Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. január 2016

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/167/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912215977
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2016:7912215977.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO : 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. , so sídlom v Bratislave,
ul. Grösslingova 4, IČO:36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Žalobu žalobcu zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca hromadne doručil súdu žaloby a žiadal, aby súd uložil Slovenskej republike, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti povinnosť uhradiť mu majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu z dôvodu, že
Okresný súd Trebišov v exekučných konaniach začatých na jeho návrh u exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote podľa
Exekučného poriadku.
Tvrdil, že je daná zodpovednosť žalovaného za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa zák.č.
514/2003 Z.z. v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu.
Ďalej uviedol, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku návrhom na predbežné prerokovanie
náhrady škody u žalovaného, avšak žalovaný v zákonnej lehote o tejto žiadosti na predbežné
prerokovanie nároku nerozhodol.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č.514/2003 Z. z.. Tvrdil, že podania žalobcu, ktoré žalobca označuje ako žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, doručené žalovanému pred podaním návrhu na začatie súdneho
konania a tiež návrhy na začatie súdneho konania, sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti,
ktoré stanovujú procesné predpisy pre kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona
č.514/2003 Z.z. a Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že už v žiadostiach žalovaného o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody absentovali také údaje ako označenie súdnych exekučných konaní so spisovými
značkami, ako aj určitosť právnej kvalifikácie hmotno-právneho záväzku vyplývajúceho z právneho
predpisu, preto je potrebné takéto návrhy žalobcu na začatie súdneho konania zamietnuť.
Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah.

Žalovaný ďalej hodnotí nedôvodné uplatnenie nároku žalobcu aj tým, že nároky žalobcu sú premlčané,
že žalobca v žalobách škodu ako majetkovú ujmu vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania
skutočných nákladov, že žalobca nevyužil inštitút podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
súdu ani ústavné sťažnosti na Ústavnom súde.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením žaloby vyjadrenia žalovaného, oboznámením
pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2 Er 1071/09 a zistil tento skutkový stav veci:

Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 2Er 1071/2009 bolo zistené, že pod týmto číslom sa vedie
exekučné konanie začaté na návrh žalobcu ako oprávneného proti povinnému : T. A., nar. XX.XX.XXXX
o vymoženie sumy 270,19 € a to na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého v Bratislave.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu
súdu dňa 14.12.2009 pod č. EX 12319/09. Súd žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol uznesením č.k. 2 Er 1071/2009-9 zo dňa 05.02.2010. V exekučnom spise sa
nachádza exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, z obsahu ktorého
vyplýva číslo zmluvy o úvere 9310706.
Vyššie uvedené zistenia z exekučného spisu potvrdzujú, že o žiadosti súdneho exekútora bolo
rozhodnuté po zákonnej 15 dňovej lehote.

Súd ďalej zistil a medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody
formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku u žalovaného a rovnako nie je sporné, že žalovaný
o žiadosti nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo žalovaný
jednoznačne namieta.

Podľa ust. § 3 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
1./škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia
súdu podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa ust. § 44 ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 44 ods.2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti súd
preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa ust. § 41 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.
Touto žalobou sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej mu ním tvrdeným
nesprávnym úradným postupom pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.
Podľa čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa §62 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana
v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Podľa §63 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.
Podľa §64 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.
Podľa §49 zák.č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa §80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu žalobcu
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a to potom čo zistil, že v tomto štádiu konania žalobca
nepreukázal, že by žalovanému vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu z tohto
dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní označenom žalobcom nerozhodol o žiadosti
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej 15 dňovej lehote.
Súd návrh zamietol z nasledovných dôvodov :
V konaní o náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z., ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom
konaní, nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na náhradu škody v tomto konaní riešiť ako predbežnú
otázku existenciu takého prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za škodu z titulu
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu v konaní.
Vyššie citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní jedine
predsedovi súdu a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektov
na posúdenie prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti za
náhradu škody spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších
stupňov nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania.
Inak by mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah
v konaní iného súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti
účastníka súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu
súdu, ktorý vybavil sťažnosť podľa §63 ods.1 a §64 ods.1 zákona č.757/2004 Z.z.
Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia žalobcu v konaní o náhradu škody
spôsobenej prieťahom v súdnom konaní, musí byť táto preukázaná existenciou právne účinného aktu
predsedu súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní
kvalifikovaná ako dôvodná.

Žalobca nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o
konštatovaní prieťahov vo vyššie uvedenom exekučnom konaní, teda žalobca nepreukázal, že je osobou
oprávnenou na uplatnenie tohto nároku, ktorého sa domáhal podaným návrhom - žalobou v tejto veci,
preto súd jeho žalobu zamietol.
Žalobca podaním zo dňa 25.01.2016 navrhol prerušiť konanie z dôvodu, že mal podať ústavnú sťažnosť
na Ústavný súd v Košiciach, v ktorej okrem iného žiadal, aby Ústavný súd zrušil uznesenie Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 22.10.2012 č.k. 6NcC/57/2012-13, ktorým odvolací súd rozhodol, že sudkyňa
Okresného súdu Trebišov JUDr. Monika Koščová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo
veci vedenej na Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 14C 167/2012..
Žalobca žiada, aby súd toto konanie prerušil až do ukončenia konania o jeho ústavnej sťažnosti, ktorou
sa domáhal zrušenia vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Žiadosť o prerušenie
konania odôvodnil žalobca ustanovením §109 ods.1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len
OSP).K návrhu na prerušenie konania žalobca pripojil písomnosť označenú ako „Sťažnosť“ adresovanú
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, avšak z podania žalobcu zo dňa 25.01.2016, ani z priloženej
sťažnosti nie je zrejme, kedy bola sťažnosť vyhotovená a či a kedy bola Ústavnému súdu Slovenskej
republiky odoslaná.
Tak isto žalobca podaním zo dňa 25.01.2016 podal návrh na prerušenie konania z dôvodu konania o
predbežnej otázke na Súdnom dvore Európskej únie vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 7C/6/2010
a v zmysle ust. §109 ods.2 písm. c/ OSP navrhol prerušiť toto konanie do právoplatného skončenia
konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhol žalovaný v konaní vedenom na OS Prešov pod sp.zn.
7C/6/2010.
Podľa §109 ods. 1 písm.b/ OSP súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis , ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, v tom prípade postúpi návrh
ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa §109 ods.2 písm. c/ OSP pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
Súd návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol, pretože v danom prípade nie sú splnené zákonné
podmienky na prerušenie konania v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku.
Konanie pred Ústavným súdom nemôže byť dôvodom na prerušenie konania podľa vyššie citovaných
ustanovení OSP už aj vzhľadom k tomu, že od rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorému žalobca
podal alebo mieni podať sťažnosť, uplynuli už viac ako dva roky.
Čo sa týka prerušenia konania v zmysle ust. §109 ods.2 písm. c/ OSP je daná iba možnosť na prerušenie
konania, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie. Skutočnosti, pre ktoré súd zamietol návrh žalobcu vo
veci samej neodôvodňujú potrebu prerušenia konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.
Rozhodnutie súdneho dvora neovplyvní zamietavé rozhodnutie súdu.

Podľa §142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech , súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal.
Žalobca nemal v konaní úspech, žalovaný vznik trov nepreukázal, preto súd rozhodol, že sa účastníkom
náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach
v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 OSP/.