Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/366/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1504129470
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:1504129470.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a členiek

senátu JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v právnej veci navrhovateľa: JUDr. B. S.,
bytom J., Y. č. XX, t. č. I., D. XXX, proti odporcom: 1. W.. I. C., bytom E., ul. E. č. 8, 2. W.. S. C., bytom
E., ul. E. č. X,zast. JUDr. Liborom Hetmerom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Štefánika č. 4,
o zaplatenie 1.460,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Nové Zámky zo dňa 1. apríla 2008 č.k. 6C/237/2006-139, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich výrokoch a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporkyni v 2. rade povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu 180,46 eura (5.436,50 Sk) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku voči nej návrh
zamietol. Zároveň zamietol v celom rozsahu návrh voči odporcovi v 1. rade. Svoje rozhodnutie vo
veci samej odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, 2, § 489 Občianskeho zákonníka ako aj zisteným
skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Za
preukázané považoval, že navrhovateľ a odporcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -
Hotelu Slovan a pozemkov nachádzajúcich sa v E., zapísaných v katastri nehnuteľností Správa katastra

Nové Zámky na LV č. XXXX k.ú.E. ako parc. č. 11 zastavaná plocha o výmere 50 m2, parc. č. 12/1,
zastavaná plocha o výmere 669 m2 a budova súpisné číslo XXX nachádzajúca sa na parc. č. 12/1
a to navrhovateľ v pomere 3/6-ín k celku , odporca v 1. rade v pomere 2/6-ín k celku a odporkyňa
v 2. rade v pomere 1/6-ina k celku . Navrhovateľ sa v konaní domáha zaplatenia sumy 1.460,53
eura (44.000,-Sk) ako náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu odporcami za obdobie od
1.10.2002 do 31.12.2002 za výmeru 704m2 pri ročnom nájomnom 250Sk za 1m2 zvýšené o 200%,
tvrdiac, že dal obom odporcom súhlas k užívaniu celej nehnuteľnosti, pričom tvrdil, že s odporcami

uzavrel ústnu dohodu podľa ktorej mu budú platiť poplatok za užívanie jeho polovice nehnuteľnosti.
Podľa názoru súdu navrhovateľ má nárok na náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu v sume
180,46 eura (5436,50 Sk) titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. 451 Občianskeho zákonníka,
avšak iba voči odporkyni v 2. rade a to za obdobie od 1.10.2002 do 31.12.2002 za užívanie výmery
60 m2, keďže odporkyňa v 2. rade v uvedenej nehnuteľnosti podnikala a časť nebytových priestorov
užívala pod obchodným menom W., avšak výlučne sama, bez odporcu v 1. rade. V tomto smere súd
vychádzal z vyjadrenia odporkyne v 2. rade, ktorá na tvaromiestnej ohliadke dňa 17.1.2002 potvrdila,

že užívala v uvedenom období len časť nehnuteľnosti a to výmeru, ktorá pozostávala z časti užívanej
ako výčap o rozmeroch 8,6 m x 5,30 m t.j. 46,58 m2 a časť , ktorá bola užívaná ako sociálne zariadenie
o výmere 3,8 m x 3,8 metra t.j. 14,44 m2. Vzhľadom na spoluvlastnícky podiel navrhovateľa, ktorý
predstavoval 3/6-tiny k celku súd priznal navrhovateľovi z týchto výmer náhradu za užívanú výmeru 23m2 za užívanie výčapu a 7 m2 za užívanie sociálnych zariadení. V danom prípade pri výške náhrady
26,56 eura (800,- Sk) za 1m2 za užívanie výčapu ročná výška nájomného by predstavovala sumu 345,22
eura (10.400,- Sk) a pri výške náhrady 16,17 eura (478,- Sk) za 1m2 by ročná výška nájomného za

užívanie sociálnych zariadení predstavovala sumu 111,067 eura (3.346,- Sk) čo spolu predstavuje sumu
721,83 eura (21.746,- Sk) ročne a teda štvrťročná výška nájomného predstavuje sumu 180,46 eura
(5436,50 Sk). Súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že navrhovateľ svojim návrhom, ako i ďalšími podaniami
sa domáhal zaplatenia náhrady za nebytové priestory a nie za užívanie pozemku, tak ako to uviedol
vo svojom podaní zo dňa 27.12.2005, pričom rozsah týchto nebytových priestorov sám ani nevedel

uviesť a žiadal náhradu za výmeru 704 m2, ktorá plocha ale predstavuje výmeru pozemkov, ktoré mu
boli na základe Dohody o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 24.4.1991 vydané. Súd po oboznámení sa s
kópiou katastrálnej mapy, ktorá sa týka parciel č. 11 a 12/1 k.ú. E. zistil, že nebytové priestory zaberajú
len časť celkovej zastavanej plochy o výmere 719 m2, ktorá výmera predstavuje súhrn výmery parcely
č. 12/1 o výmere 669 m2 a parcely č. 11 o výmere 50 m2 s tým, že konkrétnu výmeru zastavanej
plochy na parceliach č. 11 a 12/1 nie je možné zistiť bez vyhotovenia geometrického plánu, avšak ani

vyhotovenie geometrického plánu by nepostačovalo na riadne zistenie výmery nebytových priestorov,
užívaných odporcami. Z uvedených dôvodov súd vychádzal pri rozhodovaní z výmery 60 m2, ktorú
odporcovia uznali, že túto užívala odporkyňa v 2. rade. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že nebytové
priestory užívali obaja odporcovia nebolo žiadnym spôsobom preukázané a navrhovateľ taktiež žiadnym
spôsobom nepreukázal akú výmeru nebytových priestorov odporcovia v 1. alebo v 2. rade užívali. V

priebehu konania nebolo preukázané tvrdenie navrhovateľa, že by odporca v 1. rade užíval predmetnú
nehnuteľnosť alebo jej časť. Súd pri určovaní výšky úhrady za užívanie nebytových priestorov vychádzal
z cenníka prenajímaných nebytových priestorov v správe Mestského bytového podniku Šurany
zo dňa 20.1.2005, v
ktorom sa uvádza ,že nájomné za jeden 1m2 predajnej plochy v centre mesta na ul. M. R. E.

predstavuje najmenej 26,56 eura (800,- Sk) ročne , pričom nájomné za sociálne zariadenia mimo centra
mesta predstavovalo sumu najmenej 9,13 eura (275,-Sk) ročne, čo pri prepočte s prihliadnutím na
nájomné za l m2 v sume 18,26 eura (550,- Sk) ročne za predajné plochy mimo centra mesta prestavuje
69%. Vychádzajúc z uvedeného prepočtu súd určil výšku náhrady za užívanie za sociálne priestory
v centre mesta na sumu 15,87 eura (478,- Sk), čo predstavuje 69% zo sumy 26,56 eura (800,- Sk).

Pokiaľ išlo o Všeobecne záväzné nariadenie Mesta E. č. 2/1993 o cenovej regulácii nájomného z
nebytových priestorov, na ktoré sa navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania odvolával ,súd mal
za preukázané, že uvedené nariadenie bolo zrušené uznesením Mestského zastupiteľstva v Šuranoch
zo dňa 18.2.2000. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 odsek 2 OSP, podľa
ktorého ak účastník v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia trovy nevyčísli, súd mu

prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov
právneho zastúpenia, pričom ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o
prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd nepriznal
úspešnému odporcovi v 1. rade ako i v prevažnej v časti úspešnej odporkyni v 2. rade náhradu trov

konania, keďže právny zástupca odporcov v 1. a 2. rade trovy právneho zastúpenia nevyčíslil v lehote 3
dní tak ako to vyplýva z ustanovenia § 151 odsek 1 OSP, pričom iné trovy konania na strane odporcov
v 1. a 2. rade zo spisu nevyplývali.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcich výrokoch a vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote

odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že odporca v 1.rade bol počas celého podnikania oboch
odporcov činný ako majiteľ nejakého podniku, teda aj on užíval jeho spoluvlastnícky podiel a okrem
toho, odporcovia sú manželia a ich hospodárenie nebolo oddelené. Je potom nelogické, že súd zaviazal
na plnenie len odporkyňu v 2. rade. Navrhovateľ nesúhlasil ani s výškou priznanej náhrady a trval na

zaplatení žalovanej sumy v celom rozsahu od oboch odporcov.

Odporcovia sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

navrhovateľa (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213
ods.1OSP),prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapodľa§214ods.2OSP,sverejným
vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní
veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých zamietajúcich výrokoch a vovýroku o trovách konania je vecne správny a odvolanie navrhovateľa nie je opodstatnené. Preto v
zmysle § 219 ods. 1 OSP rozsudok v napadnutých zamietajúcich výrokoch a vo výroku o trovách
konania potvrdil. Vyhovujúci výrok, nebol odvolaním napadnutý, preto v tejto časti nadobudol rozsudok

právoplatnosť.Zároveňmalnazreteliustanovenie§219ods.2OSP,vzmyslektoréhoaksaodvolacísúd
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť
len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosť napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané navrhovateľom
v odvolaní odvolací súd len dodáva, že predmetom sporu je návrh navrhovateľa, ktorý sa domáha od
odporcov zaplatenia sumy 1460,53 eura ( 44.000-Sk) s príslušenstvom z titulu náhrady za užívanie jeho
spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. úz. E. parc. č. 11- zastavaná
plochy o výmere 50 m2, parc. č. 12/1 - zastavaná plocha o výmere 669 m2 a budova súpisné číslo
XXX nachádzajúca sa na parc. č. 12/1. Navrhovateľ sa domáhal od odporcov náhrady za užívanie

svojho spoluvlastníckeho podielu 3/6-ín voči obom odporcom za obdobie od 1.10.2002 do 31.12.2002,
vychádzajúc z mesačnej finančnej náhrady 8,29 eura ( 250 -Sk ) za 1m2 pri výmere plochy 704m2. Z
obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi k dohode spoluvlastníkov o poskytnutí náhrady odporcami
za užívanie spoluvlastníckeho podielu navrhovateľa nikdy nedošlo , ani písomne ani konkludetne. Právo
navrhovateľa na plnenie voči spoluvlastníkom za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu je právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zákonníka plnením bez právneho
dôvodu. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, že výlučne odporkyňa v 2. rade
užívala spoluvlastnícky podiel navrhovateľa a to len v rozsahu 60m2 bez toho, že by navrhovateľovi
zaplatila za žalované obdobie nejakú náhradu, čím sa na jeho úkor bezdôvodne obohatila. Súd prvého
stupňa správne rozhodol keď odporkyňu v 2. rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi náhradu za užívanie

časti jeho spoluvlastníckeho podielu , správne ustálil aj výšku bezdôvodného obohatenia a vo zvyšku
návrh zamietol, pretože navrhovateľ nepreukázal, že by aj odporca v 1. rade užíval jeho spoluvlastnícky
podiel.
Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci v prípade, ak
ide o užívanie spoločnej veci. Preto tam kde spoluvlastníkovi nemožno zaistiť užívanie spoločnej

veci v rozsahu určenom jeho podielom má nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady.
Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu, je daný zákonom. Vyplýva z ust. § 137 ods. 1 Obč. zákonníka, t.j.
práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak
neumožňujú existujúce pomery niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, patrí mu za to

zodpovedajúca náhrada.

Podľa § 451 ods. 1,2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z
neplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkovýprospech

získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 458 ods. 1 Obč. zákonníka sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením.
Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej
dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. V
prípade, že spoluvlastník neužíva (nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom bola uzavretá

nájomná či iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka v užívaní väčšieho rozsahu
predmetu spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho spoluvlastníckemu podielu bez platenia úhrady
za užívanie tohto podielu. Vzhľadom k tomu, že spoluvlastník ktorý takto vec užíva nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu nie je schopný takto spotrebované plnenie vrátiť, musí poskytnúť peňažitú
náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vydané.

V prejednávanej veci zo skutkových zistení vyplynulo, že navrhovateľ v rozhodnom období neužíval
svoj spoluvlastnícky podiel (vzhľadom na svoj vek a nezáujem o užívanie) a časť jeho spoluvlastníckeho
podielu užívala odporkyňa v 2. rade v rámci svojho podnikania. Medzi účastníkmi však nedošlo kžiadnej dohode o užívaní spoločnej nehnuteľnosti a navrhovateľ žiadal náhradu za celý spoluvlastnícky
podiel (stavbu a pozemky), ale nepreukázal, že v takomto rozsahu odporkyňa jeho spoluvlastnícky
podiel aj užívala. Tvrdenie navrhovateľa, že uzatvorili ako spoluvlastníci ústnu dohodu o užívaní

celej nehnuteľnosti odporcami v 1. a 2. rade ako aj o výške úhrady za užívanie, nebolo preukázané,
odporcovia takúto dohodu popreli a navrhovateľ sa dostal do dôkaznej núdze. Súd preto vychádzal
z rozsahu užívaných nehnuteľností odporkyňou v 2. rade v súvislosti s jej podnikateľskou činnosťou,
zistených ohliadkou na mieste samom a ustálil tak, že odporkyňa v 2. rade užívala zo spoluvlastníckeho
podielu navrhovateľa 60m2, za ktoré určil náhradu v prisúdenej výške 180,46 eura.

Navrhovateľ mal dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich skutkových tvrdení, čo neurobil a nebolo
preto úlohou súdu nahrádzať v tomto smere jeho procesnú aktivitu, resp. pasivitu v dôsledku čoho
skutkové závery súdu prvého stupňa (§ 153 ods. 1 OSP) zodpovedajú vykonanému dokazovaniu.
Ohľadom rozsahu užívaných nebytových priestorov v predmetnej nehnuteľnosti (60 m2), z ohliadky
vykonanej dňa 17.1.2007 pre účely konania sp. zn. 6C/249/2004 a akceptovanej i pre toto konanie

vyplýva, že priestor výčapu pozostáva z výčapnej miestnosti rozmerov 8,60 m x 5,3 m a ďalej k
nemu prináleží priestor WC o rozmeroch 3,80 m x 3,80 m, teda 60 m2 zahŕňa všetky odporkyňou
v 2. rade užívané priestory. Skutočnosť, že odporcovia sú manželia, je z hľadiska povinnosti vydať
predmet bezdôvodného obohatenia, v tomto prípade - náhrady za užívanie uvedenej nehnuteľnosti,
irelevantná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že odporkyňa v 2. rade podnikala a časť

nebytových priestorov užívala pod obchodným menom W. s tým, že iba odporkyňa v 2. rade mala na
prevádzkovanie živnosti predmetnej nehnuteľnosti vydané živnostenské povolenie. Povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi náhradu za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach tak vznikla
iba odporkyni v 2. rade. Z hľadiska dôkazného bremena nebolo na strane odporcov povinnosťou
preukázať v akom rozsahu predmetnú nehnuteľnosť neužívali, ale dôkazné bremeno bolo na strane

navrhovateľa, aby preukázal dohodu o užívaní nehnuteľností s odporcami (i s dohodou o odmene) a
rozsah užívania nehnuteľností odporcami za žalované obdobie. Nebolo preto povinnosťou súdu prvého
stupňazvlastnejiniciatívyvykonávaťdokazovanienaprospechtvrdeníktoréhokoľvekzúčastníkov(teda
ani navrhovateľa), keď samotný navrhovateľ si nesplnil svoju povinnosť dôkazných tvrdení a označenia
dôkazných prostriedkov na ich preukázanie. Súd prvého stupňa správne ustálil aj výšku náhrady za

užívaniepredmetnejnehnuteľnostivžalovanomobdobí.Pokiaľišloonámietkyvznesenénavrhovateľom
v odvolaní, tieto odvolací súd nepovažoval za dôvodné, právne významné alebo spôsobilé spochybniť
správnosť záverov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňavnapadnutýchzamietajúcichvýrokoch

a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, preto by im patrila náhrada trov odvolacieho konania v
zmysle § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 OSP. V tomto štádiu konania im však žiadne trovy nevznikli a ani o
ne podľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP nepožiadali. Preto odvolací súd rozhodol, že s im náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné