Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. december 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2Co/211/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612208861
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4612208861.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a členov

senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko,
s. r. o. so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
zastúpenáMinisterstvomspravodlivostiSRsosídlomvBratislave,Župnénám.13,onáhradumajetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k.
9C/593/2012-139 zo dňa 27. mája 2015 a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Levice č. k. 9C/593/2012-158 zo dňa 06. augusta 2015, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa po prejednaní veci na pojednávaní zamietol návrh
navrhovateľa podaný dňa 27.09.2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy X.XXX,XX
eur ako náhrady škody a sumy XXX,XX eur ako nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Topoľčany.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d/, ods. 2, § 4 ods. 1, §
9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3, § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení účinnom do 01.01.2013, § 41 ods.
1,2písm.c/ad/,§44ods.1,2zákonač.233/1995 osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Zo spisu Okresného súdu Topoľčany sp.
zn. 5Er/562/2012 súd zistil, že oprávnený podal dňa 03.05.2012 súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi
Krutému, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62 Bratislava návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie svojej pohľadávky vo výške XXX,XX eur s prísl. voči povinnému E. D.. Žiadosť o udelenie
poverenie na vykonanie exekúcie podal súdny exekútor na súd 08.06.2012. Exekučný súd uznesením
č. k. 5Er/562/2012-10 zo dňa 19.06.2012 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia.
Následneexekučnýsúduznesenímč.k.5Er/562/2012-19zodňa19.07.2012exekučnékonaniezastavil.

Súd prvého stupňa mal za to, že návrh navrhovateľa nie je predčasne podaný, ani nárok navrhovateľa
nepovažoval za premlčaný.
Konštatoval, že postupom Okresného súdu Topoľčany v danej veci nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu z dôvodu, že z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v časezačatia exekučného konania vyplýva, že v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie 15 dňová lehota na rozhodnutie neplatila, keďže exekučným titulom
v danej veci bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku. Mal za to, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie
postupoval v zmysle zákona a vo veci rozhodol v zákonnej lehote 15 dní. Nemal preukázané, že by
navrhovateľovi skutočne vznikla nejaká škoda v súvislosti so zamietnutím žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, keď exekučný súd o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia rozhodol v
15 dňovej lehote a preskúmaval zákonnosť exekučného titulu. Exekučný súd postupoval správne,

keď skúmal exekučný titul tak po formálnej ako aj materiálnej stránke, pretože o udelení poverenia
rozhodoval podľa Exekučného priadku, v ktorom samotné ustanovenie § 44 ods. 2 ukladá exekučnému
súdu skúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie ako
aj exekučný titul, a až ak nezistí rozpor so zákonom, vydá poverenie. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd teda nemá možnosť, ale má povinnosť neudeliť poverenie na vykonanie

exekúcie v prípade, ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým bol priznaný nárok aj
napriek existencie neprimeraných zmluvných podmienok.
V danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a exekučný súd bol nespochybniteľne
oprávnený ex offo skúmať, či tento rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom, aj to, či pôvodný titul
tohto rozhodnutia, zmluva o úvere, neobsahoval neprijateľné podmienky, či exekučný titul nie je vydaný

v rozpore s dobrými mravmi alebo v rozpore so zákonom. Poukázal aj na tú skutočnosť, že existencia
rozhodcovského rozsudku nemá za následok prekážku rozhodnutej veci, nakoľko rozhodcovský
rozsudok je nulitným rozhodnutím.
Podľa názoru súdu prvého stupňa znalecké posudky predložené navrhovateľom č. 1/2013 a č.
1/2014 nepreukazujú, že v danej konkrétnej veci súd nesprávne úradne postupoval, keď preskúmaval

právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Jednak preto, že túto
povinnosť súdu ukladá priamo zákon a jednak preto, že znalecký posudok č. 1/2014 sa zaoberá
paušálne rozborom nákladov, ktoré mal navrhovateľ v súvislosti so správou pohľadávok (napr. mzdy
zamestnancov, administratívne výdavky, výdavky na energie atď.) a znalecký posudok č. 1/2013 sa
zaoberá právnym rozborom rozhodcovského konania. Právny rozbor si však súd musí urobiť sám v

každej konkrétnej veci.
Keďže nemal za preukázané, že by došlo k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu, a
zároveňnepreukázalvznikškodyanemajetkovejujmy,akoajichrozsah,návrhakonedôvodnýzamietol.
Súčasne zamietol aj návrh navrhovateľa na prerušenie konania, nakoľko nie je daný žiadny dôvod na to,
aby konanie prerušil do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach. Dôvodil,

že z návrhu vyplýva, že vo veci sp. zn. 7C/6/2010 ide o celkom iný predmet konania na inom skutkovom
základe a právnom dôvode. V tom konaní si žalobkyňa ako spotrebiteľka uplatňuje svoje práva (aj) voči
Slovenskej republike a prejudiciálne otázky sa týkajú zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu vo
vzťahu k spotrebiteľovi. Súd preto nepovažoval za nutné vyčkať ukončenie konania pred európskym
súdom. Rozhodnutie v uvedenej veci teda nie je významné pre toto konanie.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, pričom odporcovi, ktorý bol v konaní v celom
rozsahu úspešný náhradu trov konania nepriznal, keďže si žiadne neuplatnil a taktiež zo spisu mu žiadne
nevyplynuli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie.

Odôvodnil ho tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej namietal, že súd rozhodol v merite

veci na základe „inšpirácie“ novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd
interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenie zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a potom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd

založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu,
ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia a takéto rozhodnutie musí byť zrušené. Súd
bol viazaný ustanovením § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona
č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona č. 412/2012 Z. z. Súd svojim rozhodnutím
aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor, že
účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde ku

konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo
zo zákona nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany
základného práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Exekučný súd rozhodoval o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie, s čím nemal nič spoločné rozhodcovský súd. Právna istota ohľadom

riadneho výkonu exekúcie nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu, ale len súdu
exekučného. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Súd
má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a
stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu
ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na

prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za
prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne
faktory. Štrasburský súd tiež uviedol, že dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny
poriadok takým spôsobom, aby vyhovel požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie
veci v primeranej lehote.

Záveromuviedol,ženavrhovateľnechápe,akýmôžemaťnavýsledokkonaniadopadskutočnosť,žesúd
vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o prejav nesústredenej činnosti
súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania nesúviseli. Namietal,
že zo znaleckého posudku č. 1/2014, ktorý predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti Pohotovosť,
s.r.o., jednoznačne vyplýva, ktoré konkrétne náklady boli žalobcom vynaložené v súvislosti so správou

a vedením pohľadávky, jeho súčasťou sú prílohy, ktoré v príčinnej súvislosti s omeškaním exekučného
súdu predstavujú podrobný prehľad o vynaložených mzdových nákladov, nákladov na tlač, nákladov na
úpravu informačného systému, nákladov na poštovné a nákladov na telekomunikačné služby. Vzhľadom
na plynutie premlčacích dôb bol nútený svoje nároky uplatniť včas, a to aj v situácii, kedy vedel výšku
škody určiť len odhadom a nebol priestor na získanie znaleckého posudku.

Poukázal na to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi škodovou
udalosťou a škodou. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že ak bol súdu doručený v čase
predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh na prerušenie konania z dôvodu, že
prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej

o tomto návrhu osobitne rozhodnúť. Záverom poukázal na judikatúru krajských súdov (Rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/174/2014). S poukazom na uvedenú argumentáciu a vytknuté
procesné chyby navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť v lehote 10 dní od doručenia
uznesenia zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, v sume XX eur, ktorý vyrubil podľa položky č. 7a
sadzobníka súdnych poplatkov, zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení a § 5

ods. 1 písm. a/, § 6 ods. 2, § 17 ods. 2 a § 18ca zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
v platnom znení.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
tým, že neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia a tým je odôvodnenie. Podľa položky

č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako
vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu
škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie, dovolanie a pod. Podľa
ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.

septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú
splatnými po 30. septembri 2012. V danom prípade bol návrh navrhovateľom podaný pred 01.10.2012,
konanie teda začalo pred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. a preto je nutné v súvislosti s podaným
odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012. Do 30.09.2012 bolo konanie vo veciach náhradyškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Na základe vyššie
uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok a napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal
vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolania
navrhovateľa nie sú dôvodné, a preto je potrebné napadnutý rozsudok ako aj napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V danej právnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom od odporcu domáhal náhrady majetkovej škody
v sume X.XXX,XX eur a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume XXX,XX eur, ktorá mu mala
vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Topoľčany v exekučnom konaní

vedenompodsp.zn.5Er/562/2012,spočívajúcehovnevydanírozhodnutiavzákonomstanovenejlehote
15 dní. K vydaniu rozhodnutia podľa názoru navrhovateľa došlo s omeškaním viac ako 55 dní.

V danej právnej veci odvolacie dôvody navrhovateľa uvádzané v odvolaní plne nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie, navrhovateľ

dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami súdov a je zrejmé, že ide o formulárovo podané
odvolanie bez snahy splniť si svoju povinnosť účastníka v kontradiktórnom spore. Prieskumná činnosť
odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu tak aj procesnoprávnu oblasť a pri rozhodovaní je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania, keď podaním odvolania
odvolateľ svojím dispozičným úkonom fakticky vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej

činnosti súdu, preto sa odvolací súd pri posudzovaní danej veci zaoberal len námietkami navrhovateľa
z odvolania a procesným postupom súdu prvého stupňa predchádzajúcim vydaniu napadnutého
rozhodnutia z hľadiska, či prípadne došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výlučne oboznámením listín nachádzajúcich sa v spise, ako
aj oboznámením exekučného spisu, ktorého dôkazu sa navrhovateľ dovolával, keď inak za odňatie
možnosti konať pred súdom možno považovať iba odňatie práv spôsobené procesnou činnosťou súdu,
nie opomenutím alebo pasivitou účastníka, ktorý sa pojednávania nezúčastní z vlastného
rozhodnutia, resp. z ospravedlniteľného dôvodu, čím si sám zmarí možnosť realizovať na

pojednávaní svoje procesné oprávnenia. Z tohto pohľadu súd prvého stupňa prejednal a rozhodol vec
zákonným spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil
účastníkom konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom.
Navrhovateľ však nešpecifikoval žiadne skutočnosti, na základe ktorých malo dôjsť k odňatiu možnosti
konať pred súdom, pričom ani odvolací súd žiaden takýto dôvod nevzhliadol. Navyše hoci podľa §

120 odsek 1, veta prvá OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, podľa
vety druhej citovaného ustanovenia, súd (teda nie účastníci) rozhodne, ktoré z označených dôkazov
vykoná. Preto ani nevykonanie navrhovaných dôkazov nemôže mať za následok odňatie možnosti
konať pred súdom.

Odvolací súd je toho názoru, že podstata sporu účastníkov spočívala v tom, či pre rozhodnutie súdu o
žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie platila pätnásťdňová lehota,
či postup exekučného súdu vykazoval znaky zbytočných prieťahov a či navrhovateľovi vznikla z dôvodu
tvrdenéhonesprávnehoúradnéhopostupuškodaanemajetkováujma,ktorábybolavpríčinnejsúvislosti
s konaním exekučného súdu.

Z obsahu súdneho spisu Okresného súdu Topoľčany vedeného pod sp. zn. 5Er/562/2012 vyplýva, že
exekučné konanie v predmetnej veci začalo dňa 03.05.2012, kedy bol spísaný návrh na vykonanie
exekúcie pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená Okresnému súdu Topoľčany dňa 08.06.2012. Exekučný súd uznesením č. k.

5Er/562/2012-10 zo dňa 19.06.2012, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2012. Následne exekučný súd
uznesením č. k. 5Er/562/2012-19 zo dňa 19.07.2012, právoplatným dňa 22.08.2012, exekučné
konanie zastavil.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 do 17.01.2013, súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o

exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999
Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného od 01.06.2011 podľa tohto zákona možno
vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Na základe citovaného ustanovenia § 44 odsek 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia
predmetnej exekúcie je potrebné uviesť, že hoci predmetné ustanovenie stanovuje 15 dňovú lehotu, o
ktorej navrhovateľ tvrdí, že nebola súdom dodržaná, táto lehota sa vzťahuje iba na rozhodnutie súdu,
ktorým udelí poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, avšak okrem prípadov, ak ide o

exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku. Zákonodarca mal pri zohľadnení
jazykového - gramatického, logického a systematického výkladu na mysli predovšetkým rozhodnutia
súdu, ktorými tento „poveril“ súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V prípade naplnenia podmienok
pre rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žiadosť o udelenie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
druhá veta) by uviedol, že súd je povinný rozhodnúť v určitej konkrétnej lehote. Neuvedením konkrétnej

lehotyzákonodarcajasneprejavilsvojuvôľu,žesúdvprípade,akzistírozporžiadostialebonávrhualebo
exekučného titulu so zákonom, nie je povinný rozhodnúť v tak krátkej lehote, ako v prípade „poverenia“,
pretože pri zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia sa jedná o náročnejšie rozhodnutie, pri ktorom súd
podrobuje žiadosť, návrh a exekučný titul vlastnému skúmaniu.

Žiadosť o udelenie poverenia bola teda exekučným súdom zamietnutá. Vzhľadom na záver prijatý
odvolacímsúdom,že15dňoválehotanazamietnutiežiadostiovydaniepoverenianeexistovala,nedošlo
tak zo strany exekučného súdu k porušeniu jeho povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote.

Navyše o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté už
na 11. deň (dňa 19.06.2012) od doručenia žiadosti súdu dňa 08.06.2012 (nie ako uviedol navrhovateľ, že
k rozhodnutiu došlo až dňa 27.06.2012). Rozhodnutie exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia jedenásť dní po doručení žiadosti o udelenie poverenia nemožno hodnotiť ako nesprávny
úradný postup. Exekúcia bola zastavená, oprávnený nepodal odvolanie voči uzneseniu o zamietnutí

žiadosti o udelenie poverenia, ani voči uzneseniu o zastavení exekúcie.

Rovnakosaodvolacísúdplnestotožňujesnázoromsúduprvéhostupňa,žeexekučnýsúdboloprávnený
a zároveň povinný ex offo skúmať, či exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol v súlade so zákonom.

Možno preto konštatovať, že exekučný súd rozhodol v primeranej lehote o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čím teda k nesprávnemu úradnému postupu
ani nemohlo dôjsť, v plnom rozsahu sa stotožňujúc s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že nemohlo dôjsť k prieťahom v konaní, ktoré všeobecný súd nie je

ani oprávnený konštatovať.

Teda navrhovateľ nepreukázal, že zo strany exekučného súdu došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
a tým k naplneniu základného predpokladu pre prípadnú zodpovednosť odporcu, preto nebolo potrebné
sa zaoberať škodou a príčinnou súvislosťou. Navyše, ak navrhovateľ nedisponoval

spôsobilým exekučným titulom, nemohol mu takýto nulitný rozhodcovský rozsudok privodiť prospech
a ak mu nemohol privodiť majetkový prospech v exekúcii, potom mu nemohla vzniknúť ani
prípadná škoda nemožnosťou realizácie exekúcie.K jednotlivým odvolacím dôvodom navrhovateľa Krajský súd v Nitre udáva nasledovné:

Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa týkajúcej sa aplikácie novej právnej úpravy § 9

ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení zák. č. 412/2012 Z.z. Súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí
citovalust.§9ods.1,ods.2lendonovelyprijatejzák. č.412/2012Z.z.,t.j.vzneníúčinnomvčase
podania návrhu na začatie konania. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na daný
právny stav správne aplikoval platnú normu, preto odvolanie navrhovateľa je v tejto časti nedôvodné.

Čo sa týka ďalších odvolacích dôvodov navrhovateľa, týkajúcich sa otázky trvania stavu právnej neistoty,
k úvahám o dĺžke a obmedzenosti súdu lehotou, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie na takýchto dôvodoch nezaložil, preto takéto odvolacie dôvody sú z pohľadu odvolacieho
súdu irelevantné.

Navrhovateľsavosvojomodvolaníopieraajovýsledkyznaleckéhoposudku č.1/2014,vktorom

mal „preukázať“ výšku vzniknutej škody. Predmetný znalecký posudok je však podľa názoru odvolacieho
súdu irelevantný, pretože v súdenej veci sa exekučný súd nedopustil nesprávneho úradného postupu,
a preto už nebolo ďalej potrebné sa zaoberať výškou škody ani príčinnou súvislosťou.

Za irelevantnú považoval odvolací súd aj námietku navrhovateľa ohľadom neprerušenia konania,

nakoľko súd prvého stupňa rozhodol o prerušení konania tak, že návrh navrhovateľa na prerušenie
konania zamietol.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Odvolací súd súhlasí, že vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 ide o celkom
iný predmet konania na inom skutkovom základe a právnom dôvode, pretože predmetom konania na
Okresnom súde Prešov sp. zn. 7C/6/2010 je konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej

únie, ktorého sa mal dopustiť Okresný súd Prešov v exekučnom konaní vedenom proti
navrhovateľke (spotrebiteľovi) na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky a predmetom konania v
prejednávanej veci je náhrada škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Topoľčany v exekučnej veci, t.j. z titulu zodpovednosti
štátu za nesprávny úradný postup súdu, a teda nie je potrebné konanie prerušiť až do právoplatného

skončenia konania o prejudiciálnych otázkach na Súdnom dvore Európskej únie. Pre úplnosť je potrebné
dodať, že pri neprerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP nedochádza k odňatiu možnosti
konať pred súdom, pretože prerušenie konania podľa uvedeného ustanovenia závisí od úvahy súdu a
je upravené len ako procesná (fakultatívna) možnosť súdu, nie jeho (obligatórna) povinnosť. Pri návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP súd má povinnosť najskôr zvážiť možnosť

iných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť predmetného konania, s prihliadnutím
na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Z uvedeného
vyplýva, že súd prvého stupňa správne zvažoval, či položené prejudiciálne otázky v konaní vedenom
pred Okresným súdom Prešov neriešia podstatu sporu v predmetnom konaní, t.j. či navrhovateľ ako
oprávnený má nárok na náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy, ak súd nerozhodol v zákonom stavenej

lehote o jeho návrhu.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil
ako vecne správny podľa § 219 ods.1 OSP.

Podľa§1ods.1zákonač.71/1992Zb.osúdnychpoplatkochapoplatkuzavýpiszregistratrestov,súdne
poplatky (ďalej len "poplatky") sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú
na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a prokuratúry (ďalej len "poplatkový
úkon") uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len "sadzobník"), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu. Podľa odseku 4, v odvolacom konaní je poplatníkomten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie. Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný
prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu

poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Podľa odseku 2, ak je sadzba poplatku
ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa
vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške dvojnásobku
poplatku ustanoveného v sadzobníku.

Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie

námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu
a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

Podľa § 18ca citovaného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. októbra
2012), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky

podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.

Podľa § 18cc citovaného zákona (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01. januára
2014), z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 31. decembra 2013 sa vyberajú poplatky podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2013, i keď sa stanú splatnými po 31. decembri 2013.

Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie, odvolací súd k namietanej absencii odôvodnenia je toho názoru,
že napadnuté uznesenie spĺňa požiadavku dostatočného odôvodnenia rozhodnutia z toho hľadiska,
že toto uvádza dôvod uloženej povinnosti, ako aj jej výšku a taktiež určuje, podľa akej konkrétnej
položky sadzobníka súdnych poplatkov bola predmetná povinnosť uložená. Uznesenie spĺňa podstatné

náležitosti, ktoré zákon kladie na tento typ rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods.
2 OSP. Takýto rozsah odôvodnenia, priamo nadväzujúci na jeho výrokovú časť, postačuje na jeho
dostatočné zdôvodnenie. V žiadnom prípade sa teda nemožno stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že
dôvody rozhodnutia možno hádať, ako to vyplýva z obsahu podaného odvolania. Súd zastáva názor,
že v prípade takéhoto rozhodnutia nie je potrebná ďalšia samostatná časť rozhodnutia s nadpisom

„odôvodnenie“, alebo odôvodnenie nasledujúce bezprostredne po výrokovej časti ako je tomu v danom
prípade. Podstatou súdneho rozhodnutia je totiž poskytovanie materiálnej ochrany dotknutých práv, nie
prílišný formalizmus pri koncipovaní súdneho rozhodnutia.

Položka 7a Sadzobníka súdnych poplatkov, časť I., Poplatky vyberané v občianskom súdnom konaní

znie: zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom XX eur. Predmetná položka bola do zákona vložená novelou -
zákonom č. 286/2012 Z. z. od 01.10.2012 a doposiaľ nebola zmenená.

Taktiež námietka navrhovateľa, že spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú

odvolanie, ale len žaloba, je nedôvodná s poukazom na zákon o súdnych poplatkoch a to najmä
ustanovenia § 2 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého poplatníkom je ten, kto podal odvolanie, ustanovenia
§ 5 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká podaním odvolania a s poukazom
na ustanovenie § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá aj v odvolacom
konaní vo veci samej. Teda navrhovateľom prezentovaný výklad vo svojom odvolaní je tendenčný a v

rozpore so zákonom ako i so samotným zámerom zákonodarcu a viedol by v podstate k absurdnému
záveru, že žiadne odvolacie konanie by nepodliehalo súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť
za odvolanie voči žiadnej žalobe/návrhu v sadzobníku súdnych poplatkov uvedená nie je. Neobstojí ani
argumentácia navrhovateľa rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 39/2007,
keďže súd prvého stupňa svojvoľne nerozšíril okruh úkonov podliehajúcich súdnemu konaniu, a správne

na daný prípad aplikoval ustanovenia účinné v čase podania odvolania, teda v čase vzniku poplatkovej
povinnosti.Zároveň je nesprávne aj stanovisko navrhovateľa k aplikácii ustanovenia § 18ca zákona o súdnych
poplatkoch riešiaceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do 30.09.2012 (ako
je tomu i v predmetnom prípade). Predmetné prechodné ustanovenia s cieľom predísť nežiaducej

retroaktivite ustanovuje, že z úkonov navrhnutých alebo za konanie začaté (pričom, ak je sadzba
poplatku ustanovená za konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni - § 6 ods. 2 zákona o
súdnych poplatkoch) do 30.09.2012 sa vyberú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012 (kedy
bolo konanie o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom oslobodené od platenia
súdnych poplatkov) a to i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

V danom prípade však úkon - odvolanie bol navrhnutý dňa 23.06.2015, preto správne súd prvého stupňa
pristúpil k aplikácii právnej úpravy poplatkového zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti.
Keďže v danej veci ide o súdny poplatok (odvolacie konanie), pričom bolo podané po 30.09.2012 nešlo
ani o úkon ani o konanie začaté do 30.09.2012, preto ak súd prvého stupňa vyrubil navrhovateľovi za
podané odvolanie súdny poplatok podľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov jeho rozhodnutie je

vecne správne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd aj napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP a § 142 ods. 1 OSP tak,
že v konaní plne úspešnému odporcovi, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu
trov neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.