Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107202676
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4107202676.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: K. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. K. studni XXX/
A, zastúpený JUDr. Ivanom Kochanským, advokátom so sídlom Nitra, Farská 33, proti odporkyni: S..
Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L., O. XX, zastúpená Mgr. Jozefom Slíškom, advokátom, so sídlom
Nitra, Coboriho 2, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní navrhovateľa a
odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č. k. 15C/39/2007-367, zo dňa 14. februára 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal hnuteľné veci: dvojkazetové rádio
HITACHIvhodnote 0,-eur,mikrovlnnúrúruvhodnote49,80eura,vysávačznačkyROWENTAvhodnote
0,- eur, elektrický gril v hodnote 0,- eur, DVD prehrávač v hodnote 128,90 eura, žehličku v hodnote 0,-

eur, stojanový ventilátor v hodnote 8,- eur, hifi vežu SONY v hodnote 0 eur, farebný televízor TESLA v
hodnote 782,- eura, cirkulár domácej výroby v hodnote 26,60 eura. Do výlučného vlastníctva odporkyne
prikázal hnuteľné veci: farebný televízor SALORA v hodnote 0,- eur, kosačku značky MOUNTFIELD v
hodnote 92,- eur, automatickú práčku ELEKTROLUX v hodnote 117,30 eura, personálny počítač bez
značkyvhodnote 0,-eur,digestorvhodnote52,60eura,lustervhodnote6,70eura,šijacístrojVERITAS
v hodnote 21,20 eura, mrazničku CALEX v hodnote 27,90 eura, vešiakovú stenu v hodnote 57,49 eura,

nábytok v dcérinej izbe v hodnote 89,75 eura, sedaciu súpravu v hodnote 93,47 eura, manželskú posteľ
v hodnote 56,06 eura, kuchynskú skrinkovú zostavu v hodnote 354,17 eura, obývaciu stenu ANTIC v
hodnote 76,77 eura, biele GALA skrine s nadstavcami v hodnote 37,54 eura. Prípadnú pohľadávku
vo výške 32.804,- eura voči podielovej spoluvlastníčke I. V. súd prvého stupňa prikázal navrhovateľovi a
odporkyni a to každému v rovnakom pomere. Y. vyrovnania podielov uložil odporkyni povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 43,82 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania

rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Obom účastníkom uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet Okresného súdu Nitra, súdny poplatok 2.030,50
eura a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň titulom trov, ktoré platil štát,
uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť 699,57 eura a odporkyni 467,21 eura, a to do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a to všetko na účet Okresného súd Nitra.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na vykonané dokazovanie a ust. § 148 ods. 1, § 150

prvá veta Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Vychádzal zo zistenia, že manželstvo účastníkov
uzatvorené dňa 25.10.1980 bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného Nitra zo dňa 19.01.2006
č.k. 10C/153/2005-18 , právoplatný dňa 25.01.2006. Účastníci sa na vyporiadaní nedohodli. Súd
prvého stupňa zistil, že do BSM účastníkov patria hnuteľné veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Zostatkové hodnoty hnuteľných veci na základe znaleckých posudkov znalca Doc. Ing. Miroslava
Mokrého, ktorý dňa 30.05.2009 vpracoval písomný Znalecký posudok č. 18/2009 a znalca Ing. Petra

Bobošíka, ktorý dňa 19.08.2009 vypracoval písomný Znalecký posudok č. 1/2009, voči ktorým
účastníci konania nemali námietky. Odporkyňa pôvodne do predmetu BSM žiadala zaradiť aj motocykelBABETA a osobné motorové vozidlo MAZDA, avšak počas súdneho konania z predmetu BSM vypustila
motocykel BABETA. Súd prvého stupňa do predmetu BSM nezahrnul ani osobné motorové vozidlo,
ktorú skutočnosť mal preukázanú výpoveďami svedkov - F. P., I. H. a I. H.. Ďalej do masy BSM zahrnul

investície do nehnuteľnosti - rodinného domu , zapísanej na LV č. XXXX k.ú. I. L., obec I. L., ktorú na
základe platnej darovacej zmluvy nadobudli účastníci do podielového spoluvlastníctva. Poukázal na to,
že v súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti evidované vo vlastníctve B/1 I. V. a pod B/2 odporkyne, a
to každá osobitne v podiele 1 k celku. Z vyjadrenia odporkyne vyplývalo, že do rodinného domu bola
investovaná suma 300.000,- Sk ako stavebné sporenie, suma 300.000,- Sk ako úver z banky, suma

280.000,- Sk titulom kúpnej ceny z predaja bytu a suma 400.000,- Sk ako pôžička od I. H. st., t.j. spolu
suma 42.488 eur (1.280.000,- Sk). Z vyjadrenia navrhovateľa vyplývalo, že investície boli vykonané z
úveru 600.000,- Sk, zo sumy 250.000,- Sk a pôžičky 400.000,- Sk. Z výpovede svedka I. H. st. mal za
preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa mu titulom pôžičky vrátili 400.000,- Sk z toho každý osobitne t.j.
navrhovateľ a odporkyňa po 200.000,- Sk. Z výpovede svedka S. H. súd zistil, že za kúpu bytu na I. ulici
v J. vyplatil účastníkom v hotovosti sumu 250.000,- Sk. Nebolo teda preukázané tvrdenie navrhovateľa,

že za tento byt bolo v hotovosti vyplatených 560.000,- Sk. Ohľadom výšky vykonaných investícií do
nehnuteľnosti súd prvého stupňa vychádzal zo sumy 65.608,- eur, ktorú ustanovil znalec Ing. Ľubomír
Vnuk v znaleckom posudku č. 23/2009 . Bral pritom do úvahy skutočnosť, že podielová spoluvlastníčka I.
V.nebolaúčastníčkoutohtokonaniaapretorozhodol,žetáto„prípadná“pohľadávkavsume32.804,-eur
voči podielovej spoluvlastníčke I. V. patrí do BSM účastníkov konania. Keďže podielová spoluvlastníčka

I. V. nie je účastníčkou konania, základ nároku a výška nároku voči tejto osobe môže byť sporná.
Navyše prípadné uplatnenie práva na tieto vložené investície by podliehalo inému právnemu režimu,
než vyporiadaniu BSM. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa predmetnú otázku nemohol riešiť ako
predbežnú v rámci tohto konania o vyporiadanie BSM. V opačnom prípade by došlo k zásahu do práv
a povinností tretej osoby. Poukázal na to, že uvedená vec je predmetom konania Okresného súdu Nitra

sp. zn. 15C/53/2010, ktorá vec doposiaľ nie je právoplatne skončená. Výšku nároku a základ nároku
bude navrhovateľ preukazovať v tomto konaní sp. zn. 15C/53/2010. Súd prvého stupňa preto vyporiadal
len „prípadný nárok“ medzi účastníkmi konania ako bývalými manželmi a tento prikázal každému z
účastníkov v rovnakom pomere. Keďže navrhovateľovi boli prikázané veci v zostatkovej hodnote 995,30
eura a odporkyni boli prikázané veci v zostatkovej hodnote 1082,95 eura, čo je spolu 2.078,25 eura, súd

prvého stupňa pri zásade, že podiely oboch manželov súd rovnaké, určil že podiel každého z manželov
by mal byť 1.032,12 eura. Vzhľadom na to, že hodnota podielu odporcu predstavuje sumu 995,30 eura a
hodnota podielu navrhovateľky sumu 1.082,95 eura, súd titulom finančného vyrovnania uložil odporkyni
povinnosť vyplatiť navrhovateľovi sumu 43,82 eura. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2
OSP tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov, keďže účastníci konania mali vo veci len

čiastočný úspech. Ďalej súd podľa § 148 ods. 1 OSP rozhodol o náhrade trov konania, ktoré platil štát
v celkovej výške 1.399,14 eura, a to z titulu svedočného v sume 93,27 eura (2.810,- Sk), znalečné -
znalcovi Doc. Ing. Miroslavovi Mokrému v sume 301,- eur, znalečné - znalcovi Ing. Ľubomírovi Vnukovi
v sume 649,72 eura, znalečné - znalcovi Ing. Petrovi Bobošíkovi v sume 134,80 eura, náhrada za
použitie motorového vozidla znalcovi Ing. Petrovi Bobošíkovi v sume 26,- eur, znalečné - znalcovi Ing.

Josefovi Veverkovi v sume 194,34 eura. Súd prvého stupňa zohľadňujúc v prospech odporkyni zložený
preddavok vo výške 232,36 eura, uložil odporkyni povinnosť zaplatiť titulom trov štátu sumu 467,21
eura a navrhovateľovi, ktorí žiadny preddavok nezložil titulom trov štátu uložil povinnosť zaplatiť sumu
699,57 eura. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol o povinnosti účastníkov zaplatiť súdny poplatok
2.030,50 eura z vyporiadania BSM spoločne a nerozdielne, vychádzajúc pritom zo základu súdneho

poplatku, ktorým bola suma 67.686,25 eura (65.608,- eura + 995,30 eura + 1.082,95 eura).

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ a odporkyňa.

Navrhovateľ napadol odvolaním rozsudok súd prvého stupňa vo výroku, ktorým bola odporkyňa

zaviazaná zaplatiť mu titulom vyrovnania podielov sumu 43,82 eura. Uviedol, že súd prvého stupňa
v napadnutom rozhodnutí správne konštatuje, že účastníci konania prostriedky patriace do BSM vo
výške 65.608 eura investovali do nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. ú. I. L., zapísaných na LV č.
XXXX. Vzhľadom na to, že predmetné nehnuteľnosti sú t.č. v podielovom spoluvlastníctve odporkyne a
jej matky, je zrejmé, že do podielu patriaceho odporkyni bolo z prostriedkov v BSM investovaných 32.804

eur a do podielu patriaceho I. bolo z prostriedkov v BSM účastníkov konania investovaných 32.804 eura.
Na základe uvedených skutočností súd prvého stupňa správne rozhodol, že do BSM účastníkov konania
patrí pohľadávka voči I. V. vo výške 32.804 eura a túto prikázal účastníkom rovným dielom. V tomto
smere však súd prvého stupňa opomenul vyporiadať investície, ktoré boli vynaložené na zhodnoteniespoluvlastníckeho podielu odporkyne. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že z prostriedkov
v BSM účastníkov sa na osobný majetok odporkyne vynaložila suma 32.804 eura, a preto súd prvého
stupňa postupom podľa § 150 druhá veta OZ mal odporkyni uložiť povinnosť vyplatiť navrhovateľovi

sumu 16.402 eura titulom vyporiadania investície. Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie súdu
prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť a odporkyni uložiť povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
16.445,82 eura s tým, že v prípade , ak odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí, žiadal
pripustiť dovolanie pre vyriešenie otázky po právnej stránke zásadného významu , či sa pri vyporiadaní
BSMmá prihliadaťnato,žemanželiapočastrvaniamanželstvainvestovalifinančnéprostriedkypatriace

do BSM do spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, ktorý patrí len jednému z manželov.

Odporkyňa odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa prípadnej pohľadávky
vo výške 32.804 eura voči podielovej spoluvlastníčke I. V., v ktorej časti žiadala rozsudok zmeniť tak,
že prípadná pohľadávka nepatrí do BSM. Ďalej odvolaním napadla rozsudok súdu prvého stupňa v
časti výroku o povinnosti navrhovateľa a odporkyne zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo

výške 2.030,50 eura. Poukázala na to, že účastníci ako bývalí manželia nadobudli na základe darovacej
zmluvy zo dňa 27.07.1999 do podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. ú. I. L.,
zapísané na LV č. XXXX pre kat. ú. I. L. ako parc. č. 3409/1 - zastavené plochy o výmere 475 m2, parc.
č. 3409/2 - záhrady o výmere 582 m2, par. č. 3409/3 - zastavené plochy o výmere 17 m2, parc .č. 3409/4
- záhrady o výmere 364 m2 v podiele 1 a rodinný dom sp, č. XX nachádzajúci sa na parc. č. 3409/1 a

to v podiele 1. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/81/2005-135 zo dňa 20. 03. 2007, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2007 a vykonateľnosť dňa 30. 06. 2007, bol navrhovateľ povinný
vydať I. V. predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1. Odporkyňa nesúhlasila s tým, že vykonané investície
patria do masy zaniknutého BSM, pretože v danom prípade účastníci ako manželia zhodnocovali počas
manželstva každý svoj spoluvlastnícky podiel. Nesúhlasila s tvrdením súdu, že v konaní bola vypočutá

ako svedok I. V., ako ani s tvrdením, že nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX k. ú. I. L. sú v podielovom
spoluvlastníctve I. V. a Y. H., a to každá v podiele 1, pretože v priebehu konania boli tieto nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve odporkyne a X. H., ktorá je dcérou účastníkov konania. Namietala, že
súd prvého stupňa napriek konštatovaniu, že základ nároku a výška nároku voči I. V., môžu byť sporné,
označil túto pohľadávku vo výroku rozsudku ako prípadnú pohľadávku, ktorá patrí do masy BSM . Okrem

toho uviedla, že v čase rozhodovania už I. V. nebola podielovou spoluvlastníčkou. Z uvedených dôvodov
považovala rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný a nejasný.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že postup súdu prvého stupňa, ktorý
zahrnul do BSM aj investície do spoluvlastníckych podielov účastníkov, bol správny. V konaní bolo

preukázané, že každý z manželov investoval do svojho podielu, pričom prostriedky investované do domu
v podielovom spoluvlastníctve boli prostriedky v BSM účastníkov. Poukázal na to, že s investovaním
spoločných prostriedkov do majetku patriaceho len jednému z manželov počíta Občiansky zákonník
v § 150. Pokiaľ ide o investovanie prostriedkov v BSM do majetku tretej osoby, v danom prípade ide
o pohľadávku oprávneného držiteľa voči vlastníčke I. V., ktorá nehnuteľnosť vlastnila v čase vrátenia

daru, ktorý okamih je rozhodujúci pre uplatnenie nároku na náhradu nákladov vynaložených na vec
počas oprávnenej držby. Bol toho názoru, že pohľadávka je majetkovým právom, ktoré patrí do BSM
a musí byť v konaní o vyporiadanie BSM vyporiadané. V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 168/2005. Dodal, že rozsudok, ktorým súd vyporiadava BSM, a
to konkrétne pohľadávky voči tretím osobám, nemožno použiť ako exekučný titul voči tretej osobe. Z

uvedenéhodôvodusarozhodnutímsúduovyporiadanípohľadávkyvočiI.V.nerozhodovaloojejprávach
a povinnostiach. O konkrétnej povinnosti I. sa bude rozhodovať v samotnom súdnom konaní.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1 a

§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa ust. § 221 ods.
1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad
uvedených v § 150.

Podľa § 149 ods. 3 OZ ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Vyporiadanie BSM rozhodnutím súdu sa musí týkať všetkého majetku, ktorý podľa ust. § 143 OZ patril do

BSM a ako spoločný existoval ku dňu jeho zániku. Ak niektorý z účastníkov tvrdí, že niektoré zistené veci
do vyporiadania nepatria, musí toto svoje tvrdenie preukázať hodnoverne spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti, pričom dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ktorý tvrdí, že konkrétna vec do vyporiadania
nepatrí.Aksvojetvrdenienepreukážeainakjepreukázané,žetátoveczatrvaniamanželstvaúčastníkov
existovala, platí zásada, že vec patrí do BSM a treba ju vyporiadať. Rovnako tak dôkazné bremeno
zaťažuje toho účastníka, ktorý tvrdí, že na spoločný majetok sa vynaložilo niečo z jeho oddeleného

majetku. V konaní o vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov, a to ani pri určení rozsahu
tohto spoluvlastníctva, ani pri určení spôsobu jeho vyporiadania. Účastníkom z odôvodnenia rozsudku
musí byť jasné, z čoho súd pri rozhodovaní vychádzal a ktoré veci podľa zistenia súdu do BSM patrili.
Z odôvodnenia rozsudku musí byť teda jasné, čo všetko bolo predmetom tohto spoluvlastníctva ku dňu
jeho zániku a na základe akých dôkazov súd tú-ktorú vec, investície, dlhy a pohľadávky do vyporiadania

pojal.

Predmetom BSM sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov
zákonom dovoleným spôsobom za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo
darom,veciktorépodľapovahyslúžiaosobnejpotrebe,alebovýkonupovolanialenjedenéhozmanželov

a s výnimkou vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jedného z manželov, ktorá mal vydanú
vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi
pôvodného vlastníka (§ 143 OZ). Z tohto vyplýva, že z BSM zákon vyníma veci v prípade ktorých je
na mieste, aby so zreteľom na spôsob ich nadobudnutia alebo účel, tvorili oddelený majetok manželov.
Veci získané darovaním nadobúda obdarovaný manžel tiež do svojho oddeleného vlastníctva. Pokiaľ

obdarovaní boli obaja manželia spoločne, získavajú vec do podielového spoluvlastníctva . Aké budú
ich podiely, závisí od obsahu darovacej zmluvy alebo sa použije zákonná domnienka, že podiely oboch
obdarovaných manželov sú rovnaké.

Pri rozhodovaní o návrhu na vyporiadanie BSM súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom smere,

ako má vyporiadanie vykonať. Je však povinný zisťovať , čo patrí do BSM, lebo vyporiadanie sa musí
týkať celého majetku. Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania manželstva, teda za trvania
BSM, sa vyporiadajú primerane podľa § 149 a § 150. Vyporiadanie týchto práv a povinností sa však
týka len vzťahov medzi manželmi a nijako nemôže zasahovať do práv a povinností tretích osôb. Súd pri
vyporiadaní vychádza z kogentného ust. § 150 OZ.

Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik.
Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých spoluvlastníkov zostane vlastníkom tej ktorej
veci a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými
spoluvlastníkmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že
vrovnakompomere,vakomsamanželiapodieľajúnaspoločnommajetku,sapodieľajúajnaspoločných
dlhoch. V rámci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí súd prihliadnuť na to, čo
bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený majetok niektorého z manželov (patrí do aktív)
a tiež na nároky jednotlivých manželov proti mase bezpodielového spoluvlastníctva z dôvodu investícií

vynaložených z oddeleného majetku niektorého z manželov na spoločný majetok (patrí do pasív). Ak
pri vyporiadaní nastane rozdiel medzi hodnotami, ktoré zostanú jednému z manželov a ktoré zostanú
druhému, je potrebné vyrovnanie do výšky podielu vykonať formou zaplatenia príslušnej peňažnej sumy.
O vyporiadaní je nutné spraviť vyúčtovanie, ktoré musí nájsť odraz v odôvodnení rozsudku. Do celkovej
bilancie musia byť zahrnuté nielen všetky veci (súčet ich hodnôt), ale aj ostatný majetok, vrátane

pohľadávok a dlhov. Predpokladom riadneho vyúčtovania je, že súd správne zistí celkovú hodnotu aktív
(hodnota vecí, pohľadávok), celkovú hodnotu pasív (dlhov) a správne ustáli celkový majetok bez dlhov
ako rozdielu medzi aktívami a pasívami (pasíva odpočítava v ich plnej výške). Z takto zistenej hodnoty
majetku každému z manželov patrí rovnaký podiel, ak neboli dôvody k zmene kvantitatívneho podielu.Z podielu, ktorý sa každému manželovi dostáva v podobe aktív, je potrebné zvýšiť tento jeho podiel v
rozsahu, v akom má vybrať zostatok dlžnej pohľadávky, v akom nemusí nahradiť do spoločného majetku
to, čo sa vynaložilo na jeho ostatný majetok a pod., alebo znížiť jeho podiel rozsahu, v akom sa mu

nedostalo to, čo zo svojho majetku vynaložil na spoločný majetok, resp. čo zo svojho zaplatil na spoločný
dlh(napr.vpodobezaplateniazostatkuúveru),atď.Rozdielmedzitaktostanovenýmipodielmiukaždého
z manželov a podielom, ktorý každému z manželov patrí, musí byť rovnaký a predstavuje sumu na
dorovnanie podielov.

Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akýchdôvodov,akosavovecivyjadrilodporca(žalovaný),prípadneinýúčastníkkonania,stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ustanovenie § 157 OSP určuje obsahové náležitosti rozsudku. Ich správnosť a úplnosť je preto
podkladomvykonateľnostiapreskúmateľnostirozhodnutia.Štruktúraodôvodneniarozsudkujevpriamej
spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy. Riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby
sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a

právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Ak súd
pri odôvodnení rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods.2 OSP dochádza
nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť,
ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym spôsobom. Odôvodnenie
rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné procesné

predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodnutí o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutia
v tomto smere tvorí súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu
ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že prvostupňový súd v zmysle vyššie uvedených
zákonných ustanovení nepostupoval, nevykonal dostatočné dokazovanie, nedostatočne zistil skutkový
stav a vec nesprávne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že z
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo tvorí predmet BSM, aká je hodnota masy BSM, čo tvorí
aktíva (hodnota vecí, pohľadávok), a čo patrí do pasív (dlhov) a ako súd prvého stupňa ustálil celkový

majetok bez dlhov ako rozdiel medzi aktívami a pasívami a koľko z takto zistenej hodnoty majetku
predstavuje podiel každého z manželov. V tomto smere nie je zrejmé, ako súd prvého stupňa dospel
k sume 43,82 eura, na ktorú zaviazal zaplatiť odporkyňu navrhovateľovi titulom vyrovnania podielov,
pretože v odôvodnení absentuje výpočet, podľa ktorého súd prvého stupňa dospel k uvedenej sume. V
konaní o vyporiadanie BSM musí byť z odôvodnenia rozsudku jednoznačne zrejmé, ako súd dospel k

sume, ktorú je povinný jeden z účastníkov zaplatiť na vyporiadanie BSM druhému účastníkovi. Výpočet
tejto sumy má byť natoľko prehľadný, aby sa ktokoľvek mohol presvedčiť o jeho správnosti. Pokiaľ
odôvodnenie rozsudku neobsahuje výpočet, čo je aj tento prípad, je rozsudok nepreskúmateľný.

V prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporným vyporiadanie spoločných prostriedkov

investovaných do nehnuteľnosti darovanej účastníkom treťou osobou počas trvania ich manželstva.
Účastníci uzatvorili manželstvo dňa 25.10.1980 a manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Nitra č.k. 10C/153/05-18, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2006. V priebehu trvania
manželstva účastníci ako obdarovaní uzatvorili s I. V. ako darujúcou dňa 27.07.1999 darovacou zmluvu
(č.l. 48 spisu), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v celosti 1/1 označených ako parc. č. 3409/1 - zast.

plochy o výmere 475 m2, parc. č. 3409/2 - záhrady o výmere 572 m2, parc .č. 3409/3 - zast. plochy o
výmere 17 m2, parc č. 409/4 - záhrady o výmere 364 m2, rodinný dom súp. č. 17 na parc č. 3409/1,
ktoré nadobudli do podielového spoluvlastníctva. Po nadobudnutí týchto nehnuteľností investovali do
ich rekonštrukcie spoločné finančné prostriedky. BSM trvalo od uzatvorenia manželstva 25.10.1980 do
zániku manželstva rozvodom 25.1.2006. Rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 8C/81/2005-135 zo

dňa 20. 03. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.06.2007 a vykonateľnosť dňa 30. 06. 2007 v
spojení s opravným uznesením č.k. 8C/81/2005-149 zo dňa 15.11.2007, bol navrhovateľ povinný vydať
I. Rauszovej predmetnú nehnuteľnosť v podiele 1 z titulu vrátenia daru.Medzi účastníkmi nebolo sporné, že na predmetnom dome vykonali rekonštrukciu, ani to, že
nehnuteľnosť nadobudli na základe darovacej zmluvy do podielového spoluvlastníctva, a preto
nehnuteľnosť nepatrila do BSM. Počas trvania ich manželstva však investovali do tejto nehnuteľnosti a

preto bolo potrebné zaoberať sa refundáciou týchto nákladov, prostredníctvom čoho sa rieši majetkový
presunzbezpodielovéhospoluvlastníctvadooddelenéhomajetkuniektoréhozmanželov.Vtomtosmere
treba súhlasiť s námietkou navrhovateľa v odvolaní, že súd prvého stupňa neprihliadol na spoločné
prostriedky vynaložené na oddelený majetok odporkyne ako podielovej spoluvlastníčky (R6/1972, R
27/1979) a tie nezohľadniť pri výpočte vyporiadacieho podielu (§ 150 OZ). Iné je to v prípade spoločných

prostriedkov investovaných počas trvania manželstva do nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu patriaceho tretej osobe. V tomto prípade bolo potrebné najskôr vyriešiť, či aj v prípade investícií
do polovice nehnuteľnosti, ktorú nadobudol navrhovateľ darovacou zmluvou od tretej osoby (I. a ktorú
následne musel vrátiť darkyni, ide o spoločné finančné prostriedky patriace do BSM investované do
oddeleného majetku navrhovateľa (ako je to v prípade odporkyne) alebo či ide o investície do cudzej
veci (tretej osoby) a v takom prípade nepodliehajú režimu BSM. Súd si musí najskôr vyriešiť otázku, či

ku dňu zániku BSM bol navrhovateľ podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a v tom prípade by išlo o
vynaloženie finančných prostriedkov z BSM na jeho oddelený majetok (ako v prípade odporkyne) a tieto
prostriedky zohľadniť pri výpočte podielov oboch účastníkov alebo nebol podielovým spoluvlastníkom a
v tom prípade by išlo o vynaloženie spoločných prostriedkov na spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti
tretej osoby a v takom prípade je rozhodujúce, či bývalým manželom vznikla a voči tretej osobe trvá

pohľadávka z tohto dôvodu (R 6/1972). Až po zistení, že ide o spoločnú pohľadávku bývalých manželov
do nehnuteľnosti tretej osoby, mohol by ju vyporiadať v rámci BSM ( pokiaľ nie je premlčaná) tak,
že obaja účastníci sú povinní uhradiť dlh v rovnakom pomere ( rozhodnutie NS SR sp.zn. 3cz 6/1989,
R 7/1991). S ohľadom na uvedené výrok rozsudku, ktorým „prípadnú pohľadávku vo výške 32.804
eura voči tretej osobe prikazuje obom účastníkom a to každému v rovnakom pomere“, je nejasný a

nezrozumiteľný, nezodpovedajúci zásadám vyporiadania BSM rozhodnutím súdu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd prvého stupňa preto nesprávne právne posúdil otázku určenia
rozsahu majetku patriaceho do BSM ak zahrnul do masy BSM investície do nehnuteľnosti v sume
65.608 eur s tým, že prípadný nárok medzi účastníkmi konania, t.j. „prípadnú pohľadávku“ vo výške

32.804 eura voči podielovej spoluvlastníčke I. vyporiadal tak, že túto prikázal každému z účastníkov
v rovnakom pomere. Na jednej strane súd pohľadávku vo výške 32,804 eura považuje za pasívum a
zahrnul ju do vyporiadania BSM, na druhej strane uvádza, že ide o „prípadnú pohľadávku“, ktorá sa
týka tretej osoby a preto nemôže byť predmetom BSM, čo je rozpor v ustálení toho, či investície vo
výške 32.804,- eur patria alebo nepatria do BSM a okrem toho, zákon pojem „ prípadná pohľadávka“

nepozná. Podstatným pre rozhodnutie veci je ustálenie masy BSM (aktív a pasív) s tým, že súd si
najskôr vyrieši otázku, či finančné prostriedky- investície z BSM v čase, keď ich účastníci vynaložili,
boli vynakladané do spoluvlastníckeho podielu každého z manželov (teda či navrhovateľ v tom čase bol
spoluvlastníkom nehnuteľnosti alebo len oprávneným držiteľom s ohľadom na rozhodnutie súdu o jeho
povinnosti vrátiť spoluvlastnícky podiel darkyni I. V.) a teda či investície vynaložené do spoluvlastníckeho

podielu patriaceho už tretej osobe, patria alebo nepatria do BSM. V prípade spoločných finančných
prostriedkov investovaných do oddeleného majetku odporkyne, tieto zohľadní pri výpočte vyrovnávacích
podielov.

Vzhľadom k vyššie uvedeným dôvodom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1

písm. f), h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne
vykoná dokazovanie, pričom sa bude zaoberať i všetkými argumentmi uvedenými navrhovateľom a
odporkyňou v odvolaní. Následne až po dokazovaní v naznačenom smere súd prvého stupňa opätovne
rozhodne, pričom svoje rozhodnutie zdôvodní v intenciách § 157 ods. 2 OSP tak, aby bolo presvedčivé,
jasné a zrozumiteľné. V novom konaní rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách celého konania vrátane

tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.