Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/555/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111219222
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111219222.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 8, IČO: 35831154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom Advokátskej
kancelárie so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 , proti žalovanému N. V., R.. X.X.XXXX, R. D. C.
J., F. X, t.č. na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom S.. N. A., U. V. I. J. - V., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so

sídlom v Prešove, Nám. Legionárov č. 5, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Stropkove, Nám. SNP č. 7, o zaplatenie 246,58 eur s
prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 3.9.2013 č.k. 10C/28/2012-62
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na vyslovenie neprípustnosti vstupu
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania.

Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa tým, že vo veci samej sa žalobca domáha voči žalovanému
zaplatenia sumy 246,58 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere zo dňa 10.11.2005 uzavretej

medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, na základe ktorej tento poskytol žalovanému úver
vo výške 827,96 eur, a to na základe toho, že žalovaný svoj záväzok uhradiť úver nesplnil a takto vznikla
žalobcovi pohľadávka.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že dňa 10.10.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, že v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. vstupuje do konania ako vedľajší účastník na podporu
žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca svojím písomným podaním doručeným súdu dňa 15.1.2013
vyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania z dôvodu, že tento
nemá súhlas žalovaného so vstupom.

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 93 ods. 1 až 4 O.s.p., ako aj na ust. §
25 ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa uviedol, že z dôvodovej správy k
zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým bolo do O.s.p. pridané ust. § 93 ods. 2 vyplýva, že účelom prijatia tohto
ustanovenia bolo rozšírenie ochrany práv spotrebiteľa, na ktorých existuje dôležitý verejný záujem, pri
ktorých by však súčasne bolo veľmi problematické preukazovať predtým požadovaný právny záujem
na výsledku konania, a to vo vzťahu k takým inštitúciám, ktoré vzhľadom na svoje zameranie a predmet

svojej činnosti majú vo svojom predmete ochranu spotrebiteľa. Z citovaného ustanovenia vyvodil, že
takáto organizácia môže vstúpiť do konania ako vedľajší účastník bez toho, aby musela preukazovaťprávny záujem na výsledku sporu. Za takúto právnickú osobu považoval aj združenie na ochranu
spotrebiteľov zriadené podľa zák. č. 250/2007 Z.z. Konštatoval, že vstup takejto osoby do konania
má za cieľ zabezpečiť širšiu ochranu osobám, ktoré sú alebo môžu byť v znevýhodnenom postavení

spotrebiteľa. Poukázal na to, že vedľajší účastník vstúpi do konania z vlastného podnetu a o prípustnosti
jeho vstupu rozhoduje súd iba na námietku niektorého z účastníkov, v opačnom prípade jeho vstup do
konania vezme iba na vedomie.

Poukázal na to, že z výpisu Evidencie občianskych združení vedených Ministerstvom vnútra SR vyplýva,

že jedinou oblasťou činnosti vedľajšieho účastníka je ochrana práv spotrebiteľa v zmysle zákona
č. 250/2007 Z.z. Na základe toho sa vyporiadaval s námietkou dôvodnosti nesúhlasu so vstupom
tohto vedľajšieho účastníka prihliadajúc na námietku, že tento nedisponuje súhlasom žalovaného, na
strane ktorého má vystupovať. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že z § 93 ods. 2 O.s.p., ako
aj z dôvodovej správy k nemu nevyplýva, aby vedľajší účastník musí takýmto súhlasom disponovať.
Postavenie vedľajšieho účastníctva charakterizujú rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastníka,

na stranu ktorého sa pripojil. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Konštatoval, že Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol
viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky
obstojí ako celok. Preto považuje vstup vedľajšieho účastníka do konania za účelné pre bránenie

práv spotrebiteľa a nevidí v nich rozpor s požiadavkami citovanej smernice, keďže aj súd sám mal v
zmysle nich povinnosť prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky a čo najúčelnejšie chrániť záujmy
spotrebiteľa.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a vysloviť,
že vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu spotrebiteľov HOOS v konaní na strane žalovaného je
neprípustné. V odvolaní uviedol, že je toho názoru, že pre účasť vedľajšieho účastníka vystupujúceho
na strane žalovaného v tomto konaní je nevyhnutný aj samotný súhlas žalovaného s pomocou
v spore formou vedľajšieho účastníctva, s ktorým však tento ani do dňa podania tohto odvolania

nedisponuje. Poukázal v tomto smere na názory vyjadrené v odbornej právnickej literatúre, ako aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012, ktorý vo svojom rozhodnutí podrobne sa
venoval prípustnosti a podmienkach prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Uviedol, že
sa stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu vyjadreným v tomto rozhodnutí, že je vylúčené, aby
účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého si v konaní neželá. Má preto za

to, že účel procesnej pomoci v konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať účastníkovi konania môže
byť naplnený len, ak tento účastník s tým výslovne súhlasí.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom Mgr. Vladimírom Vaľom. Z

predkladacej správy odvolaciemu súdu vyplýva, že sudkyňa JUDr. Zuzana Kudlovská nemieni vyhovieť
odvolaniu žalobcu proti napadnutému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka.

Na základe toho odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p.

bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa vyporiadal správne s procesnou situáciou vzniknutou po nesúhlase žalobcu so

vstupom vedľajšieho účastníka do konania a aj správne v tejto procesnej situácii rozhodol.

Podľa ust. § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,

neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa ods. 2 ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa ods. 3 do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Vstupom, ako aj postavením vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní sa venovala aj súdna
prax Najvyššieho súdu SR. V rozhodnutí (na ktoré poukazuje aj sám žalobca v odvolaní) 3Cdo/188/2012
uviedol: „v prípadoch, na ktoré pripadá ust. § 93 ods. 2 O.s.p. zákon nestanovuje ako podmienku účasti
tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup

vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 O.s.p.), tu vyplýva priamo zo zákona. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému
ustanoveniu odkazuje na niektoré osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v
postavení vedľajšieho účastníka. Jedným z takýchto osobitných predpisov je tiež zákon č. 250/2007 Z.z.
oochranespotrebiteľa.Vzmysle§25ods.1písm.a/citovanéhozákonamôžeprávnickáosobazaložená
alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na

súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou
náplňou jej činnosti. Zároveň konštatoval, že z uvedeného ustanovenia nemožno žiadnym spôsobom
vyvodiť, aby vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“
účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo
vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého si v konaní neželá.

To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať hlavného účastníka v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému
účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. I keď sa určitý
subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci
prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník

konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj nesúhlas
s jeho vstupom do konania. Účastník konania má preto právo svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby
pred súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka konal ten, koho účasť v konaní si neželá. V
zmyslevyššieuvedenéhozodpovedázákonuprocesnýpostupsúdu,vrámciktoréhooznámiúčastníkom
konania, že určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník a vyzve ich, aby sa k tomuto vstupu

vyjadrili. Súdom vyzvaní účastníci môžu vyjadriť svoje nesúhlasné stanovisko so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania.“

Odvolací súd sa stotožňuje s uvedenými závermi Najvyššieho súdu SR, má však za to, že tieto

neodôvodňujú taký procesný postup, akého sa v konaní domáha žalobca. Z konštrukcie citovaného
ustanovenia § 93 ods. 2 a 3 O.s.p. totiž vyplýva, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje
len na návrh. Uvedené znamená, že takýto subjekt pokiaľ spĺňa zákonné podmienky sa stáva vedľajším
účastníkom oznámením svojho vstupu do konaní, a to bez toho, aby súd o povolení tohto vstupu
rozhodoval. Za takejto situácie súd nerozhoduje o vstupe vedľajšieho účastníka, ale iba o prípadnom

nesúhlase s jeho vstupom, pokiaľ takýto nesúhlas vysloví niektorý z účastníkov konania. Pokiaľ takýto
vedľajší účastník vstúpil v danej prejednávanej veci do konania na strane žalovaného, môže jeho
postaveniu v konaní zabrániť iba nesúhlas účastníka, na strane ktorého vystupuje. Odvolací súd má
za to, že o takúto situáciu sa však nejedná nielen v prípade, ak účastník, na strane ktorého má vedľajší
účastník vystupovať, takýto súhlas svojím pozitívnym rozhodnutím dá, ale aj keď tento napriek výzve

súdu sa k jeho postaveniu v konaní nevyjadrí, a teda neprejaví výslovne svoj nesúhlas s jeho účasťou
v konaní. Opačný výklad, ktorý by zotrvanie vedľajšieho účastníka v konaní podmieňoval iba výslovne
prejaveným súhlasom účastníka, na strane ktorého má vystupovať, by odporoval úprave ust. § 92 ods.
3 O.s.p., že tento sa stáva vedľajším účastníkom oznámením jeho vstupu do konania.

V prejednávanej veci sa o takúto situáciu nejedná. Súd prvého stupňa totiž vyzval opatrovníka
žalovaného, ktorý sa nachádza na neznámom mieste o vyjadrenie k vstupu tohto vedľajšieho účastníka
do konania. Tento sa však na uvedenú žiadosť nevyjadril, a teda ani nepredniesol výslovný nesúhlas s
účasťou vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.

S poukazom na tieto závery má odvolací súd za to, že uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol
návrh žalobcu na vyslovenie neprípustnosti vstupu vedľajšieho konania zamietol, a preto ho podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.