Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Vranov nad Topľou

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Vaľuš

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/297/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207948
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815207948.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: CRIF -
SlovakCreditBureau,s.r.o.,sosídlomMalýtrh2/A,81108Bratislava,IČO:35886013,zast.Advokátska
kancelária KUHAJDA, s.r.o., so sídlom Karadžičova 47, 811 07 Bratislava, IČO: 47 232 773, proti
žalovanému: G. W., nar. XX.XX.XXXX, T. XXXX/XX, XXX XX T., o zaplatenie 209,89 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 113,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9% ročne zo sumy 45,48 eur od 30.06.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom ročne zo sumy 54,86 eur
od 31.07.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom ročne zo sumy 13,55 eur od 28.08.2012 do zaplatenia
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 209,89 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9,00% ročne zo sumy 61,84 eur od 30.06.2012 do zaplatenia, s 8,75%
úrokom ročne zo sumy 54,86 eur od 31.07.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom ročne zo sumy 87,55 eur
od 28.08.2012 do zaplatenia, s 8,75% úrokom ročne zo sumy 6,00 eur od 01.10.2012 do zaplatenia, ako
aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a z trov právneho
zastupovania vo výške 67,94 eur.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 24.06.2013 medzi spoločnosťou
„Telefónica Slovakia“, s.r.o. ako postupcom a spoločnosťou CRIF - Slovak Credit Bureau, s.r.o., ako
postupníkom, nadobudol uplatňovanú pohľadávku proti žalovanému žalobca. Žalovaný uzatvoril s
postupcom Zmluvu o pripojení v zmysle zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov, na základe ktorých boli žalovanému poskytnuté elektronické komunikačné
služby, a to konkrétne dňa 22.11.2011 v rámci programu služieb O2 Filip s účastníckym číslom +XXX

XXX XXX XXX, a dňa 08.03.2012 v rámci programu služieb O2 Fér s platnou na faktúru s účastníckym
číslom +XXX XXX XXX XXX. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté elektronické
komunikačnéslužbyfaktúrouč.1035113127nasumu81,48eursosplatnosťoudňa29.06.2012,faktúrou
č. 1037088387 na sumu 54,86 eur so splatnosťou dňa 30.07.2012, faktúrou č. 1038289622 na sumu
87,55 eur so splatnosťou dňa 27.08.2012, faktúrou č. 1040632780 na sumu 6,00 eur so splatnosťou dňa
30.09.2012. Právny predchodca podaním zo dňa 06.08.2012 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy

vo výške 116,35 eur. Žalovaný uhradil 20,00 eur, ktoré žalobca odpočítal z faktúry č. 1035113127, a preto
faktúra znie na sumu 61,48 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhrádzal predmetné faktúry riadne a
včas, odstúpil právny predchodca žalobcu ku dňu 12.09.2012 od Zmluvy o pripojení k službám vedenýmpod referenčným číslom zákazníka 0081630224 písomným podaním zo dňa 13.08.2012, pričom určil
žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie do 05.09.2012.

Žalovaný sa k návrhu nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalobcu, oboznámením sa so žalobným návrhom a
jeho prílohami - zmluvou o postúpení pohľadávky, Zmluvou o pripojení, faktúrami, Pokusom o zmier,
oznámením o odstúpení od zmluvy, vyjadrením žalobcu a žalovaného, a zistil nasledujúci skutkový stav.

Žalovaný vo svojej žiadosti zo dňa 28.01.2016 uviedol, že nakoľko je pracovne odcestovaný, nemôže
sa zúčastniť pojednávania. Požiadal súd, že ak je možné, aby sa vo veci rozhodlo, tak má rozhodnúť.

Žalobca podaním došlým súdu dňa 29.01.2016 oznámil že ospravedlňuje svoju neúčasť na pojednávaní
a trvá na podanom návrhu v celom rozsahu. Požiadal aby súd konal v jeho neprítomnosti.

NazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokmedzispoločnosťouTelefónicaSlovakia,s.r.o,a.s.,aCRIF-
SlovakCreditBureau,s.r.o.,došlodňa24.06.2013,predmetnépohľadávkysastalivlastníctvomžalobcu.

Zo Zmluvy o pripojení podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov, zo dňa 22.11.2011, a zo Zmluvy o poskytované verejných služieb podľa § 44
zákona č. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „Zákon“ ) zo dňa 08.03.2012, ktoré boli uzavreté medzi právnym predchodcom žalobcu ako
poskytovateľom a žalovaným ako fyzickou osobou nepodnikateľom, súd zistil, že zmluva podľa bodu
1. nadobudla platnosť aktiváciou SIM karty okrem článkov 5, 6, 7 Spoločných ustanovení tejto zmluvy,

ktoré nadobúdajú platnosť podpisom zmluvy oboma zmluvnými stranami.

V zmysle bodu 3. zmluvy miestom poskytovania služieb je územie Slovenskej republiky podľa
špecifikácie obsiahnutej vo Všeobecných podmienkach. Cena za poskytované služby je stanovená
platným cenníkom. Zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Žalovaná podpisom potvrdila, že som sa

oboznámil so Všeobecnými podmienkami a platným cenníkom, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy.

Podľa bodu 4. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Obchodný zákonník“ ) dohodli, že zmluva a vzťahy,

ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným
zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.

Podľa bodu 4. zmluvy zmluvné strany sa v zmysle § 262 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Obchodný zákonník“ ) dohodli, že zmluva a vzťahy,

ktoré vznikli na základe zmluvy a ktoré nie sú výslovne upravené Zákonom sa spravujú Obchodným
zákonníkom okrem práv a povinností výslovne upravených Zákonom.

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb.

Pokusom o zmier zo dňa 06.08.2012 žalobca oznámil žalovanému, že voči nemu eviduje neuhradenú
pohľadávku vo výške 116,34 eur za poskytnuté služby, a preto ho žiada o okamžitú úhradu dlžnej čiastky.

Listom zo dňa 13.08.2012 označeným ako Odstúpenie od zmluvy žalobca oznámil žalovanému, že

napriek viacerým výzvam nedošlo z jeho strany do dnešného dňa k úhrade dlžnej čiastky, v zmysle § 44
ods. 8 písm. b) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a
čl. 6.7 písm. a) Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Telefónica Slovakia s.r.o., týmto ukončuje zmluvu k
službách vedeným pod referenčným číslom 0081630224 odstúpením ku dňu 12.09.2012, a to v prípade,

ak predmetnú dlžnú čiastku 116,34 eur neuhradí najneskôr do 05.09.2012.

Postupca vyúčtoval žalovanému tieto faktúry - faktúru č. 1035113127 zo dňa 15.06.2012 splatnou do
29.06.2012 na sumu 81,48 eur (za služby + poplatok za obmedzenie služieb + upomienka), faktúruč. 1037088387 zo dňa 16.07.2012 splatnou do 30.07.2012 na sumu 54,86 eur (za služby), faktúru
č.1038289622 zo dňa 13.08.2012 splatnou do 27.08.2012 na sumu 87,55 eur (za služby + poplatok za
odpojenie + poplatok za obmedzenie služieb + upomienka), faktúru č. 1040632780 zo dňa 13.08.2012

splatnou do 27.08.2012 na sumu 6,00 eur (poplatok za upomienku).

Podľa § 43 ods. 1, písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 1, písm. d) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby
z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní
verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb;
dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a

uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.

Podľa § 43 ods. 2 písm. a) zákona NR SR č. 351/2011 Z. z o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov, podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým
záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

V zmysle článku 1. Všeobecných podmienok - Pojmy, služby sú elektronické komunikačné služby
poskytované účastníkom zo strany poskytovateľa na základe zmluvy, umožňujúce prenos hlasovej
komunikácie alebo iných foriem elektronickej komunikácie, ktoré zahŕňajú verejnú telefónnu služby
členenú na mesačné programy, doplnkové a iné služby v rozsahu a štruktúre podľa platného cenníka.

Podľa článku 2. Všeobecných podmienok - Zmluvné podmienky bod 2.3 poskytovateľ bude poskytovať
účastníkovi služby na základe zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a
Cenník.

Účastník aj poskytovateľ berú na vedomie, že zmluva, na základe ktorej budú účastníkovi poskytované
služby nadobudne platnosť okamihom aktivácie SIM karty a pokiaľ nie je v týchto Všeobecných
podmienkach uvedené inak, uzatvára sa na dobu neurčitú ( čl. 2 bod 2.3. Všeobecných podmienok ).

V zmysle čl. 3 Všeobecných podmienok - Práva a záväzky poskytovateľa bod 3.2 písm. a), n)

poskytovateľ má okrem iných ďalších práv uvedených vo Všeobecných podmienkach právo na
zaplatenie ceny za poskytnuté služby a uplatniť práva podľa § 42 ods. 2 Zákona.

Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. d), e), m) Všeobecných podmienok účastník je okrem ďalších povinností
uvedených vo Všeobecných podmienkach povinný najmä platiť za poskytnuté služby v súlade so

Všeobecnými podmienkami, najmä čl. 7 a platným cenníkom a dodržiavať ďalšie povinnosti uvedené vo
Všeobecných podmienkach a platnom cenníku, plniť povinnosti v zmysle § 42 ods. 4 Zákona.

V zmysle čl. 7 Cena a platobné podmienky Všeobecných podmienok ceny služieb sú obsiahnuté v
platnom cenníku, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Poskytovateľ má právo na úhradu ceny za

poskytnuté služby vo výške zodpovedajúcej mesačnému poplatku za príslušné zdaňovacie obdobie a
cene za poskytnuté služby, a to podľa cenníka platného v dobe, kedy bola služba účastníkom využitá.
Účastník sa zaväzuje uhradiť ceny za služby vo výške a lehote splatnosti uvedenej na faktúre.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“ ) tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu
spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami. Tento zákon sa vzťahuje na predaj

výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na území Slovenskej republiky alebo ak plnenie
súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.

Podľa § 2 písm. i) Zákona o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa rozumie službou akákoľvek
činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností

upravených osobitnými predpismi, nad ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány
štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách
( § 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa ).

Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. Vrámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. OZ, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi právnym
predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve je
uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy,
Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný

žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné
ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným Zmluvu o pripojení

a Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté
služby. Žalobca v žalobe uviedol, že vyúčtoval žalovanému za poskytnuté telekomunikačné služby v
súlade s platným cenníkom a vystavil mu vyúčtovacie faktúry. Ako však súd uviedol vyššie, v jednotlivých
vyúčtovacích faktúrach boli uplatnené žalobcom aj poplatky za obmedzenie služieb, poplatky za
odpojenie, upomienky, uvedené na tej ktorej faktúre v položke služby.

V ďalšom sa teda súd zaoberal jednotlivými zložkami tvoriacimi nárok žalobcu.Čo sa týka nároku pozostávajúceho zo súm za služby reálne poskytnuté právnym predchodcom
žalobcu ako poplatky za hlasové, nehlasové služby, paušály za dojednané balíky služieb a položky
administratívne poplatky predstavujúce kontrolu spotreby, má súd za to, že nárok žalobcu na ich

zaplatenieboldôvodnývrozsahusumy133,89eur.Nakoľkožalobcazapočítalzálohyvovýške20,00eur
zfaktúryč.1035113127,súdpretotútočiastkuodpočítalzosumy133,89eur,naktorúmalžalobcanárok.
Nárok žalobcu je teda dôvodný v rozsahu sumy 113,89 preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalovaného
zaviazal na zaplatenie tejto sumy.

Keďže žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v tej
ktorej faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostal do omeškania, zaviazal ho súd
aj na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s príslušným ustanovením OZ v spojení s citovanými
ustanoveniami nariadenia vlády č. 87/1995, zo súm a za obdobia, ako sú uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 3 x 6,00 eur pozostávajúci zo
troch poplatkov za upomienku, tak ako bol tento účtovaný faktúrami č. 1035113127, č. 1038289622 a č.
1040632780. V zmysle Všeobecných podmienok a Cenníka bol žalobca oprávnený účtovať poplatok za
upomienku. V zmysle bodu 7.11 v čl. 7 Všeobecných podmienok poskytovateľ bol oprávnený písomne
alebo iným spôsobom, ktorý si stanoví ( napr. prostredníctvom SMS, emailu ) upozorniť účastníka

na jeho povinnosť zaplatiť dlžnú čiastku v prípade, že neuhradil sumu uvedenú vo faktúre v lehote
splatnosti, a určí dodatočnú lehotu na zaplatenie. Žalobca súdu nepreukázal, žeby žalovanému boli
zaslané upomienky uvedeným spôsobom, no aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že
žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uhradiť predmetné sumy v lehote splatnosti, považuje súd sumy
za upomienky za neprimerané, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky,

ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia, a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za
neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka vzhľadom
na predmet činnosti právneho predchodcu žalobcu ako mobilného operátora zaslaná formou SMS
správy, kde náklady s tým spojené boli určite ešte nižšie, preto súd v tejto časti žalobu považoval za
nedôvodnú a zamietol ju.

Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma vo výške 58,- eur predstavujúca poplatok za
odpojenie. Tento poplatok ako súd uviedol vyššie bol uvedený v Cenníku, ktorý v zmysle zmluvy a
Všeobecných podmienok bol neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Možno teda konštatovať, že odpojenie
znamená opak aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám. Prečo potom tento „len

opačnýpostup“bolspoplatnenýposkytovateľomtakoutovysokousumou,azdalenzdôvodu,žeúčastník
už neplatí, resp. neplní si svoje povinnosti, nie je pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie
zaujímavý, a preto je potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať, a to keď berieme do úvahy aj
ďalšiu skutočnosť, že poplatok za aktiváciu, ktorý bol vo výške 0,- eur, bol na celú dobu trvania vzťahu
medzi poskytovateľom a účastníkom, na dobu neurčitú, na ktorú bola predmetná zmluva uzavretá. Súd

mal za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie z dôvodu neplatenia, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, najmä ak vezmeme do úvahy, že Cenník ako súčasť zmluvy,
ako aj samotná zmluva boli vyhotovené žalobcom - dodávateľom, poskytovateľom služieb bez možnosti
žalovaného privodiť ich zmenu, ktorý tým, že podpísal zmluvu, keďže mal záujem o poskytovanú službu,

musel prijať aj ostatné podmienky zmluvného vzťahu určené dodávateľom vrátene určenie poplatkov za
jednotlivé služby, ale aj poplatky sankčného charakteru. Preto súd nárok žalobcu v časti uplatneného
nároku na poplatok za odpojenie v celom rozsahu zamietol.

Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie poplatku za obmedzenie služby, ako boli uplatnené

vo faktúre č. 1035113127, č. 1038289622, v sume 2x 10,00 eur, súd má za to, že v danom prípade sa
jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný
k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to

znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé
procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP v zmysle ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá

na náhradu trov právo.

Žalobca mal úspech v časti, v ktorej súd žalobu vyhovel, čo predstavuje 54 % a žalovaný v časti, ktorej
súd žalobu zamietol, čo predstavuje 46 %, a takto po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu, vzniklo žalobcovi ako úspešnejšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania v

pomere 8 %. Výsledný úspech predstavuje nepatrnú časť, a preto súd nepriznal náhradu trov žiadnemu
z účastníkov konania.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.