Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 1Nt/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010151
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613010151.3

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Katarínou Podhorcovou dňa 7. septembra 2015
v Liptovskom Mikuláši takto

r o z h o d o l :

Podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, § 299 ods. 1 Trestného poriadku súd z a m i e t
a návrh prokurátora Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš na uloženie ambulantného ochranného
psychiatrického liečenia J. Š., E.. X. X. XXXX K. Y. A., trvale bytom I. - B.I., J.. Č.. I. G. XXX, B..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal na Okresný súd Liptovský Mikuláš návrh na
uloženie ambulantného ochranného psychiatrického liečenia J. Š..

Prokurátor odôvodnil svoj návrh tým, že proti obvinenej J. Š. bolo začaté trestné stíhanie a vznesené
obvinenie pre prečin ohovárania podľa § 373 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona pre skutok,

ktorý mala spáchať tak, že dňa 19. 5. 2011 v popoludňajších hodinách pred budovou zdravotníckeho
zariadenia na ulici Starohorského 14 v Liptovskom Mikuláši, v ktorom má psychiatrickú ambulanciu aj
A.. C. Z., stála J. Š. s transparentom, na ktorom bolo uvedené, že A.. Z. je „mafián, indivíduum“ a aj
ďalšie nezistené údaje a následne dňa 20. 5. 2011 okolo 09.00 hod. pred budovou Mestského úradu v
Liptovskom Mikuláši stála s transparentom, na ktorom bolo uvedené „A.. Z. - amorálne indivíduum, kto
jej dal znalcovskú doložku? Vykradla mi zdravotnú dokumentáciu, aby mohla napísať na mňa pre súd

v Žiline posudok v prospech „ bielych golierov“, ktoré ma podviedli a snažia sa zo mňa robiť blázna cez
ňu. Trestné oznámenie tu - v LM zrejme blokujú takí, ako je ona sama! „Nahrávači“ „bielych golierov“.
Fuj! Mafia!“, čím oznámila nepravdivé údaje o činnosti A.. C. Z..

V priebehu vyšetrovania boli do konania pribratí znalci z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
psychiatria. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obvinená J. Š. trpí duševnou poruchou

diagnosticky - paranoidnou poruchou osobnosti s incipientným paranoickým vývojom. Jedná sa o
poruchu na hranici psychózy už s kvalitatívnou zmenou duševnej činnosti. Ďalej sa u nej jedná o
chronický únavový syndróm. V dobe spáchania trestného činu u nej boli vymiznuté ovládacie schopnosti,
rozpoznávacie schopnosti boli znížené v miere podstatnej až na hranici vymiznutia. Znalci uviedli, že
obvinená nechápe zmysel trestného konania vo všetkých súvislostiach a v dôsledkoch. Navrhli nariadiť
ochrannú liečbu psychiatrickú ambulantnou formou, nakoľko z hľadiska duševného stavu je jej pobyt na

slobode nebezpečný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor zastavil trestné stíhanie proti J. Š., lebo obvinená nebola
v čase činu pre nepríčetnosť trestne zodpovedná.

Na verejnom zasadnutí pri konaní o návrhu prokurátora tento predniesol návrh zhodne s písomným

návrhom.J. Š. sa vyjadrila, že nie je pravdou, že bola bývala nepríčetná v období, keď sa postavila s predmetným
plagátom na verejnosť. A.. Z. vypracovala nepravdivý znalecký posudok vo veci jej sporu s INA Kysuce.
Pri vyšetrovaní sa policajný orgán nezaoberal podstatou prečinu ohovárania v zmysle obvinenia, ale

dokazoval iba, či na mieste stála alebo nestála. Policajný orgán si jej vyšetrenie u psychiatrov zabezpečil
skôr, ako jej umožnil predložiť dôkazy v jej prospech, avšak nezabudol si zadovážiť vyjadrenia k jej osobe
od starostu obce. Vyšetrovateľ sa nezaoberal tým, či jej tvrdenia z plagátu sú pravdivé alebo pravdivé nie
sú. Podľa jej vyjadrenia, hodnotiace úsudky po obsahovej stránke na plagáte sa týkajú len charakteru
Z., a zotrváva na svojom tvrdení, že ide o amorálneho jedinca, rovnako jej hodnotiaci úsudok, že ide o

nahrávačov bielych golierov, či už ide o Z. alebo policajný orgán, ktorý jej podanie veľmi rýchlo zmietol
zo stola a jej trestné oznámenie o nepravdivosti znaleckého posudku Z. sa dôkladne neprejednávalo.
Rovnako sa Z. dopustila vo svojich trestných oznámeniach lži o jej zdravotnom stave.

Podľa J. Š. nie je dôvod na nariadenie ambulantnej psychiatrickej liečby, považuje ju za nedôvodnú,
pretože žiadny zo znalcov nikde nekonkretizoval, v čom je nebezpečná spoločnosti, v čom spočívajú

bludy, ktoré jej pripisujú, a tvrdenia, ktoré tam uvádzali, sú výmysly psychiatrov, ktoré nikdy nepovedala.

Znalec A.. O. D. uviedol v znaleckom posudku a v konaní pred súdom, že u J. Š. zistili duševnú
poruchu, vzťahovačnú poruchu osobnosti so začínajúcim vzťahovačným vývinom. Jedná sa o poruchu
na hranici psychózy. Psychóza je duševná porucha už s kvalitatívnymi zmenami psychických funkcií

s neznámou príčinou a zmenami duševnej činnosti. Ďalej sa jedná o chronický, dlhotrvajúci, ťažko
ovplyvniteľný únavový syndróm. Tento sa radí skôr do psychických porúch neurotického charakteru,
teda nie vnútornej príčiny, ale vonkajšej príčiny. U J. Š. boli v čase skutku rozpoznávacie schopnosti
znížené v miere podstatnej, až na hranici vymiznutia. Čo sa týka ovládacích schopností, tieto boli
vymiznuté. J. Š. chápe zmysel trestného konania nie vo všetkých súvislostiach a dôsledkoch. Pokiaľ ide

o zodpovedanie otázky, či pobyt menovanej na slobode z hľadiska jej duševného stavu je nebezpečný,
odpoveď vyplýva z predchádzajúceho vysvetlenia, o akú duševnú poruchu sa jedná. Pokiaľ ide o
klinické prejavy, ide o osobnosť, ako povedal, a poruchu v myslení, t. z. paranoický vývoj. Ide o chybné
presvedčenie určitých skutočností, aj zapojenie do určitého skĺbeného logického systému, spätného
spájania a prehodnocovania udalostí iného typu s ňou spojených, ktoré povedala. Porucha vzniká

na základe poruchy osobnosti a veľmi dlho sa vyvíja. Na tomto sa podieľajú okrem osobnostných
dispozícií aj vonkajšie záťažové, t. z. tzv. psychogénne činitele, zvýšená senzibilita, citlivosť, pocity
krivdy, niekedy to vzniká po nejakej reálnej udalosti, stále dochádza k nabaľovaniu kvalitatívnych
zmien myslenia, narušenej kritičnosti. Uvedené sa veľmi ťažko diagnostikuje a dá sa povedať, že
uvedená porucha nepostihuje všetky psychické funkcie, t. z., že je zachovaný napr. intelekt, t. z.

rozumové schopnosti, iné charakteristiky osobnosti, napr. stenickosť, t. z. pevnosť postojov a celkového
psychického presadzovania svojich presvedčení, asertivita. Nebezpečenstvo pobytu J. Š. na slobode
podľa vyjadrenia tohto znalca spočíva v opakovaní, recidíve. Od liečenia možno očakávať celkovú
pozitívnejšiu zmenu psychického stavu menovanej, menšiu naliehavosť k symptómom.

U J. Š. je kritickosť psychického stavu výrazne oslabená, myslenie je katatýmne, t. z. silne ovplyvnené
emóciami. Pôvodná porucha sa vyvíja, nevedia bližšiu prognózu, a to je aj jeden z dôvodov, prečo navrhli
liečbu. Recidívu nemôžu vylúčiť, ale v prípade dobrého terapeutického ovplyvnenia nemusí k nej dôjsť.
Za predpokladu, že by sa uvedená porucha neovplyvnila liečebne, by mohlo dôjsť k recidíve. Mieru rizika
recidívy nevedia stanoviť a pobyt menovanej na slobode vyplýva zo zistenej duševnej poruchy.

Pokiaľ ide o navrhovanú formu ochranného liečenia, uvažovali o ústavnej forme, ale vzhľadom na to, že
ide o úzko špecializovanú poruchu, ktorá môže byť dobre ovplyvniteľná aj v ambulantných podmienkach,
navrhli ambulantnú formu. Ambulantná liečba môže byť prospešná. Čo sa týka úspešnosti, je to
rozdielne, ale vždy je nejaká úspešnosť, ktorú nemožno dopredu stanoviť, ani percentuálne, ani

kvalitatívne, ani kvantitatívne. Ak by liečba nebola rešpektovaná, mohlo by dôjsť k recidíve.

U J. Š. ide o poruchu jednej zložky psychiky, keď intelekt je zachovaný, osobnosť je s poruchou, ale
intelektové schopnosti konštatujú nadpriemerné. Intelekt skôr napomáha prejavom choroby, nebrzdí
ju, tento fakt však niekedy nemusí platiť. Aj napriek vysokému intelektu J. Š. trvajú na odporúčaní

ambulantnej liečby. Prognosticky ťažko povedať, v ktorom konaní sa recidíva môže prejaviť.

V jednom z ďalších vyjadrení znalec uviedol, že netvrdia, že k recidíve dôjde, ale môže dôjsť, preto
navrhli ochrannú liečbu. Recidíva by sa mohla prejaviť v trestnej činnosti, ktorá bola posudzovaná.Psychiatrická liečba je komplexná, zlepšilo by sa celkové prežívanie životných situácií, zmiernili by sa
postoje k trestnej činnosti a nedošlo by k celkovej recidíve uvedeného správania. Je ťažko vyjadriť sa
bližšie konkrétne o efekte ambulantnej liečby, v prípade jej realizácie je oveľa menšia pravdepodobnosť

recidívy.

A.. W. S., druhý znalec, ktorý bol do konania pribratý, uviedol, že u J. Š. zistili duševnú poruchu - poruchu
osobnosti s paranoickým vývinom. Jedná sa o duševnú poruchu, konkrétne na hranici psychózy. U J.
Š. bol zistený chronický únavový syndróm, ktorý sa radí do skupiny neurologických porúch. Vzhľadom k

zistenej diagnóze duševnej poruchy bola u J. Š. navrhnutá ambulantná ochranná psychiatrická liečba.
U menovanej boli rozpoznávacie schopnosti znížené v podstatnej miere, až na hranici ich vymiznutia,
pričom ovládacie schopnosti boli vymiznuté. Menovaná nechápe zmysel trestného stíhania vo všetkých
súvislostiach a dôsledkoch. Nie je závislá na alkohole, ani na iných návykových látkach. Jej pobyt na
slobode z hľadiska duševného stavu je nebezpečný.

Pokiaľ ide o prognózu vývoja zdravotného stavu menovanej, znalec uviedol, že sa jedná o
duševnú poruchu s vleklým vývojom a priebehom, ktorý vyúsťuje do tzv. bludovej poruchy. Vývoj je
charakterizovaný rozvojom pocitov krivdy s perzekučnými obsahmi. Perzekúcia je prenasledovanie,
porušovanie práv s následným domáhaním sa pomyselnej spravodlivosti. V rámci tohto vývoja sa
postupne vytvára na báze silnej emočnej sýtenej ovládanej predstavy bludné presvedčenie, ktoré je

neprístupné logickým argumentom, znamená to, že u menovanej je pocit a presvedčenie, že sa jej
ukrivdilo tým, že jej boli sfalšované dokumenty, zdravotná dokumentácia, nemôže sa domáhať svojich
práv a cíti sa poškodená. Ak by porucha nebola dostatočným spôsobom liečená, mohlo by dôjsť k
recidíve trestnej činnosti. J. Š. nesúhlasí s uvedenými diagnózami, ku svojmu duševnému stavu nie
je kritická. Pre odporúčanie ambulantnej formy liečenia sa rozhodli preto, že u J. Š. predpokladajú

dodržanie nariadenia súdu, pokiaľ bude liečba uložená. Pri takejto forme duševnej poruchy pacienti
sa držia striktne právnych predpisov, študujú právne predpisy, svoje práva, dôsledne dodržiavajú
legislatívne postupy a svojich práv sa domáhajú v rámci pravidiel. Predpokladajú, že pri uložení tejto
formy liečby menovaná bude túto rešpektovať. Na ich zisteniach sa od vyšetrenia nič nezmenilo preto,
lebo menovaná prezentuje podobné bludné presvedčenie, ako tomu bolo pri vyšetrení, čo je v zhode

s tým, ako konala v čase trestnej činnosti. Jej stav má vleklý priebeh s tendenciou ďalšieho rozvoja.
Nakoľko sa nepodrobila žiadnej liečbe doteraz, nepredpokladá žiadne zmeny duševného stavu v zmysle
korekcie, a pri neliečení by mohlo dôjsť k recidíve trestnej činnosti.

V prípade ambulantnej liečby je pacient pravidelne kontrolovaný v mesačných, eventuálne v

dvojmesačných intervaloch, podľa uváženia psychiatra, užíva doporučenú terapiu a účinnosť liečby je
kontrolovaná. Podáva sa neuroleptická, antipsychotická liečba a poskytuje sa psychoterapia. Pokiaľ ide
o otázku týkajúcu sa pravdepodobnosti recidívy, nemožno to presne zodpovedať, nakoľko v súčasnosti
prebieha trestné konanie, rieši sa táto situácia a pri takomto type poruchy pacient rešpektuje to, že
sa situácia rieši. V prípade, že by verdikt súdu bol v rozpore s presvedčením pacienta, môže dôjsť

k pokračovaniu konania v rámci uvedeného bludného systému. Počas tejto doby nedošlo k recidíve
konania, nakoľko pacient dôsledne rešpektuje právny postup. K uvedenému konštatovaniu dospel
vzhľadom k tomu, že doteraz nemal informáciu, že by sa J. Š. dopustila podobného konania. So 100%-
nou istotou sa nedá povedať, či k recidíve konania dôjde.

V konaní bol vypočutý starosta obce Dúbrava, v ktorej má J. Š. bydlisko. Svedok uviedol, že J. Š. pozná
ako občana prihláseného v obci Dúbrava na prechodný pobyt asi od roku 2007 a má poznatok o jej
spolunažívaní v obci. Považoval ju za kreatívneho človeka, zúčastňovala sa podujatí organizovaných
v obci. Neskoršie dochádzalo k tomu, že pokiaľ jej názor nebol akceptovaný inými, dochádzalo k
miernejším konfliktom. Neskoršie nastali problémy so susedmi menovanej, ktoré sa obec snažil zmierniť

vzájomnou dohodou. Zo strany občanov obce nastala určitá spoločenská izolácia od J. Š.U., nakoľko sa
rýchlo rozniesli informácie ohľadne jej správania. Aby sa občania vyhli konfliktu s ňou, radšej sa vyhnú
kontaktu.

Dňa 7. 7. 2015 sa starosta obce vyjadril, že v poslednom období, asi trištvrte roka, neregistruje žiadne

informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že by došlo k nejakému konfliktu medzi J. Š. a občanmi obce.
Po búrlivejších obdobiach ide u nej o uzmierlivé konanie, jej pobyt nie je nebezpečný pre nikoho v obci.
Zo strany susedov nedostal žiadne informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že by bol pobyt J. Š. naslobode nebezpečný. Za obdobie roka nedošlo ku žiadnym verbálnym ani ku fyzickým konfliktom. K
fyzickým útokom nedochádzalo ani predtým.

Po vykonaní dokazovania vo veci návrhu prokurátora na uloženie ambulantného ochranného
psychiatrického liečenia J. Š. súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.

Podľa ust. § 73 ods. 1 Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods.
2 písm. c/ a § 40 ods. 1 písm. d/, alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne

zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
ZuvedenéhoustanoveniaTrestnéhozákonavyplýva,žeobligatórneuloženieochrannéholiečeniazákon
ustanovuje u páchateľa činu inak trestného, ktorý pre nepríčetnosť nie je trestne zodpovedný a ktorého
pobyt na slobode je nebezpečný.

Súd obligatórne rozhodne o uložení ochranného liečenia aj v prípadoch uvedených v ustanoveniach

§ 39 ods. 2 písm. c/ a § 40 ods. 1 písm. c/, teda v prípadoch, keď páchateľ spáchal trestný čin v
stave zmenšenej príčetnosti a súd použil ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu alebo upustil od
potrestania páchateľa.

V intenciách citovaných ustanovení Trestného zákona sa súd pri rozhodovaní riadil zásadou, že

spáchanie trestného činu nepríčetným páchateľom samo osebe nepostačuje na uloženie ochranného
liečenia, ak nie je súčasne splnená aj podmienka, že pobyt páchateľa na slobode je nebezpečný.
Stav nepríčetnosti musí existovať v čase spáchania činu, ale nebezpečnosť pobytu páchateľa na
slobode treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu o ochrannom liečení,
pričom nebezpečnosť pobytu páchateľa na slobode nemožno vyvodzovať len z jeho konania, ktoré inak

vykazovalo znaky trestného činu. Pre záver o pravdepodobnosti možného opakovania konania inak
trestného sa musí zisťovať aj stupeň duševnej poruchy páchateľa, prípadne jeho doterajšie recidivistické
prejavy, ktoré môžu vytvárať stav nebezpečenstva pre spoločnosť pri ponechaní takého páchateľa na
slobode.

Samo odporúčanie znalcov lekárov, či je, alebo nie je vhodné uložiť obvinenému ochranné liečenie,
nie je dostatočným podkladom na rozhodnutie súdu o tejto otázke. Také rozhodnutie môže súd vydať
až na základe zhodnotenia všetkých dôkazov prichádzajúcich do úvahy, najmä po zhodnotení celého
znaleckého dôkazu vykonaného vyšetrením duševného stavu (R59/1968).

Samo spáchanie činu inak trestného osobou v stave nepríčetnosti nestačí na uloženie ochranného
liečenia. Pobyt takej osoby na slobode musí byť aj v budúcnosti nebezpečný pre záujmy chránené
Trestným zákonom. Táto podmienka je splnená, ak je veľmi pravdepodobné, že nepríčetná osoba, ktorá
spáchala čin inak trestný, znovu spácha závažnejší útok na záujmy chránené Trestným zákonom, a to
aj pod vplyvom duševnej poruchy. Splnenie tejto podmienky treba posúdiť na základe zistenia o povahe

a správaní nepríčetnej osoby a na základe posudku znalcov z odboru psychiatrie o tom, či duševná
porucha má taký charakter, že pobyt nepríčetnej osoby na slobode je aj v budúcnosti v uvedenom zmysle
nebezpečný (R11/1974).

Predpoklad uloženia ochranného psychiatrického liečenia je daný vtedy, keď vzhľadom na povahu a

stupeň duševnej poruchy páchateľa je veľmi pravdepodobné, že bez liečenia pod vplyvom duševnej
poruchy znovu spácha závažnejší útok na záujmy chránené Trestným zákonom. Preto zistenie súdu,
že ide o páchateľa takejto povahy, musí byť založené na zhodnotení všetkých dôkazov prichádzajúcich
do úvahy, najmä kompletného posudku znalcov psychiatrov o vyšetrení duševného stavu páchateľa,
ktorý má obsahovať aj odborné (medicínsky) zdôvodnené úvahy o možnom budúcom vývoji duševnej

poruchy a z neho vyplývajúce nebezpečenstvo pre spoločenské záujmy.

Podmienka nepríčetnosti páchateľa sa musí vzťahovať na čas spáchania činu inak trestného, keď
nebezpečnosť pobytu páchateľa na slobode treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase súdneho
rozhodovania o ochrannom liečení (V18/1988).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v prípade J. Š. nie sú splnené podmienky
pre uloženie ochranného psychiatrického liečenia.Pri dôkladnom vyhodnotení vyjadrenia znalcov z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie A.. O. D.
W. A.. W. S. súd dospel k nasledovným záverom a zisteniam. Pri obligatórnom zisťovaní miery hrozby
recidívy konania J. Š., ktoré by bolo nebezpečné pre spoločnosť, sa ani jeden zo znalcov nevedel

jednoznačne vyjadriť, aká je miera rizika recidívy protispoločenského konania J. Š.. Predpoklad recidívy
protispoločenského konania, ktoré by sa mohlo blížiť ku charakteru predchádzajúcej trestnej činnosti,
pre ktorú bola J. Š. trestne stíhaná, znalci vyvodzovali z jej duševnej poruchy. Napriek všeobecným
medicínskym poznatkom, že zistená duševná porucha u J. Š. máva progredujúci charakter, z vyjadrení a
zistení znalcov nevyplynuli žiadne také konkrétne skutočnosti, ktoré by jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností mohli viesť k záveru o možnom určení stupňa závažnosti duševnej poruchy u menovanej,
a už vôbec v konaní neboli preukázané také okolnosti, na základe ktorých, by mohol súd dospieť k
záveru o akomkoľvek, čo i len minimálnom stupni nebezpečnosti terajšieho pobytu J. Š. na slobode a
recidívy jej protizákonného konania. Práve naopak, podľa vyjadrenia starostu obce, v ktorej J. Š. žije, a
ktorý prichádza do kontaktu s menovanou, uviedol podstatnú okolnosť, že už dlhšiu dobu, blížiacu sa k
obdobiujednéhoroka,správanieJ.Š.,ktorámalavminulostikonfliktnévzťahysostatnýmispoluobčanmi

obce, je „uzmierlivé“, a on sám nepovažuje jej pobyt pre nikoho v obci za nebezpečný, a ani zo strany
občanov obce nedostal žiadne informácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že pobyt J. Š. je nebezpečný.
Za obdobie posledného roka nedošlo k žiadnym verbálnym konfliktom medzi ňou a inými osobami, a
pokiaľ ide o fyzické útoky, k takým nedochádza a ani nikdy predtým nedochádzalo.

Ochranné liečenie je jedným z druhov ochranných opatrení, ktoré patria medzi prostriedky slúžiace na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Jeho účelom je zaistiť ochranu spoločnosti špecifickým spôsobom,
v danom prípade ochranným psychiatrickým liečením.

V prípade J. Š. súd nezistil existenciu jednej z nevyhnutných podmienok pre uloženie ochranného

liečenia, nakoľko nebezpečnosť jej pobytu na slobode nebola preukázaná. Z uvedeného dôvodu súd
návrh prokurátora na uloženie ambulantného ochranného psychiatrického liečenia J. Š. zamietol.

VsúvislostisnávrhmiJ.Š.nadoplneniedokazovaniavýsluchomsvedkovA..C.Z.,príslušníčkyMestskej
polície Liptovský Mikuláš Č., oboznámením s obsahom CD-nosiču z vyšetrenia menovanej u znalcov,

oboznámením s výpismi zo zdravotnej poisťovne ohľadne zdravotného stavu, predvolaním znalca z
oblasti imunológie, oboznámením s ústavným nálezom ÚS I. 193/2013-56, oboznámením s rozsudkom
KS v Bratislave vo veci obvinenej S. Č., oboznámením s rozsudkom ESĽP z roku 1979 a 1985 proti
Holandsku a Spojenému kráľovstvu, oboznámením s kópiou uznesenia týkajúceho sa žaloby P., A.,
Š. proti S., oboznámením s oznámením o napadnutí J. Š. na KR PZ Bratislava, a i., súd tieto odmietol

vykonať, nakoľko v rámci predmetu prejednávanej veci považoval tieto dôkazy za také, ktoré sa týkajú
okolností, ktoré nemajú podstatný význam pre rozhodnutie v danej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho oznámenia.