Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. júl 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 16Co/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110201048
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Kovaľová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8110201048.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., W. X., práv. zast.
JUDr. Jozefom Tomkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Prešove, Floriánova 2 proti
žalovanému: W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., E. X, práv. zast. JUDr. Dušanom Antolom, advokátom,
Advokátska kancelária so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12 o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 21. 10. 2011

č.k. 29C/11/2010-135 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k
nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXXX k. ú. B. parc. č. 5870 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
330 m2, parc. č. 5871 - záhrady o výmere 559 m2 a rodinného domu súp. č. 3841 na parc. č. 5870 a

toto vyporiadal tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného predmetnú nehnuteľnosť, pričom
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni za účelom úplného vyporiadania podielového spoluvlastníctva
sumu 191 666,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tiež aj zaplatiť žalobkyni trovy konania vo
výške 3 557,49 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dokazovaním mal preukázané, že predmetné nehnuteľnosti

účastníci nadobudli za trvania manželstva, ktoré uzatvorili dňa 16. 08. 1985. Ich manželstvo zaniklo
rozvodom, a to rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 22. 11. 2006 pod sp. zn. 10C 40/2006,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.12.2006, kedy došlo k zániku aj ich BSM. Námietku žalovaného
o neplatnosti manželstva účastníkov konania, súd vyriešil tak, že poukázal na stanovisko Najvyššieho
súdu ČSSR z 03. 02. 1972 pod sp. zn. Cpj 86/1971, R42/1972, v zmysle ktorého bezpodielové
vlastníctvo manželov vzniká aj v manželstve neplatnom, nevzniká však v manželstve zdanlivom,

ktoré vôbec nevzniklo. Z uvedeného dôvodu bezpodielové spoluvlastníctvo manželov aj v prípade
neplatného manželstva zaniká až právoplatným rozhodnutím súdu o jeho vyhlásení za neplatné, čo
v danom prípade preukázané nebolo. Ďalej konštatoval, že medzi účastníkmi konania do 3 rokov
od právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva nedošlo k vyporiadaniu ich bezpodielového
spoluvlastníctva dohodou a nebol ani podaný návrh na jeho vyporiadanie rozhodnutím súdu, preto v
súlade s ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka platí, že hnuteľné a nehnuteľné veci sú v podielovom

spoluvlastníctve bývalých manželov a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. Pri vyporiadaní BSM
sa súd môže odchýliť aj od rovnosti podielov, keď prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí,
na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného
majetku.
Ak však súd rozhoduje o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, až právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia dochádza k zrušeniu spoluvlastníctva a konštituujú sa nové vlastnícke vzťahy. Súd

vyporiadava veci podľa veľkosti podielov v ich obvyklých cenách ku dňu jeho rozhodovania (uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 28. 08. 2007 sp. zn. 20Cdo1604/2007). Pokiaľ ide o zrušenie a vyporiadaniepodielového spoluvlastníctva, ktoré vzniklo podľa § 149 ods. 4 veta druhá Občianskeho zákonníka,
už nemožno zohľadniť ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie majetku. Skutočnosť, či
sa jeden z bývalých manželov na nadobudnutí spoločného majetku podieľal v nepatrnej miere alebo

nepodieľal vôbec, by bola významná, pokiaľ by účastníci konania v lehote ustanovenej zákonom, teda
do 3 rokov po zániku manželstva podali návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, kde
by súd mohol zohľadniť aj tzv. disparitu podielov, teda v rozhodnutí o vyporiadaní BSM by mohol
vyjadriť rozdielne podiely manželov pri vyporiadaní spoločnej veci zohľadňujúc, ako sa každý z nich
zaslúžil o nadobudnutie a udržanie určitej veci. V tomto konaní už na uvedenú skutočnosť prihliadnuť

nemožno, pretože nehnuteľnosť sa stala podielovým spoluvlastníctvom účastníkov konania v rovnakom
pomere. Hodnotu nehnuteľnosti tvoriacich predmet vyporiadania podielového spoluvlastníctva sa súd
pokúšal zistiť nariadením znaleckého dokazovania, vykonanie ktorého bolo opakovane zmarené
správaním žalovaného, ktorý aj po uložení poriadkového opatrenia neumožnil ustanovenému znalcovi
vykonať ohliadku nehnuteľností za účelom zistenia jej technického stavu a vypracovania znaleckého
posudku. Preto z tohto dôvodu pri určení hodnoty nehnuteľností vychádzal zo správ troch realitných

kancelárií. Konštatoval, že podľa realitnej kancelárie F.O.K. s.r.o. Prešov reálna hodnota predmetných
nehnuteľnosti predstavuje trhovú cenu 400 000 Eur, podľa realitnej kancelárie M. X. - STANLY REAL
od 370 000 Eur do 400 000 Eur a podľa realitnej kancelárie MIMI Prešov, s.r.o. cenu od 380 000
Eur. Na základe uvedených správ súd určil hodnotu predmetných nehnuteľností ako priemer cien, čo
predstavuje sumu 383 333 Eur a teda hodnota podielu žalobkyne je vo výške 191 666,50 Eur. Keďže

medzi účastníkmi konania preukázateľne nedošlo k dohode o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva,
súd v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
k nehnuteľnostiam a vec prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného a za účelom úplného vyrovnania
uložil žalovanému vyplatiť žalobkyni sumu 191 666,50 Eur. Konštatoval, že ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania prednesené žalovaným súd zamietol ako právne irelevantné nesúvisiace s predmetom

žaloby. Tiež poukázal, že konal aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý opakovane svoju neúčasť na
pojednávaniach ospravedlnil zo zdravotných dôvodov, avšak napriek výzve súdu nepredložil relevantný
dôkaz preukazujúci jeho zdravotnú nespôsobilosť zúčastniť sa pojednávaní.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, keď

konštatoval, že žalobkyňa bola neúspešná v pomerne nepatrnej časti a priznal jej náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia, ktoré špecifikoval v rozhodnutí.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobkyňa

nepreukázala, aby na zaobstaranie spornej nehnuteľnosti vynaložila svoje finančné prostriedky. Naopak,
na zakúpenie spornej nehnuteľnosti vynaložil svoje finančné prostriedky. Poukazoval na to, že žalobkyňa
a Ondrej Petarčík získali pobyt na území Slovenskej republiky nezákonne, čo oznámil oddeleniu
Cudzineckej polícii v Prešove, ktorá preskúmala zákonnosť pobytu cudzinca na území SR. Bol tiež
žalobkyňou neoprávnene označený za otca T. B.. Len preto ho žalobkyňa označila, aby mohla uzavrieť

manželstvo a získať pobyt na území. Uviedol že sa jemu ako účastníkovi konania postupom súdu sa
odňala možnosť konať pred súdom. Pojednávania dňa 21. 10. 2011 sa nemohol zúčastniť (na ktorom
bol vyhlásený rozsudok), pretože mu to nedovolil jeho zdravotný stav. Po dvoch infarktoch berie veľké
množstvo liekov, čo doložil aj lekárskou správou. Súd prvého stupňa veľmi dobre vedel o jeho zlom
zdravotnom stave a napriek tomu vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti. O dôkazoch, ktoré druhá

strana predložila, nevedel a nemohol sa k nim ani vyjadriť. V tejto súvislosti poukázal na čl. 46 ods. 1
Ústavy SR, v zmysle ktorého každý sa môže zákonom ustanoveným postupom svojho práva domáhať
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne SR. Postupom
súdu účastníkov v súdnom konaní má byť zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených
záujmov účastníkov, pričom je nevyhnutné, aby súd zabezpečil reálne uplatnenie základného práva na

súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súd prvého stupňa vec aj nesprávne právne posúdil, tým,
že nedodržal procesné právne predpisy upravujúce otázky, ktoré majú vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutia, čím vec nesprávne právne posúdil. Pri precíznom dokazovaní by bol zistil, že predmet
sporu je sporný, predovšetkým preto, že pôvodný dom, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy mal iné
označenie a nachádzal sa na inom LV, jeho hodnota bola cca 800 000 Sk. Požičal si peniaze od dvoch

veriteľov, a to O. F. a V. G., za peniaze ktoré postavil nový dom. V čase, keď bol chorý, Ing. Q., zabezpečil
prevod nehnuteľnosti na žalobkyňu tak, ako je to v súčasnom LV vedené. Na dokumentoch týkajúcich
sa prevodu nehnuteľností sa nenachádza ani podpis žalobkyne, ani podpis žalovaného. Ide o podvodný
zápis. V tejto súvislosti poukázal, že žalobkyni z ľudského hľadiska vyplatil za nehnuteľnosť na uliciJesenského 1 5 000 000 Sk a z chaty na Domaši sumu 500 000 Sk, pričom žalobkyňa nikdy nepracovala
a ničím sa nepodieľala na získaní, resp. renovácií uvedených nehnuteľností. Pribratý znalec nemal v
podstate čo hodnotiť, keď pôvodný dom neexistuje. Mala byť vybratá pôvodná špecifikácia z katastra

nehnuteľnosti, kde sa má nehnuteľnosť nachádzať a nie znalecké hodnotenie nehnuteľnosti, na ktorú si
požičal peniaze. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., vec prejednal v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, že súd

prvého stupňa neumožnil žalovanému vyjadriť sa k dôkazom, ktoré predložila žalobkyňa a ktoré vzal za
základ pri rozhodovaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ide predovšetkým o dôkazy, ktoré
si vyžiadal od žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 24. 06. 2011, pojednávania ktorého sa žalovaný
nezúčastnil. V zápisnici súd konštatoval, že žalovaný svoju účasť neospravedlnil, preto pojednával v
jeho neprítomnosti a uložil právnemu zástupcovi žalobkyne predložiť správy z troch realitných kancelárií
týkajúce sa odhadu kúpnej ceny predmetnej nehnuteľnosti. Tieto doklady boli žalobkyňou predložené

písomným podaním zo dňa 05. 09. 2011 nachádzajúcim sa na č. l. 111. Na ďalšom pojednávaní, ktoré
sa konalo dňa 28. 09. 2011, súd pojednávanie odročil z dôvodu neúčasti žalovaného, ktorý už svoju
neúčasť ospravedlnil. Pojednávanie bolo odročené na deň 21. 10. 2011, na ktorom aj došlo k vyhláseniu
rozhodnutia bez prítomnosti žalovaného, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa nezaslal na vedomie žalovanému, ani jeho
právnemu zástupcovi listiny týkajúce sa odhadu ceny predmetnej nehnuteľnosti, na podklade, ktorých
napokon aj vo veci rozhodol. Vyplýva to aj z napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že na základe
uvedených správ určil hodnotu predmetných nehnuteľností.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 123 O. s. p., v zmysle ktorého účastníci majú právo
vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali.

Odvolací súd je toho názoru, že postup súdu v tejto rovine nebol správny.

V súvislosti s ust. § 123 O. s. p. je potrebné poukázať na to, že na tomto pojednávaní, síce súd
prvého stupňa oboznámil správy realitných kancelárií, avšak na tomto pojednávaní žalovaný z dôvodu
choroby, svoju neúčasť ospravedlnil. Akým spôsobom súd prvého stupňa zabezpečil oboznámenie
týchto dôkazov k žalovanému, z obsahu spisu nie je možné zistiť. Preto odvolací súd mal za to, že
takýmto postupom súdu sa odňala možnosť účastníkovi konania konať pred súdom.

Naviac do dnešného dňa nemal ujasnené, či na pojednávaní, na ktorom vyhlásil aj rozhodnutie, t. j.
21. 10. 2011 bolo možné alebo nie konať aj bez účastí žalovaného z dôvodu, pre ktorú svoju neúčasť
ospravedlňoval, a to z dôvodu choroby. Táto otázka zostala do dnešného dňa nevyriešená a súdom ani
neobjasnená.

Postup pri dokazovaní určuje súd. Účastníci majú právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali či už na pojednávaní pred súdom alebo pred dožiadaným súdom. Ak súd ustanovenia
Občianskeho súdneho poriadku upravujúce vykonávanie dôkazov nerešpektuje a zamedzuje
účastníkom konania uplatniť svoje procesné práva priznané im týmto právnym predpisom, treba jeho

postup považovať za nesprávny.

V súvislosti s predmetom konania ďalej odvolací súd poukazuje, že z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctva a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je

rozdelenievecimožné,prikážesúdveczaprimeranúnáhradujednémualeboviacerýmspoluvlastníkom;
prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na následné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi
jej predaj a výťažok rozdeliť podľa podielov. Podmienkou prikázania veci jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom je teda poskytnutie primeranej náhrady tým alebo tomu spoluvlastníkovi, ktorý stratil

svoj spoluvlastnícky podiel. Je zrejmé, že primeranú náhradu ako všeobecnú cenu určuje súd a nemôže
túto povinnosť preniesť na iný subjekt, napr. len na znalca. Ale naopak, podkladom pri rozhodovaní o
primeranej náhrade môžu súdu slúžiť aj informácie od orgánov miestnej správy, spoločnosti, ktorá sa
zaoberá sprostredkovaním, kúpou a predajom nehnuteľností, pričom je dôležité, že spôsob určenia cenymusí vždy zodpovedať objektívne zistenému stavu súdom pre určenie tejto primeranej náhrady. V spore
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je pre určenie primeranej náhrady rozhodujúca
cena nehnuteľnosti v čase jej vyporiadania.

Odvolací súd je názoru, že objektívnemu spôsobu určenia ceny nemusí vždy zodpovedať ani informácia
zistená od spoločnosti, ktorá sa zaoberá sprostredkovaním predaja nehnuteľnosti. Preto pri určovaní
ceny nehnuteľnosti je namieste využiť aj znalca, ktorý vie odborne posúdiť napr. aj kvalitu stavby, vady
stavbu, vek a iné skutočnosti, ktoré zaiste majú vplyv na stanovenie ceny nehnuteľnosti.

Preto, ak súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie o určení primeranej ceny náhrady za
spoluvlastnícky podiel len na dôkazoch z realitných kancelárii, takto zistený skutkový stav je neúplný
a nemusí byť ani objektívny. K úplnému zisteniu skutkového stavu sa javí potrebné vykonať aj ďalšie
dokazovanie, napr. aj znalecké.

Odvolací súd so zreteľom na vyššie uvedené mal za to, že je dôvodné napadnutý rozsudok zrušiť v
zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa bude dbať pokynov odvolacieho súdu, vykoná dokazovanie
tak, aby došlo k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu veci (aj vo vzťahu k určeniu primeranej

ceny nehnuteľnosti). Predovšetkým bude dbať, aby účastníci konania mali možnosť sa vyjadriť k
všetkým dôkazom, ktoré súd bude v priebehu konania zabezpečovať a vykonávať, resp. ich s týmito
dôkazmi oboznámiť. Môže vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci nebudú navrhovať, ak to prispeje k
spoľahlivému zisteniu skutkového stavu veci. V súvislosti s odročením pojednávania z dôvodu choroby,
je potrebné brať do úvahy to, že choroba účastníka preukázaná lekárskym potvrdením je uznanou

práceneschopnosťou a je dôležitým dôvodom odročenia v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p.. Ak
účastník konania v takomto prípade požiada včas o odročenie pojednávania, prejednanie veci v jeho
neprítomnosti treba kvalifikovať ako odňatie možnosti konať pred súdom. V prípade ďalšej žiadosti o
odročenia pojednávania z dôvodu choroby, musí súd zreteľným spôsobom tento dôvod objasniť tak, aby
bolo možné z postupu súdu zistiť, či došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkovi alebo nie,

využitím aj poriadkových opatrení voči účastníkovi, ktorý sťažuje postup súdu.

V danom prípade odvolací súd zistil, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu
ospravedlnil svoju neúčasť. Poukázal, že je naďalej chorý (skutočnosti, ktoré si súd prvého stupňa
neozrejmil) a uzatvoril pojednávanie, Pritom z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný ako účastník

konania sa k dôkazom (správy z realitných kancelárii) nemal možnosť vyjadriť sa, resp., aby mu súd
oznámil, že tento dôkaz bude na tomto pojednávaní vykonaný. V zmysle ust. § 122 ods. 2 O. s. p. majú
účastníci konania právo byť prítomní na vykonávaní dôkazu.

S poukazom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba ako napadnutý rozsudok zrušiť

v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. a vec vrátiť na ďalšie konanie.

V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné