Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoP/59/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114220303
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114220303.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci starostlivosti o maloletú S. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky,
zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, dieťa
matky C. B., rod. B., nar. XX. XX. XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom Q. Q., Ľ. G. XX, toho času
bytom X B. W., XXX-XXX I. R., W., L., W XES, P. B. F. Q. a P. B., a otca L. U., nar. XX. XX. XXXX,
trvale bytom Q. Q., U. XX, štátneho občana SR, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia,

na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica číslo konania 31P/250/2014-70 zo
dňa 24. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že maloletá S. U. sa dočasne odovzdáva do osobnej
starostlivosti matky C. B., narodenej X. L. XXXX, štátnej občianky Slovenskej republiky, tohto času bytom

X B. W., XXX-XXX I. R., W., L., W XES, P. B. F. Q. a P. B.. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu
maloletej mesačne sumou 40 € od vyhlásenia uznesenia vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky
maloletého dieťaťa. Zároveň matke dieťaťa udelil súhlas na vycestovanie maloletej na územie P. B. F. Q.
a P. B.. Rozhodol, že toto predbežné opatrenie trvá do rozhodnutia vo veci samej vedenej na okresnom
sú úvode sú značkou 31 P/250/2014.

Prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil tým, že matka maloletého dieťaťa sa návrhom podaným
dňa 23. septembra 2014 domáhala vydania predbežného opatrenia, ktorým by bola maloletá dočasne
zverená do jej starostlivosti z dôvodu, že rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 29. júna
2012, č. k.: 31 P/22/2012 - 136, bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov, pričom
rodičia sa mali v starostlivosti o maloletú striedať po jednom mesiaci. Poukázala na to, že otec dieťaťa
ju osočil, že maloletú týrala. Zároveň uviedla, že otec bez jej vedomia a súhlasu odviezol dieťa na

územie Slovenskej republiky, kde ho zadržiaval až do septembra 2014, kedy dieťa malo byť už v jej
starostlivosti. Namietla tvrdenia o týraní maloletej a poukázala na to, že maloletá prejavila želanie žiť s
ňou v spoločnej domácnosti. Zdôraznila, že základná škola v C. nesúhlasí s tým, aby dieťa striedavo
navštevovalo štúdium na škole v C. a na území Slovenskej republiky. Taktiež namietala starostlivosti
otca o dieťa.

Prvostupňový súd rozhodol podľa § 76 ods. 1 písm. a), písm. b) O. s. p. Mal za osvedčené, že rozsudkom
OkresnéhosúdudoBanskáBystricazodňa29.júna2012,č.k.: 31P/22/2012-136bolamaloletá
zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Matka 18. septembra 2014 podala návrh na zrušenie
striedavej starostlivosti o zverenie maloletej do jej starostlivosti. Návrh odôvodňovala tým, že rozsudok
o striedavej starostlivosti je nevyhovujúci, pretože otec dieťaťa si po dieťa nechodil riadne a načas a
nezabezpečoval osobnú starostlivosť v stanovenom rozsahu. Súd zistil, že otec mal u seba dieťa ešte

19. septembra 2014, t. j. v nepárnom mesiaci, kedy mala matka zabezpečovať osobnú opateru o dieťa,
teda konal v rozpore s právoplatným rozhodnutím súdu. Zároveň súd konštatoval, že medzi rodičmidieťaťa neexistuje schopnosť vzájomnej komunikácie a dohody ohľadom starostlivosti o dieťa, preto
zriadená striedavá starostlivosť prestala plniť svoj účel. Matka zostala žiť vo F. Q., otec na Slovensku a
maloletá je vo veku, kedy je povinná plniť povinnú škôd dochádzku. Medzi rodičmi panuje nevraživosť,

nedorozumenia, matka podala na otca dieťaťa aj trestné oznámenia. Otec dieťaťa sa vyhýba súdnemu
výkonu rozhodnutia. Preto dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa ukľudnila situácia
v rodine a zabezpečilo sa právo dieťaťa na vzdelanie a kľudnú povinnú školskú dochádzku.
Maloletá prevažnú väčšinu svojho života prežila v spoločnej domácnosti s matkou, zároveň vzhľadom
na to, že matka žije a pracuje na území F. Q., udelil matke súhlas na vycestovanie s maloletým

dieťaťom do miesta jej bydliska.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Navrhol uznesenie okresného súdu
zrušiť a návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť v plnom rozsahu.

Namietal, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutok stí podľa § 205 ods. 2 písm. c) O. s. p., že dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písmená d/ O. s. p. ), doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutok noste alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205 ods. 2 písm. e/ O. s. p. ), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. ).

Namietal, že existujú dosť závažné vyjadrenia samotnej maloletej, ako aj svedectvá nestranných ľudí,
ktorým sa maloletá viackrát so strachom zdôverovala, že chce zostať doma na Slovensku, ako aj, že
sa bojí vrátiť do J., že ju tam fyzicky bije matkin priateľ, ako aj matku maloletej, o čom svedčia aj
videonahrávky, ktoré priložil.

Matka zavádza súdy z dôvodu, že si na Slovensku nevie nájsť prácu a chce ostať na území J., kde sú
jej poskytované výhodné benefity. Maloletá sa vyjadrila, že nechce ísť späť do J.. Podotkol, že maloletú
bez súhlasu matky neodviezol na územie Slovenskej republiky, pretože jej povedal, že si ich maloletú
berie podľa právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o striedavej starostlivosti a toto jeho

konanie sa matke nepozdávalo a nechcela mu maloletú odovzdať. V roku 2012 sa s matkou maloletej
výslovne dohodli, že sa v roku 2013 vráti aj s maloletou na Slovensko a zapíšu ju do základnej školy na
Slovensku, kde si bude plniť povinnú školskú dochádzku. Túto dohodu matka maloletej nerešpektovala.
Deň po vydaní uznesenia o dočasnom odovzdaní maloletej do osobnej starostlivosti matky, matka aj s
maloletou odišli do J., odvtedy sa nemôže s maloletou skontaktovať, matka má buď vypnutý mobilný

telefón alebo ho nedvíha. Poznamenal, že v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa
nedomáhala vydania súhlasu na vycestovanie s maloletou na územie P. B. F. Q. a P. B., napriek tomu
o tom súd rozhodol. Taktiež nijako neupravil styk otca s maloletou. Všetky podstatné náležitosti bližšie
uvádzal vo svojich podaniach na okresný súd, aj to, že maloletú kontaktovali aj anglické sociálne úrady
za účelom preverenia rodinných pomerov, v akých maloletá S. žije, na základe podnetu, že maloletú

fyzicky bije matkin priateľ, preto je tu dôvodná obava, že maloletú anglické sociálne úrady v C. odoberú
matke a môže byť adoptovaná do anglickej rodiny.

Matka ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O. s. p. uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (ods. 1). Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je správne
a v celom rozsahu sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením. Predovšetkým treba zdôrazniť, že prebieha

konanie vo veci samej ohľadom zrušenia striedavej starostlivosti. Pri rozhodovaní odvolací súd prihliadol
na niekoľko dôležitých faktorov, a to, že komunikácia medzi rodičmi je vážne narušená, čo spôsobuje
ťažkosti pri riešení sporu, rozhodnutie v danej veci je len dočasným, maloleté dieťa sa narodilo v J.,
kde od malička bývalo, v J. začalo navštevovať základnú školskú dochádzku. Z hľadiska námietok otcatreba podotknúť, že rodina žila v J., právo žiť v inej krajine ako v Slovenskej republike patrí k základným
právam a slobodám v rámci Európskej únie. Matka maloletého dieťaťa zotrvala v J.. Maloleté dieťa veci
nevníma ako dospelí, nechápe dôvod nevraživosti medzi rodičmi, ani ho tak nevidí, čo je zrejmé aj z

videonahrávok, ktoré priložil otec a s ktorými sa odvolací súd oboznámil. K obsahu nahrávok treba však
dodať, že síce obsahujú vyjadrenie dieťaťa, avšak súd musí prihliadnuť na to, že zrejme nahrávky vznikli
len za prítomnosti maloletého dieťaťa a otca, nie je zjavné, čo sa deje mimo záberu, nie je vidieť ani
otec, aj keď je zjavné, ako s dieťaťom komunikuje. S dieťaťom vedie komunikačnú hru, v ktorej mu kladie
otázky, na ktoré potrebuje odpoveď, pričom dieťa nie vždy ochotne na ne odpovedá. Z prejavu

dieťaťa možno zistiť predovšetkým to, že mu chýba pôvodná rodina, teda biologický otec a matka. Pre
dieťa ani nie je tak rozhodujúce miesto bydliska, ako pôvodná rodina. Súd pri rozhodovaní musí brať
zreteľ na záujmy maloletého dieťaťa, ktoré sú však narušené rozpadom pôvodnej rodiny, nie z viny
dieťaťa, ktoré však najviac stráda. Treba si uvedomiť aj to, že pre dieťa už neexistuje ten ideálny stav,
ktorý prestavuje riadne fungujúca rodina. Za terajšej situácie je striedavá starostlivosť neudržateľná,
pretože dieťa je stresované zo striedania prostredia, cestovania. Nie je prípustné, aby jeden mesiac

chodilo do školy v C. a druhý na Slovensku.

Pokiaľ otec poukazuje na to, že dieťa je bité priateľom matky, nepredložil o tom hodnoverné dôkazy.
Dieťa v rozhovore tomu nevenuje náležitú pozornosť, reaguje len na otázky otca. Vôbec nie je vylúčené,
že dieťa niektoré skutočnosti či udalostí môže takto vnímať, nemusí to znamenať, že dieťa je týrané, aj

keď danej otázke treba venovať pozornosť. Pokiaľ by dieťa bolo týrané, museli by o tom existovať určité
dôkazy, stopy - hematómy, apd.

Pokiaľ otec namieta nedostatočne zistený skutkový stav a právne posúdenie, odvolací súd dodáva, že
účelom predbežného opatrenia je rýchla a okamžitá ochrana práv, kde to je nevyhnutné, čo je dané

ustanovením § 102 O. s. p. O dieťa je postarané, nie je preukázané, že by trpelo, skôr tu ide o „ boj o
dieťa “ medzi rodičmi, pričom následky bude znášať dieťa. Z hľadiska judikačnej činnosti
súdu treba uviesť aj to, že nezriedka rodičia svoje problémy riešia cez dieťa. Vzhľadom na to, že dieťa
je školopovinné, odvolací súd považuje za správne, aby boli dočasne upravené práva rodičov k dieťaťu.

Odvolací súd apeluje na rodičov, aby zabezpečili kontakt dieťaťa s druhým rodičom, a to prostredníctvom
telefónu alebo Skypu. Ak je teda dieťa s matkou, nesmie dieťaťu brániť v kontakte s otcom cez telefón.
Taktiež nie je vhodné, ak by otec viedol s dcérou taký rozhovor, ktorým by riešil vzťah s matkou, prípadne
maloletú manipuloval.

Pri rozhodovaní odvolací súd prihliadol aj na to, že vo veci samej prebieha riadne konanie, kde sa
vykonáva riadne dokazovanie. Z hľadiska účelu predbežného opatrenia nie je možné vykonávať riadne
dokazovanie, pretože v zákonom určenej lehote nie je na to dostatočný priestor. Súd v takomto prípade
nevykonáva dokazovanie, ale osvedčuje zistené skutočnosti, pričom vychádza z návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 4 O. s. p. Otec taktiež nešpecifikoval, v čom nesprávne právne

posúdenie spočíva, pretože prvostupňový súd použil správne ustanovenie právnej normy.

Vzhľadom na zistený skutkový stav je správne, že v tomto prípade súd udelil súhlas na vycestovanie
maloletej, aj, keď odvolací súd dodáva, že v súlade s § 35 Zákona o rodine súd rozhoduje o vysťahovaní
maloletého dieťaťa do cudziny, pričom v tomto prípade treba zohľadniť, že v skutočnosti sa dieťa narodilo

a žilo dlhodobo mimo územia Slovenskej republiky, pričom na Slovensko cestovalo z krajiny obvyklého
pôvodu.

Pri rozhodovaní odvolací súd prihliadol aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
29. septembra 2014, číslo konania 14 CoP/74/2014 - 43, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu,

ktorým bol zamietnutý návrh otca maloletého dieťaťa, aby zakázal matke vycestovať s maloletou mimo
územia Slovenskej republiky až do právoplatnosti skončenia vo veci samej a súčasne zveril maloletú
do starostlivosti otca. Taktiež v tomto rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že nemal preukázanú
opodstatnenosť a dôvodnosť vydania predbežného opatrenia, ktorým by bolo maloleté dieťa vytrhnuté
z doterajšieho domáceho a sociálneho prostredia vo F. Q., kde vzhľadom na skutočné činnosť, že na

jej území býva a žije od svojho narodenia, musí vnútorne mať vytvorené zázemie a sociálne väzby. Aj v
tomto rozhodnutí bolo prihliadnuté na plnenie si povinnosti školskej dochádzky na území F. Q..Odvolací súd preto rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za správne a v záujme maloletého
dieťaťa.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.