Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/287/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815207698
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8815207698.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Quantum

Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, právne zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so
sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745, proti žalovanej: J. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. Č.. XXX, XXX XX I., o zaplatenie 1.170,43 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 220,04 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 55,01 eur od 18.08.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 55,01 eur od 19.09.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 55,01 eur od 18.10.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy

55,01 eur od 19.11.2012 do zaplatenia a to všetko v mesačných splátkach po 10 eur, ktoré splátky sú
splatné vždy do 25-teho dňa toho ktorého mesiaca na adrese žalobcu, pod následkami straty výhody
splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, až do zaplatenia.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny vo výške 1.170,43

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 55,01 eur od 18.08.2012 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 60,00 eur od 19.09.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 60,00 eur od 18.10.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy 79,80 eur od 19.11.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 915,62 eur od 19.12.2012 do zaplatenia, ako aj trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,00 eur a z trov právneho zastupovania vo výške 167,52 eur.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 09.06.2014 medzi spoločnosťou Slovak

Telekom, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Quantum Credit, a.s., ako postupníkom, sa stala
spoločnosťQuantumCredit,a.s.,vlastníkomvšetkýchpohľadávokvočidlžníkomvrozsahupostúpených
pohľadávok. Na základe tejto skutočnosti je postupník aktívne legitimovaný k podaniu návrhu voči
žalovanej.

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzavrela so žalovanou podľa
§ 43 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, dňa

20.12.2010 Zmluvu o pripojení. Na základe tejto zmluvy, bol poskytovateľ služby, spoločnosť Slovak
Telekom, povinný poskytnúť účastníkovi dátové služby prostredníctvom pevnej internetovej prípojky,
konkrétne program služieb Turbo 3 Solo, tento aktivovať a predať účastníkovi koncové zariadenie
(modem, router) DSL Wifi router + Notebook Mini v akciovej cene za podmienky dodržania lehotyviazanosti 24 mesiacov. Nezľavnená hodnota koncového zariadenia je uvedená v cenníku, ktorý
je súčasťou Spravovacieho denníka. Ďalej Slovak Telekom, a.s., uzavrel so žalovanou podľa § 43
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov dňa 15.11.2010

Zmluvu o pripojení. Na základe tejto Zmluvy bol poskytovateľ služby, spoločnosť Slovak Telekom,
a.s., povinný poskytnúť žalovanej služby satelitnej alebo káblovej televízie MAGIO - Program služby
Magio Sat Klasik spolu s Magio príslušenstvom (satelitná anténa, Magio Box, karta k Magio Boxu,
diaľkový ovládač a príslušenstvo, ktoré tvorilo veci použité na zriadenie služby, najmä káble, spojky
a konzoly zabezpečujúce upevnenie satelitnej antény a prepojenie satelitnej antény a Set - Top

Boxu) s podmienkou dodržania lehoty viazanosti 26 mesiacov. Žalovaná porušila zmluvu tým, že
vystavené faktúry nezaplatila, v dôsledku čoho bola deaktivovaná a následne došlo k odstúpeniu od
zmluvy. Predčasným zánikom zmluvy došlo k naplneniu podmienky dodržania lehoty viazanosti, na
ktorú sa žalovaná zaviazala a od ktorej sa odvíjala aj zľava na poskytnutú službu a na odovzdané
koncové zariadenie. Vzhľadom na hore uvedenú skutočnosť vznikol poskytovateľovi služby nárok na
zmluvnú pokutu, ktorá bola žalovanej vyfakturovaná nasledovne: suma 199,00 eur zmluvná pokuta

za nedodržanie lehoty viazanosti, podľa zmluvy a príslušného cenového výmeru, suma 126,00 eur
zmluvná pokuta v prípade nevrátania prenajatého Magio Boxu, suma 20,00 eur zmluvná pokuta v
prípade nevrátenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Boxu, suma 19,95 eur zmluvná pokuta
za kartu k Magio Boxu, suma 29,95 eur zmluvná pokuta za ostatné príslušenstvo. K špecifikácii
jednotlivých povinností žalobca uviedol, že jednotlivé povinnosti, na porušenie ktorých sa viaže právo

podniku vyfakturovať zmluvnú pokutu, sú presne špecifikované v Zmluve, v Cenovom výmere, v Tarife
ST, a.s., na poskytovanie služby Magio Sat. Ďalej uviedol, že porušenia zmluvných povinností mala
žalovaná možnosť vrátiť vyššie uvedené zariadenia v akomkoľvek predajnom mieste podniku. V prípade
vrátenia zariadení neboli žalovanej fakturované zmluvné pokuty za Magio Box, diaľkový ovládač, kartu
a ostatné príslušenstvo, resp. ak bola zmluvná pokuta vyfakturovaná, bola následne stornovaná. Táto

skutočnosť sa však netýka zmluvnej pokuty vo výške 199,00 eur za nedodržanie lehoty viazanosti.
V zmysle Zákona o elektronických komunikáciách alebo Zákona o poskytovaní verejných služieb sa
Podnik zaviazal zmluvou o pripojení zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Na zmluvný vzťah je treba podľa žalobcu prihliadať tak, že
zmluva, cenový výmer, príslušná tarifa a všeobecné podmienky tvoria jeden zmluvný celok a jednotlivé

práva a povinnosti tam uvedené, sú pre strany záväzné a z ich porušenia vyplývajú dôsledky. V
prípade žalobu je to uplatnenie vyššie uvedených zmluvných pokút. Na základe zmluvy poskytoval
právny predchodca žalobcu plnenie riadne a včas. Riadne účastníkovi službu aktivoval, umožnil mu ju
v plnom rozsahu využívať, odovzdal koncové zariadenie. Za služby vystavoval žalovanej za jednotlivé
účtovacie obdobia faktúry, a to: faktúra č. 6741902155 so splatnosťou 17.08.2012 na sumu 55,01

eur, faktúra č. 2742882694 so splatnosťou 18.09.2012 na sumu 60,00 eur, faktúra č. 7743855106
so splatnosťou 17.10.2012 na sumu 60,00 eur, faktúra č. 4744856619 so splatnosťou 18.11.2012 na
sumu 79,80 eur a faktúra č. 8745844860 so splatnosťou 18.12.2012 na sumu 915,62 eur. Vzhľadom
na skutočnosť, že Slovak Telekom a žalobca uzavreli medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok
dňa 09.06.2014, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu. Na základe uvedeného došlo zo

strany Slovak Telekomu k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanej. V nadväznosti na uvedené
uplatnenie zmluvnej pokuty zo strany Podniku a s poukazom na právne predpisy, či už na národnej alebo
európskej úrovni, má žalobca za to, že ním vymáhanú zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú
z dôvodu jej neprijateľnosti. Z hľadiska platnej judikatúry ani v jednom prípade súd nevyslovil záver, že
samotný fakt uzavretia dohody o zmluvnej pokute medzi účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy predstavuje

neprijateľnú podmienku. Dôvodom neuznania nároku žalobcu na vyplatenie zmluvnej pokuty zo strany
žalovaného by mohlo byť jedine posúdenie, že platne dohodnutá zmluvná pokuta je s ohľadom na
druh a povahu zabezpečovaného záväzku neprijateľne vysoká. Dojednanie o zmluvnej pokute považuje
žalobca za absolútne oprávnené. Nedodržaním lehoty viazanosti 26 mesiacov sa poskytovateľovi služby
nevrátilo kalkulované plnenie v podobe marže a tržieb za poskytnuté služby, keďže poskytovateľ služby

vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným za predpokladu určitého očakávaného hospodárskeho
výsledku, čo plne korešponduje s obsahom jeho podnikateľskej činnosti.

NazákladeZmluvyopostúpenípohľadávokmedzispoločnosťouSlovakTelekom,a.s.,aQuantumCredit
došlo dňa 09.06.2014, predmetné pohľadávky sa stali vlastníctvom žalobcu.

Žalovaná požadovala zaplatiť dlh na splátky.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, Zmluvou o pripojení zo dňa
20.12.2010, Zmluvou o kúpe PC zo dňa 20.12.2010, Zmluvou o poskytovaní služby Magio Sat zo dňa
15.11.2010, faktúrami, vyjadrením žalovanej a zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalovaná uviedla, že vzhľadom na zlú sociálnu situáciu, nie je schopná zaplatiť dlh, jedine na splátky
po 10 eur mesačne, pretože berie len sociálne dávky vo výške s prídavkami na deti 150 eur. Má totiž
jedno nezaopatrené dieťa, o ktoré sa takisto musí postarať. Je chorá, nemocná, potrebuje peniaze na
lieky. Má cukrovku a ďalšie choroby, ktoré menovať nechce. Žiaden iný príjem nemá. Manžel je takisto

nezamestnaný a tiež žije len zo sociálnej dávky. Majú starší dom, kde tiež musia zabezpečiť jeho chod.
Viac ako 10 eur jej nevychádza.

Právnypredchodcažalobcu,akoposkytovateľažalovaná,akoúčastník,uzavrelidňa20.12.2010Zmluvu
o pripojení. Predmetom zmluvy bolo zriadenie VRI Solo - DSL prístup - Magio int. / Magio int. Solo -
Notebook akcia Vianoce 2010 - Predaj DSL Wifi Router - s viazanosťou na 24 mesiacov. Podľa Zmluvy

o kúpe PC zo dňa 20.12.2010, sa Slovak Telekom zaväzuje dodať kupujúcemu vybraný PC na dodacej
adrese po uzatvorení tejto zmluvy a zaplatení dohodnutej kúpnej ceny.

Dňa 15.11.2010 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená Zmluva o
poskytovaní služby Magio Sat, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý Program služieb Magio Sat

- Magio Sat Klasik s akciou ohľadom doby viazanosti na 26 mesiacov. Podmienkou kampane bola
súčasná aktivácia prémiových balíčkov, a to balíček HBO + Cinemax bez poplatkov na 3 mesiace odo
dňa zariadenia. Taktiež bol žalovanej prenajatý aj Magio Box s HDD, samostatne k službe za aktivačný
poplatok 9,98 eur, potom 2,99 mesačne. Zvolený typ zriadenia služby bol samo inštalácia v dome.
Fakturačné obdobie bolo určené jednomesačné, platbou v hotovosti.

Keďže žalovaná za poskytované služby zo strany žalobcu neuhradila cenu služieb riadne a včas, za
neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry, a to faktúru č. 6741902155 na sumu 55,01
eur so splatnosťou 17.08.2012, faktúru č. 2742882694 na sumu 60,00 eur so splatnosťou 18.09.2012,
faktúru č. 7743855106 na sumu 60,00 eur so splatnosťou 17.10.2012, faktúru č. 4744856619 na sumu

79,80 eur so splatnosťou 18.11.2012 a faktúru č. 8745844860 na sumu 915,62 eur so splatnosťou
18.12.2012.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) Zákona podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu
podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa
zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 2 Zákona účastník má právo na
a) uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,
c) bezplatné odstránenie porúch v poskytovaní služby, ktoré nezavinil,

d) zasielanie vyúčtovania, ktoré obsahuje podrobné údaje o jednotlivých odchádzajúcich volaniach, ak
o to účastník požiada,
e) vrátenie pomernej časti ceny za čas neposkytovania služby v prípade jeho zavinenia podnikom v
súlade so všeobecnými podmienkami; toto právo musí uplatniť v príslušnom podniku najneskôr do troch
mesiacov po obnovení poskytovania služby,

f) poskytovanie prístupu k informačným službám s operátorom.

Podľa § 42 ods. 4 Zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté
podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluvy o pripojení v zmysle dodatkov s tým, že časť ich
obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky.

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Žalovaná nesplnila svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmlúv, dodatkov a všeobecných podmienok a

neuhradila žalobcovi poplatky za poskytované služby. Žalobca ako deň omeškania žalovanej určil deň
nasledujúci po splatnosti každej faktúry.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., v zmysle § 3 ktorého výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.Podľa § 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo
spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských
zmluvách dodávateľom je neprijateľná.

Podľa § 153 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo
mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie
túto zmluvnú podmienku vo výroku rozhodnutia.

Podľa zmluvy sa mal predmetný právny vzťah s odkazom na ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka
riadiť príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka okrem práv a povinností výslovne upravených
zákonom o elektronických komunikáciách.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri

uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,

dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvu uzavretú medzi
právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom, keď priamo v zmluve
je uvedené, že žalovaný ju uzatváral ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ, pričom obsah zmluvy,
Všeobecných podmienok a tým aj samotného dojednania režimu Obchodného zákonníka bol daný

žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, ale taktiež aj s odkazom na príslušné
ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý zákon je potrebné na daný vzťah aplikovať.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluváchPre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z citovaných ustanovení, súd mal za preukázané,
že medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľská zmluva. Spotrebiteľ - žalovaná, v čase uzatvárania
zmluvy nemala možnosť individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy

s dodávateľom - žalobcom. Zo strany žalovanej došlo k porušeniu zmluvných podmienok, a to
neuhradením cien poskytnutých služieb tak, ako boli účtované v jednotlivých faktúrach, preto súd žalobe
v časti o zaplatenie súm za poskytnuté nehlasové služby a mesačné poplatky vyhovel a zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 220,04 eur predstavujúcej súčet súm za poskytnuté služby z faktúry č.
6741902155 splatná dňa 17.08.2012, ktorá znie na sumu 55,01 eur, faktúry č. 2742882694 splatná dňa

18.09.2012, ktorá znie na sumu 55,01 eur, faktúry č. 7743855106 splatná dňa 17.10.2012, ktorá znie na
sumu 55,01 eur, faktúry č. 4744856619 splatná dňa 18.11.2012, ktorá znie na sumu 55,01 eur. Keďže
žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcom po dni, ktorý bol v tej ktorej
faktúre označený ako deň splatnosti, nasledujúcim dňom dostala do omeškania, zaviazal ju súd aj na
platenie úroku z omeškania.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 915,62 eur, ktorú si žalobca uplatnil
vo faktúre č. 8745844860, žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmlúv, ktoré ako typové zmluvy
sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie
o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, a preto sa nejedná o individuálne dojednané

zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách
a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy
vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené,

že ju uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy
vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ
v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky.

Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti vo výške 3 x
4,99 eur, ktorú si žalobca uplatnil vo faktúre č. 2742882694, č. 7743855106 a vo faktúre č. 4744856619,
tak v danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca

je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu
súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní
je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených
skutočností, to znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné
bremeno, určujú normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej

skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho,
kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho
tvrdeniedokázané).Nazákladeuvedenéhomápotomsúdzato,žežalobcaneuniesoldôkaznébremeno
čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku,
pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku

pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca
nepreukázal súdu zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok
vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ
spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciuv prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa.
Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v
zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, predmetom konania bol aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
poplatkuzaprerušenieposkytovaniaslužbyzaneplatenie-akoboluplatnenývofaktúreč.4744856619v
sume16,50eurbezDPH,t.j.19,80eursDPH.Súdmázato,žežalobcažiadnymspôsobomnepreukázal
vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobným návrhom

a teda neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti
nároku poplatkov, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť
a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k
prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti
s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to, že v tejto časti bola žaloba nedôvodná a to bez ohľadu

na úhradu vykonanú žalovanej aj na tieto položky. Aj tu platí, že v danom prípade sa jedná o sporové
konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť listinné dôkazy,
na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.

dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 bral zreteľ na povahu
tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého

programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na
dobu neurčitú s tým, že v zmysle zmluvy sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24/26 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, a to v
súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak ako boli uvedené
v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmlúv a predmetného dodatku. Súd bral

na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva
bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

V danej právnej veci si žalobca uplatňuje nárok z titulu zmluvnej pokuty ako sa ňou súd zaoberal
vyššie, pričom sa jedná o dojednanie, ktoré bolo viacerými rozhodnutia súdov, a to aj tunajšieho,

vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 9C/53/2012, 3C/151/2012).

Súd poukazuje na ustanovenie § 53a ods. Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( ďalej len „smernica“ ), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským

štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok.

Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov ( čl. 7 ods. 1 smernice ).

S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti
o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov.
Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľomzo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia
možná bez nekalých podmienok ( čl. 6 ods. 1 smernice ). Citované ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má

považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v
režime pravidiel verejného poriadku, teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať
a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať ( rozsudok Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011 ).

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku,
ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú, takáto zmluvná podmienka je neplatná,
jedná sa o absolútnu neplatnosť (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Jej ďalším používaním
dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom výslovne zakázaný a priznanie plnenie z takejto
zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom, ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej
zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Súd

je povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky a to aj z takej, ktorú už skôr judikoval. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky
v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva, ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania, je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu
povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi,

majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že nárok uplatnený žalobcom z titulu zmluvnej pokuty
nemožno žalobcovi priznať, nakoľko sa jedná o nárok z absolútne neplatnej neprijateľnej podmienky
určenej súdom, preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Zustanovení§517ods.1,ods.2Občianskehozákonníka,vyplýva,žedlžník,ktorýsvojdlhriadneavčas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím

predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol na tej ktorej
faktúre určený ako deň splatnosti, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z
omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, a

to vo výške uvedenej vo výroku rozsudku z jednotlivých neuhradených súm.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Z uplatnenej sumy 1.170,43 eur bolo žalobcovi priznaných 220,04 eur za všetky nezaplatené faktúry
(priznaná sumu vyčíslená ku dňu vyhlásenia rozsudku). Žalobca tak mal v konaní úspech vo výške 19
% a žalovaná vo výške 81%. Výsledný úspech, ktorý vznikol, pripadal žalovanej, a to vo výške 62%.

Keďže žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani zo spisu nevyplynuli, súd rozhodol tak, že
nepriznal náhradu trov žiadnemu z účastníkov.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaných povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať

aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovanému súm, na zaplatenie ktorých bol
zaviazaný, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.