Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/606/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5310202795
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5310202795.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa: F. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. nad W. XXX, právne zastúpeného JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom,
so sídlom C. O. XXXX, C., proti odporkyni: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. nad W. XXX, právne
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o.,

so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 4C/75/2010-241 zo dňa 02.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorými návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol o trovách
prvostupňového konania, p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým odporkyni uložil zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Čadca titulom
trov preddavkovaných štátom 10,44 eur, rozsudok okresného súdu ponecháva n e d o t k n u t ý .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý uhradiť odporkyni na trovách odvolacieho konania 87,50 eur a tieto
uhradiť na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o.,
vedený v C. a. s., do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol, uložil navrhovateľovi zaplatiť
odporkyni na trovách konania 1.009,88 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jej

právneho zástupcu, odporkyni uložil zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci
titulom trov preddavkovaných štátom 10,44 eur a tieto uhradiť v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že pokiaľ navrhovateľ odvodzoval
nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti od ústnej darovacej zmluvy, ktorú s ním
matka uzatvorila v roku 1962, za nevierohodné a nepreukázané považoval, aby matka uzatvárala s
ním ústnu darovaciu zmluvu na spornú nehnuteľnosť a nezahrnula ju do písomnej darovacej zmluvy,
ktorú s ním následne v roku 1965 uzavrela. Nemal preukázanú ani výlučnú a dobromyseľnú držbu

navrhovateľa počas vydržacej doby (1962 - 1992). Z výpovede svedkov vyplynulo, že držba svedčila
viacerým subjektom v uvedenom časovom rozpätí. V konaní 4C 67/2008 tvrdil ako titul nadobudnutia
písomnú darovaciu zmluvu, v predmetnom konaní ústnu darovaciu zmluvu a vydržanie. V priebehu
vydržacej lehoty si právny nárok na nehnuteľnosť uplatnili i subjekty odlišné od F. P.. Pokiaľ ide
o druhý titul nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním, nepreukázal ani skutočnosti potrebné
pre vyvodenie záveru o nadobudnutí vlastníckeho práva týmto spôsobom. Uviedol, že ide o rozpor

v dobromyseľnosti F. P., buď bol dobromyseľný, že nadobudol nehnuteľnosť písomnou darovacou
zmluvou, alebo bol dobromyseľný, že nadobudol ústnou darovacou zmluvou a následne vydržaním,
alebo že získal vlastnícke právo spracovaním. Nemohol byť dobromyseľný zo všetkých titulov naraz.Takéto tvrdenie vylučuje jeho dobromyseľnosť. Pokiaľ tvrdil, že nehnuteľnosť získal ústne darom v roku
1962 a v rokoch 1962 - 1963 postavil na pozemku garáž, z výsluchu svedkov nebolo preukázané, že
garáž postavil a užíval na spornom pozemku výlučne sám. Staval a užíval ju spoločne s otcom, bratom

Y. P. a novú garáž aj so zaťom - O.. Garáž je nehnuteľnosť spojená pevným základom so zemou. Ide
o stavbu, samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov. Nepreukázal, že len on poskytol finančné
prostriedky na stavbu, nepreukázal dohodu medzi vlastníkom pozemku (matkou) a stavebníkom, ktorá
by ho oprávňovala domnievať sa, že stavbu buduje ako svoju vlastnú.

Protirozsudkuokresnéhosúdudoručilvzákonnejlehoteodvolanienavrhovateľ.Rozhodnutieokresného
súdu označil za nezákonné, nesprávne. Vytýkal okresnému súdu, že konštatoval, že odporkyňa nie je
vlastníčkou nehnuteľnosti, nakoľko nemohla platne nadobudnúť predmetnú nehnuteľnosť od právneho
predchodcu. Na druhej strane dôkazy, ktoré jednoznačne preukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva
k predmetnej nehnuteľnosti v jeho prospech, si súd neosvojil a bližšie sa nimi nezaoberal. Uviedol, že
nadobudol vlastnícke právo k predmetnému pozemku v roku 1963 ústnou darovacou zmluvou od matky.

V dobrej viere, že je vlastník predmetného pozemku, postavil si na ňom i hospodársku budovu - garáž
na uskladnenie materiálu a ďalej ju užíval a obhospodároval. V konaní teda preukázal dobromyseľnosť
tak vo vzťahu k nadobudnutiu nehnuteľnosti ústnou darovacou zmluvou, ako i jej spracovaním. Stavbu
realizoval s konkludentným súhlasom rodičov (teda hlavne matky), o čom svedčí aj skutočnosť, že mu
rodičia napomáhali. K ukončeniu stavby na cudzom pozemku došlo za účinnosti zákona č. 141/1950 Zb.

Súdy v takých prípadoch pripúšťali možnosť nadobudnutia vlastníctva k pozemku stavebníkom stavby
titulom spracovania podľa ust. § 125 a nasl. Preto žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadala rozsudok okresného súdu ako správny

potvrdiť. Za podstatné považovala, že okresný súd sa vysporiadal s tým, že navrhovateľ nepreukázal
nadobúdací titul, na základe ktorého by mal nadobudnúť predmetný pozemok, nepreukázal ani
dobromyseľnosť. Pokiaľ sa týkalo novotvrdeného titulu nadobudnutia sporného pozemku spracovaním,
okresný súd jasne vyvrátil jeho tvrdenia, či už ide o titul nadobudnutia vlastníckeho práva ústnou
darovacou zmluvou a vydržaním alebo titulom spracovania. Je zrejmé, že nemožno nadobudnúť

vlastnícke právo spracovaním na pozemku, ktorý evidentne navrhovateľovi nepatrí. Keďže nepreukázal
ani jednu z tvrdených niekoľkých teórií, ktoré súdu poskytol, je zrejmé, že nemohol nadobudnúť
predmetný pozemok a nepreukázal ani dobromyseľnosť. Pre prípad úspechu si uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania, ktoré vyčíslila, a to za 1 úkon právnej pomoci 64,53 eur + 1 x režijný paušál 8,39
eur + DPH 20 % (14,58 eur), celkovo 87,50 eur, ktoré žiadala priznať na účet jej právneho zástupcu.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu ako správny podľa § 219
ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie,
i keď stručným, dostatočne vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.)

Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Vlastnícke právo možno nadobudnúť iba jedným zo spôsobov uvedených v § 132 ods.
1 OZ a nie kumulatívne z viacerých dôvodov naraz. Ako už v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení odvolací súd uviedol, nie je možné nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti súčasne

vydržaním a tiež spracovaním, nakoľko nadobudnutie vlastníctva spracovaním vylučuje nadobudnutie
vlastníctva vydržaním. To znamená, že i právna predchodkyňa navrhovateľa (jeho matka) mohla spornú
nehnuteľnosť buď navrhovateľovi, ako tvrdí, darovať, alebo mu dať súhlas k tomu, aby si na spornom
pozemku postavil stavbu - garáž.

Vydržanie (§ 134 ods. 1, 3 OZ) predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, je úzko
späté s držbou, a to len s oprávnenou držbou, ktorá môže vyústiť do nadobudnutia vlastníckeho práva
vydržaním. V danom prípade pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že právnym dôvodom jeho dobromyseľnosti pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržania bola ústna darovacia zmluva uzatvorená s jeho matkou vroku 1962, je potrebné uviesť, že podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. (§ 115 - 116 ods. 1
v spojení s § 145) vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal
oprávnene a nepretržite po dobu zákonom ustanovenú, t. j. 3 roky hnuteľnú a 10 rokov nehnuteľnú

vec. Oprávnene za držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný
v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré
môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu
nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, tzv. titul uchopenia sa držby. Povinnosť tvrdiť

a preukázať existenciu zmluvy, prípadne iného titulu uchopenia sa držby zaťažuje toho, kto tvrdí, že
došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

V preskúmavanej veci navrhovateľ sám spochybňuje existenciu ústnej darovacej zmluvy uzatvorenej s
matkouvroku1962,keďnadruhejstranetvrdí,žeknadobudnutiuvlastníckehoprávadošlospracovaním
pozemku s poukazom na § 125 a nasl. SOZ.

Spracovanie malo podľa ust. § 125 SOZ za následok nadobudnutie vlastníctva k veci zo zákona (ex
lege) len v prípadoch uvedených v § 126 ods. 1 SOZ; v ostatných prípadoch bolo nutné uviesť vec
do predošlého stavu (§ 125 SOZ) alebo rozhodol o vlastníctve súd (§ 126 ods. 2 a § 127
SOZ). Z hľadiska spôsobu nadobudnutia vlastníctva k pozemku vlastníkom stavby na ňom postavenej

bol rozhodujúci súhlas vlastníka pozemku so stavbou pre stavebníka. Vyžadovalo sa uzavretie
zmluvy medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku v písomnej forme a privolenie výkonného orgánu
Okresného národného výboru (§ 160 a nasl. SOZ). Pokiaľ tieto skutočnosti stavebník nepreukázal, išlo
z občianskoprávneho hľadiska o neoprávnenú stavbu, hoci stavebník by mal aj stavebné povolenie.

V danom prípade navrhovateľ ani písomnú zmluvu uzatvorenú s matkou ako vlastníčkou pozemku a ním
ako stavebníkom nepreukázal a nepreukázal ani privolenie výkonného orgánu Okresného národného
výboru (§ 160 a nasl. SOZ), v nadväznosti načo odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľ
nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva ani spracovaním.

V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, odvolací súd toto ako správne, podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Odporkyňa bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania si uplatnila, vyčíslila,
v nadväznosti načo odvolací súd uložil navrhovateľovi uhradiť jej na trovách odvolacieho konania sumu

tak, ako bola ustálená vo výrokovej časti rozhodnutia a túto uhradiť na účet jej právneho zástupcu.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.