
kolega z práce na železnici a to J. H.. Svedok vypovedal, že K. P. bol do úrazu zdravý, vitálny, bystrý
muž. Všetko ho zaujímalo. Venoval sa aktívne poľovníctvu. Boli nielen kolegovia ale aj kamaráti. Podľa
jeho názoru navrhovateľ žil pre svoju rodinu. Mal pekný dom, záhradu, kde pestoval zeleninu. V kolektíve
bol nekonfliktný, mal dobrú povahu.

Keď ho asi pol roka po úraze prišli navštíviť z práce u neho doma bolo zjavné, že ich kolega sa
celkom zmenil. Všetkým bolo veľmi ľúto, že úraz ho takto poškodil. Ťažko s ním nadväzovali rozhovor,
lebo im riadne neodpovedal. Chýbala mu jeho bystrosť. Stal sa z neho zlomený človek. S ďalším
časovým odstupom, pri náhodnom stretnutí v obci videl, že navrhovateľ ešte viac upadol. Dostal sa na
neporovnateľne inú mentálnu úroveň.

Nevesta navrhovateľa R. P. označila svokra pred úrazom za veľmi starostlivého. Bol hlavou celej rodiny.
Ju prijal do rodiny ako svoju dcéru. Keď ho navštívila prvýkrát po úraze v nemocnici v B. ani ho
nespoznala. Už na výzor to bol iný, cudzí človek. On ju tiež nepoznal. V súčasnosti potrebuje riadenie.
Svokra sa stará o jeho potreby stravu, hygienu a podobne. Ostatní pomáhajú.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd právne uzatvára :

Podľa ust. § 190 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len ZP) v znení účinnom do 31.03.2002, ak u
zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislostí s ním k poškodeniu na zdraví,
alebokjehosmrtiúrazom(pracovnýúraz),zodpovedázaškodutýmvzniknutúzamestnávateľ,uktorého

bol zamestnanec v čase úrazu v pracovnom pomere.
Podľa § 190 ods. 5 ZP zamestnávateľ je povinný nahradiť škodu aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce
z právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokiaľ sa
zodpovednosti nezbaví podľa § 191 ZP.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že zodpovednosť zamestnávateľa za úraz je založená

na princípe objektívnej zodpovednosti za výsledok. Jej predpokladom teda nie je preukázanie zavinenia
zamestnávateľa a v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje
splnenie týchto základných podmienok : vznik škody, škodová udalosť a príčinná súvislosť medzi
škodnou udalosťou a škodou. Dôkazné bremeno na ich preukázanie je na poškodenom.
Medzi účastníkmi nie je sporné, že v čase úrazu bol navrhovateľ v pracovnom pomere u právneho

predchodcu odporcu a tiež nebolo sporné, že dňa 11.10.2000 v Čiernej n/Tisou navrhovateľ pri plnení
pracovných úloh utrpel pracovný úraz, keď bol zasiahnutý lopatou vyhodenou z vozňa, popri ktorom
prechádzal. Spor medzi účastníkmi bol len v tom, či zdravotný následok, ktorý sa prejavil u navrhovateľa
krvácaním do mozgu a následným bezvedomím dňa 19.10.2000 je v príčinnej súvislosti so zisteným
úrazovým dejom.

Táto otázka bola s konečnou platnosťou vyriešená v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 6 C 587/2001.
V rozsudku zo dňa 09.03.2009 prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní rozhodol, že obrana
zamestnávateľa v tomto smere je nedôvodná. Hlavne znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že
navrhovateľ utrpel dňa 10.11.2000 pracovný úraz s tými následkami, ktoré boli v konaní preukázané a
za tento pracovný úraz zodpovedá jeho zamestnávateľ.

S týmito závermi okresného súdu sa v plnom rozsahu stotožnil aj Krajský súd v Košiciach, ktorý na
odvolanie odporcu rozsudok 6 C 587/2001 zo dňa 09.03.2009 o náhrade škody spočívajúcej v strate na
zárobku počas práceneschopnosti navrhovateľa potvrdil.Odvolací súd v odôvodnení zaujal odmietavé stanovisko aj k ďalším tvrdeniam zamestnávateľa
ohľadom ustálenia úrazového deja v súvislosti s namietaným spoluzavinením na strane navrhovateľa P..
Krajský súd vychádzal zo zápisnice spísanej členmi vyšetrovacej komisie zriadenej zamestnávateľom.

Výsledky vyšetrovania boli také, že nebolo zistené žiadne porušenie pracovných povinností zo strany
navrhovateľa, ani zanedbanie bezpečnostných predpisov. Ako jednoznačná príčina pracovného úrazu
bolo stanovené porušenie pracovných povinností zamestnanca B., ktorý z vagóna vyhodil lopatu. Z
takto ustáleného úrazového deja nevyplýva tvrdenie odporcu o tom, aby sa navrhovateľ K. P. v čase,
keď sa mu stal pracovný úraz pohyboval na bicykli, resp. aby porušil nejakú povinnosť. Krajský súd v

Košiciach vo svojom rozhodnutí ďalej uvádza, že aj v prípade pohybu navrhovateľa na bicykli v koľajisku
vspornomčasetátoskutočnosťbyničnemenilanazávereozodpovednostizamestnávateľazanásledky
pracovného úrazu navrhovateľa.
Je potrebné uviesť, že tú istú obranu ako v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 6C 587/2001 zaujal odporca aj
v terajšom spore. Žiadal zamietnuť návrh K.. P. z dôvodu, že jeho zdravotné následky nie sú v príčinnej
súvislostisúrazovýmdejomzodňa10.11.2000.Odporcatiežpoukázalnaporušeniepovinnostizostrany

K.. P., ktorý sa zdržiaval v kritický moment v koľajisku na bicykli a to proti bezpečnostným predpisom.
V konaní 6C 587/2001 sa súd vysporiadal s touto obranou odporcu, ktorú neuznal za dôvodnú.
NavrhovateľovipriznalplnúnáhradunímuplatnenejškodynastratezárobkupočasPN.Vterajšomspore
súd vychádzal z týchto záverov.
Úrazový dej, resp. prešetrenie pracovného úrazu boli ustálené v konaní 6C 587/2001 a nie je možné

na ňom nič meniť. V predchádzajúcom spore ako aj v terajšom konaní ide o ten istý skutkový základ,
len nároky z neho uplatnené sú iné. Nie je možné, aby v konaní 6C 587/2001 a v terajšom spore súd
vychádzal z iného právneho posúdenia zodpovednosti odporcu za škodu navrhovateľa pri pracovnom
úraze vrátane rozsahu zodpovednosti odporcu.
V terajšom spore súd vychádzal zo stopercentnej zodpovednosti odporcu za navrhovateľom uplatnenú

škodu na zdraví z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

Podľa § 193 ods. 1 písm. b/ ZP účinnom do 31.03.2002 zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz,
alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, je zamestnávateľ povinný v rozsahu, v ktorom za škodu
zodpovedá, poskytnúť náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Podľa § 196 citovaného ZP náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
zamestnancovi vznikli následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, poskytujú sa
jednorazove.

Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. účinnej do 31.07.2004 odškodnenie za bolesť sa poskytuje za

bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa
zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané
povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 citovanej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie
na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie

jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému
vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
určuje sumou 60,-Sk za jeden bod.

Navrhovateľ si v prejednávanom prípade uplatnil nárok na poskytnutie náhrady škody na zdraví
spočívajúcej v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky
náhrady škody na zdraví, i keď sú upravené spoločne .
Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol

obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v
živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo.
Vyhláška č. 32/1965 Zb. zvlášť upravuje podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za bolesť,
a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne stanovuje
zásady pre hodnotenie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na náhradu za bolesť nie je

podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak.Podľa § 263 ods. 3 ZP v znení platnom ku dňu vzniku pracovného úrazu navrhovateľa lehota na
uplatnenie nároku na náhradu škody je dva, roky, začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvie o
tom, že škoda vznikla, a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Nárok na náhradu škody sa však premlčí, ak sa neuplatnil v lehote troch rokov, a ak ide o škodu
spôsobenú úmyselne, desiatich rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.
Nárok poškodeného na náhradu škody na zdraví je daný vtedy, ak jeho zdravotný stav a to v časti
bolestného i v časti sťaženia spoločenského uplatnenia je ustálený. V praxi to znamená, že nárokovať si

poškodenýmôžeažpopodrobenísavšetkýmodporúčanýmoperáciám,rehabilitáciám,čiinýmterapiám,
keď nie je predpoklad ďalšieho zlepšovania jeho zdravotného stavu a tým ani predpoklad zlepšovania
jeho spoločenského uplatnenia.
Ako náhle je ustálený zdravotný stav poškodeného možno ohodnotiť bolesť a týmto okamihom je teda
bolesť zistená bez ohľadu na to, kedy vyhotovil ošetrujúci lekár posudok. Posudok ošetrujúceho lekára
je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť.

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že za čas zistenia bolesti treba považovať okamih ustálenie
zdravotného stavu poškodeného.
Je dôležité si uvedomiť, že vedomosť o výške škody nemožno viazať na dátum vyhotovenia lekárskeho
posudku ale práve na spomínané ustálenie zdravotného stavu.
Bolestné sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením

jeho následkov. Ide teda o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samom úraze, ako aj pri liečení a po ňom.
Liečením sa však nerozumie iba doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi
jednotlivými ošetreniami, teda vlastne od začiatku do skončenia liečenia. Napokon ide aj o bolesť, ktorou
trpí poškodený napr. pri rehabilitačnej starostlivosti. Až keď sa celý liečebný proces skončí sú známe
všetky okolnosti smerodajné pre stanovenie bolestného, a preto až vtedy začína plynúť premlčacia

lehota, pokiaľ ide o právo na túto časť náhrady škody.
Odporca vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody
spočívajúcu v bolestnom a v sťažení spoločenského uplatnenia.
Tvrdil, že premlčacia doba pre navrhovateľa ohľadom bolestného začala plynúť v októbri 2000, resp.
od 03.11.2000 (podanie odporcu zo dňa 22.01.2012), kedy bol ukončený liečebný proces navrhovateľa

a jeho zdravotný stav bol ustálený a skončila najneskôr 03.11 2002.
Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia mohol K. P. podľa odporcu uplatniť na súde
prvýkrát 20.10.2001- rok po úraze.
Navrhovateľ si podľa názoru odporcu na súde uplatnil oba nároky po zákonnej dvojročnej lehote. V roku
2003, keď podal menovaný žalobu na súd neboli splnené podmienky žalovateľnosti u oboch zložiek, lebo

navrhovateľ nepredložil do konania lekársky posudok, teda nedodržal postup podľa vyhl. č. 32/1965 Zb.
Vzhľadom na túto námietku bolo povinnosťou súdu vysporiadať sa so skutočnosťou, že navrhovateľ
nepožiadal ošetrujúceho lekára po ustálení jeho zdravotného stavu o lekársky posudok a tiež
bolo povinnosťou súdu zisťovať kedy došlo ku skončeniu liečenia základného poškodenia zdravia
navrhovateľa a tak posúdiť, či navrhovateľ uplatnil na súde včas náhradu za bolestné alebo či sa jeho

nárok premlčal.
To isté sa týka aj otázky odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia .
Súd ma za to, že nárok navrhovateľa je daný, aj keď do konania nepredložil lekársky posudok o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia.
Podľa ust. § 120 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
V tomto zákonnom ustanovení ani v žiadnom inom nie je uvedené, že v súdnom konaní o náhradu škody
na zdraví spočívajúcu v bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia musí navrhovateľ túto škodu
uplatňovať podľa lekárskeho posudku.

Navrhovateľ na preukázanie ním uplatnenej výšky škody, ktorú špecifikoval v podaní zo dňa 30.01.2003
predložil súdu počas konania znalecký posudok MUDr. K. č. 4/2011, jeho ošetrujúceho lekára na
Neurochirurgickej klinike v Q.. Z tohto dôkazu vychádzal súd pri rozhodovaní o nároku K.. P. u
bolestného, pretože závery tohto znaleckého posudku považoval za správne a tieto neboli namietané
ani zo strany odporcu žiadnymi konkrétnymi tvrdeniami.

Ohľadom nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia bolo vykonané dokazovanie znaleckým
posudkom vypracovaným MUDr. Q. - znalkyňou z odboru zdravotníctvo- psychiatria.
Za účelom posúdenia ustálenia zdravotného stavu navrhovateľa po úraze súd vypočul k otázke škody
na bolestnom svedka MUDr. Y. K.. Pri škode z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sa k otázkeustálenia zdravotného stavu vyjadrila v znaleckom posudku MUDr. Q.. Súd sa tiež a oboznámil s
lekárskymi správami, prostredníctvom ktorých bol ozrejmený priebeh liečenia navrhovateľa po úraze.
Čo sa týka bolestného súd z vykonaných dôkazov zistil, že z navrhovateľom uplatnených päť položiek

a to
otras mozgu,
krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu,
tržná rana na hlave vrátane operačnej revízie,
zlomenina záhlavovej kosti bez vpáčenia úlomkov,

pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu
sú neskoro- teda po zákonnej dvojročnej lehote uplatnené nároky ohľadom týchto položiek :
krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu - nových 220 bodov uplatnených 16.2.2011
tržná rana na hlave vrátane operačnej revízie -7,5 bodov uplatnených 16.2.2011
zlomenina záhlavovej kosti bez vpáčenia úlomkov - 26,25 bodov uplatnených 16.2.2011
pomliaždenie pravého čelového laloka mozgu-60 bodov uplatnených 16.2.2011

Navrhovateľ utrpel pracovný úraz dňa 11.10.2000. Ošetrujúci lekár MUDr. K. sa k ustáleniu zdravotného
stavu navrhovateľa vyjadril takto :
Po krvácaní do ľavého čelového laloka mozgu bol zdravotný stav navrhovateľa ustálený do 1 roku od
úrazu- t.j. do 11.10.2001. Nárok na ďalších 220 bodov, o ktoré rozšíril navrhovateľ žalobu v roku 2011
je uplatnený po zákonnej dvojročnej lehote a je premlčaný.

Ustálenie zdravotného stavu po suture (zašití) tržnozmliaždenej rany na hlave nastalo u navrhovateľa
mesiac po úraze. Nárok na náhradu za 7,5 bodov uplatnený v roku 2011 je premlčaný, lebo bol uplatnený
po zákonnej dvojročnej lehote.
Po 3 mesiacoch od úrazu došlo k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa po zlomenine lebky
bez vpáčenia úlomkov. Nárok na náhradu za 26,25 bodov uplatnený navrhovateľom v roku 2011 je

premlčaný.
K ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa po pomliaždení pravého čelového laloka mozgu došlo po 6
mesiacoch od úrazu. Nárok na náhradu za 60 bodov, ktorý navrhovateľ uplatnil v roku 2011 je premlčaný.
Náhrada bolestného, ktorú súd priznal navrhovateľovi pozostáva z položiek, ktoré boli uplatnené včas
položka 223 c otras mozgu. Podľa MUDr. K. k ustáleniu zdravotného stavu navrhovateľa po poranení

lebky došlo po 6 mesiacoch od úrazu- t.j. v apríli 2001, nárok bol uplatnený na súde do 2 rokov a to
dňa 3.2.2003
položka 226 krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu. Podľa MUDr. K. k ustáleniu zdravotného
stavu navrhovateľa po tomto krvácaní došlo až rok po úraze, teda v októbri 2001. Nárok na bolestné
špecifikované touto položkou navrhovateľ uplatnil v dvojročnej lehote na súde a to dňa 3.2.2003.

Spolu na bolestnom patrí navrhovateľovi náhrada za 342,50 bodov podľa položiek
krvácanie do ľavého čelového laloka mozgu pôvodne uplatnených 260 bodov
otras mozgu- z pôvodne uplatnených 110 bodov len 3-tiny vo výške 82,50 bodov v zmysle Zásad pre
hodnotenie (príloha A bod I ods. 8 k vyhl. č. 32/1965 Zb.).
Základná výška náhrady pri cene 60,-Sk za bod v čase úrazu navrhovateľa predstavovala sumu 20.550,-

Sk.
Podľa 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za
bolesť primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v odsekoch 1 a 2.
Navrhovateľ žiadal zvýšiť základné bolestné 50 násobne z dôvodu veľkej intenzity prežitých bolestí.
Z výpovede ošetrujúceho lekára MUDr. K. bolo zistené, že každé z poranení navrhovateľa po

úraze mu spôsobovalo bolesti, rovnako bolestivá bola aj ich liečba. Tieto bolesti boli u menovaného
tlmené a korigované bežnými analgetikami v infúznej forme do žily. Navrhovateľ sa musel podrobiť
operácii mozgu, čo mu tiež spôsobovalo bolesti. Tiež užíval dehydratačnú liečbu za účelom zníženia
vnútrolebečného tlaku.
Súd vychádzajúc zo Zásad pre odškodnenie bolesti tvoriacich prílohu A vyhl. č. 32/1965 Zb. priznal

navrhovateľovi 2 násobok základného bodového ohodnotenia bolestného, keďže sa jedná o súbeh
dôvodov pre zvýšenie uvedených v odseku 6 Zásad - poškodenie na zdraví si vyžiadalo opätovné infúzie
a povaha zranenia si vyžiadala operačný výkon.
Podľa názoru súdu ďalšie zvýšenie bolestného nie je namieste, pretože u navrhovateľa sa nejednalo o
mučivé bolesti, ktoré by odôvodňovali vyšší násobok základného bodového ohodnotenia.

Na náhrade za bolesť tak súd priznal navrhovateľovi sumu 41.100,-Sk (základná výška 20.550,-Sk krát
2 násobok) - t.j. 1.364,27 €.
V prevyšujúcej časti ohľadom bolestného súd návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku ako aj
nedôvodnosti návrhu na priznanie 50 násobku bolestného.Navrhovateľ žiadal priznať aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Odporca aj tento nárok považoval za premlčaný. Súd argumentáciu odporcu neuznal. Navrhovateľ

utrpel pracovný úraz dňa 11.10.2000. Nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia
uplatnil na súde dňa 03.02.2003 (podanie na čl. 6). Podľa znalkyne MUDr. Q. bolo možné psychický stav
navrhovateľa považovať za ustálený po dvoch rokoch od prekonania úrazu hlavy, kedy najskôr mohol
byť pre neho vypracovaný lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia. Od tohto termínu- t.j.
od októbra 2002 začala plynúť pre navrhovateľa dvojročná zákonná lehota na podanie žaloby o tomto

nároku na súd. Navrhovateľ túto lehotu dodržal.
Čo sa týka náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd po vykonanom dokazovaní znaleckým
posudkom MUDr. Q. ako aj po vypočutí svedkov rozhodol takto :
Navrhovateľovi patrí náhrada škody za 1000 bodov určených znalkyňou MUDr. Q. za položku vážne
mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy . Pri hodnote jedného bodu 60,-Sk je
základná výška škody 60.000,-Sk.

Podľa ust. § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť, a to i nad sumu ustanovenú v
odsekoch 1 a 2.
Uvedené ustanovenie prenecháva súdu, aby v každom jednotlivom prípade sám podľa svojho uváženia
posúdil, aké zvýšenie náhrady je v konkrétnej posudzovanej veci primerané vzhľadom na individuálne

okolností danej veci .
Mimoriadne zvýšenie má predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné
úkony poškodeného a pre uspokojovanie a plnenie jeho životných a spoločenských potrieb a úloh,
za jeho vylúčenie či obmedzenie v účasti na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, kultúrnom a
športovom živote, za sťaženie alebo dokonca priamo znemožnenie výkonu povolania.

Pri odškodňovaní sťaženia spoločenského uplatnenia je potrebné podrobne skúmať spôsob života
poškodeného pre úrazom a po ňom. Len tak je možné uvážiť aká náhrada je pre toho, ktorého
poškodeného primeraná.
O výnimočný prípad sa jedná aj vtedy, ak sa život poškodeného od základov zmenil, nič z toho, čo
v minulosti pred poškodením zdravia robil už robiť nedokáže, je nesebestačný, hoci pred úrazom bol

aktívnym členom rodiny.

Po zistenom skutkovom stave dospel súd k záveru, že na prípad navrhovateľa možno aplikovať toto
zákonné ustanovenie. Je namieste zvýšiť základné odškodnenie navrhovateľa stanovené bodovacím
systémom a to so zreteľom na mimoriadny rozsah obmedzenia resp. straty predpokladov pre jeho

uplatnenie v živote a vzhľadom na trvalosť sťaženia jeho spoločenského uplatnenia s negatívnom
prognózou do budúcna.
Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľavzmysle§7ods. 3vyhl.č.32/1965Zb.videlsúdvdanomkonkrétnom
prípade v trvalej zmene dovtedajšej kvality života navrhovateľa, ktorý v aktívnom veku 50 rokov po
pracovnom úraze úplne stratil schopnosť samostatnej existencie.

Z človeka, ktorý bol hlavou rodiny sa stal muž, ktorý je vo všetkom odkázaný na svojich najbližších.
Rozhodujúca zmena sa týka jeho kognitívnych schopnosti. Navrhovateľ má zmenenú osobnosť.
Nerozumiesvetuokolo,nemôžeaktívnežiťsvojživot.Jeuzavretýdosvojhosveta,kderiešilenzákladné
potreby ako je spánok, strava a hygiena. Všetko ostatné je mu odopreté. Nemôže vykonávať svoje
zamestnanie, ktorému sa venoval viac ako 20 rokov. Je mu znemožnené venovať sa svojím záľubám.

Nemôže aktívne vnímať a ovplyvňovať situáciu v rodine, v spoločnosti, lebo je mentálne postihnutý.
Jeho život nemá nadstavbu a je zameraný len na udržanie základných životných funkcií. Takého
poškodenie zdravia navrhovateľa je tak závažné, že je potrebné vyjadriť ho primeraným zvýšením
základného bodového ohodnotenia jeho spoločenského uplatnenia. Súd považuje za primerané zvýšiť
jeho základné bodové ohodnotenie na 25 násobok- t.j. na sumu 1.500.000,-Sk (základná suma 60.000,-

Sk krát 25)- t.j. 49.790,88 €.
Táto náhrada škody ma slúžiť navrhovateľovi k tomu, aby mu mohli byť obstarané náhradné pôžitky na
vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení a obmedzení v živote.
Navrhovateľ žiadal priznať 50 násobok základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia. V prevyšujúcej časti súd jeho návrh zamietol, lebo priznanie viac ako 25 násobku základného

bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nepovažoval za dôvodné vzhľadom na
skutočnosť, že u navrhovateľa sa nejedná o vrcholového športovca, ani o kultúrne či politicky
angažovanú osobu známu v celej spoločnosti, ktorá úrazom stratila možnosť pokračovať v doterajšom
angažovanom živote.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností rozhodol súd v zmysle výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa

toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona /§ 251 ods. 1/.