Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. júl 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3508202610
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3508202610.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: X., s.r.o., so sídlom X. XX, B., IČO: XX XXX XXX,
Advocate, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému K. Q., X. XXXX/
X, Z. F. nad V., o vymoženie 469,36 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. novembra 2011, č.k. 5Er/2243/2008-14 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1
písm. g/ Ex. por. v spojení s § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Vychádzal zo zistenia, že na návrh oprávneného bolo súdnemu exekútorovi vydané poverenie
na vykonanie exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp.

zn. SR 9385/07 zo dňa 18.12.2007. Súd konštatoval, že v exekúcii sa vymáha plnenie zo zmluvy o úvere
č. 3290850 zo dňa 15.12.2006, pričom rozhodcovský súd vyhodnotil predmetnú zmluvu ako zmluvu o
úvere v zmysle § 497 a nasl. Obch.zák. Uviedol, že ustanovenie Všeobecných zmluvných podmienok
(ďalej len "VPPÚ")o použití Obchodného zákonníka nemá za následok skutočnosť, že sa na predmetný
právny vzťah nevzťahuje pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane
spotrebiteľa. Vyššie uvedená zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona

č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou
osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným)
a spotrebiteľom (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na
výkon zamestnania, povolania alebo podnikania), ide o zmluvu, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Takisto zo zmluvy nevyplýva, že ide o

prípady v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
Základnou črtou štandardných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.
Zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinným túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli
tiež VPPÚ, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet
spotrebiteľov. Po preskúmaní veci dospel k záveru, že exekučný titul nie je v súlade so zákonom.

Súladom exekučného titulu so zákonom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu,
ale aj to či je na jeho základe možné exekúciu vykonať, či tu nie sú také zákonné ustanovenia, ktoré
by bránili vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Takýmto ustanovením je ustanovenie
§ 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňuje exekučnému súdu skúmať
materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj
bez návrhu. Z tohto ustanovenia možno vyvodiť, že na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe

rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda
nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré trpelo vadou uvedenou v ustanovení § 40 písm. a)alebo b) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok
odporuje týmto zákonným ustanoveniam, nestráca síce svoju vlastnosť exekučného titulu, tieto jeho

nedostatky však predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie na jeho základe. Z vyššie
uvedeného plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu s § 45 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Exekučný súd
ja povinný v ktorejkoľvek fáze konania prihliadať na to, či tu sú dôvody neprípustnosti exekúcie na
základerozhodcovskéhorozsudkuuvedenév§45zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonaníav

prípade,žeichzistí,exekučnékonaniezastaví.Jedinýmobmedzenímexekučnéhosúduje,ževzhľadom
na neúčasť povinného v tejto fáze konania sa nemôže zaoberať tými dôvodmi neprípustnosti exekúcie,
na ktoré môže prihliadať len na návrh (§ 45 ods.1 písm. a) v spojení s ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní). Súd zistil, že vo VPPÚ, ktoré tvoria súčasť zmluvy, v bode 17 je obsiahnutá
neprijateľná podmienka - rozhodcovská doložka v zmysle § 53 ods. 1 Obč.zák.. Nie každá zmluvná
podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná.

Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej
zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý teória a prax označujú za
faktickynerovný,nemalibybyťžiadnepochybnostiotom,žetakátozmluvnápodmienkavspotrebiteľskej
zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej
rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu. Ak by

takoutoneprijateľnouzmluvnoupodmienkoubolasamotnározhodcovskádoložkaadodávateľjupoužije,
v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Význam rozhodcovskej doložky
je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva
nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu

fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste. Takto formulovaná
rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a ako taká je podľa § 53 ods. 4 Obč.zák. neplatná. Záver má oporu z hľadiska
historického výkladu aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Obč.zák., podľa ktorého je neprijateľná zmluvná

podmienka, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory s dodávateľom výlučne v rozhodcovskom
konaní. Neprijateľné podmienky demonštratívne uvedené v ustanoveniach § 53 Obč.zák. ako inštitút,
predstavujú pretavenie princípu dobrých mravov do pozitívneho práva, preto bez ohľadu na účinnosť
novely Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm.
r) (z. č. 568/2008 Z. z. účinný od 1.1.2008), takéto ustanovenie, ak je obsiahnuté v spotrebiteľskej

zmluve, bude vždy v rozpore s dobrými mravmi, a teda exekučný súd bude podľa ustanovenia § 45
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní aj bez návrhu povinný zastaviť exekúciu, a to pre
rozpor vymáhaného plnenia s dobrými mravmi. V tejto súvislosti treba brať na zreteľ aj povinnosť
súdu vykladať vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice (rozsudok Súdneho dvora vo veci
C-14/83SabinevonColson,ElisabethKamannvLandNordrhein-Westfalen).Kustanoveniamprávneho

poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv predstavuje interpretačné pravidlo smernica Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čo je podporené aj
rozsudkom Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Océano Grupo Editorial SA,
Rocio Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C-241/98),
José Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98).

V konkrétnej exekučnej veci vzhľadom na transpozíciu vyššie uvedenej smernice zákonom č. 150/2004
Z. z. (účinný od 1.4.2004), ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník treba mať na zreteli o.i. bod
1 písm. q) prílohy vyššie uvedenej smernice, podľa ktorého možno za nekalú považovať podmienku,
ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva
podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby

riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup
k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi
zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože
nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému
konaniu.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uzneseniezrušil.Uviedol,žesmernicevydávanévrámciacquiscommunautaire(vrámcitzv.európskeho
práva) majú len nepriamu záväznosť. Znamená to, že pre jednotlivé členské štáty spoločenstva súzáväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho
systému. Keďže v tomto prípade bola smernica Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách implementovaná do právneho systému platného na území SR ešte v

rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na
riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá. Ďalej namietal,
že predmetnú zmluvu o úvere nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pretože ide o zmluvu
o úvere uzavretú podľa § 497 a nasl. Obch. zák. V čase uzavretia zmluvy o úvere boli v zmysle
Obč.zák. spotrebiteľskými zmluvami len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy

upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Znenie ust. § 52 Obč.zák. bolo doplnené až novelou,
účinnou od 01.01.2008, t.j. po uzavretí zmluvy o úvere. V predmetnej zmluve tak ako základná náležitosť
nemusela byť dojednaná RPMN. Taktiež podotkol, že zmluvy o úvere, ktoré uzaviera s dlžníkmi nemôžu
vzhľadom na svoj obsah zahŕňať všetky podmienky uvedené v § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských

úveroch. Činnosť oprávneného tak nepatrí do pôsobnosti citovaného zákona. Nesúhlasil ani so záverom
okresného súdu, že v zmluve o úvere obsiahnutá rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou,
keďže predmetná doložka umožňuje obom stranám riešiť spory zo zmluvy buď pred rozhodcovským
alebo pred všeobecným súdom. Ide o tzv. nevýhradnú doložku, ktorá i v zmysle odbornej literatúry nie je
dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Obč.zák. Prijatie argumentácie okresného súdu by znamenalo úplné

znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre oprávneného, čo však nie je zámerom ust. § 53
ods. 4 písm. r/ Obč.zák. Je logické, že ak zo strany spotrebiteľa dôjde po uzavretí zmluvy k porušeniu
zmluvných povinností, bude to dodávateľ, kto sa obráti so žiadosťou o ochranu na príslušný orgán.
Postavenie povinnej ako spotrebiteľa nie je dotknuté, pretože má možnosť obrátiť sa na všeobecný
súd pre porušenie jej práv. Tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú prípustné podľa vnútroštátneho i

európskeho práva. V zmysle smernice č. 93/13/EHs sa neprípustnosť týka len rozhodcovských konaní
ad hoc uskutočňovaných bez právneho podkladu, ale v danom prípade rozhodcovské konanie prebehlo
na základe a v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Záverom namietal, že
exekučnýtitulužsúdpreskúmavalprivydanípovereniapreexekútoraauznalhozasúladnýsozákonom.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Exekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava sp. zn. SR 9385/07 zo dňa
18.12.2007. Rozhodcovský súd pri rozhodovaní v uvedenej veci vychádzal z oprávneným predloženej
zmluvy o úvere, uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 15.12.2006.

Krajský súd konštatuje, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je také procesné rozhodnutie,
ktoré by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so
zákonom. Takýto postup je zákonný, výslovne upravený v § 45 ods. 1, 2 zák.č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskomkonaní.Keďžesúdjeoprávnenývkaždomštádiuexekučnéhokonaniaskúmaťzúradnej
povinnosti, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď
sú preto splnené podmienky. Zákonodarca jednoznačne uzákonil možnosť pre exekučný súd zastaviť
exekúciu napriek právoplatnému rozhodcovskému rozsudku, ak má nedostatky uvedené v § 40 písm.
a), b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené ustanovenie je

podľa súdnej praxe plne aplikovateľné aj na naplnenie čl. 6 smernice 93/13/EHS a umožňuje zastaviť
exekúciu aj pokiaľ ide o plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok.

V zmysle čl. 6 ods. 1 citovanej smernice nesmú byť nekalé podmienky pre spotrebiteľa záväzné.
Európsky súdny dvor vo viacerých rozhodnutiach vyslovil, že článok 6 ods. 1 citovanej smernice

je kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže
znova zaviesť rovnosť. Súdny dvor tiež rozhodol, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba
pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Na základe toho súdnydvor konštatoval, že vnútroštátny súd je povinný preskúmavať ex offo nekalý charakter zmluvnej
podmienky, len čo má k dispozícii právne a správne skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Z
tejto povinnosti existujú len obmedzené výnimky a to na základe určitých uznávaných procesných

zásad v rámci súdneho konania a len za určitých osobitných podmienok. Aj podľa platnej právnej
úpravy SR nie sú zmluvné ustanovenia, ktoré sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami pravidiel na
ochranu spotrebiteľa platné, a preto nie sú pre spotrebiteľov záväzné. Rozhodcovské rozsudky, ktoré sa
zakladajú na takýchto zmluvných ustanoveniach sa preto považujú za protiprávne a preto ich vykonanie
nie je možné. Akékoľvek podmienky, ktoré sú podmienkami v zmysle Smernice 93/13/EHS a ktoré

sa odchyľujú od kogentných ustanovení na ochranu spotrebiteľa sa okrem toho musia považovať za
odporujúce požiadavke dobrej viery a spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach na
škodu spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS).

Ďalej krajský súd podotýka, že vzhľadom na členstvo SR v EÚ od 1.5.2004, ako i na skutočnosť, že
citovaná smernica bola do slovenského právneho poriadku implementovaná len čiastočne a postupne

v dlhšom časovom období, v zmysle konštantnej judikatúry ESD nadobúda smernica v takomto prípade
priamy účinok, a súd ju musí bez ďalšieho aplikovať na právne vzťahy medzi fyzickými a právnickými
osobami. V spojených prípadoch C-240/98 - C 244/98 Océano Grupo Editorial SA, ROcio Murciano
Quintero (C-240/98) a Salvat Editores SA v José M. Sanchéz Alcón Prades (C-241/98), José Luis
CopanoBadillo(C-242/98),MohammedBerroane(C-243/98),EmilioVinasFeliu(C-244/98),Súdnydvor

ES konštatuje povinnosť národného súdu pri aplikácii ustanovení národného práva, ktoré sú skoršieho
alebo neskoršieho dátumu než uvedená smernica, interpretovať ich pokiaľ je to možné, vo svetle
presného znenia a účelu smernice.

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o tom, že v tomto prípade zmluva o úvere zo

dňa15.12.2006je typizovanouspotrebiteľskouzmluvuvzmysle§23azákonač.634/1992Zb.oochrane
spotrebiteľa. Na základe zmluvy o úvere oprávnený v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
poskytol povinnému ako spotrebiteľovi úver v sume 780,72 eur. Toto posúdenie nevylučuje ani ust. §
1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na
ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/

cit.zák., a teda ide o spotrebiteľský úver, ako správne konštatoval okresný súd.

V prejednávanej veci okresný súd potom opodstatnene poukázal na to, že predmetná rozhodcovská
doložka sa javí ako absolútne nevyvážená a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v
porovnaní so situáciou, kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom

odvolaní neuvádza, aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa
zistenia komisie nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní komisie 98/257/ES z
30. marca 1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských
sporov. Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých
pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich

sú založené na všeobecných právnych zásadách. V súlade so všeobecnými poznatkami je zrejmé,
že v rámci modelu spotrebiteľského úveru je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania
proti spotrebiteľovi, ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec
predložiť na prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak
príslušný. Na zreteľ treba vziať aj ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu

pred štátnym súdom. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ
podrobiť rozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku je preto
treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v exekúcii
uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Odvolací súd na základe všetkých uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, potvrdil ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .