Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Košice
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Bowker
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 35C/83/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114210168
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114210168.3
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu:
Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom v Bratislave, Dr. Vl. Clementisa 10, proti
žalovanému: Š. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, F.A., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie -
Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, IČO: 42 343 828,
zastúpeného JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou v Košiciach, Urbánkova 6, o zaplatenie 221 € s
príslušenstvom a trovy konania, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
Vedľajšiemu účastníkovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 55,92 €, ktorú
je žalobca povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Monika
Marjanovič, advokátka, Urbánkova1562/6, 040 01 Košice, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou zo dňa 2.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 221 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od 26.1.2013 do zaplatenia a trov konania,
to všetko titulom náhrady škody. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu č. C., ktorej
neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy žalobca vypožičal
žalovanému SIM kartu v počte 1 kus, ktorá umožňovala žalovanému využívať telekomunikačné služby
poskytované žalobcom. SIM karte bolo pridelené tel. číslo XXXXXXXXXX. Ďalej uviedol, že v snahe
predísť procesnej neistote, pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady
škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 221 €, keďže ustanovenie dodatku, v ktorom je dohodnutá výška
zmluvnej pokuty za mobilný telefón bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná
podmienka Rozsudkom KS Prešov, sp. zn. 6Co/91/2011 a v súlade s § 53a Občianskeho zákonníka, je
tak žalobca ako dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom
sa žalobca žalobou v súlade s vyššie uvedeným domáha nároku vo výške škody voči žalovanému,
ktorá vznikla žalobcovi za odpredaný mobilný telefón LG GW520 vo výške 221 €, (ďalej len „škoda“).
Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou,
t.z. škodu žalobcu, ktorú žalovaný spôsobil žalobcovi tým, že získal mobilný telefón za cenu zvýhodnenú
oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby a za tieto platiť po dobu
viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej
doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle dodatku vedomý, že
mobilné zariadenia sú mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorých výška sa rovná
rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa žalovaný
zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo
že žalobcovi vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu).Žalovaný sa k žalobe a prílohám doručeným mu do vlastných rúk dňa 20.8.2014, nevyjadril.
Dňa 27.5.2014 vstúpil do konania na strane žalovaného vedľajší účastník, ktorý vo svojom vyjadrení
k žalobe zo dňa 30.6.2014 namietol opodstatnenosť náhrady škody vo výške 221 €. Poukázal pritom
na to, že jeho argumentáciu podporujú aj viaceré rozhodnutia súdov: Uznesenie Krajského súdu
Prešov z 20.8.2012 sp. zn. 16Co/105/2012, Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. z 29.1.2013 č.k.
14C/44/2012
Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v
drobných sporoch.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o drobný spor v zmysle § 200ea ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur), súd v súlade s § 115 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav.
Z písomnej zmluvy súd zistil, že účastníci uzavreli dňa 12.12.2007 Zmluvu o pripojení č. C., na
základe ktorej žalobca žalovanému vypožičal SIM kartu, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne
číslo XXXXXXXXXX, za účelom využívania telekomunikačných služieb poskytovaných žalobcom.
Žalovaný si zvolil užívateľský program „Vianočný paušál 100Sk“. Z obsahu zmluvy vyplýva, že jej
neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné podmienky spoločnosti žalobcu na poskytovanie verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete žalobcu (ďalej len
„Všeobecné podmienky“), Cenník služieb a Informácie o poskytovaných službách.
Súd ďalej zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 28.3.2010 aj Dodatok k zmluve o pripojení č. C.,
predmetom ktorého bola dohoda o aktivácii účastníckeho programu, ako aj kúpna zmluva, na základe
ktorej žalobca so zľavou predal žalovanému mobilný telefón typu LG GW520 za kúpnu cenu vo výške 19
€ a tiež dohoda, že žalobca poskytne žalovanému aj ďalšie výhody v nadväznosti na dohodu o právach
a povinnostiach zmluvných strán spojených s poskytnutím týchto výhod, uvedenú v Prílohe č.1 tohto
Dodatku k Zmluve, označenej ako Bonusy ponuky „Výmeny 2010“ zo dňa 1.2.2010.
Z článku 2 bodu 2.1 tohto Dodatku vyplýva (okrem iného), že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
kúpnu cenu MT vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj Poplatok vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.5.
Žalovaný je povinný zaplatiť kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej žalobcom v lehote
uvedenej vo faktúre, inak do 15 dní do dňa vystavenia faktúry.
Z článku 2 bodu 2.3. tohto Dodatku (okrem iného) vyplýva, že žalovaný sa zaviazal, že po dobu 24
mesiacov(dobaviazanosti)zotrvávzmluvnomvzťahuzaloženompredmetnouzmluvouvspojenístýmto
dodatkom, ďalej, že neuskutoční žiaden úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu zmluvy alebo dodatku pred
uplynutím doby viazanosti a tiež, že sa nedopustí takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden
podnet,nazákladektoréhobyžalobcovivznikloprávoodstúpiťodzmluvyaleboprávozmluvuvypovedať
z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinností, na ktoré sa žalovaný zaviazal.
Z článku 2 bodu 2.5. tohto Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia niektorej z povinností žalovaným ako
účastníkom uvedených v bode 2.3. alebo 2.4 tohto Dodatku (najmä, ale nielen, ak nezaplatí splatnú cenu
za poskytnuté služby, ak vykoná úkon smerujúci k ukončeniu platnosti tohto Dodatku pred uplynutím
doby viazanosti) sa žalovaný zaviazal zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 300 €.
Z interného dokladu žalobcu č. SOS kódu 68239 súd zistil, že predajná cena mobilného telefónu typu
LG GW520 bola vo výške 240 €.
Z článku 6 bodu 6.2 b/ Všeobecných podmienok účinných od 1.1.2012 vyplýva, že účastník, ktorým sa
rozumie osoba, ktorá so žalobcom uzavrela zmluvu o pripojení, je povinný platiť cenu za poskytnuté
služby podľa zmluvy a Cenníka až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s článkom 11
bod 11.8 Všeobecných podmienok.Z článku 11 bodu 11.6 Všeobecných podmienok vyplýva, že zúčtovacie obdobie priradené účastníkovi
začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb a nepresahuje 31 za sebou
idúcich kalendárnych dní.
Z článku 11 bodu 11.8 Všeobecných podmienok vyplýva, že žalobca po skončení zúčtovacieho obdobia
vyhotovívyúčtovacídokladalebofaktúru,ktorouvyúčtujecenuposkytnutýchslužiebpočaszúčtovacieho
obdobia. Lehota splatnosti faktúry je 14 dní odo dňa jej vystavenia.
Z článku 11 bodu 11.9. Všeobecných podmienok vyplýva, že účastník zodpovedá za včasné uhradenie
vyúčtovanej ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb vo faktúre doručenej na adresu trvalého
bydliska účastníka, pokiaľ účastník výslovne neuviedol inú adresu na doručovanie faktúr a písomností
alebo v prípade elektronickej faktúry doručenej na poslednú emailovú adresu určenú účastníkom pre
doručovanie elektronickej faktúry a ak taká nie je z akýchkoľvek dôvodov k dispozícii na poslednú známu
emailovú adresu oznámenú spoločnosti Orange účastníkom.
Z článku 4 bodu 4.4 písm. a) Všeobecných podmienok vyplýva, že spoločnosť žalobcu je oprávnená
odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní
po jej splatnosti.
Súd ďalej zistil, že žalobca listom označeným ako Pokus o pokonávku zo dňa 11.1.2013 žiadal
žalovaného, aby mu uhradil dlžnú sumu, vyúčtovanú faktúrami titulom ceny poskytnutých služieb vo
výške 198,65 €, ako aj zmluvnú pokutu vo výške 221 €, najneskôr do 25.1.2013. Žalobca si však žalobou
uplatňuje už len náhradu škody vo výške 221 €.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, v znení účinnom v čase
vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas
poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.
Podľa § 42 ods. 1 písmena a/ citovaného zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písmena b/ citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 40 ods.1 citovaného zákona, všeobecné podmienky verejnej telefónnej služby obsahujú najmä
zmluvné podmienky.
Podľa § 41 ods. 2 citovaného zákona, tarifa obsahuje najmä ceny za jednotlivé služby, bezplatné služby,
podrobnosti o jednorazových, pravidelne sa opakujúcich a variabilných cenách vrátane počiatočného a
konečného termínu zúčtovacieho obdobia a spôsobu úhrady týchto cien.
Podľa § 43 ods.5 citovaného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník:
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.
Žalobca sa žalobou domáha zaplatenia sumy 221 € s príslušenstvom, titulom náhrady škody. Z
rozhodovacej činnosti súdu mu je známe, že žalobca potom ako sú mu zamietané žalobné návrhy,
v ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, z dôvodu, že predmetné ustanovenie (o dojednanej
zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, vzhľadom na rozhodnutie KS
v Prešove sp. zn. 6Co/91/2011, je tu daná podľa § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť žalobcu
zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút, je daná viazanosť
ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú, už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty
ale domáha sa ako aj v tomto konaní náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou
cenou odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou cenou. V prejednávanej veci je tento rozdiel 221
€ a zaplatenie ktorého odôvodňuje vznikom škody vzniknutej porušením povinnosti žalovaným.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka sú:
a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ existencia škody,
c/ príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d/ zavinenie.
Porušenieprávnejpovinnostispočívavexistenciitakéhoúkonu,ktorýjevrozporesobjektívnymprávom.
K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo malo
byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo
k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných
noriem, ktoré mal škodca zachovávať, ale aj k porušeniu právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo zmlúv
alebo z iných právnych úkonov.
Pod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je
objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý
zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť zmenšenie majetku poškodeného.
Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny
a následku. Vzťah medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody musí byť bezprostredný.
Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu
právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia,
preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnomzákone,ktorýrozlišujeúmyselnézavinenieanedbanlivostnézavinenieatiesavnútornečlenianastupne
zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel,
pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju
môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť
aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje
pomery vedieť mal alebo vedieť mohol.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca ako poskytovateľ verejnej telefónnej
služby a žalovaný ako užívateľ tejto služby uzavreli zmluvu o pripojení č. C., na základe ktorej žalobca
žalovanému vypožičal 1ks SIM karty, ku ktorej bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb žiadaných žalovaným. Dňa 28.3.2010
uzavreli účastníci aj Dodatok k zmluve o pripojení č. C.. Žalovaný si zvolil užívateľský program
„Vianočný paušál 100Sk“. Zmluvu bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách. Súd konštatoval, že zmluva o pripojení bola uzavreté platne, keďže obsahovala
všeobecné náležitosti požadované zákonom pre právne úkony (ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka), ako aj osobitné podstatné náležitosti predpísané v ust. § 43 ods. 2 zákona o elektronických
komunikáciách pre zmluvu o pripojení, a to druh služby, miesto jej poskytovania, čas, po ktorý sa bude
služba poskytovať (doba neurčitá) a cenu za služby - odkazom na Cenník.
Súd ohľadne nároku na zaplatenia 221 € titulom náhrady škody konštatuje, že v danom prípade neboli
splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovanej za vznik škody, najmä, nebola splnená
podmienka porušenia právnej, v danom prípade zmluvnej povinnosti, od ktorej žalobca odvíjal svoj
nárok.
Žalobca odvodzuje povinnosť žalovaného zaplatiť mu sumu 221 € od jeho povinnosti na náhradu škody
pre porušenie zmluvnej povinnosti. Žalovaný mal zmluvnú povinnosť porušiť tým, že v rozpore so
zmluvou nezotrvala po dobu 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu so žalobcom, čím porušil svoj základný
záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby, tzv. doby viazanosti, a platiť riadne a
včas cenu za poskytnuté služby. Aby súd mohol žalobcovi priznať právo na náhradu škody, musia
byť zo strany žalobcu preukázané, a to kumulatívne naplnenie všetkých predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorými sú: protiprávny úkon
(resp. porušenie povinnosti), vznik škody, príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej
povinnosti a zavinenie. Porušenie právnej povinnosti, teda aj zmluvnej povinnosti, je teda nevyhnutným
predpokladom pre zodpovednosť za škodu podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka. V prípade, že
toto porušenie nie je dané, nemožno vyvodzovať zodpovednosť za škodu podľa tohto ustanovenia. V
občianskom súdnom konaní je povinnosťou účastníka konania preukázať, resp. označiť dôkaz, že ním
tvrdená skutočnosť existuje. Táto povinnosť, tzv. dôkazné bremeno zaťažuje tohto účastníka konania.
Ak sa teda žalobca domáha práva na náhradu škody podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka musí
minimálne tvrdiť, že žalovaný porušil konkrétnu zmluvnú povinnosť a následne musí túto skutočnosť
preukázať. V prejednávanom prípade žalobca všeobecne tvrdí, že žalovaný porušil povinnosť užívať
služby žalobcu po dobu 24 mesiacov. Podľa bodu 4.1 Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou
zmluvy, platnosť zmluvy zaniká dohodou zmluvných strán, odstúpením od zmluvy, výpoveďou niektorou
zo strán alebo smrťou, resp. zánikom účastníka. Okrem týchto všeobecných podmienok upravuje právo
na odstúpenie od zmluvy o pripojení zo strany podniku, teda žalobcu, aj § 43 zákona č. 610/2003
Z.z. o elektronických komunikáciách, s účinnosťou do 31.12.2011, a § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o
elektronických komunikáciách, s účinnosťou od 01.01.2012. V danom prípade však žalobca nepreukázal
(a ani netvrdil), že by bol toto svoje právo využil a relevantným, zákonom resp. zmluvne upraveným
spôsobom ukončil zmluvný vzťah so žalovaným. Žalobca iba tvrdí, že žalovaný povinnosť zotrvať v
zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti porušil, pretože neplatil za poskytnuté služby riadne a včas.
Neplatením ceny poskytnutých služieb však zmluvný vzťah medzi účastníkmi nezanikol. Z tohto dôvodu
nebolo v konaní dokázané, že žalovaný nedodržal povinnosť užívať služby poskytované žalobcom a
že zmluva zanikla riadnym spôsobom, teda zanikla písomnou dohodou zmluvných strán, písomným
odstúpením od zmluvy, jednostrannou písomnou výpoveďou, či smrťou žalovanej. Vzhľadom k tomu,
že nie je splnený jeden z nevyhnutných zákonných predpokladov na vznik zodpovednosti žalovaného
za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, od ktorého žalobca odvodzuje vznik škody, z dôvodu
hospodárnosti sa súd nezaoberal okolnosťami ohľadne vzniku škody, samotnou výškou škody a
príčinnou súvislosťou medzi nepreukázaným porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody.Zhrnúc vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
V konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
O trovách žalovaného súd nerozhodoval, z dôvodu absencie takéhoto návrhu. Nakoľko žalovaný bol
úspešný a vedľajší účastník zdieľa osud žalovaného, súd mu priznal náhradu účelne vynaložených
trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia. V danom prípade si vedľajší účastník
uplatnil trovy právneho zastúpenia v zmysle ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení
vo výške 55,92 €: 2 úkony á 19,92 € (t.j. prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie k žalobnému
návrhu dňa 30.6.2014), 2 x režijný paušál á 8,04 Eur). Vedľajší účastník v konaní aktívne hájil záujmy
žalovaného, vo svojom vyjadrení zo dňa 30.6.2014 namietol nárok žalobcu na náhradu škody vo výške
221 € a podrobne zdôvodnil, že v danom prípade žalobca nepreukázal jeden z predpokladov vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu. Z tohto dôvodu mal súd za to, že trovy právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka boli účelne vynaložené, preto ich súd priznal v uplatnenej výške 55,92 €.
Keďže vedľajšieho účastníka, ktorému bola priznaná náhrada trov konania náhrada, v konaní zastupoval
advokát, je žalobca, ktorému bola uložená ich náhrada, povinný zaplatiť ju podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p.
advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v troch
písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.