Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. máj 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/19/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108202173
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5108202173.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci

navrhovateľov: 1/ P. V., B.. XX.XX.XXXX, X. Ž.-X., D.. C. XX/XX, 2/ Y. V., B.. XX.XX.XXXX, X. Ž. - X., C.
XX/XX, právne zast. JUDr. Juraj Ďurajda, advokát, Žilina, Kukučínova 12, proti odporcom: 1/ T. Š., B..
XX.XX.XXXX,X.Ž.-X.,C.XX,2/N..R.W.,B..XX.XX.XXXX,X.Ž.-X.,C.XX,3/N..T.P.,B..XX.XX.XXXX,
X. Ž., J. X, 4/ T. Ž., B. C. W. X, Ž., právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Ján Mrázovský & JUDr.
Michaela Kojtalová, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 2, Žilina, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ v rade 1/ a navrhovateľka v rade 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť
odporcovivrade4/trovykonaniatitulomtrovprávnehozastúpeniavovýške487,01Eurnaúčetprávneho
zástupcu odporcu v rade 4/ - Advokátska kancelária JUDr. Ján Mrázovský & JUDr. Michaela Kojtalová,
s.r.o., so sídlom Mariánske nám. 2, Žilina a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporcovi v rade 1/, 2/ a 3/ sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom na začatie konania zo dňa 24.01.2008 doručeným Okresnému súdu Žilina
dňa 24.01.2008, následne viackrát zmeneným a naposledy pripustenou zmenou uznesením zo dňa

21.06.2011, sa domáhali určenia, že nehnuteľnosť CKN č. XXX/X trvalé trávne porasty o výmere XXX
m2, k.ú. X., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľov v celosti 1/1. Svoj návrh odôvodnili
tým, že navrhovatelia na základe dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku nadobudli právo
osobného užívania k pozemku B. L..Č.. XXX/XX, k.ú. X. na výstavbu rodinného domu. Bol im pridelený
stavebný pozemok, ktorý bol vyvlastnený na základe Rady MNV X. rozhodnutím bývalého ONV odbor
výstavby s určením náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Na tomto pozemku si postavili rodinný dom.
Predmetný pozemok bol stavebnou komisiou vytýčený vrátane časti pozemku pod vysokým napätím

elektrického vedenia a ochranným pásmom, ktoré viedlo cez stavebný pozemok s povinnosťou ohradiť
takto vytýčený pozemok, čo navrhovatelia realizovali. Pôvodný pozemok je vedený ako KN parc.č.
XXX záhrada o výmere XXX m2 a KN parc.č. XXX zastavaná plocha o výmere XXX m2, na ktorej
majú navrhovatelia postavený rodinný dom súp.č. XX. Časť ohradeného pozemku spolu so stavebným
pozemkom reálne predstavuje časť súčasnej KN parc.č. XXX. Navrhovatelia zdevastovaný pozemok
skultivovali ako svoj vlastný ako súčasť svojej záhrady a užívali ho nepretržite od roku 1966. Na
základe toho navrhovatelia vlastnícke právo vydržali k pozemku č. XXX/X. Na základe uplatneného

nároku odporcov v rade 1/-3/ rozhodol príslušný pozemkový úrad o vydaní nehnuteľností, na základe
čoho odporcovia v rade 1/-3/ sú zapísaní ako spoluvlastníci danej nehnuteľnosti, pričom parc.č. XXX/
X podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX predstavuje parc.č. XXX/X o výmere XXX m2. Majú za
to, že nebola splnená zákonná podmienka - prechod vlastníctva na štát vyvlastnením bez vyplatenianáhrady. Správny orgán v konaní o vydanie pozemku s navrhovateľmi nekonal. Pôvodným vlastníkom
vyvlastnených pozemkov bolo vyhovené ohľadom náhrady za vyvlastnené pozemky vo finančnej forme.
Vyplatenie finančnej náhrady bolo pôvodným vlastníkom vyplatené na základe platobného výmeru

z 08.12.1969 v rozsahu rozhodnutia finančného odboru ONV Žilina formou poukázania náhrady za
vyvlastnený pozemok do notárskej úschovy. S poukazom na nesplnenie reštitučných podmienok označili
ako účastníka konania aj odporcu v rade 4/.
Spolu s návrhom navrhovatelia predložili výpis z listu vlastníctva č.XX, č.XXXX, č. XXXX; geometrický
plán č. XXX/XXXX; kópiu z katastrálnej mapy zo dňa XX.XX.XXXX.

Súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania,
svedkov, vyjadrením sa právnych zástupcov ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria
obsah spisu, a to predovšetkým výpis z LV č. XX, č. XXXX, č. XXXX, výkaz výmer, kópia z katastrálnej
mapy, podanie právneho zástupcu navrhovateľa z 20.02.2008, geometrický plán č. XXX/XXXX, kópia z
katastrálnej mapy z XX.XX.XXXX, prehlásenie Z. W., prehlásenie H. W., úhrada kúpnej ceny, platobný

poukaz, podanie právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 10.04.2008 spolu s listami vlastníctva,
podanieprávnehozástupcunavrhovateľovzodňa14.04.2008,LVč.XXXX,kópiazkatastrálnejmapy,LV
č. XXXX, vyvlastňovací súpis k č. XXX/XX-S.-XXXX-XXX s geometrickým plánom, rozhodnutie zo dňa
27.04.1965, rozhodnutie o prípustnosti stavby zo dňa 28.04.1964, rozhodnutie o pridelení pozemku do
osobného užívania zo dňa 17.12.1966, podanie odporcov zo dňa 29.04.2008, LV č. XXXX, geometrický

plán z 28.05.2005, rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Žiline zo dňa 25.02.2005, podanie
odporcu v rade 4/ zo dňa 14.07.2008 a podanie právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 08.12.2008,
podanie právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 12.08.2009, podanie Krajskej prokuratúry v Žiline
zo dňa 25.08.2009, podanie Obvodného pozemkového úradu v Žiline zo 04.09.2009, rozhodnutie
Okresného úradu v Žiline zo dňa 23.07.2001, 27.03.2002, z 25.02.2005, podanie Ministerstva vnútra

SR zo dňa 08.09.2009, podanie právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 16.11.2009, z 26.11.2009,
rozhodnutie Okresného úradu v Žiline zo dňa 23.07.2001, z 27.03.2002, rozhodnutia č. P.-XXXX/
XXXX, XXXX/XX a rozhodnutie XX/XXXX, výnimka z ocenenia P. XXXX/XXXX opis L.-XXXX/XX,
rozhodnutie Okresného národného výboru P. XXX/XX, XXXX/XX, identifikácia parciel č. XXX/XX,
XXXX/XX, kópia z katastrálnej mapy z 01.10.2010, prehlásenie H. W. zo dňa 15.04.2008, podanie

právneho zástupcu navrhovateľov z 30.12.2010, podanie navrhovateľa zo dňa, opravujem označené
pod uvedením majetkoprávne vyporiadanie adresované Mestskému úradu, vyjadrenie Mestského úradu
v Žiline zo 16.11.1995, podanie Mestského úradu Žilina zo dňa 10.04.1991, 16.05.1991, žiadosť o
vyjadrenie k zámeru navrhovateľky v rade 2/, žiadosť o vymedzenie stavebného pozemku z 03.10.1990,
žiadosť navrhovateľky zo dňa 22.02.1991, doplnenie žiadosti Obvodného úradu životného prostredia

zo 04.03.1991, vyjadrenie k možnosti výstavby zo dňa 13.05.1991, kópie rozhodnutia o prípustnosti
stavby z 28.04.1965, interné rozhodnutie o umiestnení stavby rodinného domu z 27.04.1965 a kópia
predvolanky, ako aj pripojené spisy tunajšieho súdu B. XXX/XX H. J. XXXX/XXXX.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 70 ods. 1 Zákona č. 165/1995 Z.z. údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa

nepreukáže opak.
Podľa § 70 ods. 2 Zákona č. 162/1995 Z.z. údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam
parcelné číslo geometrické určenie nehnuteľností, druh pozemku, geometrické určenie a výmera
katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej
hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových

bodových poliach, údaje o bodových poliach ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné
a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako
parcela reg. E.
Podľa § 7 písm. c) Zákona č. 165/1995 Z.z. kataster obsahuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje
o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len vlastník) a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej

len oprávnená osoba), ak ide o fyzickú osobu meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia,
rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj
údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.Vzhľadom na predmet konania súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia na navrhovanom určení.

Z listu vlastníctva č. XX vyplýva, že vlastníkmi parc. KNC č. XXX a parc. KNC č. XXX sú navrhovatelia
v podiele 1/1 ako bezpodieloví spoluvlastníci.
Na danom liste vlastníctva je uvedené - pôvodná parcela XXX/XX-XX/XX.

Z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že vlastníkmi parc. KNC č. XXX, XXX, XXX/XX H. XXX/X je odporca

v rade 1/ v podiele 1, odporca v rade 2/ v podiele 1 a odporca v rade 3/ v podiele 1.
Súd zistil, že parc.č. XXX o výmere XXX m2 bola geometrickým plánom zo dňa XX.XX.XXXX
vyhotoveného P..X. rozdelená na parc.č. XXX/X o výmere XXX m2 a na parc.č. XXX/X o výmere XXX
m2. (l.č. 64 obsahu spisu)
Teda sporná nehnuteľnosť parc.č. XXX/X bola pôvodne súčasťou parc.č. XXX, ttp o výmere XXX m2 od
doby jej vyvlastnenia až do roku 2005.

Odporca v rade 4/ namietal svoju vecnú legitimáciu, ktorú navrhovatelia odvodzujú od nesplnenia
reštitučnýchpodmienok,pričomvychádzazustanovenízák.č.229/1991Zb.,podľaktoréhovšakvydania
nehnuteľnosti sa možno domáhať len voči povinným osobám, ktorými sú vlastníci sporného pozemku.
Odporca v rade 4/ však nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. A ak navrhovatelia poukazujú na

nedostatky pri vydávaní nehnuteľnosti príslušným obvodným úradom, v tomto smere nie je daná
zodpovednosť odporcu v rade 4/ a taktiež nie je to predmetom tohto konania.
Navrhovateľ trval na pasívnej legitimácii odporcu v rade 4/ z dôvodu, že reštitučný nárok nie je
zákonný, čím sa dostane do pôvodného vlastníctva odporca v rade 4/ a pri rozšírenom návrhu, ktorým
pôvodne žiadal určiť, že odporca v rade 4/ je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, zmení sa postavenie

navrhovateľov tým, že by odkúpili danú nehnuteľnosť od odporcu v rade 4/. Takýto dôvod je však
irelevantný. Súd poukazuje, že navrhovatelia návrh na také určenie označili ako samostatný návrh, ktorý
je vedený pod iným číslom konania.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd má za to, že je daný naliehavý právny záujem na takom určení,

ale len voči odporcom v rade 1/ - 3/.
Naliehavý právny záujem na takom určení voči odporcovi v rade 4/ nie je daný; súd nemal preukázanú
vecnú legitimáciu odporcu v rade 4/ v tomto konaní, predmetom ktorého je určenie vlastníckeho práva.
Predmetnoužalobouourčenívlastníckehoprávanavrhovateľovsapostavenieodporcuvrade4/nijakým
spôsobom nezmení.

Z uvedených dôvodov súd návrh voči odporcovi v rade 4/ zamietol.

Odporcovia v rade 1/-3/ trvali na tom, že je dané spoluvlastníctvo odporcov v rade 1/-3/ k predmetnej
nehnuteľnosti a parc.č. XXX/X nikdy nebola daná do užívania navrhovateľom. Navrhovatelia si nemôžu
nárokovať vlastníctvo z dôvodu protiprávneho ohradenia plotom.

Sporný pozemok , ktorý bol vo vlastníctve ich predchodcov v celosti, bol vyvlastnený a určený
k výstavbe N.. Časť z tohto pozemku bola od roku 1958 určená na vedenie vysokého napätia
2x 110 kV, ktoré bolo zdemontované v roku 1987. Pozemok pod týmto vedením bol v užívaní
Stredoslovenských energetických závodov a preto nebol pravidelne kosený a tak podľa navrhovateľov
bol vraj zdevastovaný.

V čase výstavby rodinných domov v X. od roku 1965 boli pozemky od predchodcov vyvlastnené a boli
Okresným národným výborom prideľované stavebníkom, ohradenie sporného pozemku si navrhovatelia
vykonali neoprávnene a s vedomím, že im nepatrí. Svojvoľne si ho pripojili k vedľajšej parcele - záhrade.
Počas existencie vysokého napätia platil zvláštny bezpečnostný režim pod týmto vedením. Po jeho
zdemontovaní v roku 1987 si tento pozemok navrhovatelia prisvojili tak, že ho pripojili k záhrade - parc.č.

XXX. Podľa ich názoru je klamstvo tvrdenie navrhovateľov, že tento pozemok užívali navrhovatelia od
roku 1966.
V roku 1992 odporcovia v rade 1/-3/ si reštitučným nárokom uplatnili požiadavku na vrátenie tohto
pozemku, čo sa aj rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Žiline stalo. Odporcom bolo priznané
vlastníctvo k danému pozemku.

Celá parc.č. XXX bola vyvlastnená k výstavbe N., ale pod vedením N. sa nemohlo realizovať, preto bola
pôvodným vlastníkom po uplatnení reštitučného nároku vrátená.Z listu vlastníctva č. XXXX je ako titul nadobudnutia u odporcu v rade 3/ uvedené rozhodnutie ObPÚ č.
XXXX/XXXXX/OPÚ/R zo dňa 25.02.2005 a u odporcov v rade 1/ a 2/ je uvedené rozhodnutie ObPÚ č.
XXXX/XXXXX/OPÚ/R zo dňa 25.02.2005.

Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. XXXX/XXXXX/OPÚ/R zo dňa 25.02.2005
vyplýva, že odporcovi v rade 3/ ako dedičovi po oprávnenej osobe sa priznáva vlastnícke právo k parc.č.
XXX, ttp o výmere XXX m2 s uvedením pkn parc.č. XXX.
Z rozhodnutia vyplýva, že do účinnosti zákona o pôde neboli KN parc.č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X

pridelené fyzickým osobám v rámci osobného užívania na účely individuálnej bytovej výstavby v zmysle
vyvlastňovacieho rozhodnutia, doposiaľ boli zapísané na liste vlastníctva pre Mesto Žilina a vzhľadom
k tomu, že správny orgán nezistil v konaní prekážky pre ich vydanie, rozhodol o priznaní vlastníckeho
práva v prospech odporcu v rade 3/ po oprávnenej osobe.
Z identifikácie nehnuteľnosti bolo tiež zistené, že KN parc.č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX,
XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X sú vo vlastníctve fyzických osôb

alebo sú zastavené. Podľa rozhodnutia o vyvlastnení nehnuteľností v k.ú. X. č. P.-XXXX/XXXX sa pre
uskutočneniestavbyDomuslužiebapreindividuálnubytovúvýstavbuvyvlastniliznehnuteľnostivedenej
v pkn. vl. č. XX, parc.č. XXX časť označená v geometrickom pláne č. XXX/XX-S.-XXX-XXX číslom „1“
o výmere XXXX m2 a časť označená číslom „2“ o výmere XXXX m2. Na základe výnimky z ocenenia
pre vyvlastnenie stavebného pozemku z XX.XX.XXXX bola upravená náhrada za pozemok parc.č.

XXX o výmere XXXX m2. Poskytnutie finančnej náhrady bolo preukázané podacími lístkami č. XXXXX
H. Č.. XXXXX z XX.XX.XXXX, ktorými bola na meno Š..Z. H. C..P. preukázaná finančná náhrada za
vyvlastnenú časť o výmere XXXX m2. Preto uvedeným rozhodnutím nebolo priznané vlastnícke právo,
ani nárok na náhradu, nakoľko z parc. KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX bolo
preukázané poskytnutie finančnej náhrady dedičovi po oprávnenej osobe. (l.č. 65 obsahu spisu)

Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. XXXX/XXXXX/OPÚ/R zo dňa XX.XX.XXXX
vyplýva, že odporcovi v rade 2/ ako dedičovi po oprávnenej osobe a odporcovi v rade 1/ ako oprávnenej
osobe sa priznáva vlastnícke právo k parc.č. XXX, ttp o výmere XXX m2 s uvedením pkn parc.č. XXX,
a to každý v podiele 1/4.

Z rozhodnutia vyplýva, že do účinnosti zákona o pôde neboli KN parc.č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X
pridelené fyzickým osobám v rámci osobného užívania na účely individuálnej bytovej výstavby v zmysle
vyvlastňovacieho rozhodnutia, doposiaľ boli zapísané na liste vlastníctva pre Mesto Žilina a vzhľadom
k tomu, že správny orgán nezistil v konaní prekážky pre ich vydanie, rozhodol o priznaní vlastníckeho
práva v prospech odporcu v rade 1 a 2/.

Podľa rozhodnutia o vyvlastnení nehnuteľností v k.ú. X. č. P.-XXXX/XXXX sa pre uskutočnenie stavby
Domu služieb a pre individuálnu bytovú výstavbu vyvlastnili z nehnuteľnosti vedenej v pkn. vl. č. XX,
parc.č. XXX časť označená v geometrickom pláne č. XXX/XX-S.-XXX-XXX číslom „1“ o výmere XXXX
m2 a časť označená číslom „2“ o výmere XXXX m2. Na základe výnimky z ocenenia pre vyvlastnenie
stavebného pozemku z 11.09.1969 bola upravená náhrada za pozemok parc.č. XXX o výmere XXXX

m2. Poskytnutie finančnej náhrady bolo preukázané podacími lístkami č. XXXXX H. Č.. XXXXX Z.
XX.XX.XXXX, ktorými bola na meno Š..Z. H. C..P. preukázaná finančná náhrada za vyvlastnenú časť
o výmere XXXX m2. Preto uvedeným rozhodnutím nebolo priznané vlastnícke právo, ani nárok na
náhradu, nakoľko z parc. KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX bolo preukázané
poskytnutie finančnej náhrady dedičovi po oprávnenej osobe bol priznaný nárok na náhradu. nebola

prevzatá náhrada za nehnuteľnosti.
Povinná osoba - Mesto Žilina sa listom zo dňa 16.07.2001 vyjadrilo, že súhlasí s vydaním častí pkn.
parc. č. XXX, XXX totožných s KN parc.č. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X oprávneným osobám z dôvodu, že
tieto pozemky sú nezastavané a sú využívané na poľnohospodárke účely. (l.č. 69 obsahu spisu)

Navrhovatelia trvali na tom, že právnym predchodcom odporcov bola vyplatená suma za necelé tri
hektáre, teda za takú výmeru, ktorá bola vyvlastnená.

Odporcovia nepopreli, že dostali finančnú náhradu, ale tvrdili, že to bolo za iné pozemky a nie za spornú
nehnuteľnosť.

Podľa uvedenia odporkyne v rade 1/ jej právni predchodcovia mali vyplatenú iba časť parc. č. XXX, ktorá
bola vyvlastnená a za zvyšnú časť parc.č. XXX (tá, čo nie je pri dome odporcu v rade 1/, ale oproti zacestou) nebolo vyplatené a nevyplatená časť parc.č. XXX zahŕňa parc.č. XXX/X, ktorá je predmetom
konania. (l.č. 11 a 45/2 obsahu spisu)
Aj odporca v rade 3/ potvrdil, že vyplatená bola náhrada len za časť parc.č. XXX, a to tak, ako to vyplýva

z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Žiline.

Súd mal zistené, že rozhodnutím ONV - odbor výstavby v Žiline zo dňa XX.XX.XXXX, č. P..-XXXX/XXXX
bola vyvlastnená z nehnuteľnosti vedenej v pkn vl.č. XX parc.č. XXX roľa o výmere X ha XX ar XX
m2 časť označená v geometrickom pláne číslom „1“ o výmere XXXX m2 a časť označená číslom „2“

o výmere XX ar XX m2.
Rozhodnutím ONV v Žiline zo dňa 07.09.1967 bolo pozmenené rozhodnutie č. P.-XXXX/XX zo dňa
26.08.1965 tak, že za 4.100 m2 patrí vlastníkom parc.č. XXX náhradný pozemok z národného majetku
a za XXX m2 a XXXX m2 finančná náhrada.
Podľa listu ONV v Žiline zo dňa 11.09.1969 vo veci výnimky z ocenenia pri vyvlastnení stavebného
pozemku bola upravená náhrada za pozemok parc.č. XXX, k.ú. X. o výmere XXXX m2 bývalým

vlastníkom s uvedením, že tento pozemok bol vyvlastnený rozhodnutím zo XX.XX.XXXX č. P.-XXXX/XX.

Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Žiline č. XXXX/XXXXX/OPÚ/R zo dňa 25.02.2005
vyplýva, že z parc. KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX bolo preukázané
poskytnutie finančnej náhrady dedičovi po oprávnenej osobe. (l.č. 65 obsahu spisu)

Právny zástupca navrhovateľov správne tvrdil, že podľa vtedajšej právnej úpravy bolo možné prideliť
pozemok do XXX m2, v súlade s čím bol pridelený sporný pozemok navrhovateľom.

Súd však poukazuje na to, že v tom čase, kedy malo dôjsť k takému prideleniu, sporná parcela bola

súčasťou parc.č. XXX ako celku, a táto parcela bola rozdelená až na základe geometrického plánu v
roku XXXX aj na parc.č. XXX/X.

Súd mal zistené, že sporná nehnuteľnosť parc.č. XXX/X bola pôvodne súčasťou parc.č. XXX, ttp o
výmere XXX m2, a to od doby jej vyvlastnenia (vtedy vedenou ako parc. č. XXX/XX) až do roku 2005.

Odporcovia poukázali, že ak by bolo tvrdenie navrhovateľov pravdivé, tak stavebná komisia by musela
parc.č. XXX o výmere XXX m2 geometrickým plánom rozdeliť a vytvoriť z nej minimálne 2 nové parcely,
ktoré by museli mať nové označenie. Z takého konania by však musel existovať záznam, ale tieto
skutočnosti navrhovatelia nepreukázali.

Navrhovatelia si museli byť vedomí, že daná nehnuteľnosť im nebola pridelená, keďže nebola uzavretá
žiadnadohodaoprideleníavytýčeniehranícniejetitulprenadobudnutiaoprávneniaosobnéhoužívania.

Navrhovatelia tvrdili, že dôvod na priznanie reštitúcie odporcom v rade 1/-3/ je nezákonný a
nezodpovedá skutočnosti a že stavebnou komisiou na mieste samom bol pridelený sporný pozemok a

daný príkaz ho oplotiť.

Je však nepochybné, že vytýčenie hranice nie je žiadny titul k nadobudnutiu vlastníckeho práva a pod. a
taktiež také tvrdenia navrhovateľov je zavádzajúce, keďže vedeli, že užívať pozemok mohli na základe
dohody o osobnom užívaní a k žiadnej takej dohode ohľadom predmetnej nehnuteľnosti nedošlo. Pokiaľ

navrhovatelia upravili daný pozemok, skultivovali ho, je to irelevantné pre určenie vlastníckeho práva.

Podľa uvedenia odporkyne v rade 1/ navrhovatelia si oplotili predmetnú nehnuteľnosť až v roku 1987,
kedy bolo vysoké napätie odstránené. Predtým nebolo možné oplotenie z dôvodu umiestnenia stožiaru
vysokého napätia a potreby prístupu k nemu.

Navrhovatelia tvrdili, že pozemok oplotili v roku 1966, čo preukazovali písomnými čestnými vyhláseniami
H..W. H. Z. W..
Odporcovia namietali tieto vyhlásenia tak, že H..W., ktorý nie je bezprostredný sused navrhovateľov,
uviedol, že jeho syn si postavil dom na pozemku, ktorý mu daroval, ako aj na parc.č. XXX/X, ktorú kúpil

od odporcov. A predsa sporný pozemok nemohol byť ani oplotený z dôvodu, že tam bolo vedené vysoké
napätie a preto pozemok nemohol byť ohradený, ani nikým užívaný. (l.č. 240 obsahu spisu)
- Súd poukazuje, že z tohto prehlásenie vyplýva tvrdenie H..W., že „bývalé MNV“ navrhovateľom uložilo
ohradiť parc.č XXX/X, od kedy navrhovatelia užívali túto parcelu. Súd má však za to, že „uloženie ohradiťparc.č. XXX/X“, nezakladá vlastnícke právo k tomuto pozemku. Pre vydržanie je nepostačujúce, ak
navrhovatelia tvrdia, že z toho dôvodu danú parcelu užívali ako svoje vlastníctvo.
Čo sa týka prehlásenia Z..W., tá mala v prehlásení tvrdiť, že navrhovatelia spornú parc.č. XXX/X užívajú

od 60.rokov. Odporcovia poukázali na to, že menovaná sa narodila v roku XXXX.
Z uvedeného je zrejmé, že menovaná nemohla hodnoverne vedieť, že navrhovatelia užívajú spornú
nehnuteľnosť od 60.rokov, keďže vtedy ešte nežila.
Taktiež namietali aj N.. C., ktorý sa narodil v roku XXXX, čiže v roku XXXX mal 7 rokov, k predmetnému
pozemku nemal žiadny vzťah, v tom čase tam nebýval a ničím nebolo preukázané, že by sa v tom veku

zaujímal o to, ako komisia MNV X. pozemok zamerala a nariadila ho oplotiť.
Súd má za to, že je zároveň aj nepravdepodobné, aby 7 - ročné dieťa toto vnímalo a chápalo.

S poukazom na uvedené súd nepovažoval prehlásenia H..W., Z..W. H. N.. C. za hodnoverné, v dôsledku
čoho súd nemal preukázané oplotenie od roku 1966.
Ani svedok T..O. nepotvrdil, že navrhovateľom bolo uložené oplotiť predmetný pozemok. Dokonca ani

nevedel uviesť, kto ten plot staval.

Súd poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý uviedol, že navrhovatelia užívali
parc.č. XXX/X, keď im bol pridelený vedľajší pozemok parc.č. XXX H. XXX, ktoré následne ohradili a
užívali a tak splnili podmienky vydržania, pretože tieto nehnuteľnosti užívajú doposiaľ.

Zároveň však dodal, že ak súd nedospeje k názoru, že sporná nehnuteľnosť je navrhovateľmi vydržaná,
žiadal určiť, že vlastníkom spornej nehnuteľnosti je odporca v rade 4/. Následne však uviedol, že také
určenie je samostatný návrh, preto ho žiadal z toho konania vylúčiť a konať iba o určenie vlastníctva
navrhovateľov.
Z uvedeného vyplýva špekulatívnosť a účelovosť tvrdení navrhovateľov, keď na jednej strane žiadajú

určiť ich vlastníctvo z dôvodu vydržania a na druhej strane tvrdia, že vlastníkom je odporca v rade 4/.
Teda samotní navrhovatelia nemajú ustálený skutkový stav. Zároveň súd poukazuje, že navrhovatelia
viackrát v priebehu konania menili svoj návrh v časti špecifikovania nehnuteľnosti. Pôvodne žiadali určiť
vlastníctvo k parc.č. XXX/X o výmere XXX m2, následne k parc.č. XXX/X o výmere XXX m2.
Zároveň súd poukazuje, že rozhodnutie o vyvlastnení je právoplatné, na základe čoho pri uplatnení

reštitučného nároku odporcovia v rade 1/-3/ sa stali vlastníkmi spornej nehnuteľnosti.
Navrhovatelia na jednej strane teda tvrdia, že nehnuteľnosť vydržali a zároveň, že je vo vlastníctve
odporcu v rade 4/ a taktiež žiadali Mestský úrad v Žiline o pridelenie predmetného pozemku, ktorý ich
však odporučil informovať sa o možnosti kúpy parcely č. XXX až po 30.09.1991 z dôvodu možného
uplatnenia reštitučného nároku.

Dokonca v žiadosti navrhovateľky v rade 2/ zo dňa 22.02.1991 adresovanej Mestskému úradu v Žiline
navrhovateľka v rade 2/ uvádza, že vlastníkom parc.č. XXX je Čsl.štát - MsNV Žilina s tým, že uvedená
parcela bola až do preloženia vysokého napätia ochranným pásmom, ktoré užíva bezodplatne a chce
užívaný priestor majetkovo vysporiadať. (l.č. 301 obsahu spisu).
Z uvedeného je zrejmé, že navrhovatelia si boli vedomí toho, že nie sú vlastníkmi spornej nehnuteľnosti.

Čo sa týka vydržania, odporcovia poukázali na list navrhovateľa v rade 1/ zo dňa 06.03.1992, ktorý bol
odpoveďou ich výzvy, aby ukončil užívanie spornej nehnuteľnosti, navrhovateľ v danom liste uviedol, že
z úžitku nevystupuje a neprichádza s nimi žiadny úradný styk, nakoľko vlastníkom je štát. Odporcovia
poukázali na to, že nie je možné vydržať vec, ktorej vlastník bol známy. V danom prípade navrhovateľ

v liste priznal, že vedel, že nie je vlastníkom. Dokonca navrhovatelia začali konať tak, že požiadali
o pridelenie daného pozemku do užívania, čo im bolo zamietnuté. Poukázali, že vlastník spornej
nehnuteľnosti bol vždy známy.
Právna zástupkyňa odporcu v rade 4/ správne poukázala na to, že nebolo preukázané splnenie
podmienok pre vydržanie, nakoľko nestačí len subjektívne presvedčenie navrhovateľov, ale sú potrebné

aj objektívne okolnosti, ktoré však neboli preukázané.
Aj právny zástupca navrhovateľov na pojednávaní dňa 03.05.2012 uviedol, že pozemok nebol nikým
užívaný a že navrhovatelia dostali poverenie ten pozemok obhospodarovať. Teda tvrdí, že nebol nikým
užívaný, ale zároveň tvrdí, že navrhovatelia ho užívali od roku 1966. Súd zároveň poukazuje, že ak
pozemok nebol užívaný, neznamená to, že navrhovatelia ho mohli užívať. Je nepochybné, že pozemok

bol vyvlastnený a teda bol vo vlastníctve štátu, a to až do uplatnenia reštitučného nároku.
Čo sa týka údajného poverenia na obhospodarovanie spolu s príkazom oplotiť, súd žiadne uvedené
poverenie na obhospodarovanie nemal riadne a hodnoverne preukázané.Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods.3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 872 ods.1 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa

doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti
tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave
vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté.
Podľa § 872 ods.4 Občianskeho zákonníka ak právo osobného užívania k zastavanému alebo
nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto zákona bezpodielovými

spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak zaniklo, stávajú sa
podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.
Podľa § 872 ods.6 Občianskeho zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto
zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody
o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca

mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Oprávnená držba spočíva v dobrej viere držiteľa, ktorá sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok
vznikpráva.Dobrávieramusíbyťpodloženákonkrétnymiokolnosťami,zktorýchjemožnéusúdiť,žetoto

presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr.
existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti má
ten, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. (rozsudok 3Cdon 395/96) Platné

právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ide mu len o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp. že je subjektom držaného práva. Držiteľ musí byť v
dobrej viere, že je tu taký titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Spravidla
bude konať v skutkovom omyle, výnimočne môže ísť aj o omyl právny. Preto aj judikatúra žiada, aby
držiteľ bol objektívne v dobrej viere, že je tu taký titul, aj keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Oprávnená

držba sa teda opiera o omyl držiteľa, ktorý sa domnieva, že je subjektom držaného práva a počas celej
vydržacej doby nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Navrhovatelia nielenže nepreukázali 10-ročnú držbu sporného pozemku, ale nepreukázali ani
dobromyseľnosť držby nehnuteľnosti, nepreukázali oprávnenosť držby. Navrhovatelia mali, resp. mohli

mať vedomosť o tom, že sporný pozemok netvorí súčasť im prideleného pozemku, keďže nehnuteľnosti
na parc.č. XXX H. XXX boli navrhovateľom pridelené riadne, t.j. dohodou o osobnom užívaní
zaregistrovanou Štátnym notárstvom. Spornú nehnuteľnosť o výmere cca 2/3 im prideleného pozemku
si prihradili na základe zamerania hraníc na mieste komisiou MNV, pričom si však museli byť vedomí
toho, že zameranie, vytýčenie hraníc nie je titulom na nadobudnutie oprávnenia osobného užívania, na

užívanie nehnuteľnosti, keďže ostatný pozemok bol pridelený zaregistrovanou dohodou.
Nebol daný dôvod na ohradenie a obhospodarovanie, resp. akékoľvek iné užívanie spornej
nehnuteľnosti. Navrhovatelia nepreukázali povinnosť ohradiť pozemok a keby aj taká povinnosť
bola skutočne daná, neznamená to, že im bol pridelený pozemok; nemá to vplyv na nadobudnutie
vlastníckeho práva, ako aj získania presvedčenia o vlastníctve.

Navrhovatelia si v dôsledku vytýčenia hranice komisiou MNV k vlastnému pozemku prihradili ďalších
XXX m2 bez dohody o pridelení do osobného užívania a jej následnej registrácie. Súd poukazuje, že
týmto spôsobom presiahla výmera užívaných nehnuteľností výmeru skutočne prideleného pozemku
navrhovateľom.Súd má za to, že nie je možné posúdiť držbu ako oprávnenú aj s poukazom na výmeru prihradenej
nehnuteľnosti o výmere XXX m2, keďže dohodou navrhovateľom pridelený pozemok má rozlohu XXX
m2 a sporný pozemok výmeru XXX m2, pričom tieto dva pozemky nikdy netvorili celok. Navrhovatelia

museli tak vedieť, že „prihradením“ pozemku sa podstatne zväčšila výmera, než k akej boli oprávnení.
Nejde predsa len o „pár“ metrov, ale o XXX m2.
Tvrdenia navrhovateľov súd posúdil ako zavádzajúce a špekulatívne aj z toho dôvodu, že tvrdia, že
spornú nehnuteľnosť užívajú od roku 1966, avšak o zosúladenie stavu v ich prospech sa pokúsili až
podaním tejto žaloby, t.j. až v roku 2008.

Súd hodnotil dôkazy v zmysle ust. § 132 O.s.p., podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítanetoho,čouviedliúčastníci.Súdrozhodolvzmysle§153ods.1O.s.p.,podľaktoréhosúdrozhodne
na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré
neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním súd mal nepochybne preukázané, že na základe rozhodnutia o pridelení
pozemku do osobného užívania K.. XXXX/XXXX-XX/X zo dňa 17.12.1966 (l.č. 49 obsahu spisu)
navrhovateľom bol pridelený pozemok EN parc.č. XXX/XX o výmere XXX m2, ktorý zodpovedá
súčasným pozemkom CKN parc.č. XXX H. XXX spolu o výmere XXX m2 (aj na LV č.XX sú tieto pozemky

vedené na navrhovateľov).
Geometrický plán č. XXX/XXXX, ktorým bola rozdelená parc.č. XXX na parc.č. XXX/X H. XXX/X a
pozemky parc.č. XXX H. XXX na parc.č. XXX, parc. č. XXX/X H. XXX/X, nebol do katastra nehnuteľností
zapísaný, o čom svedčí to, že na kópii katastrálnej mapy z roku XXXX H. XXXX (l.č. 11 a 25) nie je
uvedené rozdelenie podľa tohto geometrického plánu.

Avšak geometrický plán č. XX/XXXX (l.č. 64), ktorým bola rozdelená parcela č. XXX na parc.č. XXX/X
(totožná s parc.č. XXX/X) a XXX/X (totožná s parc.č. XXX/X + XXX, Xm2 - trafostanica, stĺp el. vedenia),
bol do katastra nehnuteľností zapísaný, o čom svedčí to, že na kópii katastrálnej mapy z roku XXXX H.
XXXX (l.č. 11 a 25) je uvedené rozdelenie podľa tohto geometrického plánu.
Na základe rozhodnutia P.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a geometrického plánu XXX/XX-S.-XXX-

XXX (l.č. 45) bolo z pozemku PKN parc.č. XXX za náhradný pozemok vyvlastnená časť 1 o výmere
XXXX m2 a časť 2 o výmere XXXX m2, o čom svedčí aj vyvlastňovací súpis. (l.č. 45 a nasl.) Na
základe rozhodnutia P.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo toto rozhodnutie zmenené a za XXX m2
(800-2200) mala byť poskytnutá finančná náhrada a za zvyšok o výmere XXXX m2 mal byť poskytnutý
náhradný pozemok. Na základe rozhodnutia K.-maj./Má zo dňa 30.05.1969 a rozhodnutia P.-XXXX/

XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola časť pozemku PKN parc.č. XXX o výmere XXXX m2 (t.j. časť 2)
poskytnutázvýšenáfinančnánáhrada.TedaC..P.H.Š..Z.malabyťvyplatenánáhradavovýške6.763,20
Kčs. Z neznámeho dôvodu im bolo vyplatené o 1.000,- Kčs viac, čo vyplýva z platobného poukazu a
ústrižkov o zaplatení.
Z uvedeného vyplýva, že boli vyvlastnené časti 1 a 2 pozemku PKN parc.č. XXX (vložka 20) spolu o

výmere XXXX m2, pričom za časť 2 (menšiu časť) o výmere XXXX m2 bola poskytnutá finančná náhrada
a za zvyšok - časť 1 (väčšia časť) o výmere XXXX m2 mal byť poskytnutý náhradný pozemok.
Z predloženej identifikácie parciel (l.č. 230) a kópie katastrálnej mapy sa javí, že menšia časť o výmere
XXXX m2, za ktorú bola poskytnutá finančná náhrada, sa nachádza na pravej strane od cesty (CKN
parc.č. XXXXX/X) a väčšia časť o výmere XXXX m2, za ktorú mal byť poskytnutý náhradný pozemok,

sa nachádza na ľavej strane od cesty (CKN parc.č. XXXX/X). Toto potvrdzuje aj porovnanie stavieb z
vyvlastňovacieho súpisu (l.č. 45 rub) a z kópie katastrálnej mapy (l.č. 237).
Sporné pozemky CKN parc.č. XXX/X H. XXX patria do väčšej časti o výmere XXXX m2, za ktorú mal
byť poskytnutý náhradný pozemok a teda nebola za ne poskytnutá finančná náhrada.
Na to, aby bola nehnuteľnosť vydržaná, musia byť splnené súčasne podmienky - 1. spôsobilý predmet,

2. oprávnenosť držby, pri ktorej platí vyvrátiteľná domnienka oprávnenosti držby podľa § 130 ods.1
Občianskeho zákonníka, 3. nepretržitosť držby a 4. dlhodobosť, t.j. 10 rokov.
Podmienky 1., 3. a 4. pre vydržanie pozemkov navrhovateľmi v danom prípade možno posúdiť ako
splnené. Avšak 2.podmienka - oprávnenosť držby, nebola splnená. Katastrálny operát je verejný a každý
môžedoňnahliadaťarobiťsiznehovýpisy,odpisyalebonáčrtyvzmysle§68Katastrálnehozákona.Nie

je možné posúdiť, že držba bola dobromyseľná, keď pôvodný vlastník pôvodnej parc.č. XXX zapísanej
vo vložke XX bol známy a bol stále vedený vo vložke č. XX. Dokonca navrhovatelia vedeli, že nie sú
vlastníkmi danej nehnuteľnosti, keď žiadali MsÚ v Žiline o pridelenie, resp. o vyporiadanie a v žiadosti
aj označili vlastníka, čo uviedli aj vo vyššie spomínanom liste zo dňa 06.03.1992.Sporné pozemky neboli navrhovateľom nikdy pridelené do užívania, tieto si navrhovatelia svojvoľne
ohradiliaprivlastnili.Nepreukázaližiadnyrelevantnýtitul,nazákladektoréhobynehnuteľnosťužívalitak,
aby boli splnené podmienky vydržania. Určenie hranice a údajný a nepreukázaný pokyn na ohradenie

nezakladá dobromyseľnosť.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobný návrh zamietol.

Právny zástupca navrhovateľov navrhoval vykonať dôkazy - zabezpečenie listín, výsluch svedkov a

ohliadku na mieste samom, ako aj identifikáciu, resp. dopyt na správu katastra, avšak následne už trval
len na dopyte na správu katastra. Na iných navrhovaných dôkazoch už netrval, upustil od nich.
Súd v zmysle § 120 O.s.p. rozhodol, že ďalšie dokazovanie už nevykoná, nakoľko mal za to, že právny
zástupcanavrhovateľovnanavrhovanýchdôkazochokremdopytunasprávukatastraužnetrvaladôkaz,
na ktorom trval, je irelevantný pre tento predmet konania. Vzhľadom na predmet konania by vykonanie
navrhovaného dôkazu bolo neefektívne, pričom súd mal za to, že vykonané dokazovanie je postačujúce

pre zistenie skutkového stavu. Navrhované dôkazy by nemali vplyv na rozhodnutie veci. Súd opätovne
zdôrazňuje, že právny zástupca navrhovateľov na navrhovaných dôkazoch netrval okrem uvedeného.
Vykonanie navrhovaného dôkazu by nemalo vplyv na posúdenie otázky vydržania vlastníckeho práva
k spornej nehnuteľnosti navrhovateľmi, čo bolo predmetom konania a teda ďalšie vykonanie takého
návrhu by bolo nadbytočné. Taký dôkaz nie je relevantný pre toto konanie, predmetom ktorého je určenie

vlastníckeho práva z dôvodu vydržania.
Súd dospel k záverom vyššie uvedeným, pre ktoré žalobný návrh zamietol.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a predložené listiny súd ďalej nevykonal uvedený navrhovaný dôkaz.

Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd návrh navrhovateľov zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa§151ods.2O.s.p.akúčastníkvlehotepodľaodseku1trovynevyčísli,súdmupriznánáhradutrov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak

takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Nakoľko súd návrh navrhovateľov v rade 1/ a 2/ zamietol voči odporcom v rade 1/ až 4/, úspešným

účastníkom v tomto konaní boli odporcovia v rade 1/ až 4/, ktorým na základe uvedeného tak prináleží
náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči navrhovateľom v rade 1/ a 2/. Súd v danej veci
nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré by odporcom ako
úspešným účastníkom nepriznal náhradu trov konania voči navrhovateľom.

Odporcovia v rade 1/ až 3/ si uplatnili náhradu trov konania, ktorým bola priznaná náhrada trov konania
s tým, že výška bude uvedená v tomto písomnom vyhotovení. Nakoľko si však odporca v rade 1/ - 3/
v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia nevyčíslili trovy konania a zo spisu
im žiadne trovy konania nevyplývajú, súd im náhradu trov konania nepriznal a rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to v súlade s § 151 ods.2 O.s.p., podľa ktorého ak účastník

v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a vtakom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Odporcom v rade 1/ a 3/ síce uznesením č.k. 18C/19/2008-105 zo dňa 20.11.2008 bola uložená
povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia vo
výške 2.000,-Sk, súd však poukazuje na to, že odporcovia v rade 1/ až 3/ neboli úspešní v odvolacom
konaní a preto im neprináleží náhrada týchto trov konania - súdneho poplatku za odvolanie proti
uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 18C/19/2008-95 zo

dňa 24.10.2008nariadilpredbežnéopatrenieauložilodporcompovinnosť nenakladaťsnehnuteľnosťou
parc. č. XXX/X vedenou Správou katastra v Ž., zapísanou na liste vlastníctva č. XXXX, nachádzajúcou
sa v katastrálnom území Ž., okres Ž., obec Ž. tak, že sú povinní sa zdržať konania, ktorého výsledkom by
bolo scudzenie, zaťaženie alebo prenechanie nehnuteľnosti za odplatu. Odporcovia proti predmetnému
uzneseniu podali odvolanie, Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8Co/383/2008-115 zo dňa 30.01.2009
potvrdil uznesenie okresného súdu.

Podľa § 20b vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1.júnom 2010, patrí advokátovi odmena
podľa doterajších predpisov (súd priznal odporcovi v rade 4/ za konkrétny úkon právnej služby odmenu
podľa vyhlášky platnej a účinnej v čase uskutočnenia úkonu).

Súd nepriznal náhradu trov konania zvýšenú o 19% DPH z režijného paušálu za úkony pred 01.06.2009,
pretože v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhlášky sa o DPH zvyšuje len odmena advokáta určená podľa § 9 až
§ 14 cit. vyhlášky (v tomto smere súd poukazuje aj na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu SR na zjednotenie výkladu ust. § 18 ods. 3 v nadväznosti na ust. § 9 až 17 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v súvislosti s určením položiek, na ktoré sa vzťahuje daň z pridanej hodnoty, sp. zn. Tpj 42/2007
prijatého dňa 20.05.2008, podľa ktorého: „Advokátovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, sa
zvyšuje tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb o daň z pridanej hodnoty.

Náhrada hotových výdavkov ako napr. režijný paušál, cestovné a náhrada za stratu času, je upravená
v ustanoveniach § 15 až 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto nie je možné si z náhrady hotových
výdavkov uplatniť daň z pridanej hodnoty, lebo uvedená vyhláška obsahuje presný enumerát úkonov
podliehajúcich dani z pridanej hodnoty, medzi ktoré táto nepatrí. Za náhradu hotových výdavkov sa

nevzťahuje povinnosť odviesť daň z pridanej hodnoty, lebo nemá charakter protihodnoty "za poskytnutie
služby uskutočnenej za protihodnotu zdaniteľnou osobou" v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty.“). Odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty len
za úkony uskutočnené po 01.06.2009, pričom výška DPH do 31.12.2010 predstavovala výšku 19%.
Súd poznamenáva, že za úkony uskutočnené do 31.12.2010 patrí DPH vo výške 19% a za úkony po

01.01.2011 patrí DPH vo výške 20%.
Odporca v rade 4/ si uplatnil náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia v celkovej výške 543,-
eur za úkony právnej služby: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia v sume 48,63 eur + režijný paušál,
2/ vyjadrenie k návrhu zo dňa 14.07.2008 v sume 48,63 eur + režijný paušál, 3/ pojednávanie dňa
19.11.2009 v sume 13,37 eur + režijný paušál, 4/ pojednávanie dňa 29.07.2010 v sume 55,49 eur +

režijný paušál, 5/ pojednávanie dňa 07.10.2010 v sume 13,87 eur + režijný paušál, 6/ pojednávanie
dňa 10.12.2010 v sume 13,87 eur + režijný paušál, 7/ pojednávanie dňa 12.05.2011 v sume 57,- eur +
režijný paušál, 8/ pojednávanie dňa 23.09.2011 v sume 57,- eur + režijný paušál, 9/ pojednávanie dňa
24.02.2012 v sume 14,67 eur + režijný paušál, 10/ pojednávanie dňa 03.05.2012 v sume 58,69 eur +
režijný paušál (režijný paušál uplatnený v sume 2 x 6,31 eur, 1 x 6,95 eur, 3 x 7,21 eur, 2 x 7,41 eur,

2 x 7,63 eur) + 20% DPH.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb,súdpreskúmalodporcomvrade4/uplatnenéprávonanáhradutrovkonaniaapriznalmu titulom
trov právneho zastúpenia sumu 487,01 eur, pozostávajúcu:

Trovy pôvodného právneho zástupcu odporcu v rade 4/ Y.. Z.:
1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11.04.2008 v sume 48,63 eur podľa
§ 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 6,31 eur podľa § 16 ods.
3 cit. vyhlášky + 19% DPH z odmeny podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 9,24 eur, spolu suma 64,18 eur,2/ za úkon právnej služby - vyjadrenie k návrhu zo dňa 14.07.2008 v sume 48,63 eur podľa § 11 ods.
1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 6,31 eur podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhlášky + 19% DPH z odmeny podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 9,24 eur, spolu suma 64,18 eur,

3/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 19.11.2009 (pojednávanie odročené) v sume
13,37 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 5 cit. vyhlášky + režijný paušál
v sume 6,95 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18
ods. 3 cit. vyhl. v sume 3,86 eur, spolu suma 24,18 eur,
4/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 29.07.2010 v sume 55,49 eur podľa § 11 ods.

1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,21 eur podľa § 16 ods. 3
cit. vyhlášky + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 11,92 eur,
spolu suma 74,62 eur,
5/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 07.10.2010 (pojednávanie odročené) v sume
13,87 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhlášky + režijný
paušál v sume 7,21 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu podľa

§ 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 4,01 eur, spolu suma 25,09 eur,
6/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 10.12.2010 (pojednávanie odročené) v sume
13,87 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhlášky + režijný
paušál v sume 7,21 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu podľa
§ 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 4,01 eur, spolu suma 25,09 eur,

Trovy právneho zástupcu odporcu v rade 4/ Advokátskej kancelárie Y.. Y. T. &. Y.. T. W., U..G..C..:
7/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 12.05.2011 v sume 57,- eur podľa § 11 ods. 1
písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 cit.
vyhlášky + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 12,89 eur, spolu
suma 77,30 eur,

8/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 23.09.2011 (pojednávanie odročené) v sume
14,25 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhlášky + režijný
paušál v sume 7,41 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu podľa
§ 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 4,34 eur, spolu suma 26,-eur,
9/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 24.02.2012 (pojednávanie odročené) v sume

14,68 eur podľa § 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 5 písm. b) cit. vyhlášky + režijný
paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu podľa
§ 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 4,47 eur, spolu suma 26,78 eur,
10/ za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 03.05.2012 v sume 58,69 eur podľa § 11 ods.
1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,63 eur podľa § 16 ods. 3 cit.

vyhlášky + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. v sume 13,27 eur, spolu
suma 79,59 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Nazákladeuvedenéhosúnavrhovateliavrade1/a2/povinníspoločneanerozdielnenahradiťodporcovi
v rade 4/ trovy konania spolu v sume 487,01 eur a to na účet právneho zástupcu odporcu v rade 4/, v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).