Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/46/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614203167
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614203167.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 384,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%

ročne zo sumy 381,01 Eur od 04.04.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 3,05 Eur od 04.05.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 93,98 Eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 384,06 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 381,01 Eur od 04.04.2011 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25

% ročne zo sumy 3,05 Eur od 04.05.2011 do zaplatenia a trovy konania v sume 93,98 Eur, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.03.2014 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 431,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 381,01 Eur od
04.04.2011dozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške9,25%ročnezosumy3,05Eurod04.05.2011
dozaplatenia,súrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy47,80Eurod04.03.2012dozaplatenia

a náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a zmluvnej pokuty. Návrh odôvodnil tým,
že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO:
35 763 469, uzavrel s odporcom Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej
komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi, ktorý sa zaviazal riadne odoberať
službu a platiť za ňu poplatky riadne a včas. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúry
č. 7102394989 na sumu 381,01 Eur so splatnosťou 03.04.2011, č. 7103735938 na sumu 3,05 Eur
so splatnosťou 03.05.2011, č. 7201863451 na sumu 47,80 Eur so splatnosťou 03.03.2012. Ku dňu

postúpenia pohľadávky bola dlžná suma v nezmenenej výške. Keďže odporca riadne a včas nesplácal
poskytnuté služby právnym predchodcom navrhovateľa, dostal sa do omeškania s plnením peňažného
dlhu a navrhovateľ si uplatnil zákonný úrok z omeškania. K uplatnenej zmluvnej pokute navrhovateľ
zdôraznil, že odporca nedodržal určené povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy resp. dodatku, a to
predovšetkým povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby a povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu
počas doby viazanosti. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší
svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti. Tak ako to vyplýva z názoru

Krajského súdu v Prešove, č. k. 9Co/31/2012 - 157 zo dňa 19.03.2013, je dané právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Nárok je aj v prípade, že dodávateľovi vznikne škoda v podstatne nižšej výške, ako
je zmluvná pokuta. Súd teda môže označiť dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len
vtedy, ak výška zmluvnej pokuty neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ dostal. Pre záver oneprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku nestačí len
záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná.

Uznesením č.k. 7C/46/2015-52 zo dňa 07.12.2015 súd ustanovil odporcovi opatrovníčku v osobe H.,
pracovníčky Okresného súdu Malacky, pretože miesto jeho pobytu sa nepodarilo zistiť. Nakoľko v
prejednávanej veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.), pre ustanovenie opatrovníka odporcovi ako
účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy, neplatí obmedzenie podľa § 29 ods. 6 tretia veta O.s.p.

Podľa ustanovenia § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) pojednávanie nie
je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

V prejednávanej veci súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania,
pretože ide o drobný spor. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
oznámil súd na svojej úradnej tabuli dňa 22.01.2016.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení zo dňa 10.02.2011, identifikačnými

údajmi účastníka pri uzatváraní zmluvy, faktúrou zo dňa 15.03.2011 znejúcou na sumu 381,01 Eur,
faktúrou zo dňa 15.04.2011 znejúcou na sumu 3,05 Eur, faktúrou zo dňa 15.02.2012 znejúcou na sumu
47,80 Eur, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb,
ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav.

Súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavreli dňa 10.02.2011 zmluvu o pripojení,
podľa ktorej bola odporcovi poskytnutá SIM karta s telefónnym číslom XXXXXXXXXX s mesačným
programom služieb Relax 60. V článku 2 zmluvy o pripojení sa odporca zaviazal riadne a včas platiť
cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb a zároveň sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov od dátumu
účinnosti tejto zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a

ani neumožní také konanie, na základe ktorého by právnemu predchodcovi navrhovateľa vzniklo právo
zrušiť zmluvu odstúpením od nej alebo právo vypovedať túto zmluvu z dôvodov porušenia povinnosti
zo strany účastníka. V článku 3 zmluvy o pripojení sa odporca v prípade porušenia povinností podľa
článku 2 zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur. Za poskytnuté služby právny predchodca
navrhovateľa faktúrou zo dňa 15.03.2011 splatnou dňa 03.04.2011 a zo dňa 15.04.2011 splatnou dňa

03.05.2011 vyfakturoval odporcovi za obdobie 15.02.2011 do 14.04.2011 sumu 384,06 Eur za hovorné
a služby. Keďže odporca uvedené faktúry neuhradil, navrhovateľ si uplatnil u odporcu faktúrou zo
dňa 15.02.2012 s dátumom splatnosti do 03.03.2012 zmluvnú pokutu v sume 47,80 Eur. Celkový dlh
navrhovateľa teda predstavoval sumu 431,86 Eur ako hovorné a služby a zmluvnú pokutu.

Podľa § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, v znení neskorších
predpisov, účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení (ďalej len zákon č. 610/2003 Z. z.), zmluvou
o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k
inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania

a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z. z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od

posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b.) uvedeného zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli
Zmluvu o J. dňa XX.XX.XXXX. Odporca porušil dohodnuté podmienky, pretože nezaplatil faktúry za
poskytnuté elektronické služby v zmysle uzavretej Zmluvy, pričom tieto služby riadne využíval. Odporca
v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 42 ods. 4 písm. b.) Zákona č. 610/2003 Z. z., bol povinný
vykonávať úhrady za poskytované služby právnemu predchodcovi vo výške 384,06 Eur. V dôsledku

porušenia povinnosti, vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie uvedenej dlžnej sumy, ako aj právo
na zaplatenie úroku z omeškania, pretože odporca nezaplatil za poskytnuté služby v lehote splatnosti
jednotlivých faktúr. Odporca sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu nasledujúcim dňom
po uplynutí lehoty splatnosti jednotlivých faktúr. V prípade faktúry za obdobie od 15.02.2011-14.03.2011dňom 04.04.2011 a faktúry za obdobie od 15.03.2011-14.04.2011 dňom 04.05.2011. Výška úroku k
uvedeným dňom omeškania sa riadila ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 586/2008 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedeného

ustanovenia, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dnu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 04.04.2011 predstavovala 1 %, ku dňu
04.05.2011predstavovala1,25%,spripočítaním8percentuálnychbodovjeto9%a9,25%.Súdvyhovel
v tejto časti návrhu navrhovateľa, pretože uplatnený nárok navrhovateľa v tomto rozsahu považuje za

dôvodný.

Súčasťou uplatneného nároku navrhovateľa bolo uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 47,80 Eur. Súd na právny vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pretože v danom prípade sa jedná o
právny vzťah medzi účastníkmi vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, kde na jednej strane

vystupuje navrhovateľ ako právny nástupca poskytovateľa služby, ktorá tvorí predmet jeho podnikania a
na druhej strane odporca ako spotrebiteľ - nepodnikateľ. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník
spotrebiteľom, umožňuje súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj
vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky. Neplatnosť zmluvnej podmienky však
nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných

náležitostí zmluvy.

Podľa § 3 ods.1 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v
bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,
bezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru a kontroly

(ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods.3 Zákona č. 250/2007 Z. z., každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 544 ods.1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods.2 OZ uvedeného ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v

dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Zmluvná pokuta upravená v § 544 a nasl. OZ, je upravená ako zabezpečovací inštitút záväzkového
práva. Zmluvnú pokutu podľa názoru súdu je možné charakterizovať tak, že ide o dohodou určené
plnenie pre prípad porušenia zabezpečenej povinnosti. Základnou charakteristikou je to, že môže

vzniknúť len na základe konsenzuálneho právneho úkonu, tzn. len za súhlasného prejavu vôle
zmluvných strán. Bez takejto dohody, nie je možné hovoriť o zmluvnej pokute. Pokiaľ teda veriteľ určí
výšku zmluvnej pokuty, v danom prípade v typovej zmluve - v zmluve o pripojení a tiež odkazom
na Všeobecné podmienky, takéto jednostranné zahrnutie zmluvnej pokuty sa javí ako neprijateľná
zmluvná podmienka, spôsobujúca značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa a to napriek prezentovanému názoru navrhovateľa, podľa ktorého nepostačuje
na konštatovanie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky záver o tom, že zmluvná podmienka nebola
individuálne dojednaná. Podľa názoru súdu, práve skutočnosť, že zmluvná podmienka nebola riadne
individuálne dojednaná, vedie k tomu, že navrhovateľ ako dodávateľ služby, zneužíva svoje postavenie,
pretože do predformulovaných textov zmluvy, zakomponuje bez možnosti akejkoľvek zmeny textu zo

strany spotrebiteľa, podmienky ktoré mu vyhovujú, a to aj zmluvnú pokutu. Navrhovateľ do tohto textu
zapracoval povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty pri porušení akejkoľvek povinnosti zo zmluvy bod
2. kde sú rôzne možnosti porušenia povinností. Už v tomto smere sa javí uvedené „dojednanie“ ako
vágne, zvlášť pokiaľ navrhovateľ sám určí aj výšku zmluvnej pokuty bez toho, že by nejakým spôsobom
informovalspotrebiteľaotom,akodospelkstanovenejvýškeaprečostanovilpokutuprávevtakejvýške.

Práve značnú nerovnováhu v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ je možné vysvetľovať ako právne postavenie
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňuje
spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie jeho nárokov a znevýhodňujeho vo vzťahu k dodávateľovi, ktorý konajúc v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej
činnosti je vybavený odbornými a praktickými poznatkami a skúsenosťami pri uzatváraní zmlúv
uvedeného druhu. Naviac podmienky pre zaplatenie zmluvnej pokuty sú natoľko široko koncipované

v zmluve o pripojení, že odporca pri uzatváraní zmluvy by sa musel minimálne oboznámiť
nielen so zmluvou, ale aj so Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej „ VOP“), pričom nie je
zrejmé, či skutočne s týmito podmienkami odporca aj oboznámil. Oboznámenie s VOP bolo totiž do
zmluvy zahrnuté a stráca sa v texte ďalších podmienok zmluvy. Netreba opomenúť skutočnosť, že
aj keby spotrebiteľ zistil zmluvnú podmienku, ktorá je pre neho nevýhodná, nezmenilo by to nič na

znení pripravenej zmluvy, presadilo by sa znenie vystihujúce len záujem dodávateľa a to je prejav
nerovnováhy práv a povinností medzi účastníkmi predmetného záväzkového vzťahu. Samotná dĺžka
viazanosti spotrebiteľa zotrvať v zmluvnom vzťahu v bode č. 1 zmluvy o pripojení v spojení s bodom 2
zmluvy o pripojení je textovo napojená na vypojenie SIM karty z prevádzky, na právo zrušenia zmluvy
odstúpením od zmluvy, na vypovedanie zmluvy účastníkom. Pri takomto vymedzení rôznych možností
porušenia povinností sa bežný spotrebiteľ určite dostatočne nezorientuje, kedy sa dopustí porušenia

povinností zo Zmluvy. Nie je bez právneho významu ani skutočnosť, že pokiaľ navrhovateľ poskytuje
zľavy zo služieb alebo poskytnutého telekomunikačného zariadenia počas doby viazanosti, koná tak v
rámci svojej obchodnej politiky a používa tieto praktiky ako obchodný ťah na získanie klientov a zníženie
konkurencieschopnosti vo vzťahu k iným mobilným operátorom na trhu. Z hľadiska formálnej spätosti
dohody o zmluvnej pokute s hlavnou zmluvou súd uvádza, že spravidla táto dohoda môže byť

súčasťou hlavnej zmluvy, a to vo forme samostatného článku takejto zmluvy. Nič nebráni tomu, aby
dohoda o zmluvnej pokute, aj keď sa uzaviera súčasne s hlavnou zmluvou, bola zvýraznená, prípadne
obsiahnutá na samostatnej listine, tzn. aj oddelene od hlavnej zmluvy, avšak zreteľne.

Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 01.03.2010) zakazuje dodávateľovi

používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Toto
ustanovenie je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách a táto v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom EU zabrániť súvislému
používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Uvedená zmluvná pokuta spôsobujúca značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je v zmysle

ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka sankcionovaná neplatnosťou takéhoto dojednania, ako
neprijateľná zmluvná podmienka.

Dojednanie o zmluvnej pokute bolo v konaní určené ako neprijateľná zmluvná podmienka, a teda
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ. Z toho dôvodu súd po zhodnotení vykonaného dokazovania,

návrh v časti uplatnenej zmluvnej pokuty v sume 47,80 Eur spolu s úrokom z omeškania, zamietol
ako nedôvodnú. Obdobným spôsobom bolo právoplatne rozhodnuté aj rozsudkami Okresného súdu
Košice II. 36C/198/2012 zo dňa 04.12.2012, 36C/180/2012 zo dňa 04.12.2012 a 36C/276/2012 zo dňa
19.02.2013, ktorými zároveň boli zmluvné podmienky o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu výlučne
spotrebiteľom určené za neplatné z dôvodu jej neprijateľnosti.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vo veci bol pomerne úspešnejší navrhovateľ, ktorému
vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd

vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 431,86 Eur. Navrhovateľ bol
úspešný v časti o zaplatenie sumy 384,06 Eur, t. j. 89 %, v časti o zaplatenie sumy 47,80 Eur bol úspešný
odporca, t. j. 11 % (neúspech navrhovateľa je úspechom odporcu), čiže navrhovateľ bol úspešný v
pomernej časti 78 % (89 - 11). Trovy uplatnené navrhovateľom predstavujú zaplatený súdny poplatok
v sume 25,50 Eur a trovy právneho zastupovania v sume 94,99 Eur (za dva právne úkony po á 31,54

Eur, 2 krát režijný paušál po á 8,04 Eur a 20% DPH). Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania
v pomernej časti 78 %, teda v sume 93,98 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).V odvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t .j .
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t .j .
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)