Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. október 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 0T/69/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915000203
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6915000203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaného K. D.,

U.. XX.XX.XXXX v A. E., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3
písm. a/ Tr. zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22. októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: K. D. O. A. F. Y. M. Y. L. J. , nar. XX.XX.XXXX v A. E., trvale bytom W. XX, okres A.
E., t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica,
bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý , ž e

dňa 13.08.2015 v čase asi o 21.25 h v stave vylučujúcom spôsobilosť viedol ako vodič po štátnej ceste I.
triedy č. 50 v obci W., okres A. E. osobné motorové vozidlo značky Opel Astra, evidenčného Č.Í. E. A. U.:

N., čiernej farby, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Rimavská Seč,
kdeprikontrolesadobrovoľnepodrobildychovejskúškezaúčelomzisteniaprítomnostialkoholuvdychu,
kde mu bola dňa 13.08.2015 o 21.25 h nameraná hodnota v množstve 1,31 miligramu etanolu na liter
vydychovaného vzduchu a vozidlo viedol aj napriek tomu, že mu bol trestným rozkazom Okresného súdu
Revúca sp. zn. 0T/34/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 07.08.2015, okrem iného
uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 roky a 6 mesiacov,

t e d a

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
- maril výkon rozhodnutiu súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

t ý m s p á c h a l

- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona,
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 289 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/,
písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. Zákona na úhrnný nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona samosudca obvineného pre výkon trestu odňatia slobody
z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. h/,
písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona samosudca obžalovanému u k l a d á trest zákazu
činnosti vedenia motorových vozidiel v trvaní 5 (päť) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Rimavskej Sobote podal dňa 15.08.2015 pod č. konania
2Pv/440/15/6609-5 návrh na vzatie obvineného K. D., nar. XX.XX.XXXX do väzby a zároveň aj obžalobu

na obvineného podľa § 204 ods. 1 Tr. poriadku pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

O podanej obžalobe rozhodol sudca pre prípravné konanie tak, že trestným rozkazom Okresného
súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 0T/69/2015 zo dňa 16.08.2015 uznal obvineného vinným zo spáchania
žalovaných prečinov a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, pre výkon
ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň mu podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. zákona a iné uložil trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel

v trvaní 5 rokov. Tento trestný rozkaz bol sudcom pre prípravné konanie vydaný počas výsluchu
zadržaného obvineného, pričom obvinený bol zároveň uznesením Okresného súdu Rimavská Sobota,
sp.zn. 0T/69/2015 zo dňa 16.08.2015, právoplatného dňa 28.08.2015 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 3Tos/80/2015 zo dňa 28.08.2015, vzatý do väzby. Väzba začala dňa
13.08.2015o21.25hajevykonávanávÚstavenavýkonväzbyaÚstavenavýkontrestuodňatiaslobody

v Banskej Bystrici.

Proti uvedenému trestnému rozkazu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu v zákonnej lehote
odporaztohtodôvodubolapredmetnátrestnávecprejednanánahlavnompojednávanídňa22.10.2015.

Obhajca obžalovaného po prednesenej obžalobe vo svojom stanovisku k nej uviedol, že vo vzťahu ku
skutku nič nenamieta, ani voči jeho právnej kvalifikácie a že obžalovaný je ochotný urobiť vyhlásenie o
tom, že zo skutku sa cíti byť vinný.

Obžalovaný K. D. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. poriadku vyhlásil, že sa cíti

byť vinný zo skutku, spáchanie ktorého mu je v obžalobe kladené za vinu.

Samosudca následne obžalovanému po jeho vyhlásení o tom, že sa cíti byť vinný, položil otázky podľa
§ 333 ods. 3 Tr. poriadku, a to podľa:
písm. c/ - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

písm. d/ - či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohol radiť o spôsobe obhajoby,
písm. f/ - či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu,
písm. g/ - či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené
za vinu,

písm. h/ - či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako určitý prečin.

Obžalovaný na položené otázky odpovedal „áno“.

Následne samosudca podľa § 257 ods. 6 Tr. poriadku zistil stanovisko prokurátora k vyhláseniu

obžalovaného, pričom prokurátor uviedol, že súhlasí s tým, aby bolo vyhlásenie obžalovaného prijaté.Na uvedenom základe samosudca podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku uznesením prijal vyhlásenie
obžalovaného, že sa cíti byť vinný zo spáchania vyššie uvedeného skutku.

Zároveň samosudca podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku rozhodol, že vzhľadom na prijaté vyhlásenie
obžalovaného vykoná ďalšie dokazovanie v obmedzenom rozsahu, a to len vo výroku o treste.

Okrem uvedeného dokazovania bolo na hlavnom pojednávaní vykonané aj ďalšie dokazovanie, a to
podľa § 269 Tr. poriadku bol prečítaný odpis registra trestov, trestný rozkaz Okresného súdu Revúca,

sp.zn. 0T/34/2015 zo dňa 07.08.2015, právoplatný dňa 07.08.2015, výpis z evidenčnej karty vodiča a
výpis z Ústrednej evidencie priestupkov MV SR. K prečítaným listinným dôkazom obžalovaný nemal
žiadne pripomienky.

Na základe vykonaného dokazovania a prijatého vyhlásenia o vine obžalovaného K. D. mal samosudca
za preukázané, že obžalovaný dňa 13.08.2015 v čase asi o 21.25 h v stave vylučujúcom spôsobilosť

viedol ako vodič po štátnej ceste I. triedy č. 50 v obci W., okres A. E. osobné motorové vozidlo značky
Opel Astra, evidenčného čísla E. A. U.: N.C., čiernej farby, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou
Obvodného oddelenia PZ Rimavská Seč, kde pri kontrole sa dobrovoľne podrobil dychovej skúške za
účelom zistenia prítomnosti alkoholu v dychu, kde mu bola dňa 13.08.2015 o 21.25 h nameraná hodnota
v množstve 1,31 miligramu etanolu na liter vydychovaného vzduchu. Ďalej bolo z trestného rozkazu

Okresného súdu Revúca, sp.zn. 0T/43/2015 zo dňa 07.08.2015 zistené, že toto vozidlo viedol aj napriek
tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Revúca sp. zn. 0T/34/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorý
nadobudol právoplatnosť 07.08.2015 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a zároveň

aj k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 3 roky a 6 mesiacov.

Takéto konanie obžalovaného samosudca následne právne kvalifikoval ako prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona a prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Trestného zákona, pretože obžalovaný

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a zároveň maril výkon rozhodnutiu
súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o zákaze činnosti.

Na uvedenom základe a po zhodnotení vykonaného dokazovania bol preto obžalovaný uznaný za
vinného zo spáchania oboch uvedených prečinov.

Obžalovaný K. D. je bez pracovného pomeru. V predmetnej trestnej veci je väzobne stíhaný a
väzbu vykonáva od 13.08.2015 o 21.25 h. Podľa evidenčnej karty vodiča nie je držiteľom vodičského

oprávnenia, doposiaľ sa dopustil dvoch priestupkov na úseku dopravy. Z výpisu z Ústrednej evidencie
priestupkov MV SR ďalej vyplýva, že v roku 2014 sa dopustil priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona SNR o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta
vo výške 10 eur. Podľa pripojeného odpisu z registra trestov bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný pre
rôznorodú trestnú činnosť. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Revúca, sp.zn.

0T/34/2015 zo dňa 07.08.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2015 pre prečin ohrozenia pod
vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, a to za skutok, ktorý spáchal dňa 03.08.2015. Za
tento trestný čin mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého
mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov a zároveň mu bol uložený aj
trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu 3 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Samosudcapriurčenídruhutrestuajehovýmeryvychádzalzvyššieuvedenýchzásadukladaniatrestov.
U obžalovaného bola vzhliadnutá jedna poľahčujúca okolnosť, a to podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, že
sa k spáchaniu trestnej činnosti priznal a trestný čin úprimne oľutoval a dve priťažujúce okolnosti podľa
§ 37 písm. h/, že spáchal viac trestných činov a podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, že bol už za trestný

čin odsúdený. Na uvedenom základe u neho prevažuje pomer priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4
Tr. zákona a preto sa v jeho prípade zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3-
tinu. Z dôvodu, že bol odsúdený za dva trestné činy, bolo potrebné v prípade obžalovaného aplikovať
aj ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zákona o úhrnnom treste, podľa ktorého sa ukladá trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahu na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

V prejednávanej veci, za spáchanú trestnú činnosť, a to prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa ustanovenia § 289 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona zákon stanovuje rovnakú trestnú sadzbu trestu
odňatia slobody, a to až do dvoch rokov. Aplikáciou ustanovenia § 38 ods. 4 Tr. zákona sa však dolná
hranica tejto trestnej sadzby zvyšuje o 1/3-tinu, čo znamená, že obžalovanému bolo možné uložiť trest

odňatia slobody v sadzbe od 8 mesiacov až na 2 roky.

Obhajca obžalovaného, ako aj samotný obžalovaný považovali pôvodne uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody za neprimerane prísny a navrhovali uloženie alternatívneho trestu povinnej práce.

S prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 10-krát súdom trestaný, mal však samosudca
za to, že uloženie alternatívneho trestu povinnej práce nezabezpečí ochranu spoločnosti a nezabráni
obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti, pretože obžalovaný sa predmetného skutku dopustil vo
veľmi krátkej dobe od predchádzajúceho právoplatného odsúdenia Okresným súdom Revúca v konaní
sp.zn. 0T/34/2015, odkedy uplynulo len šesť dní.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody mal preto samosudca za to, že obžalovanému je potrebné uložiť
za spáchanú trestnú činnosť nepodmienečný trest odňatia slobody. Tento trest mu bol uložený v trvaní
8 mesiacov, pričom ide o trest uložený na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby podľa § 38 ods. 4 Tr.
zákona. Keďže obžalovaný podľa § 48 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona nebol v posledných 10 rokoch pred

spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, samosudca ho zaradil pre výkon uloženého
nepodmienečného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Okrem trestu odňatia slobody samosudca považoval za potrebné, a to najmä s prihliadnutím na povahu
spáchaného skutku a jeho okolnosti, uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel, a to podľa ustanovení § 61 a nasl. Tr. zákona.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom, že sa odsúdenému po dobu výkonu
tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú
treba osobitné povolenie alebo ktorej podmienky výkonu upravuje osobitný predpis.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa § 61 ods. 3 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za
taký trestný čin alebo za trestný čin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 alebo 5, ktorých sa dopustil ako
vodič dopravného prostriedku, odsúdený, uloží mu trest zákazu činnosti v hornej polovici trestnej sadzby
uvedenej v odseku 2.

Pri ukladaní trestu zákazu činnosti v súdenej veci samosudca vychádzal z toho, že u obžalovaného
ide v poradí o druhé odsúdenie pre prečin podľa § 289 Tr. zákona, preto mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v súlade s ustanovením § 61 ods. 3 Tr. zákona, a
to v trvaní 5 rokov.Z uvedených dôvodov bolo rozhodnuté v celom rozsahu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, inú činnosť, pri
ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, hoci bol za taký
čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
- maril výkon rozhodnutiu súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).

Odvolanie môžu podať:

Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj

prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c

Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.