Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. júl 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25P/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212207474
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr Jana Koščová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212207474.2

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II v právnej veci navrhovateľa K.. T. Q., W.. XX.X.XXXX, M. F. R. X, V., V. E. Y. XX,
V., proti odporkyni Y.. C. Q., W.. XX.X.XXXX, F. G. XX, V., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Azariová & Ružbašán Law firm s.r.o., so sídlom na Kmeťovej ul. 26 v Košiciach, v konaní o určenie
príspevku na rozvedeného manžela takto

r o z h o d o l :

O trovách konania prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu, odporkyni náhradu trov konania

nepriznáva a navrhovateľ na náhradu trov konania právo nemá.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.3.2012 domáhal, aby súd zaviazal
odporkyňu k povinnosti prispievať mu na výživu ako rozvedenému manželovi vo výške 500 eur mesačne
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Uznesením zo dňa 5.6.2012, č.k. 25P 72/2012-91 súd konanie v dôsledku účinného späťvzatia návrhu

navrhovateľom zastavil a zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti výroku o náhrade trov konania predmetného uznesenia podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá
navrhla, aby zrušil výrok o náhrade trov konania prvostupňového súdu a priznal jej náhradu trov konania
s odôvodnením, že navrhovateľ v dôsledku späťvzatia svojho návrhu zavinil zastavenie konania, a preto
je povinný podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. nahradiť jej trovy konania vo výške 2.009,53 eur. Zároveň
dôvodila uznesením Najvyššieho súdu SR zo 14.9.2011, sp.zn. 7M Cdo 4/2010, podľa ktorého ak

dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia návrhu tak, ako v predmetnom prípade, je
povinnosťou súdu prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za
zastavenie konania u oboch procesných strán a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej
v ust. § 146 ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporkyne vyjadril presvedčenie, že neboli splnené
podmienky pre aplikáciu prvej časti odseku 2 ust. § 146 O.sp., keďže k späťvzatiu návrhu došlo z

jeho strany pre správania odporkyne, ktorá mu po podaní návrhu bránil stýkať sa s deťmi, ktoré jej
boli zverené do osobnej starostlivosti a žiadala o zvýšenie výživného vo vzťahu k mal. deťom napriek
tomu, že navrhovateľovi bola na psychiatrii diagnostikovaná psychiatrická diagnóza, pre ktorú nemal byť
vystavovaný stresu a nátlaku.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.5.2013, č.k. 8CoP 398/2012-108, zrušil uznesenie v
napadnutom výroku o trovách konania a vec v rozsahu toho zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Vo svojom odôvodnení uviedol, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude posúdiť vec podľa
ust. § 146 ods. 2 O.s.p. a v tejto súvislosti sa vysporiadať s obsahom oboch podaní účastníkov konania,
ktoré doručili v priebehu odvolacieho konania, a aj s možnosťou aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. so
zreteľom na obsah vyjadrenia navrhovateľa a po vyhodnotení veci opäť rozhodnúť o trovách konania tak,
aby rozhodnutie bolo spätne preskúmateľné, presvedčivé a logicky správne. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.6.2013.V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu, súd vlastným šetrením z registrov jednotlivých inštitúcii
zistil, že navrhovateľ nie je vedený ako držiteľ ani ako vlastník vozidiel, taktiež z Geodetického a
kartografického ústavu v Bratislave vyplýva, že navrhovateľ nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území

SR.
Z daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2012 vyplýva, že príjmy
navrhovateľa ako samostatne zárobkovo činnej osoby (vystupujúcej pod obchodným menom K.. T. Q. -
K. Y.) predstavovali sumu 20.940,29 eur, výdavky sumu 17.880,88 eur, t.j. rozdiel príjmov a výdavkov
činil sumu 3.059,41 eur.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku vo
výške 290 eur mesačne.

Podľa ust. § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 prvá veta O.s.p. a s použitím § 150 O.s.p.
Podľa citovaného ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať v zmysle cit. ustanovenia
§ 150 O.s.p. Vzhľadom na výsledok tohto, t.j. na skutočnosť, že zastavenie konania procesne zavinil

navrhovateľ a teda v zmysle vyššie cit. zák. ustanovenia by bol povinný nahradiť odporkyni trovy
konania, ktoré si v konaní uplatnila, súd prihliadol u navrhovateľa aj na pomery hodné osobitného
zreteľa, a to v tom že navrhovateľ bol uznaný ako čiastočný invalidný dôchodca s poklesom schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 50% v porovnaní so zdravou osobou, nakoľko mu bola v roku 2006
diagnostikovaná psychiatrická diagnóza (bipolárna afektívna porucha s ťažkou depresiou), v dôsledku

ktorej je pod neustálym dohľadom psychiatra a pod každodennou premedikáciou. Zároveň zohľadnil aj
skutočnosť, že navrhovateľ nie je vlastníkom žiadneho motorového vozidla, ani nehnuteľného majetku
na území SR, avšak nie je úplne bezmajetný, nakoľko okrem čiastočného invalidného dôchodku vo
výške 290 eur, vykonáva aj samostatne zárobkovú činnosť, pričom za zdaňovacie obdobie roka 2012
rozdiel medzi príjmami a výdavkami predstavoval sumu 3.059,41 eur, (t.j. 3.059,41 eur/12 mesiacov =

254,95 eur mesačne), je jeho celkový mesačný príjem predstavuje sumu 544,95 eur. Pričom samotná
výška odporkyňou uplatňovaných trov v tomto konaní (2.009,53 eur) predstavuje sumu vyššiu ako jeho
mesačný príjem. Zároveň si navrhovateľ plní aj vyživovaciu povinnosť voči 2 maloletým deťom vo výške
33,19 eur mesačne a súd zohľadnil aj bežné životné náklady navrhovateľa (stravu, bývanie). Súčasne
pri svojom rozhodovaní o trovách konania súd prihliadol aj na nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľa,

v dôsledku ktorého je jeho pracovná schopnosť znížená.
Súd sledujúc úmysel zákonodárcu, podľa ktorého má ust. § 150 O.s.p. slúžiť aj k odstráneniu
neprimeranej tvrdosti zákona, rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa

jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.