Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/13/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614204418
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5614204418.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M.,
advokátkou, so sídlom N. X, G., proti povinnej: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, o vymoženie
900,60 Eur s príslušenstvom, ktorá exekúcia je vedená súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom,
so sídlom Exekútorského úradu S. X, H., pod sp.zn. EX 344/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Er/698/2014-13 zo dňa 21. októbra 2014, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5Er/698/2014-13 zo dňa 21. októbra 2014
p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidorjákom sa dňa 02.05.2014
začalo exekučné konanie na vymoženie pohľadávky, priznanej rozhodcovským rozsudkom zo dňa
08.10.2013, sp. zn. 130/08/13, vydaným Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou
Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava.

Exekučný súd poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní.

Zpredloženéhorozhodcovskéhospisuokresnýsúdzistil,že rozhodcovskékonanieprebehlonazáklade
písomnej rozhodcovskej doložky, ktorú účastníci v súlade s § 4 ods. 2 zákona č.244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní platne uzatvorili dňa 05.10.2011. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už

nemožno preskúmať podľa § 37, má podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Z tohto ustanovenia vyplýva,
že v rozhodcovskom konaní je vylúčené, aby bolo vydané rozhodnutie vo veci samej v tzv. skrátenom
konaní, ako je to v prípade rozhodovania o návrhoch na vydanie platobného rozkazu pred súdom. Z
rozhodcovského spisu vyplýva, že rozhodca bez toho, aby dodržal zásadu kontradiktórnosti konania,
najprv vo veci rozhodol rozhodcovským rozsudkom. Rozhodca v rozsudku povinnú poučil o tom,

že môže do pätnástich (správne malo byť uvedené „do desiatich“ - poznámka krajského súdu) dní
od doručenia rozhodcovského rozsudku podať žalobnú odpoveď. Predmetné poučenie nezodpovedá
právnej úprave rozhodcovského konania, nakoľko žiadne ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní
neumožňuje rozhodcovskému súdu rozhodnúť o tom, či pripustí opravný prostriedok proti svojmu
rozhodnutiu alebo nie. Doručovanie rozhodcovského rozsudku spolu s výzvou na žalobnú odpoveď je
v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní. Pokiaľ rozhodca vychádzal z ust. § 51 ods. 2 zákona

o rozhodcovskom konaní a subsidiárne použil ustanovenia O.s.p. upravujúce vydávanie platobných
rozkazov, konal v rozpore so spomínaným ustanovením, nakoľko zákon o rozhodcovskom konaníustanovuje jediné dve formy rozhodnutia - rozsudok a uznesenie. Predložený rozhodcovský rozsudok
nie je vykonateľný po formálnej stránke, bol vydaný vo forme, ktorú zákon o rozhodcovskom konaní
nepripúšťa a s poukazom na § 35 zákona o rozhodcovskom konaní tento nedostatok rozhodnutia nie

je možné odstrániť ani prípadným podaním žalobnej odpovede, preto okresný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Uviedol, že okresný súd nezohľadnil fakt, že rozhodcovský súd povinnej riadne doručil

výzvu k žalobnej odpovedi, na ktorú mohol spotrebiteľ reagovať, avšak neučinil tak. Povinná sa v konaní
ani v čase pred podaním žalobného návrhu nijako nebránila a voči nárokom oprávneného nenamietala.
Zároveň namietal postup okresného súdu, keďže na posudzovanie postupu rozhodcovského súdu
nie je príslušný, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010.
Ohľadne právomoci okresného (exekučného) súdu preskúmavať ktorýkoľvek exekučný titul pred
vydaním poverenia konštatoval, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je ratione temporis

založená doručením žiadosti o vydanie poverenia a ratione materiae obmedzená na posúdenie súladu
takejto žiadosti a exekučného titulu so zákonom. Vychádzajúc z toho, že Zákon o rozhodcovskom
konaní nestanoví žiadne osobitné pravidlo, je možné konštatovať, že rozsah prieskumnej pôsobnosti
exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovským rozsudkom je v štádiu pred vydaním poverenia totožný
s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov, čo potvrdzuje aj

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 16.6.2009, sp. zn. 4 Cdo 159/2009. Keďže povinná mala
možnosť v rozhodcovskom konaní zaslať žalobnú odpoveď a brániť tak svoje práva, napriek tomu
zotrvala pasívna, oprávnený má za to, že okresný (exekučný) súd by nemal suplovať aktivitu povinnej
takto neprimeraným spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby krajský súd uznesenie
okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy

odvolacieho konania.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Vo vyjadrení zo dňa 23.12.2014 (č.l. 25 spisu) zákonná sudkyňa uviedla, že odvolaniu oprávneného

nemieni vyhovieť v celom rozsahu. Exekučným titulom v danej veci je rozhodcovský rozsudok, na
poklade spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v tzv. skrátenom rozkaznom konaní
a tento inštitút zákon o rozhodcovskom konaní nepozná, teda exekučný titul nespĺňa podmienky
formálnej vykonateľnosti. Stotožňuje sa s dôvodmi rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a v
podrobnostiach na ne odkazuje.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1
O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods.
1 O.s.p. potvrdil.

Čo sa týka námietky, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského

rozsudku, keďže tento je právoplatný a záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, krajský súd uvádza,
že priamo v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákon ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul a
v prípade, že nezistí rozpor exekučného titulu so zákonom, môže vydať poverenie. Ak prvostupňový
súd takto postupoval a preskúmaval možný rozpor exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) so
zákonom, postupoval v súlade s právnymi predpismi, keď priamo § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

ukladá súdu, aby preskúmal exekučný titul. Až v prípade, ak nezistí rozpor exekučného titulu so
zákonom, môže vydať poverenie. Prvostupňový súd využil svoje oprávnenie a preskúmaval, či exekučný
titul spĺňa formálne náležitosti exekučného titulu (či doložka právoplatnosti na rozhodcovskom rozsudku
zodpovedá skutočnosti, či rozhodcovský rozsudok bol riadne účastníkom konania doručený).

Oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok má vyznačenú doložku právoplatnosti dňa 2.1.2014 a
vykonateľnosti8.1.2014.Vpripojenomspiserozhodcovskéhosúdu,vktoromsanachádzarozhodcovský
rozsudok v origináli s doložkou právoplatnosti, sa nachádzajú aj žaloba oprávneného (žalobcu) proti
povinnej (žalovaná) zo dňa 29.7.2013 o zaplatenie pohľadávky vo výške 900,60 Eur s príslušenstvom,
spolu s prílohami, ako aj doklady o doručovaní exekučného titulu - doručenka od oprávneného

(žalobcu) a obálka, ktorou sa doručoval exekučný titul spolu so žalobným návrhom povinnej (žalovanej)
doporučene - do vlastných rúk. Táto zásielka bola vrátená rozhodcovskému súdu späť ako „neprevzatá
v odbernej lehote“ dňa 02.01.2014 a týmto dátumom aj rozhodcovský súd vyznačil právoplatnosť na
exekučnom titule.Podľa ust. § 17 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má

poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

V danom prípade postupom rozhodcovského súdu došlo k porušeniu zákona, rozhodcovský súd konal v
rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením, keď nedoručil žalobný návrh povinnej tak, aby sa k
nemu mohla vyjadriť ešte pred vydaním rozhodcovského rozsudku, ale tento jej doručil až so samotným

rozhodcovským rozsudkom. V zmysle ust. § 33 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd
rozhoduje rozhodcovským rozsudkom. Keďže zákon o rozhodcovskom konaní nepozná pojem skrátený
rozhodcovský rozsudok, nemôže si ho rozhodcovský súd, resp. rozhodca upraviť ani v rokovacom
poriadku. Rokovací poriadok slúži k tomu, aby si rozhodcovský súd upravil konanie v zmysle zákona
o rozhodcovskom konaní. Rokovací poriadok ako interný akt, ktorý nie je nadriadený zákonu, nemôže
upraviť spôsob rozhodovania nad rámec zákona. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodcovský súd nemá

právo rozhodovať skráteným rozhodcovským rozsudkom.

Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na
vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu, ktorý nemá materiálnu a formálnu právoplatnosť a
vykonateľnosť.

Okresný súd bol povinný prioritne skúmať splnenie podmienok pre vydanie poverenia. Jednou z nich
je existencia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Pokiaľ okresný súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, zamietol z dôvodu, že
exekučný titul nie je po formálnej stránke vykonateľný, tak tento záver vyplýva z obsahu súdneho spisu
a je súladný so zákonom.

Vzhľadomnauvedenékrajskýsúdnapadnutéuznesenieokresnéhosúduakovecnesprávnepriaplikácii
§ 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.