Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. júl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 24C/419/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410215111
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.Ing. Mario Dubaň

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1410215111.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

O k r e s n ý s ú d B r a t i s l a v a I V v konaní pred samosudcom JUDr. Ing. Mariom Dubaňom v právnej

veci navrhovateľov: X/ E.. L. W., T. R. H., J. XXX/XXA, Š. Z. J., X/ O.. L. W., T. R. T., J. X0, štátny občan
SR, obaja právne zastúpení JUDr. Alenou Kaplanovou, advokátkou so sídlom v Piešťanoch, Nám. 1.
mája 14 proti odporcovi: Slovenská technická univerzita v Bratislave so sídlom v Bratislave, Vazovova
5, IČO: 003 976 87 o určenie neplatnosti zmluvy t a k t o

r o z h o d o l :

Návrh na určenie, že kúpna zmluva uzatvorená dňa XX.X.XXXX medzi predávajúcimi: a) L. W., F..
XX.X.XXXX, T. T., J. K.. XX, T.) E.. W. L., F.. XX.X.XXXX, T. T., J. XX, B.) O.. W. L., F.. X.X.XXXX, T. T.,
H. XX a kupujúcim: Slovenskou vysokou školou technickou, Bratislava o odpredaj nehnuteľnosti parc. č.

XXXXX, XXXXX I. XXXXX a na liste vlastníctva EN k.ú. Bratislava, č. XXX, H.. Č.. XXXX/X, a investícií
nachádzajúcich sa na uvedených pozemkoch je neplatná , z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 09.12.2010 v spojení so zmeneným návrhom zo
dňa 06.06.2011 žiadali, aby súd určil, že

(i) právny úkon, kúpna zmluva uzatvorená C. XX.XX.XXXX medzi predávajúcimi:

I.) L. W., F.. XX.XX.XXXX, T. R. T., J. XX,
T.) MUDr. Ernest Zachar, nar. 18.01.1953, bytom v Bratislave, Sokolská 20,
B.) O.. L. W., F.. XX.XX.XXXX, T. R. T., H. XX,
akupujúcim:SlovenskávysokáškolatechnickásosídlomvBratislave,Gottwaldovonám.17,oodpredaji
nehnuteľností par. č. XXXXX, XXXXX I. XXXXX a na liste vlastníctva EN k.ú. Bratislava č. XXX parc. č.
XXXX/X a investícií nachádzajúcich sa na uvedených pozemkoch je neplatná.
Ďalej navrhovatelia žiadali, aby súd určil, že

(ii) podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. P. R., pozemku, ktorý vznikol z parc. č. XXXX/X -
ostatné plochy o výmere 21 244 m2 vytvoreného podľa geometrického plánu (GP) č. 2002/11 a úradne
overeného dňa 19.05.2011 správou katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu a to pozemku: parc. č. XXXX/
XX - zast. plochy o výmere 137 m2 a parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere 1 096 m2 sú navrhovatelia
v 1.a 2. rade, každý v podiele 1/3 a napokon že,
(iii) do dedičstva po neb. L. W., S.. C., F.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v T., J. XX, P. W. C.
XX.XX.XXXX patrí nehnuteľnosť v k.ú. P. R., pozemok, ktorý vznikol z parc. č. XXXX/X zapísanej na

LV č. XXXX pre k.ú. P. R. ako parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 21 244 m2 vytvorený podľa
GP č. XXXX/XX a úradne overeného dňa 19.05.2011 správou katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu a
to pozemku parc. č. XXXX/XX zast. plochy o výmere 137 m2 a parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere
1 096 m2 v podiele 1/3.Uznesením č.k. 24C 419/2010-219 zo dňa 29.11.2012, právoplatným dňa 27.12.2013, súd rozhodol, že
(ii) konanie o určenie, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v k.ú. P. R., pozemku, ktorý vznikol
z parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 21 244 m2 vytvoreného podľa geometrického plánu (GP)

č. XXXX/XX a úradne overeného dňa 19.05.2011 správou katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu a to
pozemku: parc. č. XXXX/XX - zast. plochy o výmere 137 m2 a parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere
1 096 m2 sú navrhovatelia v 1.a 2. rade, každý v podiele 1/3 a (iii) konanie o určenie, že do dedičstva
po neb. L. W., S.. C., F.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. T., J. XX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX
patrí nehnuteľnosť v k.ú. P. R., pozemok, ktorý vznikol z parc. č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX pre

P..Ú.. P. R. ako parc. č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 21 244 m2 vytvorený podľa GP Č.. XXXX/
XX a úradne overeného dňa 19.05.2011 správou katastra pre Hl. mesto SR Bratislavu a to pozemku
parc. č. XXXX/XX zast. plochy o výmere 137 m2 a parc. č. XXXX/XX - záhrada o výmere 1 096 m2 v
podiele 1/3, p r e r u - u j e do právoplatného ukončenia reštitučného konania vedeného na Obvodnom
pozemkovom úrade v Bratislave, č. k. 5163/2004 D vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom
uplatneného na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. Bratislava - P. R..

Po právoplatnosti uznesenia konajúceho súdu č.k. 24C 419/2010-219, dňa 27.12.2013, sa tak
predmetom prebiehajúceho konania stal len návrh na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa
XX.XX.XXXX medzi navrhovateľmi a ich nebohou matkou ako predávajúcimi na strane jednej a právnym
predchodcom odporcu ako kupujúcim na strane druhej, t.j. návrh (i).
Návrh na určenie neplatnosti zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX navrhovatelia po skutkovej a právnej stránke

odôvodnili tým, že navrhovatelia a ich nebohá matka - L. W., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX,
boli spoluvlastníkmi nehnuteľností na A. K.. Č.. XX v Bratislave: domčeka, dvora, záhrady a investícií
nachádzajúcich sa na pozemkoch, pričom uvedené nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnej zmluvy
registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava - mesto dňa XX.XX.XXXX H. Č.. S. O. XXX/XX. Dom a dvor
bol na pozemku, ktorý podľa novozaloženého LV č. XXX mal číslo parcely XXXXX a výmeru 1á 37m2.

Záhrada bola na pozemku, ktorý podľa novozaloženého LV č. XXX mal číslo parcely XXXXX a výmeru
10á 96m2. Nehnuteľnosti zapísané v evidencii nehnuteľnosti na LV č. XXX boli pôvodne zapísané v
Pozemkovej knihe vo vl. č. XXXX, k.ú. Bratislava takto: par. č. XXXXX - dom, dvor čp. Ev. O..-XX o
výmere 137m2, par. č. XXXXX - záhrada o výmere 483m2 a par. č. XXXXX - roľa výmere 613m2.
Vyššie uvedené nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľov a ich nebohej matky pôvodne zapísané v

Pozemkovej knihe vo vl. č. XXXX pre k.ú. Bratislava tak boli zapísané na LV č. XXX vedenom pre k.ú.
P. R. - C., avšak nie ako tri parcelné čísla, ale len ako dve parcelné čísla (pôvodná parcela č. XXXXX
o výmere 137 m2 zapísaná v PK bola v evidencii nehnuteľností na LV č. XXX zapísaná ako parcela č.
XXXXX o výmere 137 m2, pôvodné parcely č. XXXXX o výmere 613 m2 a č. XXXXX o výmere 483 m2
zapísané v PK boli v evidencii nehnuteľností na LV č. XXX zapísané ako parcela č. XXXXX o výmere

1096 m2). V roku 1987 boli vyššie uvedené parcely, zapísané pôvodne v Pozemkovej knihe vo vl. XXXX
vedenej pre k. ú Bratislava a po novom i v evidencii nehnuteľností na LV č. XXX vedeného pre k. ú
Bratislava - P. R., začlenené do par. č. XXXX/X a zapísané na LV č. XXXX vedeného pre k. ú Bratislava
- P. R..
Dňa XX.XX.XXXX došlo k podpísaniu listiny označenej ako kúpna zmluva, kde predávajúci mali byť:

L. W., S.. C., E.. L. W., O.. L. W. a kupujúci: Slovenská vysoká škola technická, Bratislava. Podľa
tejto listiny sú vraj predmetom prevodu nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v evidencii nehnuteľnosti v
pozemkovoknižnej vl. č. XXXX v k. ú. Bratislava, par. č. XXXXX, H.. Č.. XXXXX I. H.. Č.. XXXXX a na
liste vlastníctva EN k. ú Bratislava č. XXXX/X na meno predávajúcich vedené v podieloch 1/3. Vyššie
uvedená kúpna zmluva trpí podľa navrhovateľov viacerými vadami, ktoré ju v zmysle § 37 Občianskeho

zákonníka robia absolútne neplatnou.
(i) Predovšetkým, text zmluvy je nezrozumiteľný, nejasný a preto v rozpore so zákonom Ide o neplatnú
kúpnu zmluvu, na základe ktorej nedošlo k prevodu vlastníckeho práva v súlade so zákonom, čoho
dôsledkom bolo prevzatie majetku vo vlastníctve navrhovateľov a ich nebohej matky zo strany štátu
bez právneho dôvodu. Určitosť a zrozumiteľnosť nebola splnená, nakoľko predmet zmluvy nie je jasne,

presne a určito vyjadrený, je neurčitý. Predmetom prevodu kúpnej zmluvy mali byť aj parcely, ktorých
vlastníkom predávajúci nikdy neboli. Predmetom kúpnej zmluvy sa stala i parcela č. XXXXX, ktorá
nebola zapísaná v pozemkovoknižnej vl. č. XXXX, k.ú Bratislava a parcela č. XXXX/X, ktorá nebola
zapísaná v pozemkovoknižnej vl. XXXX, k.ú Bratislava ani na LV č.l. XXX v k.ú Bratislava, predávajúci
neboli jej vlastníkmi, nemohla byť predmetom plnenia podľa uvedenej kúpnej zmluvy, nebolo možné,

aby podľa kúpnej zmluvy uzatvorenej s nimi bola predmetom prevodu vlastníckeho práva. Podaním zo
dňa 25.04.2012 navrhovatelia doplnili dôvody neplatnosti predmetnej zmluvy, pokiaľ ide o jej neurčitosť
a nezrozumiteľnosť, poukázaním na absenciu identifikačných údajov, ktoré boli vyžadované platnými
právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prevod nehnuteľností v čase uzavretia zmluvy /zákon č. 22/1964Zb. o evidencii nehnuteľností, vyhláška č. 23/1964 Zb. o vykonávaní zákona č. 22/1964 Zb. o evidencii
nehnuteľností/. Pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy nebola jej účastníkmi splnená zákonná povinnosť
uviesť v rámci identifikácie prevádzaných nehnuteľností údaje z evidencie nehnuteľností /parcelné čísla,

výmery a druhy pozemkov/, čo predmet prevodu robí neurčitým, nezrozumiteľným a samotnú kúpnu
zmluvu neplatnú pre rozpor so zákonom /kogentnými ustanoveniami § 2 a nasl. zákona č. 22/1964 Zb./.
(ii) Účastníci kúpnej zmluvy ani nemali v úmysle skutočný prevod práva, ich vôľa, ani ich prejav vôle
nesmeroval k skutočnému prevodu vlastníckeho práva. Navrhovatelia trvali na tom, že predložená
kúpna zmluva nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva i z toho dôvodu, že nie je splnený

základný predpoklad súladu vôle a prejavu vôle účastníkov.
(iii) Vôľa predávajúcich nebola slobodná a vážna, práve naopak.
(iv) Zmluva bola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok.
(v) Právny predchodca odporcu ako štátna organizácia mohla nadobúdať veci od občanom
len výnimočne a len do štátneho vlastníctva. Právny predchodca odporcu nebol oprávnený
nadobúdať poľnohospodárske pozemky, pretože v zmysle vtedy platných právnych predpisov mohol

poľnohospodársku pôdu a rodinné domčeky nadobúdať len Československý štát a nie rozpočtová
organizácia.
(vi) Napokon, na pojednávaní konanom dňa 15.05.2014 navrhovatelia namietali skutočnosť, že kúpna
zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou v zmysle platného zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých
školách. Vysokú školu riadil a konal vo všetkých jej veciach rektor vysokej školy, v tom čase H. I. T.,

ktorý evidentne zmluvu nepodpísal.
Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy navrhovatelia odôvodnili reštitučným
konaním č.j. 4/07/5925/2010/D(D/5163/04), ktoré je vedené Obvodným pozemkovým úradom v
Bratislave, ktorý vzhľadom na to, že nie je v jeho kompetencii, aby rozhodol o platnosti/neplatnosti kúpnej
zmluvy, čo je predbežná otázka v riešení reštitučného nároku, reštitučné konanie do právoplatného

rozhodnutia súdu prerušil.
O d p o r c a vo svojom p r v o t n o m v y j a d r e n í k žalobnému návrhu žiadal tento ako celok
zamietnuť. Uviedol, že navrhovatelia nemajú na požadovanom určení naliehavý právny záujem, pričom
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) podľa ktorého:
„Určovacia žaloba nie je spravidla prípustná v prípade, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné

vyriešenie obsahu spornosti nároku daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.“
Navrhovatelia naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu odôvodňujú správnym (reštitučným)
konaním pred Obvodným pozemkovým úradom v Bratislave s tým, že vyriešenie otázky platnosti kúpnej
zmluvy je predbežnou otázkou pre riešenie ich reštitučných nárokov, t.j. navrhovatelia neosvedčili

naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu a práva.
K samotnej o t á z k e n e p l a t n o s t i k ú p n e j z m l u v y zo dňa XX.XX.XXXX sa odporca vyjadroval
postupne. Najskôr na pojednávaní konanom dňa 16.01.2012 a následne písomnými podaniami zo dňa
20.04.2012, 22.04.2012 a 22.06.2012.
Na pojednávaní konanom dňa 16.01.2012 sa odporca k otázke platnosti predmetnej kúpnej zmluvy

vyjadril tak, že kúpna zmluva bola platne uzavretá, podľa predpisov platných v čase jej uzatvárania /
zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností, vyhláška č. 23/1964 Zb. o vykonávaní zákona č. 22/1964
Zb. o evidencii nehnuteľností, zákon č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku/. Zmluva nadobudla
účinnosťschválenímnadriadenéhoorgánu /MinisterstvaškolstvaSSR/acenajetiežvsúladesplatnými
právnymi predpismi. Parcela č. XXXXX bola v zmluve chybne uvedená ako parcela č. XXXXX, pričom

podľa výkladu odporcu ide napriek tomu o právny úkon platný, ktorý obsahuje iba chybu v písaní,
nakoľko z prejavu vôle vzhľadom na okolnosti prípadu vyplýva, že účastníci mali úmysel previesť a
nadobudnúť parc. č. XXXXX. Navyše odporca skutočnú parcelu č. XXXXX odkúpil od vlastníkov E.. Ďalej
k špecifikácii pozemkov odporca uviedol, že na list vlastníctva č. XXX, hoci sa spomína v predmetnej
kúpnej zmluve, neboli zapísané žiadne parcely, išlo o tzv. hluchý list vlastníctva, pričom majetková

podstata bola zapísaná naďalej v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX.
Z obsahu ďalších písomných a ústnych vyjadrení odporcu vyplývajú, pokiaľ ide o otázku platnosti/
neplatnosti kúpnej zmluvy zo C.I. XX.XX.XXXX, nasledovné skutkové a právne tvrdenia:
- Označenie PK parcely č. XXXXX zapísanej v pozemkovokonižnej vložke č. XXXX pre k.ú Bratislava v
predmetnej zmluve ako parcely č. XXXXX bolo chybou v písaní. Táto chyba v písaní však nespôsobuje

neplatnosťkúpnejzmluvyspoukazomnaust.§37ods.3Občianskehozákonníka.Predávajúcipredávali
všetky nehnuteľnosti v celosti v súlade s kúpnou zmluvou, ktoré sú zapísané v PK vložke č. XXXX pre k.ú
Bratislava. Parcela č. XXXXX nebola v PK vložke č. XXXX zapísaná. Parcela č. XXXXX bola vykúpenáod O.. E. E. I. O.. U. E., čo vyplýva z návrhu EMO Atómové elektrárne Mochovce, koncernový podnik
pod č. 5. 10/56/Dr/Bc/88/951 zo dňa 13.10.1987.
- V kúpnej zmluve boli pozemky ocenené znaleckým posudkom súdneho znalca Ing. Rajciho č. 28/87

z 15.06.1987 podľa vyhl. č. 129/1984 Zb. Predmetom ocenenia boli pozemky PK č. XXXXX, XXXXX
I. XXXXX I. F. H. Č.. XXXXX, XXXXX I. XXXXX, čo vyplýva z výšky stanovenej náhrady, vypočítanej
zo súčtu výmery pozemkov vo vlastníctve predávajúcich vynásobeného výškou náhrady za 1 m2
stanovenou v § 14 ods. 2 vyhlášky č. 129/1984 Zb.
- V kúpnej zmluve, ktorá bola predmetom zápisu vlastníckeho práva v prospech nového vlastníka, bola

chyba v parcelnom čísle opravená, pričom táto oprava bola vykonaná spôsobom v tom čase obvyklým.
Pri oprave bola hviezdička a oprava bola potvrdená pečiatkou a podpisom toho, kto opravu vykonal,
v danom prípade EMO. Podľa vtedy platnej legislatívy totiž nebol explicitne zákonne ani vo vyhláške
upravený spôsob vykonania opravy chýb pri písaní ako to v súčasnosti upravuje katastrálny zákon.
- Stredisko geodézie pre hlavné mesto SSR Bratislavu na základe tejto kúpnej zmluvy zapísalo
vlastnícke právo v evidencii nehnuteľnosti v prospech nového vlastníka. Ak by orgán geodézie

vykonávajúci zápis vlastníckeho práva na základe predloženej kúpnej zmluvy zistil, že táto má
nedostatky, bol by postupom podľa § 6 ods. 3 vyhlášky Ústrednej správy geodézie a kartografie č.
23/1964 Zb. účastníkov kúpnej zmluvy o nich informoval a zápis vlastníckeho práva v prospech nového
nadobúdateľa by nebol vykonal.
- Na základe návrhu obstarávateľa investorskej inžinierskej činnosti č. 5 .10. /56/Dr/Bc/ zo dňa

XX.XX.XXXX na zápis vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností na základe priložených
kúpnych zmlúv a geometrického plánu č. XXX-XXX-XXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý slúžil na
majetkovoprávne usporiadanie pozemkov bola v roku 1988 zapísaná na list vlastníctva č. XXXX pre
P..Ú. P. R. novovytvorená parcela č. XXXX/X vo výmere 21.627 m2, ako výsledok majetkovoprávneho
usporiadania. Súčasťou novovzniknutého pozemku boli aj pozemkoknižné parcely č. XXXXX, XXXXX I.

XXXXX, ktoré pôvodne vlastnili navrhovatelia spolu s ich nebohou matkou.
- Notárskou zápisnicou č. N 170/73 -NZ 160/73, nadobudli navrhovatelia a ich matka do vlastníctva
nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P. R., pozemky par. č. XXXXX
o výmere 137 m2 a parc. č. XXXXX o výmere 1096 m2. Parcely EN číslo XXXXX I. XXXXX boli
na základe položky výkazu zmien č. XX/XX vyznačenej na LV č. XXX pre P..Ú.. P. R. po technicko-

hospodárskom mapovaní zrušené. Na liste vlastníctva č. XXX pre P..Ú.. P. R. po zrušení parciel nebola
vedenámajetkovápodstata,lenvlastníctvo-bolvytvorenýhluchýlistvlastníctva.Pozemkyvovlastníctve
navrhovateľov bol zlúčené do EN parcely č. XXXX, následne rozdelenej na parcely č. XXXX/X, XXXX/
X I. XXXX/X. Majetková podstata vlastníctva zapísaného na LV č. XXX pre P..Ú.. P. R. bola vedená v
pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pre k.ú. Bratislava. Z toho vyplýva, že v roku 1987, kedy sa kúpna

zmluva uzatvárala bol právny stav taký, ako je opísané vyššie - LV č. XXX bol hluchým LV a majetková
podstata bola vedená v PK vložke č. XXXX pre k.ú. Bratislava.
Súdvykonalvšetkyúčastníkmioznačenéapredloženédôkazysvýnimkouohliadkynamiestesamomza
prítomnosti geodeta. Vykonanie tohto navrhovateľmi označeného dôkazu uznesením zamietol, nakoľko
sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci samej bezvýznamná.

Prirozhodovanísúdvychádzalzvýpovedenavrhovateľov1/a2/akoúčastníkovkonaniaanasledujúcich
listín:
č.l. 15 - kúpna zmluva z XX.X.XXXX,
č.l. 18 - notárska zápisnica N-170/73-NZ 160/163,

č.l. 20, 21, 22 - kópia pozemkovej knihy z pozemkovoknižnej vložky č. XXXX,
č.l. 23 - identifikácia parciel,
č.l. 24 - rozhodnutie o umiestnení stavby,
č.l. 42 - list Obvodného pozemkového úradu v Bratislave z 29.10.2010,
č.l. 43 - výpis z listu vlastníctva č. XXXX,

č.l. 77 - geometrický plán,
č.l. 81 - osvedčenie o dedičstve,
č.l. 124 - výpis z listu vlastníctva č. XXXX W. XX.X.XXXX,
č.l. 129 - kúpna zmluva W. XX.X.XXXX predložená odporcom zo Správy katastra pre hl. mesto
Slovenskej republiky Bratislavu,

č.l. 133 - územné rozhodnutie o umiestnení stavby z 2.2.2009,
č.l. 160 , 161, 162 - identifikácia parciel a výpis z listu vlastníctva č. XXX,
č.l. 169 - prílohová obálka, kde je originál listu vlastníctva XXX I. XXXX,
č.l. 196 - výpis z evidencie nehnuteľností,- obsah pripojeného spisu Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 5163/2004 a
- pripojený spis štátneho notárstva Bratislava N 170/73.

Pri hodnotení dôkazov sa súd riadil nasledovnými úvahami: obligatórne hodnotil každý dôkaz podľa
svojej úvahy jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na
všetko, čo v konaní vyšlo najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Pravosť a pravdivý obsah súdom
vykonaných (súkromných) listín nebol medzi účastníkmi konania sporný. Ohľadom pravosti verejných
listín (notárska zápisnica, výpisy z pozemkovej knihy, evidencie nehnuteľností a katastra nehnuteľností,

listy vlastníctva) súd nemal žiadne pochybnosti, nakoľko ide o verejné listiny a listiny vydané štátnymi
orgánmi v medziach ich právomoci. Preto potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý
listinu vydal. Pokiaľ ide o ich pravdivosť, v konaní nebol preukázaný opak, preto dosvedčujú pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Právny rámec vymedzujúci potrebné medze skutkového zistenia v prejednávanom prípade predstavuje

splnenie hmotnoprávnych predpokladov spôsobujúcich absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Preto
za preukázané skutočnosti, chronologicky vyplývajúce z predložených listinných dôkazov, ktoré sú
podstatné z hľadiska uplatňovaného nároku, súd považoval:

Na základe kúpnej zmluvy uzavretej vo forme notárskej zápisnice č. N 170/73-NZ 160/73 zo dňa

14.03.1973, registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava - mesto toho istého dňa /č.l. 18-19/, sa
navrhovatelia spolu s ich nebohou matkou - L. W., F.. XX.XX.XXXX, W.. XX.XX.XXXX, stali ako kupujúci
podielovými spoluvlastníkmi, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/3, nehnuteľností prevádzaných
predmetnou kúpnou zmluvou, a to domčeka so záhradou na A. K.. Č.. XX zapísaného na liste o
vlastníctve č. XXX pre katastrálne Ú.W. P. R. - C. H.. Č.. XXXXX chata s dvorom ev.č. O.-XX s výmerou

1á 37 m2 a parc č. XXXXX záhrada vo výmere 10á 69m2 za kúpnu cenu tridsaťsedemtisíc tristo štyridsať
päť Kčs. Podľa čl. 5 predmetnej zmluvy, zapíše Stredisko geodézie pre. hl. mesto SSR Bratislavu
namiesto predávajúcej ako nových vlastníkov kupujúcich v záhlaví zmluvy uvedených po 1/3: LV č. XXX
P. R. - C..

Nehnuteľnosti zapísané v čase uzavretia vyššie uvedenej kúpnej zmluvy v evidencii nehnuteľnosti na LV
č. XXX boli pôvodne zapísané v Pozemkovej knihe vo vl. č. XXXX, k.ú. Bratislava takto: par. č. XXXXX
- dom, dvor čp. Ev. O..-XX o výmere 137m2, par. č. XXXXX - záhrada o výmere 483m2 a par. č. XXXXX
- roľa výmere 613m2 /č.l. 20-23/.

Dňa 15.12.1986 Národný výbor hlavného mesta SSR Bratislavy - odbor územného plánovania a
architektúry vydal pod č. ÚPA - 3141-329/86 rozhodnutie o umiestnení stavby č. XXXX, ktorým sa
umiestňuje stavba „Školský jadrový reaktor - VR-1B“ /č.l. 24-41/. Stavba mala byť umiestnená v areáli
vysokých škôl v Mlynskej doline v obvode Bratislava IV na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X I. XXXX/X katastrálneho územia P. R..

Dňa XX.XX.XXXX uzatvorili navrhovatelia spolu s ich nebohou matkou ako predávajúci a právny
predchodca odporcu - Slovenská vysoká škola technická Bratislava, Gottwaldovo nám. č. 17
ako kupujúci kúpnu zmluvu /č.l. 15-17/, v zmysle ktorej predávajúci predávajú kupujúcemu svoje
nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, kat. územie Bratislava, par.

č. XXXXX, XXXXX I. XXXXX a na liste vlastníctva EN k.ú Bratislava č. XXX H.. Č.. XXXX/X na ich
meno vedené v podieloch rovnakých po 1/3. Predmet kúpnej zmluvy ďalej v zmysle jej čl. I. tvoria i
investície nachádzajúce sa na uvedených pozemkoch a to v hodnotách určených znaleckým posudkom
oprávneného súdneho znalca Ing. Rajciho č. 28/87 z 15.06.1987 podľa vyhl. 129/1984 Zb. Takto určená
náhrada bola súčasne dohodnutá ako kúpna cena v celkovej sume 97.895,- Kčs.

Podľa čl. II. predmetnej zmluvy, budú nehnuteľnosti uvedené pod bodom I. tejto kúpnej zmluvy zapísané
v prospech novoutvorenej parcely v evidencii nehnuteľností na Stredisku geodézie v Bratislave na meno
kupujúceho.

Podľa čl. III. zmluvy, predávajúci prehlasuje, že nehnuteľnosti tvoriace predmet tejto zmluvy sú jeho
výlučným vlastníctvom a súčasne dáva súhlas k tomu, aby vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
uvedených v bode I. tejto kúpnej zmluvy bolo podľa zákona č. 22/1964 Zb. zapísané v evidencii
nehnuteľnosti v prospech kupujúceho.Podľa čl. V. Zmluvy, táto kúpna zmluva sa uzaviera na majetkovoprávne usporiadanie pozemkov a
priestorov určených na výstavbu Školského jadrového reaktora VR - 1B v Bratislave.

Zmluvajezakupujúceho,právnehopredchodcuodporcu,podpísanádvomirozdielnymiosobami,pričom
ich identifikácia s priložených podpisov nie je zrejmá.

V spodnej časti zmluvy sa nachádza poznámka: Ministerstvo školstva SSR podľa § 3 ods. 2 vyhlášky č.

90/1984 Zb. kúpnu zmluvu schvaľuje. Uvedená poznámka je opatrená okrúhlou pečiatkou Ministerstva
školstva Slovenskej socialistickej republiky s podpisom riaditeľa odboru 40 - R. P..

Parcely EN č. XXXXX I. XXXXX boli výkazom zmien č. 64/80 vyznačenom na liste vlastníctva č.
XXX pre katastrálne územie P. R. po technicko- hospodárskom mapovaní zrušené, pričom majetková
podstata vlastníctva zapísaného na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P. R. bola vedená v

pozemnoknižnej vložke č. XXXX pre katastrálne územie Bratislava /č.l. 169/. Tento evidenčný stav platil
aj v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy v r. 1987. List vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie P. R.
bol položkou č. zmeny XXXX/XX zrušený a to práve pre skutočnosť, že na predmetnom liste vlastníctva
nebolo evidované žiadne vlastnícke, ani iné vecné právo. To skutkové zistenie potvrdzuje vyjadrenie
riaditeľky Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu D.. T. J. W. C. XX.XX.XXXX adresované

Obvodnému pozemkovému úradu v Bratislave, vo veci reštitučného konania vedeného Obvodným
pozemkovým úradom v Bratislave pod č. 5163/2004 D /listinný dôkaz založený v pripojenom spise
Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 5163/2004/. Parcely č. XXXXX I. XXXXX boli v presne
nezistenom období pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy zlúčené do EN parcely č. XXXX, následne
rozdelenej na parcely č. XXXX/X (súčasťou ktorej boli predmetné parcely v čase uzavretia spornej

zmluvy), XXXX/X I. XXXX/X /č.l. 160, 161/. Následne, na základe návrhu EMO Atómové elektrárne
Mochovce, koncernový podnik zo dňa 13.10.1987, boli pod položkou výkazu zmien č. 12/88 v roku 1988
Strediskom geodézie Bratislava zapísané (ako súčasť novovytvorenej EN parcely č. XXXX/X) na list
vlastníctva č. XXXX pre k. ú P. R. /č.l. 169/ v prospech vlastníka - Čsl. štát - Rektorát vysokej školy
technickej.

Dňa 10.12.2004 podali navrhovatelia na Obvodný pozemkový úrad v Bratislave žiadosť o uplatnenie
reštitučného nároku v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z., v zmysle ktorého si uplatňujú reštitučný nárok
na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Bratislava, vedené v PK vl. č. XXXX I.
H.. Č.. XXXXX, XXXXX, XXXXX I. na A. Č.. XXX parc. č. XXXX/X. Predmetné konanie je Obvodným

pozemkovým úradom v Bratislave vedené pod č. 5163/2004 D. Obvodný pozemkový úrad v Bratislave
rozhodnutím č.k. 5163/2004/D Zn. 4/07/6673/2010/D zo dňa 15.12.2010 prerušil reštitučné konanie do
právoplatného ukončenia súdneho konania vedeného Okresným súdom Bratislava IV po spisovou zn.
24C 419/2010 z dôvodu, že vyriešenie otázky platnosti/neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX
je pre reštitučné konanie otázkou predbežnou.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd p r á v n e u z a t v á r a:

Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavý právny záujem.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy /OZ/, právny úkon
musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa § 38 ods. 1,2 OZ, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne
úkony.

(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny
úkon neschopnou.Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 49 ods. 3 OZ, právo odstúpiť od zmluvy má i ten účastník, ktorý ju uzavrel v tiesni za nápadne
nevýhodných podmienok.

Vychádzajúc z obsahu petitórnej časti žalobného návrhu, ktorým je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, t.j.

určenie, či tu právo je alebo nie je, musel sa konajúci súd pred vecným posúdením dôvodnosti žalobou
uplatneného nároku zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení. Súd pritom zhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré
za konania vyšli najavo dospel k záveru, že na navrhovateľmi požadovanom určení je daný naliehavý
právny záujem.

Z hľadiska posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je potrebné konštatovať, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací
petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže odstrániť spornosť
žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu k ostatným účastníkom konania. Naliehavý
právny záujem je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo

kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právo neistým.

Kľúčovým pre existenciu naliehavého právneho záujmu v danej veci je právoplatné uznesenie
ObvodnéhopozemkovéhoúraduvBratislaveč.k.5163/2004/DZn.4/07/6673/2010/Dzodňa15.12.2010
vo veci reštitučného nároku v zmysle zák. č. 503/2003 Z.z., v rámci ktorého si navrhovatelia uplatňujú

reštitučný nárok na nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Bratislava, vedené v
PK vl. č. XXXX ako parc. č. XXXXX, XXXXX, XXXXX I. na A. Č.. XXX H.. Č.. XXXX/X, ktorým bolo
konanie do právoplatného skončenia prejednávanej veci (24C 419/2010) prerušené. Podľa záverov
Obvodného pozemkového úradu v Bratislave, bude mať výsledok prebiehajúceho konania o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX význam pre rozhodnutie Obvodného pozemkového

úradu (vo veci 5163/2004 D). Otázka posúdenia platnosti spornej kúpnej zmluvy totiž predstavuje pre
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu, vzhľadom na reštitučný dôvod uplatnený navrhovateľmi
podľa § 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom /prevzatie veci
bez právneho dôvodu/, otázku predbežnú, ktorú však Obvodný pozemkový úrad nie je oprávnený riešiť
sám. Bez rozhodnutia súdu v tejto veci tak nie je možné pokračovať v reštitučnom konaní, čo robí právne

postavenie navrhovateľov neistým. Naliehavý právny záujem navrhovateľov na požadovanom určení
posilňuje tiež skutočnosť, že v zmysle ustálenej judikatúry „prevzatie veci štátom na základe neplatného
právneho úkonu možno z hľadiska vzťahu reštitučnej žaloby a žaloby vlastníckej podriadiť pod pojem
prevzatie veci bez právneho dôvodu“ (rozsudok Veľkého senátu občiansko-právneho kolégia Nejvyššího
soudu ČR zo 07.12.2005, sp. zn. 31 Cdo 1529/2004). Výsledok posúdenia platnosti kúpnej zmluvy

ako predbežnej otázky je teda nevyhnutným predpokladom rozhodnutia vo veci, ktorá je predmetom
správneho konania o navrátenie vlastníctva k predmetným pozemkom ( § 3 ods. 1 písm. o) zákona č.
503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom).

Po ustálení existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľov na určení neplatnosti napadnutej

kúpnej zmluvy, mohol súd pristúpiť k vecnému prieskumu rozhodujúcich skutočností, ktoré tvoria základ
uplatneného nároku a naplnenie ktorých nachádza vo sfére hmotného práva odraz v podobe absolútnej
neplatnosti právneho úkonu.
Primárnekabsolútnejneplatnostiprávnychúkonov:Neplatnésútieprávneúkony,ktorýmchýbaniektorá
náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti. Právna veda rozlišuje absolútne neplatné

a relatívne neplatné právne úkony. V občianskom práve platí zásada, že neplatné právne úkony sú
neplatnéabsolútne,pokiaľzákonvysloveneneustanovujeichrelatívnuneplatnosť.Absolútnaneplatnosť
právneho úkonu je jedným z právnych následkov vadnosti právnych úkonov. Vyplýva priamo zo zákona
(ex lege) a pôsobí voči každému, takže každý má právo sa jej dovolať. Absolútna neplatnosť právneho
úkonu je vyjadrením verejného záujmu chráneného štátom a jeho právnym poriadkom. Na absolútnu

neplatnosť právneho úkonu prihliada súd alebo aj iný štátny orgán aj bez návrhu, teda z úradnej
povinnosti (ex officio). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením (ratihabíciou)
a nemôže byť ani konvalidovaná dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný
právny úkon je neplatný od začiatku, teda od momentu svojho vzniku a trvá aj po dodatočnom odpadnutídôvodu neplatnosti. Nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať
každý, dokonca aj ten, kto ju sám spôsobil, pretože každý jedinec je subjektom pôsobenia neplatnosti
erga omnes. Plnenie, ku ktorému došlo na základe absolútne neplatného právneho úkonu, zakladá v

zmysle § 451 OZ bezdôvodné obohatenie.
Navrhovatelia považovali napadnutú kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon z dôvodov (i) jej
neurčitosti a nezrozumiteľnosti, (ii) nesúladu vôle a prejavu vôle, (iii) absencie slobodnej a vážnej vôle pri
jej uzatváraní, (iv) tiesni a nápadne nevýhodných podmienok za ktorých bola uzavretá, (v) skutočnosti,
že právny predchodca odporcu nemohol, ako štátna organizácia, nadobúdať veci od občanov do svojho

vlastníctva a (vi) skutočnosti, že zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou v zmysle platného
zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách.

(i) Pre posúdenie určitosti a zrozumiteľnosti zmluvného dojednania v čl. I Kúpnej zmluvy zo C.
XX.XX.XXXX, v rámci ktorej sa jej účastníci dohodli na tom, že predávajúci predávajú kupujúcemu
svoje nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX, kat. územie Bratislava,

par. č. XXXXX, XXXXX I. XXXXX a na liste vlastníctva EN k.ú Bratislava č. XXX H.. Č.. XXXX/X na
ich meno vedené v podieloch rovnakých po 1/3, ktorého neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa názoru
navrhovateľov zakladá neplatnosť napadnutej kúpnej zmluvy, bolo nevyhnutné interpretovať túto časť
právneho úkonu a ustáliť otázku, či je predmet prevodu v spornej kúpnej zmluve možné nezameniteľným
spôsobom identifikovať, teda ustáliť otázku možnosti identifikácie nehnuteľností, ktorých prevodu sa

sporná zmluva týkala.
Aj v prípade predmetného právneho úkonu účastníkov konania pritom platí, že jazykový výklad
predstavuje základ pre poznanie a pochopenie zmluvného dojednania. Je východiskom objasnenia a
ujasnenia jeho obsahu, zmyslu a účelu. Text zmluvy je prvotným priblížením sa k významu zmluvy,
ktorý si chceli jej účastníci svojím konaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí

byť v súlade s vôľou konajúcich strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa
podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa
účastníkov zmluvy prednosť aj pred doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je
vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu,
a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľný. Z vonkajších okolností spojených s podpisom

zmluvy a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba hľadieť hlavne na vôľu, ako aj na okolnosti spojené
s podpisom zmluvy a následné konanie účastníkov po podpise zmluvy.

V prípade, že súd podrobí výkladu právny úkon, predmetom ktorého je scudzenie nehnuteľnosti, a to
so zameraním na splnenie kritéria určitosti a zrozumiteľnosti tohto právneho úkonu, pristupuje k vyššie

uvedeným výkladovým východiskám v zmysle ustálenej súdnej praxe tiež požiadavka, aby v prípade, že
predmet takéhoto právneho úkonu nie je nezameniteľne rozpoznateľný od predmetov iných, skúmal súd
tiež to, či takýto nedostatok označenia predmetu právneho úkonu zakladá vadu umožňujúcu zámenu
predmetu právneho úkonu, alebo tento nedostatok spočíva len v inak nepresnom, či neúplnom označení
tohto predmetu. O takýto (druhý) prípad by išlo vtedy, pokiaľ by správne označenie predmetu úkonu bolo

zistiteľné podľa ďalších identifikačných znakov, alebo aj z celého obsahu právneho úkonu, poprípade
objasnením skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon uskutočnený ( k tomu porovnaj nález ÚS
ČR sp. zn. III. ÚS 447/03).

V predmetnej veci navrhovatelia spolu s ich nebohou matkou a právny predchodca odporcu uzavreli

Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č.
XXXX, kat. územie Bratislava, par. č. XXXXX, XXXXX I. XXXXX a na liste vlastníctva EN k.ú Bratislava
č. XXX H.. Č.. XXXX/X na meno predávajúcich vedené v podieloch rovnakých po 1/3. V zmysle vyššie
uvedených východísk treba obsah tejto zmluvy vykladať nielen podľa jej slovného vyjadrenia, ale aj
podľa vôle tých, ktorí tento právny úkon uskutočnili. Pre správny výklad čl. I Zmluvy, najmä pokiaľ ide

o špecifikáciu predmetu prevodu, treba zohľadniť aj skutkový rámec, v ktorom bol tento právny úkon
urobený. Skutkové okolnosti, ktoré viedli k tejto zmluve a za ktorých bola uzavretá, opísal navrhovateľ 1/
vo výpovedi účastníka konania, keď na objasnenie predmetu prevodu uviedol, že to bolo v letnom období
dosť dávno, aby si na detaily presne spomínal. Prišiel znalec, ktorý urobil odhad a viac-menej záležitosti
okolo prevodu mala na starosti matka navrhovateľov. Potom im zavolali, že majú prísť podpísať zmluvu,

tak aj urobili. V podstate nikdy nepochybovali o tom, že je to správne, bolo povedané, že pozemky sa
vykupujú na účely výstavby školského jadrového reaktora, aj keď navrhovatelia mali také informácie, že
za tým bude niečo viac, niečo spojené s obranou a armádou. Predávala sa záhrada + záhradný domček
so studňou. V podstate tá záhrada bola vizuálne akoby rozčlenená na dve parcely. V jednej bol sadasi so 120 stromami a v druhej bola klasická záhrada. Ešte sa predávali záhradný domček s dvorom.
Keď navrhovateľ 1/ počítal aj dvor, sad a záhradu, akoby šlo o tri parcely. Keď navrhovatelia spolu s ich
nebohou matkou podpisovali zmluvu nemali nijakú pochybnosť o tom, čo predávajú. Predávali záhradu

ako celok a záhradný domček. Keď sa podpisovala zmluva videli, že sú na nej označené 3 parcely ale
vôbec to neriešili. Boli poslední, čo predávali, ostatné parcely už boli zdevastované. Mama bola šťastná,
že dostane peniaze, tak to viac neriešili.

Súd pri interpretácii uvedeného zmluvného dojednania a pri ustálení, aké nehnuteľnosti mali byť

predmetom prevodu v spornej kúpnej zmluve, z obsahu celého právneho úkonu, najmä však objasnením
skutkových okolností, za ktorých bol právny úkon uskutočnený dospel k takému záveru, že skutočná
vôľa účastníkov prejavená v čl. I Zmluvy smerovala k predaju všetkých nehnuteľností vo vlastníctve
navrhovateľov a ich nebohej matky, ktoré boli dotknuté výstavbou Školského jadrového reaktora VR - 1B
v Bratislave. Označenie prevádzaných nehnuteľností spôsobom, ako je uvedené v predmetnej kúpnej
zmluve nezakladá vadu umožňujúcu zámenu predmetu právneho úkonu. Po uzavretí zmluvy nasledovali

všetky právne kroky potrebné podľa vtedy platných právnych predpisov pre prevod vlastníckeho práva
k prevedeným nehnuteľnostiam na nového vlastníka. Zmluva bola schválená nadriadeným orgánom
právneho predchodcu odporcu (Ministerstvom školstva Slovenskej socialistickej republiky) a následne,
na základe návrhu EMO Atómové elektrárne Mochovce zo dňa 13.10.1987, bolo Strediskom geodézie
Bratislava zapísané vlastnícke právo k prevedeným nehnuteľnostiam v prospech nového vlastníka do

evidencie nehnuteľností, ako súčasť novovytvorenej EN parcely č. XXXX/X na list vlastníctva č. XXXX
pre P.. Ú. P. R.. Predmetom prevodu vlastníckeho práva pritom boli všetky nehnuteľnosti pôvodne vo
vlastníctve navrhovateľov a ich nebohej matky, t.j. o určitosti predmetu prevodu nebola v rámci celého
tohto procesu žiadna pochybnosť.

Neplatnosť zmluvy nespôsobuje ani skutočnosť, že v nej boli prevádzané pozemky označené číslom,
pod ktorým boli vedené v pozemkovej knihe. Odhliadnuc od faktu, že v čase uzavretia zmluvy nebolo
na LV č. XXX pre P..Ú.. P. R. - C. evidované žiadne vlastnícke, ani iné vecné právo, poukazuje konajúci
súd na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1799/2004, podľa ktorého „jestliže v převodní smlouvě byl
pozemek označen číslem, pod kterým byl vedený v pozemkové knize, nelze tuto smlouvu považovat

za neplatnou pro neurčitost označení předmětu smlouvy. Není relevantné, zda v době převodu byl
pozemek v operátech evidence nemovitostí zachován, resp. zda v nich byl jako takový zobrazen a
označen. Významným je, že byl převeden dostatečne vymezený, resp. vymezitelný pozemek, který byl
ve vlastníctvi převodce a celý byl na nabyvatele převeden“.

(ii)Zvyššieuvedenýchvýkladovýchhľadískneobstojítiežtvrdenienavrhovateľov,žeaninemalivúmysle
skutočný prevod práva, ich vôľa, ani ich prejav vôle nesmeroval k skutočnému prevodu vlastníckeho
práva, v dôsledku čoho nie je splnený základný predpoklad súladu vôle a prejavu vôle účastníkov.
Uvedené tvrdenia sú priamo v rozpore s obsahom výpovedí navrhovateľov. Navrhovatelia podľa svojich
výpovedí nemali žiadnu pochybnosť o tom, čo je predmetom prevodu, v podstate nikdy nepochybovali o

tom,žejetosprávne,boloimpovedané,žepozemkysavykupujúnaúčelyvýstavbyškolskéhojadrového
reaktora. Keď prišla štátna inštitúcia, že to vykúpi, tak im nezostalo nič iné ako to predať, ale keď už
to mali predať, tak mali vôľu predať to celé a teda to, čo je na kúpnej zmluve zodpovedá tomu, čo
chceli predať. V prejednávanom prípade došlo pri písomnom vyhotovení spornej kúpnej zmluvy len k
nevedomej nezhode vôle a prejavu, tzv. omylu v prejave, keď namiesto PK parcely č. XXXXX bola ako

predmet prevodu nesprávne uvedená PK parcela č. XXXXX. Omyl v prejave však podľa právnej úpravy
účinnej v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy nespôsoboval absolútnu neplatnosť tohto právneho
úkonu a nespôsobuje ju ani podľa právnej úpravy platnej a účinnej v súčasnosti. Platný a účinný OZ
spája síce v § 49a právny úkon urobený v omyle so sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu, ide však
o neplatnosť relatívnu, pričom omyl ktorým je právny úkon postihnutý sa musí týkať samotnej vôle, nie

len jej prejavu. Napokon, ak by súd rýdzo teoreticky aj pripustil záver, že omyl spočívajúci v nesprávnom
uvedení predmetu prevodu ako pozemku zapísaného v pozemkoknižnej vložke na parcele č. XXXXX
pre k.ú Bratislava namiesto pozemku zapísaného v pozemkoknižnej vložke na parcele č. XXXXX pre k.ú
Bratislava spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, bola by touto neplatnosťou postihnutá len jeho časť,
ktorej sa tento omyl týka, nakoľko z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za

ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
(iii) K okolnostiam uzavretia spornej kúpnej zmluvy, pokiaľ ide o požiadavku slobody vôle pri jej
uzatváraní sa navrhovateľ 1/ vyjadril v tom zmysle, že nikdy neuvažovali, že sa tieto nehnuteľnosti
niekedy predajú. Keď prišla štátna inštitúcia, že to vykúpi, tak navrhovateľom nezostalo nič iné akoto predať. Ale keď už to mali predať, tak mali vôľu predať to celé a teda to, čo je na kúpnej zmluve
zodpovedá tomu, čo chceli navrhovatelia spolu s ich matkou predať. Navrhovateľ 2/ na otázku, či bol
na predávajúcich vyvíjaný nejaký nátlak alebo zastrašovanie pri podpisovaní zmluvy vypovedal, že

v podstate nie priamy ale doba bola taká, že nemali viac-menej inú možnosť, on to tak vnímal. Ale
na otázku, či ju podpisoval dobrovoľne vypovedal, že svojím spôsobom ju podpísal dobrovoľne, prijal
peniaze a zmluvu tým považovali za naplnenú. Ako stavbár pozná inštitút vyvlastnenia, predpokladal,
že keby to nepodpísali, nasledovalo by vyvlastnenie.
Na základe výpovedí navrhovateľov v spojení s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise

dospel súd k záveru, že okolnosti uzatvárania napadnutej kúpnej zmluvy nemožno charakterizovať
ako nedostatok slobody vôle zo strany predávajúcich takej intenzity, ktorá by spôsobovala absolútnu
neplatnosť tohto právneho úkonu. Základný rámec slobody vôle spočívajúci v tom, že podmienky
utvárania vôle konajúceho subjektu nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle,
neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, nie je možné
absolutizovať. Právne nedovoleným sa stávajú len také rušivé okolnosti pôsobiace na proces utvárania

vôle, ktoré súčasne 1/ vynucujú niečo, čo je protiprávne, t.j. vynucuje sa niečo čo takto nemožno
vynucovať, 2/ vzbudzujú dôvodnú obavu toho, na kom sa právny úkon vynucuje a 3/ tieto rušivé
okolnosti sú adresné, to znamená, že smerujú voči tomu, na kom sa právny úkon vynucuje (prípadne
voči jeho blízkym osobám). Výklad pripúšťajúci opak by mohol zvádzať k záveru, že právne úkony,
predmetom ktorých je napr. prevod vlastníckeho práva na štát vo verejnom záujme, pri ktorých je

sloboda vôle predávajúceho subjektu uskutočniť takýto právny úkon do istej miery zákonne limitovaná,
sú pre nedostatok slobody vôle na strane predávajúcich absolútne neplatnými. Vlastnícke právo nie
je absolútne a aj súčasná právna úprava pripúšťa zásahy do jeho obsahu, samozrejme za prísneho
rešpektovania ústavných a na nich nadväzujúcich zákonných princípov.
(iv) S otázkou slobody vôle úzko súvisí aj otázka tiesne a nápadne nevýhodných pomerov uzatvárania

zmluvy. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že uzavretie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok je dôvodom pre odstúpenie od zmluvy, nezakladá však jej absolútnu neplatnosť. Neplatné sú
len tie právne úkony, ktorým chýba niektorá náležitosť, ktorú zákon vyžaduje pod sankciou neplatnosti.
Napriek tomto, že je uvedená právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, ide o úpravu
kogentnú,odktorejsanemožnoodchýliť/§2ods.3OZ/.Prípadyabsolútnejneplatnostiprávnychúkonov

tak nemožno extenzívnym výkladom rozširovať na iné než zákonom predvídané dôvody.
(v) Základný legislatívny rámec obsahu štátneho socialistického vlastníctva v čase uzavretia spornej
kúpnej zmluvy predstavoval § 63 zákona č. 109/1964 Zb. (Hospodársky zákonník), podľa ktorého štátne
socialistické vlastníctvo je vlastníctvom všetkého ľudu. Jediným vlastníkom všetkých vecí v štátnom
socialistickom vlastníctve je štát. Na predmetné zákonné ustanovenie potom v oblasti nadobúdania

a správy štátneho socialistického vlastníctva nadväzovala vyhláška Federálneho ministerstva financií
č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku, v zmysle ktorej, od občanov a iných organizácií než
socialistických môžu štátne organizácie len výnimočne nadobúdať veci do štátneho vlastníctva, a to
za cenu podľa cenových predpisov, ak ich nemôžu nadobudnúť od socialistických organizácií a ak ich
nevyhnutne potrebujú na plnenie určených úloh. Štátne organizácie nemôžu nadobúdať od občanov a

iných organizácií než socialistických do štátneho vlastníctva rodinné domčeky, stavby na individuálnu
rekreáciu a byty v osobnom vlastníctve na ubytovanie a rekreáciu svojich pracovníkov /§ 2 ods. 2/. Ako
vlastník nehnuteľného národného majetku sa zapisuje v evidencii nehnuteľností československý štát s
vyznačením názvu štátnej organizácie, ktorá má nehnuteľnosť v správe. Výkon správy sa vyznačí na
evidenčnom liste /§ 6 ods. 8/. Z kópie listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. R. -C. vyplýva,

že vlastnícke právo k prevedeným nehnuteľnostiam, začleneným do parcely č. XXXX/X pre P..Ú. P.
R. - C., prešlo Československý štát s tým, že správu prevedených nehnuteľností vykonával právny
predchodca odporcu. Takýto zápis vlastníckeho práva zodpovedá legislatívnym požiadavkám podľa §
6 ods. 8 cit. vyhlášky. Celý proces prevodu vlastníckeho práva z navrhovateľov a ich nebohej matky
na nového vlastníka, pozostávajúci z uzavretia napadnutej kúpnej zmluvy, jej schválenia príslušným

nadriadeným orgánom právneho predchodcu odporcu a zápisom vlastníckeho práva do EN Strediskom
geodézie Bratislava teda smeroval a bol zavŕšený nadobudnutím vlastníckeho práva v prospech štátu.
Účel sledovaný napadnutou kúpnou zmluvou bol naplnený zápisom vlastníckeho práva k prevádzaným
nehnuteľnostiam v prospech štátu, ako taký nemôže byť preto v rozpore so zákonom, ani zákon
obchádzať. Na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že v spornej kúpnej zmluve je ako kupujúci

uvedený právny predchodca odporcu - Slovenská vysoká škola technická Bratislava. Ak ako účastník v
rámci predmetného právneho vzťahu vystupovala na strane kupujúceho štátna organizácia, je potrebné
túto skutočnosť pokladať za výraz realizácie práva (a zároveň povinnosti) štátnej organizácie vystupovaťv hospodárskych vzťahoch v mene štátu / § 61 ods. 2 Hospodárskeho zákonníka v spojení s § 2 ods. 2
vyhlášky Federálneho ministerstva financií č. 90/1984 Zb. o správe národného majetku/.
(vi) Napokon, dôvod neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy spočívajúci v tvrdení navrhovateľov, že

kúpna zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou v zmysle platného zákona č. 39/1980 Zb. o
vysokýchškolách,nebolvkonanípreukázaný.Vychádzajúczprejednávacejzásadyovládajúcejsporové
konanie (ten, kto má povinnosť tvrdenia, má i povinnosť uviesť potrebné dôkazné prostriedky, ktorými sa
prednesené tvrdenia dajú dokázať), bolo na navrhovateľoch, aby v konaní navrhli vykonanie dôkazov,
pomocou ktorých by sa preukázala opodstatnenosť tvrdení, že kúpna zmluva nebola podpísaná

oprávnenou osobou v zmysle platného zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách. To vyplýva zo
všeobecného pravidla, podľa ktorého účastník nesie povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno ohľadne
skutočnosti, na základe existencie ktorej by bolo možné založiť priaznivé rozhodnutie vo veci v jeho
prospech. Pre úspech v konaní bolo teda povinnosťou navrhovateľov, aby nimi učinené tvrdenie o tom,
že predmetná kúpna zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou náležitým spôsobom preukázali.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Aktuálne ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. znamená upustenie od tzv. zásady materiálnej pravdy, podľa
ktorej bol súd povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a k tomu si zabezpečiť potrebné podklady
pre vydania rozhodnutia. Občianskoprávne konanie je založené na prejednávacej zásade, ktorá zakladá

povinnosť účastníkov konania byť aktívnymi v prejednávaných veciach. Pravdivé zistenie rozhodujúcich
skutočností sa dosahuje rozvíjaním kontradiktórneho sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná
iniciatíva strán.

Vychádzajúc zo zásady kontradiktórnosti ovládajúcej sporové konanie, súd v danej veci nepovažoval

za nevyhnutné z vlastného podnetu vykonať dokazovanie nad rámec dôkazov označených účastníkmi
konania v situácii, keď samotní navrhovatelia v záujme odstránenia pochybností o osobe, ktorá
za právneho predchodcu odporcu kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX podpísala, nežiadali doplniť
dokazovanie. Bolo na navrhovateľoch, aby vierohodným a spoľahlivým spôsobom preukázali nimi
učinené tvrdenia o tom, že predmetná zmluva nebola podpísaná oprávnenou osobou v zmysle platného

zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách.

Vzhľadom na potrebu prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu z úradnej povinnosti, musel
konajúcisúdskúmaťotázkuplatnostinapadnutejkúpnejzmluvytiež zdôvodov,ktorésícenavrhovateľmi
vytýkané neboli, avšak OZ platný a účinný v čase jej uzavretia ich ako možný dôvod absolútnej

neplatnosti právneho úkonu predpokladal. Konkrétne ide o spôsobilosť účastníka právneho úkonu na
jeho uskutočnenie, absenciu duševnej poruchy konajúcej osoby, ktorá by ju robila na tento právny úkon
neschopnou a súlad právneho úkonu so záujmami spoločnosti. Vo vzťahu k všetkým tu uvedeným
dôvodom neplatnosti právneho úkonu možno konštatovať, že tak ako tieto neboli ako dôvod neplatnosti
napadnutej kúpnej zmluvy navrhovateľmi tvrdené, tak ich existencia v predmetnom konaní ani nebola

preukázaná. Navrhovatelia a ich nebohá matka boli spôsobilí na právne úkony v plnom rozsahu (boli
plnoletí, pričom ich spôsobilosť na právne úkony nebola obmedzená), rovnako tak nekonali v duševnej
poruche, ktorej existencia by ich na uzavretie predmetnej zmluvy robila nespôsobilými. Taktiež v procese
dokazovania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neplatnosť spornej kúpnej zmluvy z
dôvodu, že táto je v rozpore „s morálnym kódexom spoločnosti a z neho plynúcimi zásadami tzv.

socialistického spolužitia“, čo v zmysle ustálenej súdnej praxe napĺňa obsah pojmu „priečenie sa
záujmomspoločnosti“vzmysle§39infineOZúčinnéhokudňujejuzavretia(ktomupozrinapr.rozsudok
NS ČR sp. zn. 30 Cdo 891/2002 zo dňa 05.06.2002).

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,

najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že
lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a

musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V Bratislave, dňa 10. júla 2014