Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. december 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515202711
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8515202711.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o. Vajnorská 100/A, Bratislava,
IČO: 45 869 464, právne zastúpený JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova
13, Bratislava, proti povinnému A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o vymoženie 1 000 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er
341/2015 - 40 zo dňa 13.07.2015 a proti uzneseniu č. k. 2Er 341/2015 - 47 zo dňa 14.07.2015 takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 2Er 341/2015 - 40 zo dňa 13.07.2015.

P o t v r d z u j e uznesenie č. k. 2Er 341/2015 - 47 zo dňa 14.07.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 2Er 341/2015 - 40 zo dňa 13.07.2015 súd prvého stupňa zamietol

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha
plnenie na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s. sp. zn. IA-C/0214/0920 zo dňa 31.03.2014.
Právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného (Poštová banka, a.s.) a povinným vznikol na
základe zmluvy o úvere zo dňa 30.11.2010, ktorá má spotrebiteľský charakter. Rozhodcovská doložka
(článok 10, bod 10.2.2 všeobecných obchodných podmienok právneho predchodcu oprávneného), ktorá

mala založiť právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a rozhodnúť predstavuje v danom prípade
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Rozhodcovskú doložku si povinný ako spotrebiteľ
osobitnenevyjednalanemalnavýbervzhľadomnajejsplynutiesostatnýmištandardnýmipodmienkami.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol najmä, že exekučný
súd prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o udelenie poverenia. Exekučný súd nemá zákonné
oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku.
Postup súdu zasahuje do princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, lebo účastník konania
nemôže jednoznačne predpokladať, ktoré normy súd v jeho veci bude aplikovať a ktoré dôkazy bude
vykonávať. Ďalej uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa §

37 Zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako
právoplatný rozsudok súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie
veci, disponuje atribútom právnej záväznosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu, a je po
uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom pre exekúciu. Exekučný súd nie
je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie,
ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný. Navyše oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky, a.s.

bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Zákona o rozhodcovskom konaní. Ustanovenie § 93b
Zákona o bankách ukladalo povinnosť bankám ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky. Z tohtodôvodu oprávnený ako právny nástupca nemal inú možnosť ako podať žalobu na rozhodcovskom súde.
Oprávnený namietal odňatie možnosti konať pred súdom, lebo exekučný súd vykonával dokazovanie
skutkového stavu, na základe ktorého dospel k odlišným právnym záverom ako rozhodcovský súd

v nachádzacom konaní, pričom oprávnený nemal možnosť sa vyjadriť k takto vykonaným dôkazom.
Navrhol zmeniť napadnuté uznesenie a udeliť poverenie na vykonanie exekúcie, alebo zrušiť napadnuté
uznesenie a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho

poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O. s. p.), vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214

ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia

spotrebiteľskej zmluvy (t.j. k 30.11.2010), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného ku dňu uzatvorenia úverovej
zmluvy (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere (č.l. 9), z obsahu ktorej
vyplýva, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba - nepodnikateľ a oprávnený (jeho právny

predchodca) pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Je teda nepochybné, že
predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, pričom aj zmluvu uzavretú podľa Obchodného
zákonníkamožnopovažovaťzaspotrebiteľskú.Ztohtodôvodusúdprvéhostupňasprávnenaposúdenie
právneho vzťahu aplikoval ustanovenia na ochranu spotrebiteľa. Navyše v čase uzatvorenia zmluvy o
úvere, t.j. dňa 30.11.2010 povinný uviedol údaj o zamestnávateľovi. Je pritom zrejmé, že obsah zmluvy

si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť
jej obsah.

Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd

je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo
dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu

na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou
na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie
(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej

povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi
iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec

prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol
nikdy uzavretý. Obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka, ktorá
je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

Prvostupňový súd odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne

nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto
následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s
ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade
aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej na konanie zo zmluvy o úvere je oprávnený
len rozhodcovský súd, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúvsa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
S oprávneným nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie § 93b Zákona o bankách, lebo nedošlo

k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, ktorá bola vopred pripravená na formulárovom
tlačive právneho predchodcu oprávneného. Možnosť voľby povinného neprijať návrh na uzatvorenie
rozhodcovskej zmluvy je len iluzórna, keďže rozhodcovská doložka bola vopred pripravená pre neurčitý
počet klientov. Pokiaľ povinný chcel uzatvoriť zmluvu o úvere, musel bezpodmienečne súhlasiť aj so
všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku. Odvolacia námietka,

ktorou oprávnený poukazoval na plnenie si zákonnej povinnosti svojho právneho predchodcu v zmysle
§ 93b Zákona o bankách, nebola preto dôvodná.

Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší

proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so
zreteľomnaneplatnúrozhodcovskúdoložkunepovažovalzapotrebnézaoberaťsaostatnýmiodvolacími
námietkami.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.

Napadnutým uznesením č. k. 2Er 341/2015 - 47 zo dňa 14.07.2015 súd prvého stupňa
uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za vyhotovenie rovnopisu podania urobené

elektronickými prostriedkami, ktoré vytvorí súdny spis vo výške 3 Eur v zmysle položky č. 20a
Sadzobníka súdnych poplatkov, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Ajprotitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolanieoprávnený.Uviedol,ževýslovne
nenavrhol, aby súd vykonal poplatkový úkon, t.j. nežiadal vyhotoviť rovnopis podania. Existencia
samotného elektronického podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom neznamená,
že oprávnený navrhuje vykonanie poplatkového úkonu. Zároveň uviedol, že v Zákone o súdnych
poplatkoch absentuje výslovné určenie poplatníka poplatku za vyhotovenie takéhoto rovnopisu a

rovnakozákonneobsahujeustanovenia,nazákladektorýchbybolomožnéurčiťpoplatníka,tedasubjekt
poplatkovej povinnosti. Poukázal na to, že nie je možné prenášať náklady spojené s internými potrebami
súdu (t.j. prevedenie elektronického podania do tlačenej podoby pre potreby vytvorenia súdneho spisu)
na oprávneného, najmä vtedy, ak svojím konaním tieto náklady nezapríčinil a konal len v súlade
so zákonom. Z vyhotoveného rovnopisu podania prijatého elektronickými prostriedkami (podpísaného

zaručeným elektronickým podpisom) súdom, nemá oprávnený žiadny prospech. Skutočnosť, že
sa súdny spis nevedie elektronicky, a teda súd musí zaradiť všetky prijaté podania do spisu
jedine v písomnej podobe, nemožno pripočítať na ťarchu pôvodcu podania podpísaného zaručeným
elektronickým podpisom. Oprávnený ďalej dal do pozornosti súdu uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6MCdo 7/2011 zo dňa 23.06.2011. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Krajský súd v Prešove preskúmal aj toto uznesenie v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s.
p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného

nie je dôvodné.

Podľa § 42 ods. 1 O.s.p., podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými prostriedkami, treba doplniť písomne alebo

ústne do zápisnice najneskôr do troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým
podpisom, doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní predložením
jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené, sa neprihliada.Podľa § 42 ods. 3 veta druhá a tretia O.s.p., podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami,
ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na

jeho trovy.

Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len Zákon o súdnych poplatkoch), súdne poplatky (ďalej len „poplatky“) sa vyberajú za jednotlivé
úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov štátnej správy súdov a

prokuratúry (ďalej len „poplatkový úkon“) uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku za výpis
z registra trestov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí prílohu tohto zákona.

Poplatky sa vyberajú aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v
sadzobníku výslovne uvedené.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a) Zákona o súdnych poplatkoch, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu,
odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ,
odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, za vyhotovenie rovnopisu podaní a ich príloh, ktoré

vytvoria súdny spis, a rovnopisu podaní a ich príloh doručovaných účastníkom, ak bolo podanie urobené
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona
sa platí za každú stranu 0,10 eura, najmenej 10 eur za podanie, ktoré je návrhom na začatie konania
s prílohami, najmenej 3 eurá za ostatné podania s prílohami.

V zmysle poznámky k položke č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov platí, že v prípade
podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd
vyhotoví potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov
podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku .

Podľa názoru odvolacieho súdu postupoval súd prvého stupňa správne pokiaľ vyrúbil súdny poplatok
vo výške 3 Eur za vyhotovenie rovnopisu podania urobené elektronickými prostriedkami, ktoré vytvorí
súdny spis v zmysle položky č. 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Odvolací súd zistil, že dňa 22.06.2015 bolo súdu prvého stupňa doručené podanie oprávneného -
všeobecné obchodné podmienky právneho predchodcu oprávneného v celkovom počte 18 strán (18
x 0,1 Eura = 1,8 Eura, súdny poplatok teda v tomto prípade predstavuje najmenej 3 Eura), ktoré bolo
urobené elektronickými prostriedkami a bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podanie,
ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom doplniť písomne alebo ústne do zápisnice

netreba. Povinnosť vyhotoviť potrebný počet rovnopisov tohto podania vyplýva súdu ex offo z poznámky
k položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Podanie urobila právna zástupkyňa oprávneného v mene oprávneného ako súčasť zastupovania v
konaní a podpísala ho svojim zaručeným elektronickým podpisom. Poplatkový úkon bol preto súčasťou

právneho zastúpenia oprávneného. Poplatkovú povinnosť znáša ten subjekt, v mene ktorého podanie
bolo urobené. Zastupovanie účastníka konania advokátom je typom priameho zastupovania, keď účinky
z úkonov advokáta sa viažu priamo na klienta - oprávneného (§ 22 ods.1 druhá veta Občianskeho
zákonníka). Nebola preto dôvodná odvolacia námietka oprávneného pokiaľ tvrdil, že nie je jasný subjekt
poplatkového úkonu, ktorým je jednoznačne oprávnený tak, ako bol označený v napadnutom uznesení.

Rovnakoniejedôvodnéanitvrdenieoprávneného,žezvyhotoveniarovnopisupodanianemáoprávnený
žiadny prospech, lebo v prípade, ak by zasielal podanie poštou - mal by náklady na samotné vyhotovenie
podania v listinnej forme a náklady na poštovné. Súdny spis sa vedie v písomnej forme, preto bolo
vyhotovenie rovnopisu podania potrebné a možno ho považovať za úkon v prospech poplatníka -

oprávneného.

Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 7/2011 zo dňa 23.06.2011 odvolací súd
uvádza, že v tomto konaní sa riešila otázka, či medzi ustanovením § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p. austanoveniami Zákona o súdnych poplatkoch o vecnom a o osobnom oslobodení od týchto poplatkov
je pomer špeciality, nakoľko poplatníkom v tomto konaní mala byť správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu, ktorá je v zmysle Zákona o súdnych poplatkoch oslobodená od platenia súdneho poplatku.

NajvyššísúdSRvtomtokonanínevyslovilzáver,ževprípadevyhotoveniarovnopisupodaniaurobeného
elektronickými prostriedkami zaručeným elektronickým podpisom nie je navrhovateľ povinný zaplatiť
súdny poplatok v zmysle položky 20a sadzobníka. Konštatoval len, že v prípade vyhotovenia rovnopisu
podania a príloh urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom
by ukladanie povinnosti účastníkovi nahradiť trovy, ktoré vznikli štátu v súvislosti s týmto úkonom,

neprichádzalodoúvahy,atovzmysle§42ods.3O.s.p..Vtejtosúvislostiskonštatovalajto,žepovinnosť
zaplatiť súdny poplatok a povinnosť nahradiť trovy konania sú zásadne dve rozdielne povinnosti, preto
pomer špeciality medzi ustanovením § 42 ods. 3 veta tretia O.s.p. a ustanoveniami Zákona o súdnych
poplatkoch o vecnom a osobnom oslobodení od týchto poplatkov neprichádza do úvahy. Tento záver
potvrdzuje aj Poznámka k položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej v prípade podaní
urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným elektronickým podpisom súd vyhotoví

potrebný počet rovnopisov a ich príloh bez toho, aby žiadal náhradu vecných nákladov podľa § 42 ods.
3 O.s.p.. Zákon o súdnych poplatkoch tak sám výslovne rozlišuje medzi súdnym poplatkom za úkon
súdu vymedzený v položke 20a Sadzobníka súdnych poplatkov a úhradou vecných nákladov. Náhradu
vecných nákladov tak nemožno stotožňovať so súdnym poplatkom, ale predstavuje finančné prostriedky,
ktoré sú súdy oprávnené od účastníkov vyberať za vyhotovenie fotokópií podaní v určitej výške a to

v tých prípadoch, ktoré upravuje ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p. a § 44 ods. 1 O.s.p.. Z uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 7/2011 zo dňa 23.06.2011 teda vyplýva záver, že poplatníka v
prípade vecného alebo osobného oslobodenia od platenia súdneho poplatku nie je možné zaviazať
na náhradu trov konania štátu v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p.. Ak však poplatník, resp. konanie, nie je
od platenia súdnych poplatkov oslobodené, nič nebráni tomu, aby súd uložil povinnosť zaplatiť súdny

poplatok podľa položky 20a Sadzobníka súdnych poplatkov za vyhotovenie rovnopisu podania a príloh
urobeného elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd aj toto napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.