Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/71/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715205501
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715205501.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletého T. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpeného opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, dieťa rodičov O. U., bytom L. X., V.
XXX/XX a P. T., bytom L. X., G. XXXX/XXX, zastúpeného JUDr. J. W., advokátkou so sídlom v L. X.,
Z. XX/XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo

dňa 09. septembra 2015, č.k. 11P/74/2015-50 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e takto:

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. T. zo sumy 70 eur na sumu 95 eur mesačne s účinnosťou
od 01.06.2015 , ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

U r č u j e zročné výživné za obdobie od 01.06.2015 do 31.01.2016 vo výške 200 eur a p o v o ľ u

j e ho otcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

Týmto z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 29.11.2010,
č.k. 7P/70/2010-21 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.02.2011, č.k.

19CoP/9/2011-38 v časti o výživnom na mal. T..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp.
zn. 7P/70/2010-21, zo dňa 29. 11. 2010 v časti o výživnom na mal. T. U. , a to tak, že otcovi zvýšil
výživné zo sumy 70,-eur na sumu 110,- Eur mesačne od 1. 9. 2014, ktoré výživné bude zasielať vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2014
do 31. 8. 2015 vo výške 480,- eur, súd povolil otcovi splácať v 40-eurových mesačných splátkach popri
bežnom výživnom, keď prvá splátka je zročná spolu s bežným výživným za nasledujúci mesiac po

právoplatnosti tohto rozsudku až do vyrovnania dlhu, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia
čo i len jednej splátky riadne a včas. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov jak na strane
dieťaťa, tak aj oboch rodičov. Na strane dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že tento od
septembra 2014 začal navštevovať prvý ročník základnej školy. K podstatnej zmene pomerov došlo na
strane matky. Matke pribudla vyživovacia povinnosť k ďalšiemu dieťaťu, s ktorým je v súčasnej dobe

na materskej dovolenke. Pri poslednej úprave výživného bola matka zamestnaná s priemerným platom
cca 540,- Eur mesačne. V súčasnej dobe matka žije z rodičovských dávok, pričom je vydatá, jej manžel
pracuje a tento jej finančne pomáha. Otcovi od poslednej úpravy výživného ubudla ďalšia vyživovaciapovinnosť k dieťaťu. Pri poslednej úprave výživného mal ešte tri vyživovacie povinnosti, okrem T. v
súčasnej dobe má už len dve vyživovacie povinnosti. Čo sa týka príjmov otca, tieto sú v podstate zhodné
ako pri poslednej úprave výživného, resp. len o niečo sú navýšené ako v roku 2010. Otec uvádza, že

v segmente, v ktorom podniká, je značná konkurencia a preto jeho príjem je nízky. Poukazoval na to,
že zarába 500,- až 600,- Eur mesačne, má tri vyživovacie povinnosti a výživné nemá z čoho platiť. Na
základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že otec je schopný platiť výživné vo výške 110,- Eur
mesačne , pričom sa jedná o čiastku, ktorá aspoň z časti pokryje potreby maloletého. Tým, že maloletý
začal navštevovať základnú školu, otec nad rámec výživného žiadnym spôsobom neprispieva, dokonca

toto výživné platí nepravidelne, sa jedná o sumu, ktorá je adekvátna k potrebám dieťaťa a pomerom
otca. Súd sa taktiež stotožnil s návrhom matky, že k podstatnej zmene pomerov došlo od septembra
2014, teda vtedy došlo k podstatnej zmene pomerov tým, že maloletý Martin začal navštevovať základnú
školu, matka s tým mala zvýšené náklady spojené so zakúpením školských potrieb, oblečenia, pričom
otec žiadnym spôsobom na to matke neprispel. Skutočnosť, že matka si nepodala návrh v septembri
2014, teda odkedy žiada výživné zvýšiť, súd považoval za irelevantné, nakoľko matka uviedla, že mala

v tom čase iné starosti, bola po pôrode a myslela si, že otec sám začne zvýšené výživné platiť tým,
že chlapec chodí do školy. Súd prvého stupňa sa však nestotožnil s návrhom matky , že výživné treba
upraviť na sumu 250,- Eur mesačne, nakoľko takúto sumu by otec zo svojho príjmu nezvládol. Súd
nepreukázal, že otec by mal iné nadštandardné príjmy tak, ako poukazovala na to matka. Súd musí
vychádzať jednak z deklarovaných príjmov otca v rámci daňového úradu a taktiež peňažný denník, ktorý

otec predložil, v podstate korešpondoval s týmito údajmi. V peňažnom denníku neboli uvádzané také
skutočnosti, ktoré by evokovali záver, že otec si uplatňuje náklady, ktoré bezprostredne nesúviseli s
podnikaním, takže pri úprave výživného súd vychádzal z príjmu otca cca cez 600,- eur mesačne. O
zameškanom výživnom rozhodol v zmysle § 160 ods. 1 O.S.P. a to tak, že otcovi povolil zameškané
výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31.8.2015 v celkovej výške 480,- Eur splácať v mesačných splátkach

40,- Eur, pričom sa jedná o sumu, ktorú otec popri bežnom výživnom zo svojho príjmu zvládne platiť.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec mal. dieťaťa, domáhal sa jeho zmeny tak,
že výživné bude zvýšené na sumu 90 eur mesačne s účinnosťou od 01.06.2015. V odvolaní uviedol, že

zvýšené výživné súdom prvého stupňa nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam. Je nesporné,
že od poslednej úpravy došlo na strane maloletého k zmene pomerov, no k zmene pomerov došlo aj
na strane matky, ktorá sa vydala. Vyživovacou povinnosťou na seba a svoje mal. dieťa je odkázaná
na svojho manžela. Poukázal na to, že má ešte ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré má určené v
nižšej výške, než mu teraz súd zvýšil výživné na mal. T., ktorý má sedem rokov. Namietal, že matka

ničím nepredložila a nepreukázala výdavky na syna. Na jeho strane nedošlo k žiadnej zmene pomerov,
jeho príjem je totožný s príjmom pri poslednej úprave. Nepopiera, že syn nastúpil do prvej triedy a
náklady v tejto súvislosti sa mu zvýšili, no zvýšenie nákladov viac ako 60% považuje za neadekvátne a
nezodpovedajúce jeho možnostiam a schopnostiam. Poukázal na to, že má dve vyživovacie povinnosti
k starším deťom, na ktoré spolu platí 120 eur. Nesúhlasil ani s určením výživného od 01.09.2014, keď

matka podala návrh na súd až 01.06.2015. Žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na matkinej strane
nenastali, tvrdenie, že bola po pôrode, nezodpovedá takým dôvodom, pre ktoré by návrh nemohla podať,
zvlášť, keď matka aj v roku 2014 si podala návrh na zmenu priezviska dieťaťa. Teda tvrdenie, že mala
iné starosti neobstojí, pokiaľ sama dávala návrhy ohľadom maloletého v iných konaniach v predmetnom
období. Je ochotný výživné maloletému zvýšiť, ale toto by malo zohľadňovať nielen jeho schopnosti a

možnosti, ale aj jeho ďalšie vyživovacie povinnosti k dvom deťom. Ďalej poukázal na to, že matka mu
bráni v styku s dieťaťom, neumožňuje mu podieľať sa na výchove dieťaťa.

Matka mal. dieťaťa v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok

v sume 203,20 eur. Je vydatá a spolu s mal. T. pochádzajúcim z terajšieho manželstva je odkázaná
výživou na svojho manžela. Zdôraznila, že jej manžel vyživovaciu povinnosť k mal. T. nemá. Pokiaľ otec
uvádza, že má ´ďalšie dve vyživovacie povinnosti, poukázala na to, že na súde prvého stupňa udával
sumu 140 eur, t.j. 70 eur na každé dieťa, pričom v odvolaní uvádza, že má vyživovacie povinnosti v
celkovej výške 120 eur. Tieto tvrdenia otca však považovala za nepravdivé, keď za posledné dni zistila,

že jedno z týchto dvoch detí, na ktoré platí výživné je zamestnané. Mala za to, že otec má podstatne
vyššie príjmy, než vyplýva z jeho peňažného denníka a daňových priznaní, no túto skutočnosť nevie
dokázať. Je všeobecne známe, že otec nevystavuje potvrdenku za jazdu taxíkom, ďalej je zarážajúce,
že si v priebehu dvoch rokov kúpil jedno auto úplne nové, na ktoré platil akontáciu a dopláca leasingoma druhé ojazdené a ako tvrdil na súde, vyplatil ho po tretinách a je vlastníkom ešte jedného auta, ktoré
na súde zamlčal. Ďalej uviedla, že návrh o zvýšenie výživného podala 01.06.2015 z dôvodu, že jej
druhý syn T. sa narodil XX.XX.XXXX, mala veľa starostí okolo detí, avšak vzhľadom k tomu, že mal. T.

nastúpil XX.XX.XXXX do základnej školy, požiadala o zvýšenie výživného od tohto dátumu. Zdôraznila,
že celkový spôsob života otca nasvedčuje tomu, že má minimálne príjem vo výške 700 eur tak, ako
uvádzal na súde, hoci si myslí, že tento príjem má určité mesiace aj podstatne vyšší a jednoznačne to
odôvodňuje záver, že zvýšené výživné vo výške 110 eur je schopný platiť aj spätne, nakoľko žiadnym
iným spôsobom na dieťa neprispieva.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 212 ods. 2 písm. a), § 214 ods. 2 v spojení s§ 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
otca je čiastočne dôvodné.

V predmetnej veci súd konal o návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. T., keď predchádzajúca
úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa 29.11.2010,
č.k. 7P/70/2010-21 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.02.2011, č.k.
19CoP/9/2011-38 tak, že otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné na mal. T. sumou 70 eur mesačne

od 01.10.2010. V tom čase matka mal. dieťaťa bola zamestnaná, dosahovala zárobok 535,50 eur
mesačne netto, okrem maloletého Martina inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec mal. T. mal ďalšie tri
vyživovacie povinnosti, a to k mal. W. na ktorú platil výživné po 50 Eur mesačne, k mal. X. a R. T., na
ktoré platil výživné tiež po 50 Eur mesačne. Otec pracoval ako živnostník, prevádzkoval pohostinstvo
a taxislužbu, jeho priemerný mesačný zárobok predstavoval cca 500 až 600 eur mesačne.

Ustanovenie § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine umožňuje zmeniť výšku výživného, pokiaľ nastane
zmena pomerov. Výživné sa totiž určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o
tomtonárokudieťaťa.Plynutímčasumôženastaťakákoľvekzmenapomerov,súvisiacasvekomdieťaťa,
a s tým spojenými zvýšenými nákladmi na jeho výživu a môže nastať i zmena pomerov na strane rodičov,

ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi. Výživné však možno
zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia tak na strane oprávneného, ako aj na strane povinného výživné platiť.

V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia,

musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania
predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má
vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre mal. dieťa je vecou voľnej
úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby
oprávnenej na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutkový stav veci v zmysle § 120

ods. 2 O.s.p. a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej
úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe.

Dňa01.06.2015podalamatkamal.T.návrhnazvýšenievýživnéhospoukazomnazvýšenénákladymal.
dieťaťa súvisiace s nástupom maloletého do prvého ročníka základnej školy. Z vykonaného dokazovania

súdom prvého stupňa vyplýva, že matka je na materskej dovolenke s ďalším dieťaťom, a to s mal. T.,
poberá rodičovský príspevok vo výške 203 eur, je vydatá, manžel dosahuje zárobok 1100 eur mesačne.
Matka býva v spoločnej domácnosti s manželom a dvoma deťmi u svojich rodičov, ktorým prispievala
na domácnosť 250 eur mesačne. Mal. T. začal v septembri 2014 navštevovať 1. ročník základnej
školy, v súčasnosti je vo veku 8 rokov. Otec dieťaťa podniká na základe živnostenského podnikania,

prevádzkuje taxislužbu a pohostinstvo. Z výsluchu otca, ako aj z daňových priznaní a z peňažného
denníka predloženého otcom súd prvého stupňa zistil, že jeho priemerný mesačný zárobok predstavuje
cca 600 eur mesačne. Súd prvého stupňa dostatočne preskúmal zárobkové pomery otca vyplývajúce
z daňového priznania , ako aj z peňažného denníka, z ktorého zistil, že otec si uplatňoval náklady
súvisiace bezprostredne s podnikaním, peňažné denníky otca za rok 2013 aj 2014 korešpondovali s

údajmi uvedenými v daňovom priznaní otca a preto bolo potrebné pri rozhodovaní vychádzať z príjmu
otca cca 600 eur mesačne. Z výsluchu otca bolo ďalej zistené, že otec má ešte ďalšie dve vyživovacie
povinnosti, a to k mal. W. W., na ktorú platí výživné po 70 eur mesačne a na dcéru z prvého manželstva
Beátu, na ktorú platí výživné po 70 eur mesačne. Otec žije sám v byte, za ktorý platí nájom vo výške 92eur mesačne. Z uvedeného je zrejmé, že v porovnaní s poslednou úpravou výživného nenastala zmena
v zárobkových pomeroch otca, keď tieto sú v podstate zhodné ako pri poslednej úprave výživného.
Zmena pomerov na strane otca nastala v tom, že mu odpadla vyživovacia povinnosti k dcére R., na

ktorú platil výživné po 50 eur mesačne. Je nesporné, že zmena pomerov nastala aj na strane mal.
T. v tom, že tento od septembra 2014 začal navštevovať 1. ročník základnej školy, v súvislosti s čím
matke podstatne vzrástli výdavky na jeho odôvodnené potreby. Z. pomerov nastala aj na strane matky,
ktorá sa vydala, pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. dieťaťu z terajšieho manželstva. Na základe
takto zisteného skutkového stavu odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že

v schopnostiach a možnostiach otca je platiť zvýšené výživné na mal. T. v sume 95 eur mesačne.
Podľa názoru odvolacieho súdu zvýšenie výživného na sumu 95 eur mesačne je v súlade so zákonnými
ustanoveniami zákona o rodine, zodpovedá súčasným možnostiam a schopnostiam otca s prihliadnutím
i na jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Zvýšené výživné vo výške 95 eur mesačne odvolací súd
uložil otcovi platiť s účinnosťou od 01.06.2015, t.j. odo dňa začatia súdneho konania v súlade s ust.
§ 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, keď na strane matky nevzhliadol dôvody hodné osobitného

zreteľa pre zvýšenie výživného spätne, t.j. od septembra 2014 v zmysle návrhu matky (matka takéto
dôvody neuviedla).

Za obdobie od 01.06.2015 do 31.01.2016 určil odvolací súd zročné výživné v sume 200 eur (t.j. 95 eur
- 70 eur = 25 eur x 8 mesiacov), ktoré povolil otcovi v súlade s§ 160 ods. 1 O.s.p. splácať v mesačných

splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za
následok zročnosť celého plnenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .