Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/268/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234453
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234453.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej

a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľ:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpená spoločnosťou
Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO:
00 166 073, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 18C/308/2012-108 zo dňa 06.09.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobný návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaviazať odporcu
na náhradu majetkovej škody vo výške 125,- eur a na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 479,44 eur,
v celom rozsahu zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z dôvodov rozsudku vyplýva, že súd, pokiaľ ide o namietaný nesprávny úradný postup, aplikoval
na danú vec znenie § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2012. Okresný súd

konštatoval, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 do 31.05.2011,
že v danom prípade, pokiaľ exekučný súd zistil rozpor so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia
zamietol, lehota 15 dní na rozhodnutie o udelení poverenia od doručenia žiadosti neplatí. V tomto
prípade podľa okresného súdu neplatí z toho dôvodu, že vyššie citované ustanovenie stanovovalo, že
lehota 15 dní na udelenie poverenia neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)
Exekučného poriadku účinného od 01.06.2010 do 31.05.2011. V danom prípade podľa okresného súdu
je nesporné, že dňa 08.06.2010 bola doručená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vo veci Ex 4617/10, a to na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.
k. SR 20677/09 zo dňa 21.12.2009. Taktiež konštatoval, že uznesením zo dňa 19.11.2010 žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie okresný súd zamietol a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 14.10.2011. Podľa okresného súdu je nepochybné, že žiadosť o udelenie poverenia bola na
základe exekučného titulu - rozhodcovského rozhodnutia vydaného na základe spotrebiteľského vzťahu.
Súd mal preto povinnosť aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v
zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe
vnútroštátneho práva (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C 40/08). S poukazom na uvedené súd
posúdil väčšiu zložitosť a náročnosť po právnej stránke. Vzhľadom na predmet veci a exekučný titul
súd správne postupoval, keď skúmal rozhodcovské rozhodnutie a zároveň si zabezpečoval podkladypotrebné pre rozhodnutie. V dôsledku toho všetkého bolo rozhodnuté cca po 4 mesiacoch, avšak tak, že
žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Okresný súd opätovne zdôraznil, že v tomto prípade sa
nejednalo o zákonom stanovenú lehotu a zároveň vydanie takéhoto rozhodnutia s poukazom na všetky

okolnosti prípadu (spotrebiteľ, ochrana spotrebiteľa, rozhodcovský rozsudok) bolo právne a časovo
náročné. Na základe uvedeného konštatoval, že rozhodnutie bolo vydané po cca 4 mesiacoch, teda
v primeranej lehote. Okresný súd sa teda nestotožnil s názorom navrhovateľa, že postup okresného
súdu v danej exekučnej veci bol nesprávny. Navrhovateľ ničím hodnoverným nepreukázal nemajetkovú
ujmu. Skutkové tvrdenia navrhovateľa ohľadne vzniku nemajetkovej ujmy súd považuje za účelovú

a špekulatívnu obranu navrhovateľa. Navrhovateľ ničím nepreukázal údajné „následky“ ako je pocit
úzkosti, frustrácie a neistoty. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe frustrácie súd
považuje za irelevantné v predmetnom konaní, keďže náhradu si uplatňuje právnická osoba.

V konaní navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody ako majetkovej ujmy. Vyúčtované režijné náklady
navrhovateľa nemôžu byť považované za faktickú škodu, pretože sú vynakladané na celkovú

podnikateľskú činnosť navrhovateľa. Navrhovateľ nepreukázal vznik týchto nákladov v celkovej výške
125,- eur. Tvrdenie, že vynaložil určité náklady, nie je postačujúce. Taktiež je v rozpore s dobrými mravmi
požadovaťtietonákladyvtakmer45.000žalobáchlenztitulusprávypohľadávokprostredníctvomsvojich
zamestnancov, ktorí samozrejme dostávajú mzdu. Navrhovateľ nepreukázal ani náklady, ani ich výšku.
Z dôvodu neunesenia dôkazného bremena súd v tejto časti ohľadom majetkovej časti žalobný návrh

zamietol, aj keď nebola súdom dodržaná lehota. Na uvedené skutočnosti a s poukazom na to, že
navrhovateľ nepreukázal majetkovú škodu, ako ani príčinnú súvislosť medzi vznikom a výškou škody,
súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. V konaní bol úspešný odporca, ktorý si

náhradu trov konania uplatnil, pričom ich nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. Zároveň súd na strane
odporcu nezistil vznik trov.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namieta, že v konaní došlo
k vadám - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval

vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Súd prejednal vec v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu. Navrhovateľ riadne a včas
požiadalozrušeniepojednávaniaauviedoldôležitédôvodyapredložilsúdulistinyspájanésoznačenými
dôvodmi. Súd preto nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a vec prejednať v neprítomnosti
navrhovateľa. Ak tak spravil, odňal tým navrhovateľovi právo na konanie pred súdom. Poukázal na ust.

§ 15 O. s. p. Navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Trnave,

Nitre a Prešove. Tiež poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Za takýchto okolností, s vedomím, že názor krajského
súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu
SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a navrhovateľ podal ústavnú sťažnosť
pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, nebolo a nie je prípustné, aby konanie pokračovalo

ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodol vylúčený sudca. Konečné rozhodnutie
vo veci neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol
aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p.,
proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Navrhovateľ podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na
prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne

rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania, čo zakladá porušenie práva navrhovateľa
na súdnu ochranu. Navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri
svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Navrhovateľ sa nemal
možnosť vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejtoprocesnej situácie došlo k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na
súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možností konať pred súdom. Súd rozhodol bez toho, aby umožnil
navrhovateľovi s cieľom ovplyvniť rozhodnutie všeobecného súdu vyjadriť sa k skutkovým a právnym

otázkam veci. Navrhovateľ ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov,
nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich tvrdení.

Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na opätovné

prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.

s. p.) napadnutý rozsudok postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle ust. § 219
ods. 1 O. s. p.

Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci a vyvodil správny právny záver.

V zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p., odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

V tejto súvislosti krajský súd poukazuje, že odvolacie dôvody uvádzané v odvolaní nekorešpondujú s
právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Navrhovateľ

zrejme tým, že podáva hromadné podania, dostatočne nerozlišuje medzi jednotlivými rozhodnutiami
súdov.

Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež

zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ust. § 212 ods. 2 O. s. p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len

vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný
vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa síce
vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto
vady neprihliadne.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Navrhovateľ opakovane namieta postup okresného súdu, ktorým mu mala byť odňatá možnosť konať
pred súdom, keď okresný súd napriek jeho neprítomnosti vykonal pojednávanie, hoci boli splnené
podmienky pre odročenie pojednávania, neoboznámil ho s vykonanými dôkazmi, neumožnil mu byť
oboznámený s obsahom prednesov protistrany, vyjadriť sa k nim, navrhnúť dôkazy na podporu svojich

tvrdení, odňal mu možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť však o znemožnenie realizácie konkrétnych

procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku
nesprávneho postupu súdu vylúčený.Je právom a zároveň povinnosťou účastníka zúčastniť sa nariadeného pojednávania. Pojednávanie
môže byť odročené iba z dôležitého dôvodu.

V zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne
predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže
súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah spisu a doposiaľ
vykonané dôkazy.

V prejednávanej veci neexistovali dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Termín pojednávania bol nariadený na deň 06.09.2013 a navrhovateľovi a jeho právnemu zástupcovi
bolo predvolanie doručené dňa 1. júla 2013, t. j. s časovým predstihom viac ako 2 mesiacov.
Vyjadrenie odporcu vo veci samej bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené 18. júla 2013.
Navrhovateľpodaldňa5.septembra2013,t.j.jedendeňpredkonanímpojednávanianávrhnaodročenie

pojednávania z dôvodu, že doposiaľ mu nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení, resp.
nevylúčení sudcov Okresného súdu Žilina z prejednávania a rozhodovania veci.

Tvrdený dôvod pre odročenie pojednávania však nebol pravdivý, pretože Krajský súd v Žiline rozhodol
uznesením č. k. 6NcC/360/2013-30 zo dňa 28. marca 2013 o tom, že zákonná sudkyňa JUDr. Gabriela

Panáková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Nebol preto daný dôležitý dôvod pre
odročenie pojednávania.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia. Okresný
súd právnemu zástupcovi navrhovateľa oznámil, že neakceptuje jeho žiadosť o zrušenie pojednávania.

Okresnýsúdpotompostupovalsprávne,keďvecprejednalarozhodolvneprítomnostiúčastníkov,keďže
neboli zistené dôležité dôvody pre odročenie pojednávania.

Väčšina procesných oprávnení a povinností účastníka v občianskom súdnom konaní sa realizuje
na pojednávaní. Svoje oprávnenia môže účastník realizovať za predpokladu, že sa pojednávania

zúčastní. Za odňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod možno považovať iba odňatie práv
spôsobené procesnou činnosťou súdu, nie opomenutím alebo pasivitou účastníka. Navrhovateľ a jeho
právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili z vlastného rozhodnutia a tým si sami zmarili možnosť
realizovaťnapojednávanísvojeprocesnéoprávnenia,atonajmämožnosťnavrhovaťdôkazy,vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany, právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s.

p., ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo
vzťahu k prítomným účastníkom).

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval
nestranný sudca. Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k.

6NcC/360/2013-30 zo dňa 28. marca 2013 tak, že sudkyňu Okresného súdu Žilina JUDr.
Gabrielu Panákovú nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci. Od vydania tohto rozhodnutia,
v ktorom krajský súd podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonná sudkyňa nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci, nedošlo k žiadnym novým skutočnostiam, majúcim vplyv na
nestrannosť zákonnej sudkyne JUDr. Gabriely Panákovej, ktorú možno považovať za nestrannú zo

subjektívneho aj objektívneho hľadiska.

Zmätočné sú aj odvolacie námietky navrhovateľa týkajúce sa tvrdenia, že konečné rozhodnutie vydané
súdom neprichádzalo do úvahy, pretože súd v ten istý deň rozhodol uznesením o zamietnutí návrhu
navrhovateľa na prerušenie konania.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ návrh na prerušenie konania nepodal, z ktorého dôvodu okresný
súd ani o návrhu na prerušenie konania nerozhodoval.

Hmotnoprávnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo nepreukázanie

nesprávneho úradného postupu ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval nesprávny
úradný postup exekučného súdu nerozhodnutím o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote.Odvolateľ v odvolaní spochybnil iba nesprávne posúdenie dodržania zákonných lehôt na vydanie
rozhodnutia zo strany prvostupňového súdu, ku ktorému však okresný súd správne konštatoval, že v

rozhodnom období, v čase podania žiadosti o vydanie poverenia, 15-dňová lehota na vydanie poverenia
platí len v prípade, ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. O tento prípad však v predmetnej
exekučnej veci nešlo. Okresný súd oprel tento záver o ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení
účinnom od 01.06.2010 do 31.05.2011, majúc zato, že ust. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku je

aplikovateľné aj na rozhodcovský rozsudok. K uvedenému záveru okresného súdu odvolací súd dodáva,
že až znenie Exekučného poriadku v ust. § 41 ods. 2 písm. d) novelizované zákonom č. 102/2011 Z.
z. s účinnosťou od 01.06.2011 stanovuje, že exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných
rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Samotná
dôvodová správa k novelizovanému ustanoveniu § 44 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku však
uvádza, že správnosť aplikácie predmetného ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul

osvedčila svojím autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor
SR. A to vzhľadom na skutočnosť, že v praxi mohli vznikať určité pochybnosti, preto novela výslovne
upravila, že exekučným titulom sú aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov a zmierov nimi
schválených. Preto skutočnosť, že sa do formulácie vložili slová „rozhodnutie rozhodcovských súdov“,
predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona a argumentácia navrhovateľa je v interpretácii

toho, čo zamýšľal zákonodarca, nedôvodná, pretože ust. § 41 ods. 2 písm. d) sa správne aplikovalo aj
na rozhodcovské rozsudky aj pred dňom 01.06.2011.

Dôvodom zamietnutia návrhu bolo aj nesplnenie ostatných predpokladov zodpovednosti za škodu,
ako aj predpokladov vzniku práva na zaplatenie nemajetkovej ujmy, vo vzťahu ku ktorým odvolateľ

argumentáciu súdu nespochybnil žiadnou odvolacou námietkou. Teda navrhovateľ nijako nenapadol
skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli ďalšími hmotnoprávnymi dôvodmi zamietnutia
nároku, preto tieto nie sú predmetom odvolacieho prieskumu.

Na základe uvedeného možno konštatovať, že okresný súd vec prejednal a rozhodol zákonným

spôsobom, keď v súlade so zásadou kontradiktórnosti sporového konania umožnil účastníkom
konania realizáciu ich procesných práv priznaných im Občianskym súdnym poriadkom. Po vykonaní
a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom rozsahu vydal vecne správne
rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. správne a
presvedčivo odôvodnil.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil vrátane odvolaním
nenapadnutého, závislého výroku o trovách prvostupňového konania, ktoré taktiež vykazuje vecnú
správnosť.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Odporca bol v odvolacom konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil
a z obsahu spisu mu vznik trov odvolacieho konania nevyplýva, preto odvolací súd odporcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.