Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/488/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812218748
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3812218748.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa M., zastúpeného R. proti
odporcovi O., o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza, č.k. 8C/166/2012-75 zo dňa 17. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného
súdu Prievidza a odporcovi náhradu trov konanie nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie
odôvodnil § 3 ods. 1 písm. d), § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., § 9 ods. 1, 2, 4, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17
ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a § 44 ods. 7, 8 Exekučného poriadku v znení novely č. 341/2005 Z. z. účinnej do 01.09.2005
a § 238 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 10.04.2006. Dňa 21.04.2006
tamojší súd vydal pre súdneho exekútora poverenie. Dňa 24.09.2010 oprávnený podal návrh na zmenu
exekútora. Dňa 01.02.2011 súd vyzval povereného súdneho exekútora, aby v lehote 10 dní oznámil, či si
uplatňuje trovy exekučného konania, v prípade ich uplatnenia, aby zaslal ich presnú špecifikáciu spolu s

celým exekučným spisom, ktorý bude postúpený novému súdnemu exekútorovi. Dňa 11.02.2011 súdny
exekútorvrátilexekučnémusúduexekučnýspis.Tamojšísúduznesením,č.k.16Er/1006/2006-12zodňa
22.02.2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie
navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis. Uznesenie exekučného súdu
nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2011. Exekučné konanie doposiaľ skončené nie je. Po zhodnotení
výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, nakoľko
nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov zodpovednostného právneho vzťahu. Navrhovateľ

si nárok o náhradu škody uplatnil podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. z dôvodov, že exekučný súd
svojímpostupomporušilpovinnostiorgánuverejnejmociurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonom
ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Otázku, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, je kompetentný preskúmavať Ústavný súd, ktorý ju v súlade
so svojou ústavnou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého

prípadu, najmä podľa troch základných kritérií - zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky I.ÚS 41/02). Súdne konanie nie je kompetentný
preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súdSlovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda súdu na podklade
sťažnosti na prieťahy. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní podľa
zákona č. 514/2003 Z. z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v konaní.

Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola
splnená základná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného
postupu orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Z rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky ÚS 16/2002 okrem iného vyplýva, že ani samotné dodržanie zákonnej lehoty
automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Súd zastával názor, že podľa § 9 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z. z. je dôležité pri skúmaní existencie nesprávneho úradného postupu a porušenia
povinnosti urobiť určitý úkon v stanovenej lehote pri skúmaní nečinnosti orgánu verejnej moci a skúmaní
zbytočných prieťahov v konaní alebo iného zásahu vychádzať z vyššie uvedených záverov, pretože
i samotná súdna prax v tejto oblasti vyvolala potrebu uviesť výslovne do právnej úpravy možnosť
vychádzať v takýchto konaniach o náhradu škody len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy v
konaní, prípadne žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia

vydaného v disciplinárnom konaní v tomto smere, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti.
Navrhovateľ v obsahu návrhu tvrdil, že exekučný súd bol bezdôvodne nečinný a nerozhodol o návrhu
na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote. Z obsahu exekučného spisu,

sp. zn. 16Er/1006/2006 mal súd za preukázané, že navrhovateľ ako oprávnený návrh na
zmenu exekútora podal dňa 24.09.2010. Dňa 01.02.2011 súd vyzval povereného súdneho exekútora na
predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekučného konania. Dňa 11.02.2011 súdny exekútor
predložil exekučný spis a vyčíslil trovy exekúcie. Dňa 22.02.2011 návrhu oprávneného na
zmenu exekútora vyhovel. I napriek tomu, že v predmetnej veci súd rozhodol o zmene exekútora po

uplynutí zákonnej lehoty, súd nevidel v tejto skutočnosti nesprávny úradný postup, ktorým by bola
navrhovateľovi spôsobená škoda. Navyše v exekučnom konaní v čase, keď bol podaný
návrh na zmenu exekútora, k žiadnej škode dôjsť nemohlo, pretože pôvodný exekútor má podľa zákona
oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania. Navrhovateľ nepreukázal splnenie
prvého predpokladu zodpovednostného právneho vzťahu, a to existenciu nesprávneho úradného

postupu.Navrhovateľžiadnymspôsobomnepreukázal,ževprípaderozhodnutiasúduozmenesúdneho
exekútora v zákonnej lehote 30 dní by došlo k účinnému vymoženiu pohľadávky oprávneného,
a tým teda k naplneniu účelu exekučného konania. Zmena osoby súdneho exekútora je len čiastkový
procesný úkon, ktorý na vymožiteľnosť pohľadávky nemá vplyv. Dal do pozornosti Nález Ústavného
súduSlovenskejrepublikyII.ÚS520/2012-39zodňa10.07.2013.Navrhovateľvžalobnomnávrhuvyčíslil

uplatnenú škodu na základe paušalizácie vecných nákladov s tým, že majú spočívať v
administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a výdajoch spojených so stratou
času zamestnanca bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Požadované paušálne sumy za všeobecne
uvedené činnosti nie sú skutočnou škodou. Určenie výšky škody v návrhu nie je dôkaz o vzniknutej
škode. Ďalej súd uviedol, že nemajetková ujma nezávisí automaticky len od konštatovania nedodržania

zákonnej, či primeranej lehoty, ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení
konštatované, a na základe ktorých súd nevidel dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej
ujmy. Poukázal na skutočnosť, že žiadne konanie, v ktorom by boli konštatované prieťahy v konaní, sa
neviedlo. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, čo z uvedeného

návrhu nevyplýva, pretože navrhovateľ nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani to, že by sa mala
poskytnúť jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a
predmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy
podnikateľskej činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo neho s touto podnikateľskou činnosťou
vytvorené. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa, považuje

súd jeho konanie za rozpor s dobrými mravmi, pokiaľ si uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu,
keďže uplatnená škoda mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite
a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva navrhovateľa
už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje možnosť
priznania prípadného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. V zmysle uvedeného súd

dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom exekučnom konaní
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej
nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim
podľa neho v tom, že súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenejlehote a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Návrh v celom
rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že účastníkom ich náhrada nebola priznaná. Odporca, ktorý mal vo veci úspech náhrada trov konania

nebola priznaná, pretože ich neuplatnil a napokon mu žiadne ani nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v celosti v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov,
že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., a to, že v spojení s § 205 ods.
2 písm. a) O.s.p. sa mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, v spojení

s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., v konaní rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a)
O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. g) O.s.p.), súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav podľa § 205 ods.
2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

Krajský súd v Trenčíne vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok okresného súdu je
potrebný ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na
§ 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s vecne správnym a vyčerpávajúcim
odôvodnením súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.

Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení
skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich
náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil aj náležite vyhodnotil (nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky,sp.zn.IIIÚS36/2010).Jehoúvahyadôvodypodporujúpríslušnýzáveronedôvodnostinároku
navrhovateľa. Rozhodnutie súdu je presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako aj záver, ku

ktorým na základe týchto premís okresný súd dospel sú pre právnickú, ale i laickú verejnosť prijateľné,
racionálne aj spravodlivé.

Navrhovateľ založil svoj nárok v prejednávanej veci na tom skutkovom základe, že exekučný súd
nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase. V rámci vyčíslenia

výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy vychádzal zo osemmesačného omeškania exekučného súdu a
upozornil, že tento bol bezdôvodne nečinný viac ako 256 dní.

Ako konštatoval súd prvého stupňa dňa 24.09.2010 oprávnený podal návrh na zmenu exekútora. Dňa
01.02.2011 súd vyzval povereného súdneho exekútora, aby v lehote 10 dní oznámil, či si uplatňuje

trovy exekučného konania, v prípade ich uplatnenia aby zaslala ich presnú špecifikáciu spolu s celým
exekučným spisom, ktorý bude postúpený novému súdnemu exekútorovi. Dňa 11.02.2011 súdny
exekútorvrátilexekučnémusúduexekučnýspis.Tamojšísúduznesením,č.k.16Er/1006/2006-12zodňa
22.02.2011 návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a poveril vykonaním exekúcie
navrhovaného súdneho exekútora, ktorému postúpil aj exekučný spis. Uznesenie exekučného súdu

nadobudlo právoplatnosť dňa 03.03.2011. Exekučné konanie doposiaľ skončené nie je.

Zo skutkového stavu zisteného v prejednávanej veci tak síce vyplýva, že zo strany exekučného súdu
nebola dodržaná zákonná lehota v tom zmysle, že rozhodnutie o zmene súdneho exekútora na návrh
oprávneného nebolo vydané v 30-dňovej zákonnej lehote, keď bolo vydané v lehote 5 mesiacov od

doručenia návrhu. Právo na náhradu škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu
alebo nesprávny úradným postupom však nie je absolútne, ale podlieha zákonným obmedzeniam
upravujúcim predpoklady na jeho uplatnenie. Okrem samotného nesprávneho úradného postupu musia
byť súčasne splnené aj ďalšie podmienky a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vzniknutou škodou.

Odvolací súd zdôrazňuje, že čo sa týka nesprávneho úradného postupu v dôsledku prieťahov v
exekučnom konaní, je nutné konštatovať, že existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní môže
určiť len Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý má právomoc rozhodovať o porušení ústavných práv
fyzických a právnických osôb. Napriek tomu súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky (1ÚS 27/02, 1ÚS 197/03, 1ÚS 38/04), podľa ktorej dôvodom na odmietnutie sťažnosti
ako zjavne neopodstatnenej je aj zistenie, že sa postup všeobecného súdu nevyznačoval takými
významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. Nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. S ohľadom
na konkrétne okolnosti veci sa totiž postupom dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významným
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy. V zmysle záverov Ústavného súdu

potom možno konštatovať, že rozhodnutie o zmene súdneho exekútora za stavu, kedy
exekučný súd pred vydaním rozhodnutia vyzval súdneho exekútora, aby mu oznámil či si uplatňuje
trovy exekučného konania a v prípade ich uplatnenia, aby predložil ich presnú špecifikáciu, spolu s
celým exekučným spisom, v lehote 5 mesiacov od doručenia žiadosti oprávneného na zmenu súdneho
exekútora, nemožno považovať za prieťahy v súdnom konaní, ktoré by mali nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces s tým, že neobstojí námietka
zo strany navrhovateľa v tom smere, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca. Ako vyplýva
z obsahu spisu súdu prvého stupňa, o námietke zaujatosti sudcu, vznesenej navrhovateľom, bolo
právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.11.2012 pod sp.

zn. 17NcC/641/2012, kedy krajský súd rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Prievidza JUDr. Valéria
Píšová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Následne z dôvodu prerušenia
výkonu funkcie JUDr. Píšovej bola predmetná vec na základe Opatrenia predsedu súdu Spr. 1493/12
pridelená JUDr. Kataríne Zajacovej, pričom o námietke navrhovateľa ohľadom námietky zaujatosti tejto
sudkyne bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.01.2013, sp. zn.

17NcC/22/2013, ktorý sudkyňu nevylúčil z prejednania a rozhodovania danej veci. Čo sa týka samotnej
námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom, odvolací súd zdôrazňuje, tak ako bolo uvedené už
v predchádzajúcom rozhodnutí, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva
súdnictvo na súde, ktorý údajne podľa tvrdenia navrhovateľa svojím nesprávnym úradným postupom
v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu za majetkovú a nemajetkovú ujmu v

zmysle zákona 514/2003 Z. z. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že Ústavný súd Slovenskej republiky
opakovane odmietol sťažnosti navrhovateľa, ktorými namietal porušenie svojich základných práv na
súdnu ochranu a spravodlivý proces z dôvodu, že krajský súd nevylúčil všetkých sudcov
okresných súdov, pričom svoj nárok odvodzuje od postupu tohto okresného súdu.

Rovnako ďalšia odvolacia námietka zo strany navrhovateľa neobstojí z dôvodu, že pojednávanie bolo
nariadenénakonkrétnytermín,atona29.10.2013,ktoréboloodročené na17.12.2013.Navrhovateľ
bol na tieto pojednávania, na ktorých sa zároveň mohol oboznámiť s vyjadrením odporcu k návrhu na
začatie konania, riadne predvolaný, čím účastníkom konania súd vytvoril predpoklady pre uplatnenie
možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré považujú pre rozhodnutie vo veci za podstatné.

Predmetnéhopojednávaniasavšaknapriekriadnedoručenémupredvolaniunezúčastnil,jehožiadosťou
o zrušenie pojednávania sa súd prvého stupňa zaoberal, a preto nemožno uzavrieť, že by v
danej súvislosti navrhovateľovi bola súdom prvého stupňa odňatá možnosť konať pred súdom.

Čo sa týka jednotlivých odvolacích námietok, odvolací súd nezistil, že by bola navrhovateľovi postupom

súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že by vo veci rozhodoval vylúčený sudca, prípadne, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd rovnako nezistil, že by súd prvého stupňa v prejednávanej veci aplikoval nesprávne právne
predpisy a preto v konečnom dôsledku rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1, 2 O.s.p., kedy úspešnému odporcovi v konaní náhrada trov odvolacieho konania
priznaná nebola, nakoľko tento si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy
odvolacieho konania nevyplývajú.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .