Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/906/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106217166
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6106217166.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predseníčky senátu JUDr.

Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci
navrhovateľov: 1/ K.. R. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. Z. XX, F. F., v konaní zast. JUDr. Jozefom
Švarcom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Horná ulica č. 41, Banská Bystrica a 2/ R.. K.
V., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. ulica č. XX, F. F., v konaní zastúpeného JUDr. Dušanom Paulíkom,
advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Kukučínova ulica č. 18, Banská Bystrica, proti odporcovi
R.. T. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom W.. Ľ. U. č. XX, F. F., v konaní zastúpeného JUDr. Vladimírom
Mikušom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie ulica V. P. Tótha č. 17, Zvolen, v konaní o

zaplatenie 25 817 € s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
15C/185/2006-311 zo dňa 24. 01. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi 2/ trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške
353,94 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa 2/ JUDr. Dušana Paulíka, advokáta so sídlom v
Banskej Bystrici, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľovi 1/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1/ 12 826,93
€ spolu so 6 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 25 817 € od 24. 06. 2005 do 14. 01. 2007 a 9,5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 12 826,93 € od 15. 01. 2007 až do zaplatenia, v lehote 15
dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 2/ 12 990,07 € spolu s
9,5 % ročným úrokom z omeškania od 15. 01. 2007 až do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi 1/ trovy konania vo výške 1 631,48

€ a trovy právneho zastúpenia vo výške 2 724,02 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa 1/, v
lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia a navrhovateľovi 2/ trovy konania vo výške 82,98 € a trovy
právneho zastúpenia vo výške 3 421,58 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa 2/, v lehote 15 dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ 1/ svojím návrhom zo dňa 24.
10. 2006 sa domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 25 817 € z toho dôvodu, že odporcu splnomocnil

na prevzatie výťažku z predaja nehnuteľnosti v rámci exekučného konania pôvodne v rozsahu 777 763,-
Sk, pričom odporca mu takýto výťažok nevydal napriek tomu, že od súdneho exekútora tieto finančné
prostriedky prevzal. V priebehu konania navrhovateľ 1/ svoj návrh obmedzil tak, že žiadal konanie
zastaviťvčastiozaplatenie12990,07€,čomusúdspoukazomnaustanovenie§96ods.1OSPvyhovela rozhodol uznesením č. k. 15C/185/2006-222 zo dňa 29. 03. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 09. 08. 2011. Navrhovateľ 2/ do konania pristúpil na základe uznesenia Okresného súdu Banská
Bystrica zo dňa 03. 09. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 09. 2007, na tom skutkovom

základe, že zo spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Er/1086/2006 bolo zistené, že R.. K. V.
podal dňa 13. 07. 2006 na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky Mgr. Eleonóry Noskovej, so sídlom
v Banskej Bystrici návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 376 946,50 Sk
s príslušenstvom, pričom exekučným titulom bola pohľadávka navrhovateľa 2/ voči navrhovateľovi 1/,
ktorá mu bola priznaná rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 12C/84/2001-117 zo dňa 29.

11. 2002 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/61/2006 zo dňa 30. 03.
2006. Vzhľadom k tomu, že pohľadávka R.. K. V. zo strany K.. R. L. nebola uhradená, došlo k podaniu
návrhu na vykonanie exekúcie a udeleniu poverenia Okresným súdom Banská Bystrica č. 5601020670.
Súdna exekútorka vydala exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky zo dňa 05.
01. 2007, pričom prikázala odporcovi vyplatiť pohľadávku oprávneného R.. K. V. s príslušenstvom, na
základe písomnej dohody súdnej exekútorky s oprávneným zo dňa 18. 07. 2006. Odporca však túto

pohľadávku R.. K. V. nevyplatil. Okresný súd konštatoval, že R.. K. V. získal v zmysle § 109 ods. 1 veta
prvá Exekučného poriadku procesnú aktívnu legitimáciu na podanie žaloby voči dlžníkovi povinného -
odporcovi. Jeho žalobné právo vzniklo v deň nasledujúci po tom, čo bol dlžníkovi povinného - odporcovi
doručený exekučný príkaz na vyplatenie splatnej pohľadávky a k jej vyplateniu nedošlo. Na základe
uvedeného sa potom navrhovateľ 2/ domáhal podanou žalobou zaplatenia sumy 12 990,07 € spolu s

príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 15. 01. 2007 až do zaplatenia.
Okresný súd ďalej uviedol, že odporca s návrhom na začatie konania nesúhlasil s odôvodnením, že
sumu v rozsahu 777 763,- Sk prevzal na základe splnomocnenia a tieto finančné prostriedky odovzdal
navrhovateľovi v rozsahu 777 000,- Sk dňa 07. 07. 2005.

Okresný súd vykonal dokazovanie listinou nazvanou Splnomocnenie zo dňa 15. 06. 2005, výdavkovým
pokladničný dokladom zo dňa 23. 06. 2005, pokladničným dokladom zo dňa 07. 07. 2005, ďalej
výsluchom svedka U. U., R. J., H. G., znaleckým posudkom vypracovaným znalcom z odboru
písmoznalectva, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa) pod č. 46/2012 zo dňa 08. 07. 2012 a
na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania resp. medzi

navrhovateľom 1/ a odporcom vznikol vzťah, ktorý je možné podradiť pod ustanovenia o príkaznej
zmluve v zmysle § 724 Občianskeho zákonníka.

Okresný súd v odôvodení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že medzi účastníkmi konania
nebola sporná tá okolnosť, že navrhovateľ 1/ oddelil odporcovi splnomocnenie na prevzatie finančných

prostriedkovzvýťažkuzpredajanehnuteľnostívrámciexekučnéhokonaniaodJUDr.AlenyBohovičovej,
súdnej exekútorky so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici. Takéto splnomocnenie udelil
navrhovateľ 1/ odporcovi dňa 15. 06. 2005. Tak isto v konaní nebolo sporné, že odporca dňa 23. 06.
2005prevzalodsúdnejexekútorkyJUDr.AlenyBohovičovejsumu777763,-Skztituluvýťažkuzpredaja
nehnuteľností v rámci exekučného konania. Medzi účastníkmi konania však zostala sporná tá okolnosť,

či suma 777 763,- Sk, ktorú prevzal odporca od súdnej exekútorky bola navrhovateľovi 1/ vrátená alebo
nie. Vzhľadom k sporným okolnostiam zameral okresný súd dokazovanie na túto otázku. V uvedenej
súvislosti vypočul svedkov navrhnutých v konaní na preukázanie tej skutočnosti, či k odovzdaniu sumy
777 763,- Sk zo strany odporcu navrhovateľovi 1/ došlo, resp. či odporca takúto sumu navrhovateľovi
1/ vyplatil. Súd vykonal výsluch navrhnutých svedkov zo strany navrhovateľa 1/ a odporcu, pričom zistil,

že svedok H. G. vo svojej výpovedi potvrdil tie skutočnosti tvrdené odporcom, že tento osobne odovzdal
navrhovateľovi 1/ finančné prostriedky, ktoré si navrhovateľ 1/ prepočítal, pričom z rozhovoru medzi
týmito účastníkmi sa svedok dozvedel, že sa malo jednať o sumu 787 000,- Sk; prevažne išlo o bankovky
v rozsahu 5 000,- Sk a po prevzatí týchto finančných prostriedkov navrhovateľ 1/ si príjmový pokladničný
doklad prečítal a priamo na tomto stretnutí ho aj podpísal. Uviedol, že žiadne drobné mince neboli

súčasťou uvedenej sumy.

Svedok R. J. vo svojej výpovedi uviedol, že od odporcu sa dozvedel, že navrhovateľ 1/ od neho požaduje
sumu 777 763,- Sk, pričom odporca už túto sumu mal navrhovateľovi 1/ vrátiť, avšak o tom doklad nemá.
Svedok uviedol, že odporca mu povedal, že vypíše doklad na sumu 7 000,- Sk, tento nechá podpísať

navrhovateľovi 1/, čo sa tak aj stalo a svedok potvrdil, že takto vypísaný doklad aj videl. Svedok ďalej
vo svojej výpovedi uviedol, že odporca povedal, že dopíše do tohto dokladu dve sedmičky, pretože on
listinným dôkazom ohľadne prijatia tejto finančnej sumy nedisponuje, ale takýto doklad bude mať dobudúcnosti k dispozícii. Svedok ďalej uviedol, že odporca priamo pred ním dopísal do dokladu pred
sumu 7 000,- Sk dve sedmičky, čo svedok videl na vlastné oči.

V podobnom zmysle vypovedal aj svedok U. U., ktorý uviedol, že sa stretol s R. J. a odporcom v
reštaurácii na L. Q., kedy mu odporca ukázal doklad na sumu X 000,- Sk a povedal, že dopíše do tohto
dokladu dve sedmičky pred sumu 7 000,- Sk, pričom toto aj pred ním urobil. Svedok uvedené potvrdil, že
odporca dopísal tieto dve číslice do spomínaného dokladu. Túto okolnosť videl on sám a tak isto R. J..

V uvedenej súvislosti okresný súd konštatoval, že v rámci konania prijal tvrdenia poskytnuté vo
výpovediach svedkov R. J. a U. U., pričom ich rozpor vo výpovedi s H. G. hodnotil v tom zmysle,
že výpovedi H. G. neuveril nakoľko mal vážne pochybnosti o objektívnosti výpovede H. G. a to aj s
poukazomnatozaakýchsúvislostídošlokoznámeniumenasvedka,ktorýmalpotvrdiťtvrdeniaodporcu
v danom konaní. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 19. 03. 2007 a následne na výzvu súdu,
v rámci ktorej mal oznámiť meno a adresu svedka, ktorý mal potvrdiť jeho tvrdenia uvádzané v jeho

výpovedi, resp. v písomnom vyjadrení zo dňa 19. 03. 2007, označil za svedka týchto okolností H. L. a to
prvý krát dňa 19. 03. 2007 a následne dňa 19. 09. 2007. Až v liste zo dňa 04. 02. 2007 odporca uviedol,
že administratívnou chybou v písaní došlo k oznámeniu zlého mena a adresy svedka, ktorého navrhoval
vypočuť v konaní na preukázanie ním poskytnutých tvrdení, pričom správne meno tohto svedka malo byť
H. G.. Okresný súd neuveril tvrdeniu odporcu, že došlo len k chybe v písaní pri označení tohto svedka,

keďže sa malo jednať len o jediného svedka, ktorý mal preukázať tvrdenia odporcu, pričom odporca dva
krát písomne súdu oznámil meno tohto svedka a označoval ho menom H. L.. Až následne s odstupom
niekoľkých mesiacov došlo k zmene takto oznámeného mena, pričom následne mal skutočnosti tvrdené
odporcom preukázať svojou svedeckou výpoveďou H. G.. Takýto postup odporcu považoval okresný
súd za neštandardný, preto svedeckú výpoveď svedka H. G. vyhodnotil ako nevierohodnú. Konštatoval,

že svedkovia navrhnutí navrhovateľom - R. J. a U. U. takmer zhodným spôsobom potvrdili okolnosti o
tom, že sa stretli spolu s odporcom v reštaurácii na L. Q., kde odporca pred obidvoma svedkami uvádzal
skutočnosti o tom, že navrhovateľ od neho požaduje sumu 777 763,- Sk, pričom on sám takýto doklad
nemá a pred nimi dopísal do príjmového pokladničného dokladu, ktorý znel na sumu 7 000,- Sk číslice
77 tak, že vznikla suma 777 000,- Sk, ktorú mal odporca navrhovateľovi 1/ odovzdať.

Okresnýsúdkonštatoval,žeodporcaneuniesolbremenotvrdeniaaztohtodôvoduanidôkaznébremeno
ohľadne sumy 763,- Sk, ktorá mala byť tak isto navrhovateľovi 1/ vyplatená, pričom z tvrdenia odporcu
vyplývalo, že tieto finančné prostriedky v rozsahu 763,- Sk mu mal navrhovateľ 1/ ponechať ako odmenu
za námahu. Navrhovateľ 1/ takéto tvrdenia poprel a považoval ich za nepravdivé.

Na základe návrhu účastníkov konania súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru
písmoznalectva, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), ktorý spracoval znalecký posudok č.
46/2012, v ktorom sa vyjadril k otázkam, ktoré by mali preukázať tvrdenia jednak navrhovateľa 1/,
resp. odporcu. Na základe záverov tohto znaleckého dokazovania mal súd za preukázané, že príjmový

pokladničný doklad zo dňa 07. 07. 2005 nie je napísaný rukou navrhovateľa 1/, avšak je napísaný
rukou odporcu a to čo sa týka tlačeného paličkového textu a arabských číselných údajov. Zároveň mal
súd za preukázané, že tento príjmový pokladničný doklad neobsahuje rukopis neznámeho pisateľa. Zo
záverov znaleckého posudku však vyplývalo to, že nie je možné metódami písmoznaleckého skúmania
z kópie tohto príjmového pokladničného dokladu zistiť, či všetky rukou písané zápisy boli napísané v

jednomčase.Zčíselnéhozápisu777000znalecnenašielnakópiispornéhomateriáludokladurukopisné
znaky z ktorých by bolo možné prijať záver, že prvé dve číslice v tvare 777 000, t.j. číslice 77 sú
dopisované v tomto tvare neskôr. To, či číslice 77 boli dopisované pred pôvodný tvar 7 000 neskôr,
nie je možné ani jednoznačne vylúčiť. V uvedenej súvislosti okresný súd poukázal na to, že odporca
mohol prispieť k tomu, aby sa jeho tvrdenia v konaní preukázali, a to predložením originálu príjmového

pokladničného dokladu zo dňa 07. 07. 2005, nakoľko takýto originálny príjmový pokladničný doklad v
rámci znaleckého skúmania predložený odporcom nebol. V uvedenej súvislosti okresný súd konštatoval,
že odporca s takýmto originálnym príjmovým pokladničným dokladom disponoval, tak ako to vyplýva
zo Zápisnice zo dňa 18. 03. 2008, kedy tento bol predkladaný odporcom k nahliadnutiu vypovedajúcim
svedkom v konaní a tak isto naposledy bol predložený na pojednávaní zo strany odporcu dňa 10. 04.

2008. Zo zápisnice na tomto pojednávaní vyplýva tá okolnosť, že po nahliadnutí do tohto originálneho
príjmového pokladničného dokladu bol tento odporcovi vrátený. Takúto skutočnosť ohľadne priebehu
tohto pojednávania zo dňa 10. 04. 2008 potvrdili aj právni zástupcovia navrhovateľa 1/ a 2/ vo svojej
výpovedinapojednávanídňa25.10.2010.Okresnýsúdkonštatoval,žepokiaľodporcavkonanínasúdedvakrát predložil originál príjmového pokladničného dokladu, pričom neskôr tvrdil, že mu tento zo strany
súdu nebol vrátený, jedná sa o tvrdenia nepravdivé a je možné sa domnievať, že odporca tak konal na
svoju ujmu, pretože pokiaľ by boli jeho tvrdenia pravdivé, bol by uvedený príjmový pokladničný doklad

znalcom riadne preskúmaný. Okresný súd uviedol, že v danom prípade sa jedná o konanie sporové,
ktoré je ovládané zásadou prejednávacou, takže iniciatíva na zhromažďovanie skutkového základu leží
zásadne na účastníkoch konania. Povinnosť tvrdiť a dôkazná povinnosť postihuje účastníkov v konaní
ovládanom zásadou prejednávacou, teda v konaní sporovom. Nesplnenie tejto povinnosti môže mať
pre účastníka nepriaznivý dôsledok. Ak sa súd o potrebných skutočnostiach nedozvie inak, napríklad

z výsledku dokazovania, nebude môcť potrebnú skutočnosť urobiť predmetom svojho poznania a
bude nútený považovať takúto tvrdenú skutočnosť za nepreukázanú. Tento procesný dôsledok je
procesnou ujmou účastníkov konania, ktorí si nesplnili svoje procesné povinnosti. Okolnosť, že účastník
v spore ovládanom zásadou prejednávacou, nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu
sa nazýva v procesnej teórii jeho procesnou zodpovednosťou. Tento procesný dôsledok sa označuje
ako bremeno tvrdenia. Ten, kto má povinnosť tvrdenia má aj povinnosť uniesť potrebné dôkazné

prostriedky, ktorými sa tieto tvrdenia majú preukázať. Dôkazná povinnosť je teda nutným dôsledkom
povinnosti tvrdenia. Ak nebude potrebné tvrdenie preukázané zo strany navrhovateľa, jeho návrh vo
veci bude zamietnutý. V opačnom prípade, ak takéto potrebné tvrdenia nie sú preukázané zo strany
odporcu, procesným dôsledkom je vyhovenie návrhu navrhovateľa. Tento procesný dôsledok v spojení
s dôkaznou povinnosťou sa nazýva dôkazné bremeno. Dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno znášajú

účastníci konania. Súd je povinný vykonávať iba navrhnuté dôkazy, ak ich uzná za právne relevantné.
Súd vychádza z výsledkov dokazovania navrhnutého účastníkmi konania.

Na základe uvedeného mal okresný súd za preukázané, že odporca po tom, čo prevzal od súdnej
exekútorky sumu zodpovedajúcu vyplatenému výťažku z dražby vedenej pod Exekútorským úradom

JUDr. Aleny Bohovičovej, tieto finančné prostriedky navrhovateľovi neodovzdal. Konštatoval, že odporca
v konaní nepredložil žiaden taký dôkaz, ktorý by takýto záver mohol objektívnym spôsobom vyvrátiť.
Naopak, v konaní bolo preukázané, že s príjmovým pokladničným dokladom znejúcim na sumu
7 000,- Sk manipuloval práve odporca takým spôsobom, že pred sumu 7 000,- Sk dopísal dve
číslice 77 tak, ako to vyplýva z dokazovania vykonaného výsluchom vyššie uvedených svedkov.

Okolnosti spočívajúce v týchto tvrdeniach bolo možné odstrániť vykonaným znaleckým dokazovaním,
čo sa však nepodarilo, nakoľko výsledok znaleckého dokazovania zostal nejednoznačný, pretože v
rámci znaleckého dokazovania nebol predložený originál príjmového pokladničného dokladu zo strany
odporcu, čím tento zmaril preukázanie jeho tvrdení v rámci takéhoto znaleckého dokazovania. Okresný
súd uviedol, že nie je zrejmé, že fotokópia výdavkového príjmového pokladničného dokladu bola

vyhotovená práve z originálu tak, aby bolo možné považovať výsledky znaleckého dokazovania za
objektívne. V tejto súvislosti súd konštatoval, že odporca neuniesol svoje procesné povinnosti v rozsahu
povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti a preto súd tieto považoval za nepreukázané s tým, že
procesným dôsledkom takéhoto záveru je úspech navrhovateľa v konaní, ktorému súd priznal právo,
ktorého sa domáhal svojou žalobou.

Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa 2/ okresný súd uviedol, že v konaní došlo k rozšíreniu účastníkov
konania na strane navrhovateľa tak, že aktívne legitimovaným účastníkom konania na strane
navrhovateľa, čo do sumy vymáhanej vo vyššie označenom exekučnom konaní sa stal navrhovateľ
2/ a vo zvyšku ostal aktívne legitimovaným účastníkom konania na strane navrhovateľa navrhovateľ

1/. V rámci tohto exekučného konania bola vymáhaná pohľadávka navrhovateľa 2/ vo výške úroku
z omeškania 373 068,50 Sk, trovy odvolacieho konania 3 878,- Sk, súdny poplatok 500,- Sk, trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní 20 977,30 Sk a predbežné trovy exekúcie vo výške 112
693,- Sk. V exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade JUDr. Eleonóry Noskovej pod č.
konania EX 249/07 vo veci oprávneného navrhovateľa 2/ proti povinnému KASTELAN, s. r. o., so

sídlom Banská Bystrica, bola v prospech navrhovateľa 2/ vymožená suma vo výške 119 778,- Sk.
Spoločnosť KASTELAN, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici bola ďalším podlžníkom navrhovateľa 1/
rovnako ako odporca v danom súdnom konaní. Táto suma bola zároveň časťou pohľadávky vymáhanou
v prospech navrhovateľa 2/ ako oprávneného v exekučnom konaní na Exekútorskom úrade JUDr.
Eleonóry Noskovej pod č. k. EX/159/06 proti povinnému - navrhovateľovi 1/ o vymoženie sumy 373

068,50 Sk s príslušenstvom, pričom v uvedenom exekučnom konaní bol súdnou exekútorkou dňa 05.
01. 2007 vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorú pohľadávku má
navrhovateľ 1/ ako dlžník navrhovateľa 2/ voči svojmu dlžníkovi, t. j. odporcovi. Vymožením sumy 119
778,- Sk od spoločnosti KASTELAN, s. r. o., so sídlom v Banskej Bystrici ako podlžníka navrhovateľa 1/došlo k zániku časti pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní vedenom súdnou exekútorkou JUDr.
Eleonórou Noskovou, so sídlom Exekútorského úradu v Banskej Bystrici, pod č. EX/159/06 a teda k
zániku časti pohľadávky v sume 119 778,- Sk. V exekučnom konaní pod č. konania EX/159/06 je teda v

súčasnosti vymáhaná pohľadávka navrhovateľa 2/ a to úrok vo výške 253 290,50 Sk, trovy odvolacieho
konania vo výške 3 878,- Sk, súdny poplatok 500,- Sk, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní
20 977,30 SK a predbežné trovy exekúcie 112 693,- Sk. Navrhovateľ 2/ má teda voči odporcovi právo
na zaplatenie sumy 391 338,80 Sk, t.j. 12 990,07 €.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 22. 04. 2013 odporca odvolal a
v odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd vykonané dôkazy tak jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti nesprávne vyhodnotil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam
a v konečnom dôsledku aj k nesprávnym právnym záverom. Zdôraznil, že podľa jeho názoru sa vo
svojompostupeokresnýsúddopustilviacerýchprocesnýchpochybenívdôsledkučohojehorozhodnutie
vykazuje známky nezákonnosti a preto nemôže pôsobiť výchovne tak ako to má na mysli ust. § 3 OSP.

Pokiaľ ide o procesné pochybenia, poukázal odporca v odvolaní predovšetkým na uznesenie okresného
súdu sp. zn. 5C/185/2006-222 zo dňa 29. 03. 2011, ktorým okresný súd konanie na návrh navrhovateľa
v časti o zaplatenie 12 990,07 € zastavil, pričom nerozhodol o jeho povinnosti nahradiť odporcovi
trovy konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 OSP, keďže podľa odporcu je nepochybné, že čiastočné
zastavenie konania si zavinil sám navrhovateľ 1/. Za ďalšie pochybenie okresného súdu označil odporca

to, že len na základe oznámenia resp. žiadosti navrhovateľa 2/ zo dňa 16. 07. 2007 si okresný súd
osvojil argumentáciu navrhovateľa 2/, že k zámene účastníkov konania dôjde ex lege tak, že na miesto
povinného nastúpi oprávnený, avšak len v rozsahu sumy, ktorú má dlžník povinného oprávnenému
vyplatiť na základe exekučného príkazu. Súd bez ďalšieho prípadného dokazovania pripustil, aby do
konania na strane navrhovateľa pristúpil ako ďalší účastník konania navrhovateľ v rade 2/, čo nie je v

súlade s ust. § 92 OSP s poukazom na ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, preto podľa názoru
odporcuXX.. K. V. nesplnil zákonné podmienky na vstup do konania na strane navrhovateľa, čo podľa
odporcu potvrdzuje aj následne vydané uznesenie zo dňa 29. 03. 2011 pod č. k. 15C/185/2006-222.
Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že nikdy nepopieral, že ho navrhovateľ s plnomocenstvom zo dňa
15. 06. 2005 splnomocnil na prevzatie výťažku z predaja nehnuteľností v rámci exekučného konania

vedeného súdnou exekútorkou JUDr. Alenou Bohovičovou, avšak trvá na tom, že túto sumu dňa 07. 07.
2005 v hotovosti vyplatil navrhovateľovi 1/, čo podľa jeho názoru potvrdzujú aj výsledky dokazovania
príjmovýmpokladničnýmdokladomzodňa07.07.2005,ktorýsúdupredložildňa18.03.2008aodovzdal
mu ho, pričom trvá na tom, že mu nikdy nebol súdom vrátený. V uvedenej súvislosti odporca v odvolaní
uviedol, že nesúhlasí s obsahom Zápisnice z pojednávania zo dňa 10. 4. 2008 a zo dňa 25. 10. 2010,

pričom má za to, že ich obsah nezodpovedá skutočnosti, pretože tzv. potvrdzujúce výpovede právnych
zástupcov navrhovateľov 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 25. 10. 2010 o tom, že mu bol originál tohto
príjmového pokladničného dokladu vrátený dňa 10. 04. 2008, vzbudzujú na jeho strane podozrenie z
neobjektívnosti konania. Uviedol, že si dal vyhotoviť úradne overenú fotokópiu tohto príjmového dokladu,
ktorá je tiež spôsobilá na znalecké posúdenie. Pred podaním žaloby navrhovatelia vychádzali z toho,

že tento doklad nemá k dispozícii, pretože ho nemohol nájsť. Uviedol, že považuje za nelogické a
krajne nehodnoverné, že dňa 18. 03. 2008 doložil do spisu originál tohto dokladu a následne mu mal
byť tento dňa 10. 04. 2008 vydaný spôsobom tak ako je formulované v zápisnici o pojednávaní,
ktorej hodnovernosť spochybňuje. Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že okresnému súdu vytýka, že
výpoveď svedka H. G. považoval za nehodnovernú, pričom výpovede svedkov R. J. a U. U. hodnotil

bez akéhokoľvek opodstatnenia za hodnoverné a o tieto oprel svoje rozhodnutie. Podľa názoru odporcu
svedok H. G. popísal priebeh udalostí a vyčerpávajúcim spôsobom zodpovedal na všetky položené
otázky.PokiaľideovýpoveďsvedkaR.J.,tútopodľanázoruodporcumožnovzhľadomnajehovzájomnú
previazanosť s navrhovateľom 1/, vyhodnotiť ako nehodnovernú. Za podstatný rozpor v jeho výpovedi
označil odporca v odvolaní fakt, že uvedený svedok na jednej strane uvádza, že odporca pred ním

pred sumu 7 000,- Sk dopísal dve sedmičky a na druhej strane po nahliadnutí do originálu príjmového
dokladu uviedol, že tieto dve sedmičky mali byť dopísané za sumu 7 000,- Sk. V uvedenej súvislosti
navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že už na pojednávaní uviedol, že tento svedok nehovorí pravdu, k
čomu žiadal, aby súd pripojil spis okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 23C/98/2006, v ktorom sa
nachádza zvukový záznam, podľa ktorého svedok vypovedá, resp. potvrdzuje, že uplatnená pohľadávka

bola navrhovateľovi vyplatená. K svedkovi Viliamovi U. odporca v odvolaní uviedol, že bol v minulosti
finančne závislý na navrhovateľovi 1/ a z tohto dôvodu je tiež podľa odporcu výpoveď uvedeného svedka
nelogická, nezmyselná a v konečnom dôsledku účelová. Zdôraznil, že navrhovateľ má vysokoškolské
vzdelanie a teda je nelogické, aby podpisoval nevyplnené príjmové doklady tak ako sa to snaží tvrdiť.Zdôraznil, že výťažok z dražby, ktorý odovzdal navrhovateľovi 1/, pochádza z dražby jeho nehnuteľnosti,
ktorú vydražil svedok Jaroslav J., pričom túto nehnuteľnosť naďalej aj v súčasnosti užíva navrhovateľ 1/.
V závere odvolania navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného

súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil tak, že návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamieta a zároveň ich zaviazal na
náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania podľa priloženého vyčíslenia, alebo aby postupom
podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Krajský súd ako súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním odporcu podľa ust.
§ 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením odvolaním
napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP). Okresný súd vychádzajúc z tvrdení

účastníkov konania ako procesnej povinnosti účastníkov konania vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu, výsledky dokazovania vyhodnotil v súlade s ust. § 132 OSP (každý jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti), pričom vyčerpávajúcim spôsobom rozobral otázku povinnosti tvrdenia a na ňu
nadväzujúcu otázku dôkazného bremena. Odvolacie námietky odporcu nevyvracajú správnosť záverov
okresného súdu, ktorý dostatočným spôsobom a presvedčivo vysvetlil akými právnymi úvahami sa pri

svojom rozhodovaní riadil. Pokiaľ odporca okresnému súdu v odvolaní vytkol, že uznesením sp. zn.
15C/185/2006-222 zo dňa 29. 03. 2011 (ktorým okresný súd konanie čiastočne zastavil) nerozhodol
okresný súd aj o povinnosti navrhovateľa 1/ nahradiť odporcovi trovy konania odvolací súd uvádza,
že: a) o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí (§ 151 ods. 1 OSP) b) uvedené uznesenie nemá žiaden vplyv na správnosť záverov

okresného súdu vo veci samej. Rovnako je bez právneho významu vo vzťahu k záverom okresného
súdu odvolacia námietka odporcu týkajúca sa uznesenia sp. zn. 15C/185/2006-53 zo dňa 03. 09. 2007,
ktorým okresný súd v zmysle ust. § 92 OSP pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa pristúpil
R.. R. V. ako navrhovateľ 2/, pretože a) ust. § 109 ods. 1 Exekučného poriadku takýto postup pripúšťa
b) odporca proti predmetnému uzneseniu nepodal odvolanie, predmetné uznesenie teda nadobudlo

právoplatnosť, čo znamená, že táto odvolacia námietka odporcu je účelová a neopodstatnená. Rovnako
ako uvedené odvolacie námietky vyhodnotil odvolací súd za účelovú aj odvolaciu námietku odporcu
týkajúcu sa obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa zo dňa 10. 4. 2008 v časti, v ktorej okresný súd
poznamenal vrátenie originálu predmetného príjmového pokladničného dokladu odporcovi a obsahu
Zápisnice o pojednávaní zo dňa 25. 10. 2010 v časti, v ktorej uvedenú skutočnosť potvrdili právni

zástupcovia navrhovateľa 1/ a 2/, pretože pokiaľ mal odporca námietky k obsahu uvedených Zápisníc
o pojednávaní mal možnosť a) žiadať opravu protokolácie hneď na pojednávaní, alebo b) mal možnosť
predpísaným spôsobom žiadať o opravu uvedených Zápisníc o pojednávaní bezprostredne po ich
vyhotovení. Odporca v odvolaní ďalej spochybnil vierohodnosť svedeckej výpovede svedka U. U.,
ktorého svedeckú výpoveď označil za nelogickú a účelovú. K uvedenej odvolacej námietke odporcu

odvolacísúduvádza,že okresnýsúdprávezaúčelomodstráneniarozporovvosvedeckýchvýpovediach
svedkovnavrhnutýchtaknastranenavrhovateľa1/ akoajodporcunariadilvoveciznaleckédokazovanie
znalkyňou z odboru písmoznalectva, odvetvie ručného písma (identifikácia pisateľa) T.. T.. X. L., ktorá
vypracovala znalecký posudok č. 46/2012, zo záverov ktorého vyplýva že príjmový pokladničný doklad
zo dňa 07. 07. 2005 je napísaný rukou odporcu, neobsahuje rukopis neznámeho pisateľa, z kópie

predmetného dokladu nie je možné zistiť, či všetky rukou písané zápisy boli napísané v jednom čase a
tiež to, že „ v číselnom zápise =777.000= nenachádzame na kópii SM dokladu rukopisné znaky, z ktorých
by bolo možné záverovať, že prvé dve číslice v tvare 777.000 t.j. číslice 77 sú dopisované v tomto tvare
neskôr. To či číslice 77 boli dopisované pred pôvodný tvar neskôr, nie je možné ani jednoznačne vylúčiť."
Z uvedeného je zrejmé, že jednoznačnú odpoveď mohla dať znalkyňa na základe originálu predmetného

príjmového pokladničného dokladu zo dňa 07. 07. 2005. Tento však odporca znalkyni nedal k dispozícii
tvrdiac, že mu ho okresný súd nevrátil. Uvedenými obštrukciami s príjmovým pokladničným dokladom
zo dňa 07. 07. 2005 sa odporca sám vystavil riziku dôkaznej núdze, keďže neprispel k tomu, aby
rozporuplné tvrdenia svedkov navrhnutých na jednej strane navrhovateľom 1/ a na strane druhej
odporcom boli v čo najvyššej miere odstránené.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako
vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1,2 OSP potvrdil, konštatujúc, že odporcove tvrdenie o tom,
že súd mu nevrátil originál príjmového pokladničného dokladu, ktorý mohol slúžiť ako podklad prevypracovanie vyššie uvedeného znaleckého posudku nebolo preukázané, naopak z obsahu vyššie
uvedených Zápisníc o pojednávaní je zrejmé, že originál príjmového pokladničného dokladu zo dňa 07.
07. 2005 bol po nahliadnutí doň okresným súdom navrhovateľovi vrátený.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti
na ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V odvolacom konaní boli
úspešní navrhovatelia 1/ a 2/. Navrhovateľ 1/ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu
odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (ust. 151 ods. 1 OSP). Navrhovateľovi 2/,

ktorý si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vznikli v odvolacom konaní trovy právneho zastúpenia
ako odmena za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu) priznaná podľa ust. §
10 ods. 1, § 13a ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb vo výške 287,14 €, ďalej režijný paušál k uvedenému úkonu právnej
služby vo výške 7,81 € a 20 % DPH z odmeny a režijného paušálu vo výške 58,99 €; trovy právneho
zastúpenia navrhovateľa 2/ v odvolacom konaní predstavujú celkom sumu 353,94 €.

O spôsobe náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa 2/ rozhodol odvolací súd podľa ust. § 149
ods. 1 OSP.

O veci rozhodol senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.