Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Cob/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112232975
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:1112232975.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny

Legerskej a členov senátu JUDr. Ivice Čelkovej a Mgr. Ivany Šlesarovej
v právnej veci žalobcu DA Servis, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 1734, Púchov,
IČO 36 311 294, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrej Jaroš, spol.
s r. o., so sídlom Nám. sv. Anny 361/20, Trenčín, IČO 36 839 132 proti žalovanému KOOPERATIVA
poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO 00 585 441, v
konaní o zaplatenie 6.614,03 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného
súdu Trenčín zo dňa 17. apríla 2014 č. k. 39Cb/154/2013-77 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.614,03 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy
6.614,03 Eur od 21.3.2012 do zaplatenia a v časti výroku o náhrade trov konania, p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 274,57 Eur
titulom trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Andreja Jaroša, advokáta Advokátskej kancelárie JUDr.
Andrej Jaroš, s.r.o.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi povinnosť

sumu6.614,03Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy6.614,03Eurod21.03.2012
do zaplatenia. Vo zvyšnej časti sa žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaný je
povinný žalobcovi nahradiť trovy konania vo výške 100 %. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého
stupňa za preukázané, že účastníci konania medzi sebou uzavreli poistnú zmluvu č. 80-3011531,
predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu a v zmysle ktorej je poistiteľ (v tomto prípade
žalovaný) povinný vyplatiť za poisteného poškodenému plnenie, ktoré zodpovedá náhrade, ktorú podľa
predpisov o zodpovednosti za škodu je poistený povinný uhradiť poškodenému. Z uvedeného vyplýva,

že poistiteľ poskytne poistné plnenie len vtedy, ak poistený za škodu zodpovedá. Preto súd prvého
stupňa skúmal, či v danom prípade žalobca zodpovedal za vzniknutú škodu. Predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a vznik škody. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné,
aby všetky uvedené predpoklady boli splnené súčasne a kumulatívne. Súd prvého stupňa konštatoval,
že žalobca svojim konaním porušil právnu povinnosť v dôsledku čoho došlo ku vzniku škody. Žalobca
s poškodeným uzavrel zmluvu

o dielo č. DA-07/11 zo dňa 26.10.2011. Na základe tejto zmluvy bol žalobca povinný vykonať dielo
spočívajúce v demontáži oceľovej konštrukcie na športovej hale za dohodnutých podmienok, v kvalite
ustanovenej zmluvou a v súlade s predloženou výkresovou dokumentáciou, teda mal pri vykonávaní
diela (demontáži oceľovej konštrukcie) postupovať podľa dokumentácie predloženej poškodeným. Zvyjadrení žalobcu mal súd prvého stupňa za preukázané, že takouto výkresovou dokumentáciou bol len
výpis z oceľovej konštrukcie, na ktorom neboli kotviace prvky, ktoré mal odstrániť, zakreslené. Zhotoviteľ
je pri vykonávaní diela povinný postupovať z odbornou starostlivosťou a je povinný dielo vykonať na

vlastné nebezpečenstvo, čo znamená, že nesie zodpovednosť za prípadné vady ale i škody, ktoré v tej
súvislosti objednávateľovi spôsobí. Žalobca ako zhotoviteľ diela mal teda od objednávateľa požadovať
dodanie takej výkresovej dokumentácie, na základe ktorej mohol spoľahlivo určiť umiestnenie kotviacich
prvkov a tieto následne odstrániť. Ak tak neurobil a dielo začal vykonávať, vystavil sa riziku vzniku
a znášania škody, ktorú by pri zhotovovaní diela spôsobil. Žalobca ako zhotoviteľ bol taktiež povinný

dielo vykonať z odbornou starostlivosťou. Preto pri absencii dodania riadnej výkresovej dokumentácie
zo strany objednávateľa bol povinný urobiť také úkony, aby ku škode vôbec nedošlo, teda bol povinný
riadne si prehliadnuť objekt, z ktorého mal oceľovú konštrukciu demontovať, prípadne
využiť projektovú dokumentáciu vyhotovenú pri stavbe objektu, nakoľko z tvrdení žalobcu ako i
z vyjadrenia poškodeného adresovaného žalovanému zo dňa 14.03.2012 vyplynulo, že predmetný
objekt zhotovoval sám žalobca. S poukazom na uvedené súd prvého stupňa uzavrel, že žalobca

pri zhotovovaní diela (demontáži oceľovej konštrukcie) postupoval ľahkovážne, keď od objednávateľa
(poškodeného) nepožadoval riadnu výkresovú dokumentáciu. Zároveň porušil svoju povinnosť
postupovať z odbornou starostlivosťou,
v dôsledku čoho súd prvého stupňa konštatoval, že bol naplnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu, a to porušenie právnej povinnosti. Následkom tohto porušenia došlo k vzniku škody

spočívajúcej v poškodení budovy športovej haly, čím došlo k naplneniu
i ďalších dvoch predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Žalobca sa mohol zodpovednosti za
škodu zbaviť jedine vtedy ak by bolo preukázané, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť. Súd prvého stupňa po zistení skutkového stavu a za použitia ust. § 788
ods. 1 Obč. zák, § 822 Obč. zák, § 823 Obč. zák., čl VIII. bod 8 VOP patriacich k poistnej zmluve a ust.

§ 373 Obch.zák., § 374 Obch.zák., § 379 Obch.zák. a § 537 ods.1 Obch.zák. ustálil, že žalobca za
spôsobenú škodu zodpovedal, a teda bol povinný vzniknutú škodu nahradiť. S ohľadom na uzavretie
poistnej zmluvy vzťahujúcej sa na poistenie zodpovednosti za škodu však táto povinnosť prechádza
a postihuje poistiteľa (žalovaného). Pod škodou treba rozumieť akúkoľvek ujmu, ktorá vznikla subjektu
súkromného práva zásahom do jeho subjektívnych práv. Pod pojem škoda možno okrem iného zahrnúť

i majetkovú ujmu predstavujúcu úbytok na majetkových hodnotách poškodeného (skutočná škoda, ušlý
zisk a pod.). V obchodnom práve platí princíp úplnej náhrady škody, t. z. škodu je potrebné nahradiť v
plnom rozsahu a vždy sa uhrádza skutočná škoda. Skutočnú škodu možno chápať ako majetkovú ujmu,
o ktorú sa majetok poškodeného v dôsledku porušenia povinností škodcu zmenšil a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty nevyhnutne potrebné na uvedenie veci do predošlého stavu. V danom prípade

porušením povinností žalobcu došlo ku vzniku škody na budove športovej haly, ktorú škodu poškodený
odstránil prostredníctvom tretej osoby uvedením do pôvodného stavu (táto skutočnosť vyplynula zo
súpisu prác tvoriaceho prílohu faktúry č. 50/2011). Náklady vynaložené na odstránenie uvedenej škody
vo výške 6.780 Eur si poškodený uplatnil
u žalobcu faktúrou č. 50/2011 zo dňa 29.12.2011, splatnou dňa 12.01.2012. Žalobca túto faktúru uhradil,

čo vyplynulo z výdavkového pokladničného dokladu č. 265 zo dňa 22.06.2012 ako i z príjmového
pokladničného dokladu zo dňa 22.06.2012. V dôsledku toho
v zmysle čl. VIII bod 8 Všeobecných poistných podmienok má žalobca nárok na zaplatenie úhrady
spôsobenej škody. Poškodeným vyfakturovanú a žalobcom uhradenú sumu vo výške 6.780 eur súd
prvého stupňa považoval za skutočnú škodu, ktorú poškodený musel vynaložiť na uvedenie budovy do

pôvodného stavu (z predloženej faktúry č. 50/2011 vyplýva, že poškodený fakturoval prevedené práce
pri oprave nosnej steny) a ako takú je ju žalovaný povinný uhradiť. Predloženú faktúru v spojení so
súpisom prác, ktorý je jej súčasťou, považoval súd prvého stupňa za dostatočný dôkaz preukazujúci
výšku skutočnej škody,
a preto návrh žalovaného na vykonanie dôkazu predložením bližšej špecifikácie fakturovanej sumy

považoval za nadbytočný a tento nevykonal. Žalovaného následne zaviazal na úhradu sumy 6.614,03
Eur (po zohľadnení spoluúčasti žalobcu, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť). Žalovaný sa proti
plneniu z poistnej zmluvy bránil i poukazom na čl. VIII bod 4 Všeobecných poistných podmienok, podľa
ktorého, ak poisťovňa plnila náhradu z dôvodov škody spôsobenej zavineným porušením pracovných
povinností v pracovnoprávnych vzťahoch, je poistený povinný uhradiť sumu z vyplateného plnenia

primeranú tomu, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah povinností poisťovne plniť, najviac však do
výšky, ktorú môže poistený požadovať podľa pracovnoprávnych predpisov. V tejto časti súd prvého
stupňa považoval aplikáciu uvedeného článku za predčasnú, nakoľko citovaný článok predpokladá, že
k plneniu zo strany poisťovne (žalovaného) už došlo (ak poisťovňa plnila ....). V danom prípade všakžalovaný poistné plnenie doposiaľ neposkytol, preto toto ustanovenie nie je možné nebolo možné zatiaľ
aplikovať. Otázku zodpovednosti zamestnancov žalobcu podľa pracovnoprávnych predpisov nebol súd
prvého stupňa oprávnený posudzovať. Žalovaný nesplnil svoj záväzok včas a riadne, dostal sa do

omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd prvého stupňa
priznal v zmysle ust. § 365 Obch. zák., § 369 ods. 1 Obch. zák., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z.,
a čl. VIII bod 9 prvá veta Všeobecných poistných podmienok vo výške 9 % ročne zo sumy 6.614,03
eur od 21.03.2012 do zaplatenia. Žalobca sa zaplatenia úrokov z omeškania domáhal odo dňa

nasledujúceho po uplatnení svojho nároku, t. j. od 14.01.2012. Súd prvého stupňa však s poukazom na
ustanovenie čl. VIII bod 9 Všeobecných poistných podmienok zviazal žalovaného na zaplatenie úroku z
omeškania až odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15-teho dňa po ukončení vyšetrenia poistnej udalosti
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (z oznámenia
o riešení škodovej udalosti zo dňa 05.03.2012 mal súd preukázané, že k ukončeniu riešenia poistnej
udalosti došlo dňa 05.03.2012. Pätnástym dňom na výplatu poistného plnenia je 20.3.2012. Preto

nasledujúcim dňom, t. j. 21.03.2012, sa žalovaný dostal s plnením do omeškania). V danom prípade mal
žalobca úspech len čiastočný, avšak jeho neúspech spočíval len v nepatrnej časti, preto mu súd prvého
stupňa priznal náhradu trov konania vo výške, ktorú v zmysle § 142 ods. 3 O.s.p. a § 151 ods. 7 O. s.
p. vyjadril percentom, t. j. vo výške 100 %, s tým, že o konkrétnej výške trov rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok
súdu prvého stupňa zmeniť, príp. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Z obsahu odvolania vyplýva,
že odvolanie bolo podané len čo do výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný k plneniu sumy 6.614,03
Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.614,03 Eur od 21.03.2012 do zaplatenia a čo

do trov konania. Výrok, ktorým bola žaloba v časti zamietnutá, žalovaný nenapadol a tento nadobudol
právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V

odvolaní namietal, že žalobca nemá v predmete činnosti vykonávanie stavebných prác. Žalobca
nepreukázal, že omietku, pod ktorou boli skryté dodatočné kotviace prvky skutočne vykonal. Súd prvého
stupňa sa nezaoberal skutočnosťou, kto dodatočne kotviace prvky na strešnú konštrukciu namontoval
a kto vykonal omietku na múre a tým tieto dodatočné kotviace prvky pod ňu ukryl a nezakreslil do
výkresovej dokumentácie. Nestotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval porušenie

právnej povinnosti žalobcu, v dôsledku ktorej došlo k vzniku škody. Mal za to, že žalobca pri demontáži
oceľovej konštrukcie postupoval s odbornou starostlivosťou, nakoľko vychádzal z riadnej výkresovej
dokumentácie predloženej poškodeným. Nemohol predpokladať, že pod omietkou múru sa skrývajú
ďalšie kotviace prvky. Preto neboli naplnené predpoklady vzniku škody v zmysle § 420 ods. 1 Obč.zák.,
a teda žalobca za vzniknutú škodu nezodpovedá. Nestotožnil sa ani s názorom súdu prvého stupňa

v jeho závere, že nie je v tomto konaní oprávnený posudzovať zodpovednosť zamestnancov podľa
pracovnoprávnych predpisov. Mal za to, že išlo o jeho pohľadávku spôsobilú na započítanie voči
uplatnenému nároku žalobcu v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre poistenie zodpovednosti
za škodu č. 605 bod 4. Faktúru č. 50/2011 spoločnosťou Pozemné stavby Púchov, s.r.o. vystavenú
na sumu 6.780 Eur, ktorú žalobca uhradil a ktorou preukazuje výšku vzniknutej škody, považoval za

nepreskúmateľnú, nakoľko súpis prác za december 2011 ktorý je jej súčasťou, je podľa jeho názoru
nedostatočný a neprehľadný. Nedá sa z neho jednoznačne určiť, aké konkrétne práce sa vykonali,
aký materiál si vyžadovali a nie je v ňom uvedená základná cena za jednotlivé jednotky práce, pričom
žalobca nepredložil ďalšie doklady preukazujúce výšku nákladov spojených s odstraňovaním škodovej
udalosti. Súd prvého stupňa sa s týmito námietkami žalovaného v konaní vôbec nevysporiadal, lebo

predloženiefaktúrypovažovalzapreukázanienárokužalobcu.Stýmtotvrdenímsažalovanýnestotožnil,
pretože predmetom plnenia poisťovne, teda žalovaného, je nárok poškodeného na náhradu škody, za
ktorú zodpovedá poistený, a nie preplatenie faktúry, ktorú predložil. Žalovaný je oprávnený posudzovať
opodstatnenosť a oprávnenosť nárokov poškodeného rovnako ako škodca. V prípade že škodca uhradí
náhradu škodu vo vyššom rozsahu ako je objektívne zistená, uvedená skutočnosť nemôže ísť na ujmu

žalovaného, ako poisťovateľa.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok potvrdiť.
Poukázal na to, že nie je nutné skúmať či žalobca má oprávnenie na vykonávanie stavebných prác- realizácia omietok, nakoľko tieto omietky nezasahovali do oceľovej konštrukcie, nezmenili spôsob
a charakter jej ukotvenia k budove, teda neovplyvnili zodpovednosť žalobcu za spôsobenú škodu.
Opätovne uviedol, že ako zhotoviteľ oceľovej konštrukcie mal prihliadať aj na obsah dokumentácie

týkajúcej sa jej zhotovenia. Vzhľadom k tejto skutočnosti súd prvého stupňa správne určil, že subjektom
zodpovedným za spôsobenú škodu je žalobca, pričom takéto posúdenie vychádzalo z dostatočne
zisteného skutkového stavu a nevyžadovalo žiadne ďalšie doplnenie dokazovania. Zdôraznil, že za
spôsobenú škodu zodpovedá žalobca, a nie jeho jednotliví zamestnanci. Tí si pri demontáži oceľovej
konštrukcie plnili riadne svoje pracovné úlohy a nedošlo k žiadnemu porušeniu pracovných povinností

z ich strany, na základe ktorých by žalobcovi v právnom postavení zamestnávateľa vznikol nárok na
náhradu škody v súlade s ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov. Uplatnenú výšku škody mal za
dostatočne preukázanú predloženou faktúrou, súpisom prác k nej patriacim, ako aj statickým posudkom
osvedčujúcim potrebu vykonania úprav a zásahov na odstránenie poškodenia nehnuteľnosti. Dal do
pozornosti odvolaciemu súdu, že žalovaný v priebehu riešenia poistnej udalosti výšku tejto škody nikdy
nerozporoval, ani nepožadoval doloženie dokladov preukazujúcich oprávnenosť uplatneného nároku na

náhradu škody. Naviac, suma uhradená žalobcom poškodenému predstavuje skutočnú škodu vzniknutú
žalobcovi, ktorú je žalovaný povinný v súlade s uzatvorenou zmluvou uhradiť.
Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a zistil, že prvostupňový súd vykonal
dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132
O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď konštatoval, že boli splnené
predpoklady na poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného vyplývajúceho z medzi účastníkmi
uzatvorenej poistnej zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôkladne zaoberal námietkami žalovaného totožnými
stými,ktoréopätovneuviedolvodvolaníanáležitesvojerozhodnutieodôvodnil.Napadnutémurozsudku
niet čo vytknúť, odvolací súd na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje a na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozsudku uvádza nasledovné:

Žalovaný založil dôvody svojho odvolania na tom, že žalobca nemá v predmete činnosti vykonávanie
stavebných prác, že súd prvého stupňa sa nezaoberal tým, kto dodatočne namontoval kotviace prvky
na strešnú konštrukciu, kto vykonal omietku, ktorými tieto prvky zakryl a nezakreslil ich do výkresovej
dokumentácie. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že k vzniku škody nedošlo pri montáži, ale

pri demontáži oceľovej konštrukcie, preto preukazovanie týchto skutočností nebolo v konaní relevantné.

Zmluva o dielo č. DA -07/11 zo dňa 26.10.2011 uzatvorená medzi žalobcom ako zhotoviteľom a C. ako
objednávateľom, ktorej predmetom bola demontáž oceľovej konštrukcie, bola uzatvorená v zmysle §
536 a nasl. Obch. zák., teda ako obchodno-záväzkový vzťah. Súd prvého stupňa na daný skutkový stav

správne aplikoval ust. § 537 ods. 1 Obch. zák., v zmysle ktorého je zhotoviteľ povinný dielo vykonať
na svoje nebezpečenstvo. V tomto považuje odvolací súd závery súdu prvého stupňa za správne
a plne sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Vo všeobecnosti platí, že zhotoviteľ
vykonáva dielo na svoje náklady a nebezpečenstvo a je povinný zhotovovať predmet diela s odbornou
starostlivosťou a samostatne. Je zároveň povinný, tak pred prevzatím záväzku, ako aj pred samotným

začatím vykonávania diela (po vzniku záväzku), zistiť skutočný stav vecí, ktoré sa majú opraviť alebo
upraviť, resp. miesto, na ktorom sa má dielo vykonať. Táto povinnosť zhotoviteľa implicitne vyplýva z
ust. § 537 ods. 1 Obch. zák. a explicitne z ust. § 552 ods. 2 Obch. zák.. Žalobca ako zhotoviteľ
túto svoju záväzkovú povinnosť porušil. Preto odvolací súd považuje za správne závery súdu prvého
stupňa týkajúce sa aplikácie ust. § 373, § 374 ods. 1 a § 379 Obch. zák.. V konaní bolo jednoznačne

preukázané splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalobcu v
zmysle Obch. zák.. Odvolací súd zhodne zo závermi súdu prvého stupňa považoval za postačujúce na
preukázanie výšky škody predloženie faktúry č. 50/2011, ktorej prílohou bol súpis prác a doklad žalobcu
o úhrade tejto faktúry. Žalovaný bol v konaní riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a bol prítomnýna pojednávaní, na ktorom súd prvého stupňa uznesením zamietol vykonanie žalovaným navrhnutého
dôkazu, teda aby žalobca predložil konkrétnu a presnú špecifikáciu faktúry č. 50/2011. Pokiaľ teda
rozporoval výšku vzniknutej škody, mohol v konaní buď sám predložiť znalcom vypracovaný posudok

na vzniknutú výšku škody, prípadne navrhnúť vykonanie ďalšieho dokazovania, napr. aj znaleckým
dokazovaním. Žalovaný tak neurobil, naopak pred vyhlásením dokazovania za skončené, výslovne
uviedol, že ďalšie dokazovanie nenavrhuje. Žalobca v konaní preukázal, že vzniknutú škodu uhradil
tretej osobe, ktorá škodu odstránila, čím boli splnené predpoklady uvedené v ust. § 379 Obch. zák.. Tým
došlo k naplneniu podmienok jednotlivých ustanovení poistnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi

pre poskytnutie plnenia, preto súd prvého stupňa postupoval správne keď žalovaného zaviazal k
plneniu zmluvných povinností v zmysle ust. § 788 ods. 1 Obč. zák., a ust. § 822 Obč. zák. v spojení
s ustanovením čl. VIII bod 8 Všeobecných poistných podmienok patriacich k zmluve. Odvolací súd
považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca uzatváral so žalovaným predmetnú poistnú zmluvu a platil
poistné práve pre prípad jeho zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne inému v súvislosti s jeho činnosťou.
V konaní bolo jednoznačne preukázané, že nastala škodová udalosť, pre ktorej prípad bola poistná

zmluva uzatvorená, preto je žalovaný povinný plniť na základe tejto poistnej zmluvy.

Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného o tom, že súd prvého stupňa bol povinný
skúmať nárok žalovaného voči žalobcovi v zmysle Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
zodpovednosti za škodu (č. 605 bod 4.) patriacich k uzatvorenej poistnej zmluve medzi účastníkmi.

Aj v tejto časti plne odkazuje na odôvodnenie súdu prvého stupňa. Naviac takúto potenciálnu,
neurčitú a nevyčíslenú pohľadávku žalovaného voči žalobcovi nemožno v tomto konaní považovať
za započítateľnú. Žalovaný v danej veci nevzniesol ani námietku započítania, či vzájomný návrh, ani
nenavrhol žiadne dokazovanie na preukázanie ním tvrdeného nároku, či vyčíslenie jeho výšky. Súd
prvého stupňa preto nemal dôvod sa týmto nárokom zaoberať.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto rozsudok v napadnutej časti potvrdil podľa §
219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov spočívajúcich v odmene advokáta
za poskytnutú právnu službu - za vyjadrenie k odvolaniu a 220,77 Eur, paušálna náhrada 8,04 Eur, 20
% DPH 45,76 Eur, a to podľa prísl. ust. vyhl. č. 655/2004 Z.z. Trovy odvolacieho konania tak celkom
predstavujú sumu 274,57 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.