Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/368/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112234374
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112234374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpená Fridrich
Paľko,s.r.o.,sosídlomGrösslingova4,Bratislava,IČO:36864421,protiodporcovi:Slovenskárepublika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
6C/295/2012-49 zo dňa 06. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca zaviazaný
zaplatiťmuztitulumajetkovejškodysumu125euraztitulunemajetkovejujmysumu617,74eurzamietol
(v poradí I. výrok) a odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal (v poradí II. výrok).
V odôvodnení rozsudku uviedol, že návrhom sa navrhovateľ domáhal vydania rozsudku, ktorým by
odporcovi bola uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu majetkovej škody sumu 125 eur a z titulu
nemajetkovej ujmy sumu 617,74 eur a nahradiť mu trovy konania.

Ďalej v odôvodnení uviedol, že na pojednávanie dňa 06.12.2013 sa účastníci konania, ani
právny zástupca navrhovateľa nedostavili. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi
navrhovateľa riadne a včas doručené. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Odporca svoju neúčasť
na pojednávaní ospravedlnil.
Z pripojeného spisu sp. zn. 20Er/1611/2010 zistil, že dňa 26.04.2010 doručil súdny exekútor žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s., č. k. SR 21614/09 zo dňa 20.01.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 15.02.2010 a vykonateľnosť 18.02.2010. Okresný súd ďalej uviedol, že vyzval Stály
rozhodcovský súd na zapožičanie jeho spisu, príp. zaslanie jeho fotokópie a ten na jeho výzvu doručil
viaceré listiny zo spisu, a to v období od 23.08.2010 do 23.09.2010. Z obsahu spisu sa totiž nedal zistiť
presný deň doručenia listín rozhodcovským súdom exekučnému súdu. Okresný súd uznesením zo dňa
19.11.2010 zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti, v tejto časti zastavil
konanie. Okresný súd Žilina vydal poverenie súdnemu exekútorovi dňa 08.12.2010 na časť, pričom

dňa 26.10.2011 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie exekúcie z dôvodu, že exekučné konanie
skončilo vymožením pohľadávky navrhovateľa s príslušenstvom a trovami konania.
Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia citujúc viaceré ustanovenia zák. č. 514/2003 Z. z. uviedol, že
po vykonanom dokazovaní nemal preukázaný základný predpoklad, a to nesprávny úradný postup súduv exekučnej veci, ktorá sa viedla na základe návrhu navrhovateľa ako oprávneného. V podrobnostiach
uviedol, že v rozhodnom čase bolo účinné ust. 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Pokiaľ ide o v zákone
stanovenú lehotu 15 dní na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie od doručenia žiadosti súdneho

exekútora na jeho vydanie, súd konštatoval, že z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že
zákon upravuje túto lehotu vo všeobecnosti pre prípad, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Táto
lehota však výslovne v zmysle zákona neplatí v prípade, ak súd zistí uvedené rozpory a žiadosť o
udelenie poverenia zamietne. Ďalej v odôvodnení uviedol, že rýchlosť a účinnosť súdneho konania je

objektívne podmienená charakterom, ako aj právnou a faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej
správaním účastníkov súdneho konania a napokon aj činnosťou, resp. súčinnosťou štátnych a iných
orgánov, ktoré sa zúčastňujú na súdnom konaní. V predmetnej exekučnej veci išlo o rozhodcovský
rozsudok v spotrebiteľskej veci. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že exekučný súd v záujme
zvýšenej ochrany spotrebiteľa postupoval po doručení žiadosti o udelenie poverenia v súlade so svojou
povinnosťou preskúmať rozhodcovský rozsudok v kontexte vyššie uvedených intencií. Pokiaľ teda

exekučný súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil a právne ich posudzoval, išlo o
činnosť smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a teda takýto postup exekučného súdu nemožno hodnotiť ako
nesprávny. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia uviedol podrobné argumenty, na základe ktorých
navrhovateľ nepreukázal tvrdenú majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§

205 ods. 2 písm. a/, v spojení § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 221 ods. 1 O. s. p. - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods.
1 písm. g/ O. s. p.), c/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - súd prvého
stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p.),

d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p./, e/ súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f/ doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
g/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K dôvodom

odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal
vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 O. s. p.
Poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody a predložil súdu
listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v texte návrhu,
ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená

systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť,
že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na
tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného.Jetomutakajpreto(okremdôvodovoznačenýchvnávrhu),žerozhodnutiekrajskéhosúdu
je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných

veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého
dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom predloženej
ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za
neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov

a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich protitvrdení. Dodal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Ďalej navrhovateľ
uviedol, že hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o
výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil,

no súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonané ex offo, navrhovateľa nepoučil
podľa ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlal vyhlásiť rozsudok vo veci samej. V závere
odvolania namietal, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo kporušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov keď sám zistil, že o návrhu nebolo
rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.
Vzhľadom na uvedené žiadal, aby krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu

na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.)pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasasmerovalo

proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p.
preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po
preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s.
p.), podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým
zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných

bodoch na ne odkazuje.

Odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Námietku, že navrhovateľ uskutočnil podanie, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich
tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená je potrebné vylúčil, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú,

nakoľko z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ako aj zo spisového materiálu (č. l.
10) vyplýva, že navrhovateľ nepodal námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O. s. p. Naviac ako už
bolo uvedené, Krajský súd v Žiline uznesením č. k. 10NcC/216/2013-18 zo dňa 27.02.2013 rozhodol o
nevylúčení sudcu z prejednávania a rozhodovania tejto veci.
Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku navrhovateľa, že nebol oboznámený s obsahom

dôkazov a tvrdení a že nemal možnosť sa k nim vyjadriť. Odvolací súd konštatuje, že za situácie, keď
boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky podmienky na prejednanie veci bez prítomnosti
navrhovateľaajehoprávnehozástupcuapokiaľokresnýsúdnanariadenompojednávanídôkazvykonal,
neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti (v dôsledku toho, že
sa na pojednávanie nedostavil sám, ani jeho právny zástupca) sám zbavil. Námietka navrhovateľa, že

okresný súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z tvrdení odporcu, ku ktorým nemal možnosť vyjadriť sa,
je účelová. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd svoje rozhodnutie založil
na skutočnostiach zistených z exekučného spisu a na právnych záveroch o nenaplnení podmienok pre
vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z. z. Ako vyplýva z odôvodnenia
písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku okresný súd podrobne uviedol skutkové závery a svoje

právne úvahy vo vzťahu k prejednávanej veci, s ktorými závermi sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožnil. Nakoľko sa okresný súd dôsledne vysporiadal i s otázkami tvrdenej majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

Odporcovi nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil, resp. v tomto

smere nepodal žiadny návrh (§ 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .