Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/314/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2306204953
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2306204953.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, IČO:
30 807 484, so sídlom Bratislava, ul. 29. augusta č. 8, proti povinnému: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. L., vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so
sídlom Bratislava, Zámocká 30, pod č. EX 160/06, pre vymoženie 851,52 Eur s príslušenstvom a trov
exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 08.08.2014 č.k.

8Er/410/2006-17, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie oprávneného v časti náhrady trov exekúcie o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením prvostupňový súd v prvom výroku exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.

Ladislavom Jakubcom pod sp. zn. EX 160/06 zastavil. Druhým výrokom, zaviazal oprávneného zaplatiť
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 103,20 Eur a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia.

Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 37 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. h), § 58 ods. 1 Exekučného
poriadku ako aj § 19, § 103 a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, vo výroku o náhrade trov

exekúcie odôvodnil použitím ustanovení § 196, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1 až 3 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku, ďalej tiež „EP“) ako i § 14 ods.
1 až 3, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23 ods. 1, 2, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a
náhradách súdnych exekútorov.

Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že exekúcia môže byť vykonávaná len v prospech alebo v

neprospech subjektu spôsobilého byť účastníkom konania. Súd z uznesenia, č.k. 23D/166/2010, Dnot
10/2011 zo dňa 17.08.2011 zistil, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, a teda stratil právnu subjektivitu,
ako aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Taktiež súd mal za preukázané, že predmetné
dedičské konanie bolo uznesením č.k. 23D/166/2010, Dnot 10/2011 zo dňa 17.08.2011 zastavené,
nakoľko povinný po sebe nezanechal žiadny majetok. Oprávnený doposiaľ spôsobom uvedeným v cit.
ust. § 37 Exekučného poriadku nepreukázal existenciu právneho nástupcu povinného, pričom existencia

takéhotosubjektuniejeznámaanisúdu,nazákladeuvedenéhosúdexekučnékonaniezastavilzdôvodu
nemajetnosti povinného, tak ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia. Preto ju súd v zmysle
vyššie cit. ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Prvostupňový súd exekútorovi priznal
náhradu trov exekúcie vo výške 103,20 Eur, nakoľko vyúčtovaniu exekútora nebolo možné vyhovieť
v plnom rozsahu, pričom v odôvodnení rozhodnutia rozsah priznaných trov podrobne špecifikoval a
zdôvodnil i prečo niektoré uplatnené trovy exekútorovi nepriznal.Proti tomuto uzneseniu, proti obom výrokom, podal včas odvolanie oprávnený, v ktorom žiadal, aby
odvolací súd zmenil znenie výrokovej časti uznesenia tak, že exekučné konanie zastavuje v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) (správne malo byť zrejme písm. g)) Exekučného poriadku a na základe

toho náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznáva. Oprávnený mal za to, že Okresný súd
Galanta ho neopodstatnene zaviazal k úhrade trov v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko
úmrtie povinného pri podaní návrhu na exekúciu nemohol predvídať. Pre nemajetnosť zosnulého bolo
zastavené dedičské konanie a nie konanie exekučné. Oprávnený sa domnieva, že v žiadnom prípade
nie je možné stotožňovať zastavenie dedičského konania pre nemajetnosť povinného so zastavením

exekúcie pre nemajetnosť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku ďalej tiež „O.s.p.“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou
osobou, účastníkom konania (§ 37 ods. 1 EP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je

potrebné v časti o zastavení exekúcie ako vecne správne potvrdiť v zmysle § 219 O.s.p. a v časti náhrady
trov exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p., § 58 ods. 6 EP).

Z obsahu spisu je zrejmé, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 24.02.2006. V priebehu

konania exekútor podaním doručeným dňa 19.06.2014 podal súdu podnet na zastavenie exekúcie z
dôvodu, že povinný zomrel bez zanechania majetku. Trovy exekúcie vyčíslil v súlade s vyhl. č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

Je nesporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá majetok, ktorý by postačoval na

úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom na zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku. Iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia
majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti povinného. Z hľadiska
ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to,
či povinný žije, alebo zomrel. Zastavenie exekúcie, z dôvodu, že súd vyhlási exekúciu za neprípustnú,

pre existenciu iného dôvodu, pre ktorý ju nemožno vykonať nie je preto správnym riešením. V prípade
smrti povinného nemožno vykonať exekúciu preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho
nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je dôvodom na zastavenie exekúcie), ale preto, že povinný
nezanechal majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie. V prípade, že by povinný
nezomrel ako nemajetný, v exekúcii by pokračovali s dedičmi, ktorý by vstúpili do práv a povinností

pôvodného povinného, čo sa ale v danom prípade nestalo a preto možno konštatovať, že súd de facto
exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného.

Vychádzajúc, zo zistenia, že povinný zomrel a k zastaveniu dedičského konania po ňom došlo z
dôvodu, že povinný ako poručiteľ nezanechal žiadny majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekúciu preto súd

správne zastavil preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, v ktorom prípade
znáša trovy exekúcie oprávnený aplikáciou ods. 2 § 203 Exekučného poriadku. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo 9/2011 a sp. zn. 7MCdo 5/2011.

V súvislosti s výrokom napadnutého uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolací súd dôvodí

nasledovne:

Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 6 EP v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému do 31. decembra 2012 zodpovedal
§ 58 ods. 5 EP) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 bolo odvolanie prípustné.
Avšak novelou Exekučného poriadku zákonom č. 299/2013 Z.z. s účinnosťou od 1. novembra 2013
zákonodarca prípustnosť odvolania voči výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 EP

vylúčil.

Podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.Z citovaného zákonného ustanovenia § 202 ods. 2 O.s.p. vyplýva zásada, podľa ktorej proti uzneseniam
vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku odvolanie zásadne nie je prípustné, pokiaľ

nie je výslovne ustanovené, že odvolanie prípustné je. EP pritom s účinnosťou od 01.11.2013 odvolanie
proti výroku o náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 EP nepripúšťa.

Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
odvolanie prípustné, nemohol odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním preskúmať a meritórne

rozhodnúť, ale musel odvolanie v súlade s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietnuť.
Prípustnosť podať odvolanie v danom prípade nemôže vzniknúť ani na základe nesprávneho poučenia
súdu, že odvolanie je prípustné (§ 204 ods. 2 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.