Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. september 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/8/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106210558
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5106210558.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v právnej veci navrhovateľky: T. J., nar. XX. XX.
XXXX, bytom X., ul. O. č. XXXX/X, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Dr. Antonom Kušnírom,
advokátom so sídlom X., ul. I. O. č. XX, proti odporcom: 1/ J. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. č. XXX,
2/ B. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., ul. B. č. XXXX/XX, obaja zastúpení splnomocnenou zástupkyňou

JUDr. Zdenkou Hruškovou, advokátkou so sídlom X., ul. C. č. X, 3/ O. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.,
ul. P. č. XXXX/X, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní navrhovateľky a odporcov
1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 13. septembra 2011 č. k. 14C/78/2006-314, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku ktorým určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú.
O., a to rodinný dom stojaci na pozemku KNC parc. č. 1562/2 a pozemky označené ako KNC parc. č.
1482/50 zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. 1559/1 orná pôda o výmere 1327 m2, KNC parc.
č. 1560/2 zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. 1560/3 zast. plocha o výmere 52 m2, KNC parc.

č. 1561/1 záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. 1561/2 záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. 1561/3
záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. 1561/5 záhrada o výmere 357 m2, KNC parc č. 1562/1 orná
pôda o výmere 103 m2, KNC par. č. 1562/2 zast. plocha o výmere 96 m2 a KNC parc. č. 1697/2 zast.
plocha o výmere 154 m2 patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom
O. č. XX, ktorý zomrel dňa 13. 08. 2007 a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v
r a c i a na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, rozsudok okresného súdu p o - t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 13. 09. 2011 č. k. 14C/78/2006-314 určil, že nehnuteľnosti
zapísanénaLVč.XXXXprek.ú.O.atorodinnýdomstojacinapozemkuKNCparc.č.1562/2apozemky
označené ako KNC parc. č. 1482/50 zast. plocha o výmere 532 m2, KNC parc. č. 1559/1 orná pôda o
výmere 1327 m2, KNC parc. č. 1560/2 zast. plocha o výmere 217 m2, KNC parc. č. 1560/3 zast. plocha
o výmere 52 m2, KNC parc. č. 1561/1 záhrada o výmere 87 m2, KNC parc. č. 1561/2 záhrada o výmere

25 m2, KNC parc. č. 1561/3 záhrada o výmere 25 m2, KNC parc. č. 1561/5 záhrada o výmere 357 m2,
KNC parc. č. 1562/1 orná pôda o výmere 103 m2, KNC parc. č. 1562/2 zast. plocha o výmere 96 m2 a
KNC parc. č. 1697/2 zast. plocha o výmere 154 m2, patria do dedičstva po zosnulom Ing. I. J., nar. XX.
XX. XXXX, naposledy bytom O. č. XX, ktorý zomrel dňa 13. 08. 2007. Súd návrh vo zvyšku zamietol.
Vyslovil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd dospel k názoru, že vzhľadom na zdravotný stav ku dňu 20. 11. 2002 Ing. I. J. jednak nemohol

urobiť prejav vôle, z ktorého by sa dalo usudzovať, že chce darovať opísané veci svojmu synovi a ak
by aj určitý nešpecifický prejav urobil potom, ako mu bol prečítaný návrh zmluvy, ktorý sám nemohol
koncipovaťavdanýdeňnemoholanipochopiťanijehovýznam,nemoholurobiťprejavvôlezrozumiteľnea určite, nakoľko jeho zdravotný stav vylučoval aj v prípade vedomia pre poruchy vo vyjadrovacej fáze,
prezentovať jeho vôľu. Preto konštatovanie súhlasu notárkou spisujúcou úkon a svedkami bolo len
snahou o prispôsobenie objektívnych skutočností pre dosiahnutie požadovaného cieľa.

Súd preto prejudiciálne rozhodol, že darovacia zmluva zo dňa 20. 11. 2002, spísaná vo forme notárskej
zápisnice N 808/02, Nz 803/02, ktorou Ing. I. J. daroval odporcovi 1/ J. J. označené nehnuteľnosti, je
neplatná. Nakoľko neplatným úkonom nemohol odporca 1/ nadobudnúť vlastnícke právo k veciam, ktoré
mali byť predmetom prevodu a z dôvodu, že odporca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k
opísaným veciam iným spôsobom, v zmysle zásady Nemo plus iuris ad alium trasferre potest quam

ipse habet nemohol previesť vlastnícke právo na základe zámennej zmluvy zo dňa 15. 07. 2003, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra v Žiline pod V 3413/03 na odporcu 3/, teda nemohol platne vymeniť
pozemky KN-C parc. č. 1560/2 - zastavané plochy o výmere 224 m2 a KN-C parc. č. 1560/3 - zastavané
plochy o výmere 52 m2, predtým zapísané na LV č. XXXX kat. úz. O. za novovytvorený pozemok na
základe geometrického plánu č. 50/2003 vyhotoveného Ing. S. G., a to KN-C parc. č. 1560/1 - zastavané
plochy o výmere 272 m2 a KN-C parc. č. 1561/4 - záhrada o výmere 336 m2.

Zároveň mal preukázané, že navrhovateľka má daný naliehavý právny záujem na danej určovacej
žalobe, pretože žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti odporcovho
práva a neistoty v jeho právnom vzťahu, nakoľko ako dedička sa nemá možnosť iným spôsobom, ako
deklaratórnym rozhodnutím súdu o vlastníckom práve odporcu ku dňu smrti a súčasne deklarovaním
skutočnosti, že tomu zodpovedajúce právo stále trvá, teda že majetok možno prejednať v dedičskom

konaní.
Nakoľko darovacia zmluva, ktorou mal Ing. I. J. previesť veci označené vo výrokovej časti nebola platná
a zároveň nebola platná ani zámenná zmluva uzavretá medzi odporcami 1/ a 3/ z dôvodu absencie
náležitostí vôle, súd návrhu vyhovel a určil, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva po zosnulom
Ing. I. J..

Súd zamietol návrh v časti o určenie, že plná moc spísaná dňa 20. 11. 2002 formou notárskej zápisnice
N 810/02 Nz 805/02 JUDr. Annou Švachovou je neplatná, a to z dôvodu, že na takomto určení nejestvuje
naliehavý právny záujem. Tu súd poukázal na skutočnosť, že aj keď s poukazom na uvedené je možné
dospieť k názoru, že tento právny úkon má všetky znaky neplatnosti, určenie takejto neplatnosti je
bez právneho a faktického významu pre navrhovateľku, pretože takéto konštatovanie na jej právnom

postavení nič nezmení. Podľa odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/112/2004
naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.")
sa viaže na konkrétny určovací petit (to čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením
otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho
práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä

vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho
vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k
posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Zároveň podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn.4Cdo/49/2003naliehavýprávnyzáujempodľa§80písm.c/O.s.p.jedanývtedy,akexistujeaktuálny
stav objektívnej právnej neistoty medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho

právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce,
ako táto neistota vznikla. Plná moc je pritom len úkonom medzi splnomocniteľom a splnomocnencom,
pričom ani jej prípadná neplatnosť sa nemusí dotýkať platnosti alebo neplatnosti konania splnomocniteľa
a sama o sebe nemusí mať následky pre tretiu osobu, ktorá konala so splnomocniteľom. Samotné
vyslovenie neplatnosti dohody o plnomocenstve automaticky neznamená aj neplatnosť prípadných

právnych úkonov vykonaných splnomocnencom, a teda vyslovenie takejto neplatnosti je len určitým
prostredníkom, na ktorého určení práva nejestvuje u navrhovateľky právny záujem. Preto súd žalobu
v tejto časti zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O. s. p., preto odložil rozhodnutie o trovách
konania na obdobie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie odporcovia 1/ a 2/ a navrhovateľka.

Odporcovia 1/ a 2/ v odvolaní prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne navrhli rozsudok okresného
súdu zmeniť tak, že návrh navrhovateľky sa v celom rozsahu zamieta a zaviazať navrhovateľku k

náhrade všetkých trov konania.
Vytýkali súdu, že vec nesprávne posúdil.
Za jeden z dôvodov nesprávneho rozhodnutia súdu považovali odporcovia 1/ a 2/ to, že súd prihliadal
čisto len na zdravotnú dokumentáciu, z výlučne ktorej čerpali aj znalci. Neprikladal žiadnu dôkaznú siluich výpovediam, ani výpovediam svedkov, ktorých navrhli - bez ohľadu na to, či išlo o odborne zdatné
osoby alebo nie a ani listinným dôkazom, ktoré súdu predložili a zároveň ich ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania,ktorýmibypreukázali,žeIng.I.J.bolvčaseprávnehoúkonuknemuspôsobilýaobsahoval

jeho vôľu, zamietol. Išlo predovšetkým o výsluch lekára MUDr. B. L., ktorý vydal lekárske svedectvo k
napadnutému právnemu úkonu, výsluch I. J. - brata Ing. I. J., ktorý bol v dennom kontakte s ním a poznal
jeho zdravotný stav, ako aj dokazovanie prostredníctvom vedeckého ústavu - Ústavu súdneho lekárstva.
Súd tiež pochybil, keď vôbec nezohľadnil ich námietky k znaleckým posudkom a nevysporiadal sa ani
s rozpormi znaleckých posudkov, na ktoré poukázali, ale v celom rozsahu si osvojil zistenia znalcov. Z

toho vyplýva, že skutkový stav nebol v konaní úplne a riadne zistený, aj na základe vykonaných dôkazov
súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Podľa odporcov 1/ a 2/ v konaní sa vyskytli dve skupiny dôkazov, jednak znalecké posudky - ako
nepriame dôkazy, ktoré svedčili v neprospech spôsobilosti na právny úkon vykonaný Ing. I. J., pričom
boli vypracované po smrti Ing. I. J. len na základe zdravotnej dokumentácie bez priameho poznania a
vyšetrenia jeho zdravotného stavu a druhú skupinu tvorili priame dôkazy - prevažne svedecké výpovede

a výpovede účastníkov, ktoré svedčili v prospech spôsobilosti na právny úkon vykonaný Ing. I. J.,
pričom išlo o osoby, ktoré sa vyjadrovali k osobnej skúsenosti ohľadne prejavov, vnímania, reagovania,
chápania, či vyjadrovania sa Ing. I. J., tak ako ho poznali počas jeho života v rozhodnom období. Nebol
teda podľa odporcov 1/ a 2/ náležitý postup súdu, keď druhú skupinu dôkazov z hľadiska presvedčivosti
úplne znegoval, pretože nezapadali do rámca záverov znaleckých posudkov - a otvorili otázku o

správnosti znaleckých zistení.
Zopatrnostižiadaliodporcovia1/a2/preprípad,žebyodvolacísúdpotvrdilrozhodnutieprvostupňového
súdu v napadnutej časti, aby pripustil dovolanie voči svojmu rozhodnutiu podľa § 238 ods. 3 O. s. p.,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného právneho významu. Za otázku zásadného
právneho významu, ktorú je potrebné v tejto veci zodpovedať považovali: či je možné bezpochyby

ustáliť, iba na základe znaleckých posudkov vypracovaných post mortem len na podklade zdravotnej
dokumentácieužzomrelejosoby,žeurčitáosobakurčitémučasunebolanadanýprávnyúkonspôsobilá,
a to bez toho, aby znalci priamo poznali a vyšetrovali zdravotný stav danej osoby a bez toho, aby
konzultovali zdravotný stav danej osoby s lekármi, v ktorých ošetrovaní sa daná osoba nachádzala a či
je prípustné na podklade takýchto znaleckých posudkov vysloviť zo strany súdu neplatnosť právneho

úkonu (hoci prejudiciálne), ktorý táto osoba vykonala, keď z priamych dôkazov - výpovedí svedkov, ktorí
boliosobneprítomnípriúkoneazlekárskejsprávyvypracovanejlekáromzaúčelomzisteniaspôsobilosti
na právne úkony ku dňu realizácie úkonu vyplýva, že daná osoba bola na daný právny úkon spôsobilá
a vedela náležite prejaviť svoju vôľu. Poprípade nech súd vymedzí ďalšie otázky, ktoré v tomto konaní
považuje za otázky zásadného právneho významu pre rozhodnutie tejto veci.

Navrhovateľka odvolaním napadla výrok, ktorým súd zamietol vo zvyšku jej návrh a žiadala odvolací
súd rozhodnutie okresného súdu v tejto časti zrušiť, lebo vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Ďalej navrhla, aby odvolací súd po zrušení rozhodnutia vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie a nariadil mu vykonať dôkazy, z ktorých bude preukázané právo k ďalším veciam patriacim do

dedičstva po poručiteľovi Ing. I. J..
V postupe prvostupňového súdu v porovnaní s postupom, ktorého výsledkom bol prvý výrok, považovala
navrhovateľka druhý výrok za rozporný, nakoľko tak ako súd správne ustanovil pri prvom výroku,
navrhovateľka mala daný naliehavý právny záujem na danej určovacej žalobe, pretože žalobou s daným
určovacím petitom môže dosiahnuté odstránenie spornosti odporcovho práva a neistoty v jeho právnom

vzťahu, nakoľko ako dedička sa nemá možnosť iným spôsobom ako deklaratórnym rozhodnutím súdu o
vlastníckom práve odporcu ku dňu smrti a súčasne deklarovaním skutočnosti, že tomu zodpovedajúce
právo stále trvá, teda že majetok možno prejednať v dedičskom konaní. Tvrdila, že rovnaký právne
naliehavý záujem je aj na určení neplatnosti splnomocnenia, nakoľko práve jeho zneužitím bol ukrátený
podiel na dedičstve navrhovateľky, avšak nie z vlastnej viny, nie je spôsobilá označiť takéto veci patriace

do dedičstva.
Tento postoj súdu, ktorý súd zaujal pri druhom výroku, je v spojitosti s uznesením v konaní č. k.
14C/78/2006-170, ktorým sa navrhovateľka domáhala zabezpečenia dôkazov dňa 18. 03. 2010 a ktorý
súd zamietol s tvrdením, že navrhovateľka súdu neosvedčila obavu, že navrhované dôkazy nebude
možné vykonať neskôr alebo len s veľkými ťažkosťami a ďalej tvrdil, že navrhované dôkazy nemajú

priamy vzťah k predmetu konania. Vykonaním práve týchto navrhovaných dôkazov by bolo možné
ustáliť okruh práv súvisiacich s právami na dedičský podiel navrhovateľky. Návrh na vykonanie dôkazov
bol navrhovateľkou podaný z dôvodu, že dňa 18. 03. 2010 bola zaslaná cestou právneho zástupcuspoločnosti Allianz-Slovenská poisťovňa, a. s., žiadosť o uzavretých poistných zmluvách na meno Ing.
I. J., ktorá však bola bezúspešná.
Splnomocnenec J. J. vyvolal zneužitím napadnutého splnomocnenia také právne povinnosti

navrhovateľke, o ktorých rozhodoval okresný súd svojím rozhodnutím v spojitosti s uzavretím poistnej
zmluvy, ktorú mal uzavrieť vtedy nespôsobilý na právne úkony Ing. I. J. s poisťovacou spoločnosťou,
čiže súd viedol konanie proti právne nespôsobilej osobe. Tieto skutočnosti nie je potrebné dokazovať,
nakoľko sú súdu známe z jeho činnosti, pričom tieto skutočnosti prejednával ten istý samosudca.
Pri dodržaní rovnakého postupu súd v tomto prípade by musel zamietnuť aj návrh, v ktorom sa

navrhovateľka domáha určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom Ing. I. J., čo by
však bola zásadná chyba v rozhodovaní súdu. Navrhovanými dôkazmi žiadala navrhovateľka súd o
preverenie takých skutočností, ktoré nemohla a nemôže sama preukázať, nakoľko nebola účastníčkou
právnych úkonov. Súd teda nesprávne posúdil vec, nakoľko podľa § 102 ods. 1 O. s. p. nemal dočasne
upravovať pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že ho nebude neskôr možné
vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, tak ako uvádza v odôvodnení uznesenia, ale navrhovateľka

sa domáhala vykonania dôkazu súdom preto, že sama bez poskytnutej ochrany súdu - nariadením
predloženia dôkazov označeným subjektom nemá právo zákonným spôsobom zabezpečiť vykonanie
takéhoto dôkazu.
Právne naliehavým záujmom bolo práve to, že v evidenciách označených subjektov sa majú nachádzať
veci, resp. dôkazy o nich, ktoré pri zachovaní dedičských práv patria do dedičstva po nebohom Ing.

I. J.. Mala za to, že zamietnutím navrhovaných dôkazov v spojitosti so zamietnutím návrhu v časti o
určenie, že plná moc spísaná dňa 20. 11. 2002 formou notárskej zápisnice je neplatná, súd znemožnil
navrhovateľke konať pred súdom a neposkytol jej ochranu dedičských práv v zmysle práva na právnu
ochranu podľa Ústavy SR. Tiež mala za to, že uznesením o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazov
bolo upravené vedenie konania, proti ktorému v zmysle ust. § 202 ods. 3 písm. a/ O. s. p. odvolanie nie

je prípustné, napriek tomu, že prvostupňový súd odvolanie v tejto veci pripustil.

Odporcovia 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky prostredníctvom splnomocneného
zástupcu uviedli, že rozhodnutie súdu v tejto časti považujú za správne.
Navrhovateľka podľa nich vôbec neberie do úvahy, že jednou zo základných podmienok úspešnosti

určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu podľa § 80 písm. c/ O. s. p. na takomto
určení. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý
nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť; nie je pritom rozhodujúce ako táto neistota vznikla. Je
evidentné, že navrhovateľka nemá žiaden naliehavý právny záujem na určení neplatnosti plnej moci

zo dňa 20. 11. 2002 N 810/02, Nz 805/02, spísanej vo forme notárskej zápisnice, aj keby daná plná
moc bola neplatná, čo jednoznačne popierajú, nijakým spôsobom by toto určenie nezmenilo právne
postavenie navrhovateľky. Nakoľko vyslovenie pozitívneho alebo negatívneho určenia predstavuje
závažný zásah do existujúcich právnych vzťahov, zákonodarca vyžaduje pri určovacích žalobách popri
splnení všetkých ostatných náležitostí žalôb preukázanie naliehavého právneho záujmu u žalobcu

na vyslovení určovacieho rozsudku - teda nie iba existenciu „hocakého" záujmu, ale vyslovenie
dosahujúceho až stupeň „naliehavosti". Pričom navrhovateľka v konaní nepreukázala nijaký záujem na
takom určení a už vôbec nie naliehavý záujem. Ak nie je daný naliehavý právny záujem, nemôže byť
žaloba už z tohto dôvodu opodstatnená.
Podľa odporcov 1/ a 2/ navrhovateľka zámerne v odvolaní nekonkretizuje ako reálne by sa malo zmeniť

jej právne postavenie v pozitívnom slova zmysle po určení neplatnosti danej moci. Je tomuto tak z
pochopiteľných príčin, nakoľko takéto rozhodnutie súdu by navrhovateľke nijakú zmenu jej postavenia
neprinieslo. Plná moc sama o sebe nespôsobovala vznik, zmenu, ani zánik žiadnych právnych vzťahov.
Navrhovateľka sa mylne domnieva, že súd mal postupovať pri rozhodovaní o určení neplatnosti danej
plnej moci rovnakým spôsobom, ako pri rozhodovaní o určení, že konkrétne nehnuteľnosti patria do

dedičstva. Odporcovia 1/ a 2/ poukázali na to, že ku obom právnym problematikám je nevyhnutné zaujať
odlišný prístup a bolo by vadou konania, keby súd medzi týmito problematikami nerozlišoval a vzťahoval
účinky výroku I. aj na posúdenie platnosti či neplatnosti predmetnej plnej moci. Už vôbec nemohol súd
odvodzovať existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti danej plnej moci od údajnej
existencie naliehavého právneho záujmu na určení, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, ako si to mylne

vysvetľuje navrhovateľka. Takéto vzájomné zmiešavanie neprichádza absolútne do úvahy.
Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na údajné nesprávne rozhodnutie súdu vo forme uznesenia súdu zo
dňa 29. 03. 2010 č. k. 14C/78/2006-170, ktorým súd zamietol jej návrh na zabezpečenie dôkazov, takvočipredmetnémuuzneseniuboloprípustnéodvolanieaksanímcítilaukrátená,malamožnosťdomáhať
sa nápravy v odvolacom konaní.
Odporcovia 1/ a 2/ preto navrhli v tejto časti rozsudok okresného súdu potvrdiť a zaviazať navrhovateľku

k náhrade všetkých trov konania.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ písomne nevyjadrila.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniepodalivčasúčastnícikonania

(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p., § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu sčasti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/, 2 O. s. p.) a sčasti potvrdil
(§ 219 ods. 1 O. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

Preskúmavacia činnosť odvolacieho súdu zahrňuje v sebe nielen skúmanie správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa z hmotnoprávneho hľadiska, ale aj postupu súdu z hľadiska
procesnoprávnych predpisov. Na vady konanie pred súdom prvého stupňa odvolací sú prihliada len
vtedy, ak tieto procesnoprávne vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na takéto vady

odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či boli alebo neboli uplatnené v odvolaní.

V preskúmavanej veci mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané, že podaným návrhom došlým súdu
dňa 15. 05. 2006 sa navrhovateľka voči odporcom 1/ Ing. I. J., 2/ J. J., 3/ O. E. domáhala určenia, že
odporca 1/ je vylučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie O., a to

rodinného domu stojaceho na pozemku s parc. č. KNC 1562/2 a pozemkov s parc. č. KNC 1482/50
zastavaná plocha o výmere 532 m2, s parc č. KNC 1559/1 orná pôda o výmere 1327 m2, s parc č. KNC
1560/2 zastavaná plocha o výmere 217 m2, s parc č. KNC 1560/3 zastavaná plocha o výmere 52 m2, s
pac č. KNC 1561/1 záhrada o výmere 87 m2, s parc č. KNC 1561/2 záhrada o výmere 25 m2, s parc č.
KNC č. 1561/3 záhrada o výmere 25 m2, s parc č. KNC 1561/5 záhrada o výmere 357 m2, s parc č. KNC

1562/1 orná pôda o výmere 103 m2, s parc č. KNC 1562/2 zastavaná plocha o výmere 96 m2 a s parc č.
KNC č. 1697/2 zastavaná plocha o výmere 154 m2. Zároveň sa domáhala určenia, že plná moc spísaná
dňa 20. 11. 2002 formou notárskej zápisnice N 810/2, NZ 805/2 JUDr. Annou Švachovou je neplatná.
V priebehu konania a to dňa 13. 08. 2007 odporca 1/ Ing. I. J. zomrel.
Z obsahu spisu vyplýva, že právnymi nástupcami odporcu 1/ - zákonnými dedičmi sa stal dovtedajší

odporca 2/ J. J., B. J. a navrhovateľka T. J..
Na pojednávaní dňa 09. 04. 2009 splnomocnená zástupkyňa navrhovateľky uviedla: „My v plnom
rozsahu zotrvávame na podanom návrhu. Vzhľadom na skutočnosť, že Ing. I. J., teda pôvodný odporca
1/ zomrel, tak žiadame pripustiť zmenu návrhu tak, aby súd určil, že nehnuteľnosti uvedené v petite
patria do dedičstva po Ing. I. J.".

Zo zápisnice o pojednávaní vyplýva, že „Súd konštatuje, že v tomto prípade sa nejedná o zmenu návrhu,
ale sa jedná o skutočnosť na základe ktorej súd z úradnej povinnosti postupuje podľa ust. § 107 ods. 3
O. s. p. a rozhoduje o tom istom predmete konania akurát o vlastníckom práve zosnulej osoby ku dňu
smrti, resp. že daná vec môže patriť do dedičstva".

Ustanovenie § 107 predstavuje osobitný prípad zmeny účastníctva v civilnom súdnom konaní v
prípadoch, keď účastník počas konania stratí spôsobilosť byť účastníkom konania, teda ak právnická
osoba zanikne alebo fyzická osoba zomrie. O. s. p. v ustanovení § 107 vníma univerzálnu sukcesiu so
stratou procesnej subjektivity (spôsobilosti byť účastníkom konania) ako tzv. prekážku postupu konania
a procesne ju reflektuje ako jeden z dôvodov obligatórneho prerušenia konania - v prípadoch, ak ide o

majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel, v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne
s tými, ktorí podľa výsledku konania o dedičstve prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, len
čo sa skončí konanie o dedičstve, pokiaľ povaha veci nepripúšťa, aby sa s týmito dedičmi nepokračovalo
skôr.

Podľa ust. § 153 ods. 2 O. s. p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva
určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.Z dispozičného princípu vyplýva, že navrhovateľ v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po
skutkovej i právnej stránke a týmto jeho vymedzením je súd v zásade viazaný. Z viazanosti súdu petitom
vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú. Napriek

tomu, že znenie zákona to neuvádza, bude nepochybné, že zásada viazanosti petitom (tzv. zásada ne
ultra petitum) bude nepochybne vyžadovať i to, aby súd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci
domáhali.

Podľa ustanovenia § 95 O. s. p., navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie

konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní
na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene. Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho
konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v
prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V takom prípade pokračuje
súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Žalobca (navrhovateľ) môže v priebehu konania so súhlasom súdu meniť žalobu (návrh na začatie
konania) v tom, čoho sa domáha (v tzv. žalobnom návrhu - petite), alebo v skutkovom základe návrhu.
O uplatnenej zmene návrhu rozhoduje súd uznesením; kým tak neurobí, nemôže o zmenenej žalobe
konať.

Vzhľadomnauvedenépodľaodvolaciehosúdu,kýmokresnýsúdnerozhodolouplatnenejzmenenávrhu
nemohol pokračovať v konaní a konať o novom návrhu. Názor okresného súdu, že sa v tomto prípade
nejedná o zmenu návrhu, ale sa jedná o skutočnosť na základe ktorej súd z úradnej povinnosti postupuje
podľa ust. § 107 ods. 3 O. s. p. a rozhoduje o tom istom predmete konania akurát o vlastníckom práve
zosnulej osoby ku dňu smrti, resp, že daná vec môže patriť do dedičstva, odvolací súd nepovažoval

za správny.
Odporca Ing. I. J. smrťou stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a jeho dedičia preto pokračujú v
konaní, ktoré sa proti nemu viedlo a to v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Pokiaľ sa
navrhovateľka chcela domáhať určenia, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po pôvodnom odporcovi
Ing. I. J. mohla tak podľa odvolacieho súdu učiniť len zmenou návrhu na začatie konania. Postupom

podľa § 107 ods. 3 O. s. p. došlo k zmene účastníctva v konaní a nie aj k zmene návrhu na začatie
konania, ktorá je v dispozícii len navrhovateľa.
Konanie bolo preto zaťažené vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací
súd nemohol toto pochybenie ponechať bez povšimnutia (§ 212 ods. 3 O. s. p.).

Pokiaľ ide o odvolanie odporcov 1/ a 2/ títo v prvom rade vytýkali súdu predovšetkým nesprávne
vyhodnotené dôkazy pre ktoré súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Okrem iného aj to, že
súd ich ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania (výsluch lekára MUDr. B. L., výsluch I. J., dokazovanie
prostredníctvom vedeckého ústavu - Ústavu súdneho lekárstva) zamietol.
V tejto súvislosti mal odvolací súd z obsahu spisu preukázané nasledovné:

Na pojednávaní dňa 13. 09. 2011 splnomocnená zástupkyňa odporcov 1/ a 2/ uviedla: „My jednoznačne
trváme na vykonaní výsluchu MUDr. L. tak ako sme navrhovali ako aj I. J., t.j. brata neb., ktorý sa vie
vyjadriť k tomu v akom stave sa nachádzal jeho brat tak ku dňu právneho úkonu ako aj v období jemu
blízkom".
Okresný súd na pojednávaní návrh na výsluch MUDr. L. a I. J. zamietol.

Ďalejprávnazástupkyňaodporcov1/a2/napojednávaníuviedla,žezotrvávananávrhoch,ktoréuviedla
a zároveň navrhuje doplniť dokazovanie vykonaním znaleckého dokazovania zo strany ústavu súdneho
lekárstva.
Okresný súd opätovne na pojednávaní návrh na vykonanie znaleckého dokazovania ústavom súdneho
lekárstva zamietol.

Podľa ust. 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)
domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odôvodnenie rozhodnutia musí obsahovať zhrnutie dôkaznej situácie. Tiež súd uvedie, z ktorých
dôkazov vychádzal, to znamená, ktoré dôkazy vykonal a ktoré nevykonal, prečo ich nevykonal. Vsporovom konaní, ktoré je ovládané zásadou dispozičnou a princípom kontradiktórnosti, spravidla súd
vykoná dôkazy navrhnuté účastníkmi, a len vo výnimočných prípadoch, s ktorými sa musí práve v tejto
časti odôvodnenia vyrovnať, môže tieto dôkazy nevykonať.

ZnálezuÚstavnéhosúduSRsp.zn.I.ÚS350/08vyplýva,žedokazovanievobčianskomsúdnomkonaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu, cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrh účastníkov na vykonanie dokazovania

sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavudokazovanímdržalovmantinelochpredmetukonaniaa abysaneuberalosmerom,ktorýzpohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom
navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

S ohľadom na dôvod uvedený v odvolaní odporcov 1/ a 2/ podľa odvolacieho súdu okresný súd
nepostupoval v zmysle vyššie uvedeného. Ak totiž na pojednávaní dňa 13. 09 2011 návrhy odporcov 1/ a
2/ na doplnenie dokazovania zamietol z obsahu odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé z akého dôvodu.
Zatohtostavusaodvolacísúdnemoholzaoberaťaniďalšímodvolacímdôvodom,ktorýmmalobyťpodľa
odporcov 1/ a 2/ nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré viedlo k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Čo sa týka odvolania navrhovateľky, okresný súd jej návrh v časti o určenie, že plná moc spísaná dňa 20.
11. 2002 formou notárskej zápisnice N 810/02, NZ 805/02 JUDr. Annou Švachovou a daná Ing. I. J. ako
splnomocniteľom odporcovi 1/ ako splnomocnencovi, aby ho v plnom rozsahu zastupoval na daňovom
úrade vo všetkých daňových záležitostiach, na súdoch a prokuratúre, v peňažných ústavoch, na

všetkých úradoch štátnej správy a pri vybavovaní všetkých jeho majetko-právnych záležitostí a zároveň
ho splnomocnil na preberanie všetkých poštových a doporučených poštových zásielok adresovaných
na jeho meno, je neplatná zamietol. Dôvodom bolo, že na takomto určení nejestvuje naliehavý právny
záujem. Určenie neplatnosti je totiž bez právneho a faktického významu pre navrhovateľku, pretože
takéto konštatovanie na jej právnom postavení nič nezmení.

V zmysle ust. § 80 O. s. p. návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
oa/osobnomstave,b/splnenípovinnosti,ktorávyplývazozákona,zprávnehovzťahualebozporušenia
práva, c/ určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho
sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom
môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.
Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 112/2004).

Preskúmanímvecisaodvolacísúdstotožnilstýmtoprávnymzáveromokresnéhosúduavtejtosúvislosti
aj poukázaním na to, že plná moc je pritom len úkonom medzi splnomocniteľom a splnomocnencom,

pričom ani jej prípadná neplatnosť sa nemusí dotýkať platnosti alebo neplatnosti konania splnomocniteľa
a sama o sebe nemusí mať následky pre tretiu osobu, ktorá konala so splnomocniteľom. Samotné
vyslovenie neplatnosti dohody o plnomocenstve automaticky neznamená aj neplatnosť prípadných
právnych úkonov vykonaných splnomocnencom, a teda vyslovenie takejto neplatnosti je len určitým
prostredníkom, na ktorého určení práva nejestvuje u navrhovateľky právny záujem.

Vzhľadom na uvedené aj podľa odvolacieho súdu nemá navrhovateľka naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti predmetného plnomocenstva. Môže mať právny záujem len na určení neplatnosti
konkrétneho právneho úkonu učineného na základe takéhoto plnomocenstva. Preto súd návrh v tejto
časti správne zamietol.

Z týchto dôvodov odvolací súd vo výroku, ktorým určil, že označené nehnuteľnosti patria do dedičstva a
vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ohľadom
výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol, rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.Ohľadne zrušeného výroku v novom konaní okresný súd rozhodne o uplatňovanej zmene návrhu v
zmysle ustanovenia § 95 O. s. p. a vo veci opätovne rozhodne. Podľa odvolacieho súdu okresný
súd by mal vypočuť navrhnutých svedkov a po opätovnom zhodnotení zvážiť vykonanie znaleckého

dokazovania. Pokiaľ niektorý z dôkazov nevykoná, v odôvodnení nového rozhodnutia sa s tým vyrovná.
V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd aj o trovách prvostupňového a odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .