Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/161/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812204882
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812204882.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom, v právnej veci žalobcu: BL

Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, zast. Advokátskou kanceláriou
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: Ľ.
Q., V.. X.X.XXXX, P. N. XXX/XX, T.Č., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou R. N., T. B.Q.
N. T. L. V. B., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske združenie slovenských
spotrebiteľov AZ, IČO: 42 264 154, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, zast. JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom, AK Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy 221,52
eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd n e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania.

Súd pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO: 42
264 154 do konania Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XC/XXX/XXXX.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu združeniu
slovenských spotrebiteľov AZ, IČO 42 264 154 pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume
55,46 eur, na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, L. XXXXXX, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 221,52 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z uvedenej sumy od XX.X.XXXX do zaplatenia a trovy konania.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako postupca a
žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod

pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanej. Žalovaná ako
záujemca uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK") zmluvu,
predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu
(ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanému (ako účastníkovi v zmysle § 5 ods. 7 ZEK).
Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v
aktuálnom Cenníku. Povinnosťou žalovanej bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností voči

právnemu predchodcovi žalobcu uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/
Dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako
paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku
nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnympredchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaná sankcionovaná za to, že nesplnila svoju
povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho musela byť jej SIM
karta/koncovézariadenievypojenézprevádzky(došlokprerušeniuposkytovaniaslužiebposkytovaných

prostredníctvomSIMkarty/koncovéhozariadeniažalovanej),čímbyžalovanáprostredníctvomplatiebza
poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok
právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón/koncové zariadenie za zľavnenú
cenu. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX, T. E. XX.X.XXXX, znejúcu na sumu vo výške
221,52 eur. Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti riadne a včas sa žalovaná dostala do omeškania

a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania.

Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil vstup do konania dňa XX.X.XXXX a žiadal žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu

konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že

podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Opatrovníčka sa k žalobe nevyjadrila a preto súd rozhodol na základe obsahu listín
predložených žalobcom zmluvou o pripojení Fix, faktúrou č. XXXXXXXXXX, dodatkom k zmlue o
pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. ( ďalej len „Všeobecné
podmienky“ ), písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka zo dňa XX.XX.XXXX, písomným vyjadrením

žalobcu zo dňa X.XX.XXXX a zistil nasledujúci skutkový stav:

ZozmluvyopripojeníFixuzavretejmedziprávnympredchodcomžalobcuakopodnikomažalovanouako
účastníkom podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisovvyplýva,žetátobolauzavretánadobu24mesiacov,predmetomzmluvyjeúčastníckyprogram

55 Viac.

Podľa Dodatku k zmluve o pripojení Fix ( ďalej len ,,Dodatok“) jeho predmetom bola aktivácia služieb
uvedených v tabuľke, záväzok podniku zabezpečiť účastníkovi poskytovanie elektronickej komunikačnej
služby uvedenej v tabuľke, záväzok žalovanej riadne a včas platiť podniku cenu služieb podniku

podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými
podmienkami, osobitnými podmienkami a platným cenníkom.

Z tabuľky č. 1 Dodatku k zmluve o pripojení Fix súd zistil, že dĺžka viazanosti bola dohodnutá na 24
mesiacov a suma zmluvnej pokuty vo výške 7.500,-Sk/248,95 eur.

Podľa bodu 3 Dodatku, v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ( najmä hociktorej
povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c) alebo v bode 2 alebo v čl. 3 bod 3.6. VOP alebo v čl. 5 bod 5.2
písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník
povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

Podľa čl. 4 bod 4.2 písm. b) Všeobecných podmienok, poskytovania verejných elektronických
komunikačných dátových služieb spol. T-Mobile, a.s. ( ďalej len ,,Všeobecné podmienky“), okrem
ďalších povinností uvedených vo Všeobecných podmienkach je účastník povinný najmä uhradiť cenu
za zriadenie pripojenia, ako aj všetky s tým súvisiace náklady a uhrádzať cenu za využívanie služieb v

súlade so zmluvou a platným cenníkom.

Z čl. 10 bod 10.1. a 10.2 Všeobecných podmienok vyplýva, že ak v lehote splatnosti nedôjde zo
strany účastníka k úhrade akéhokoľvek peňažného záväzku alebo jeho časti zo zmluvy alebo zakéhokoľvek zmluvného vzťahu so spoločnosťou T-Mobile, má spoločnosť voči účastníkovi nárok na
úrok z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Úrok z omeškania zo sumy nezaplateného
peňažného záväzku je splatný po uplynutí dňa, ktorý je ako deň splatnosti peňažného záväzku uvedený

vo faktúre, ktorou spoločnosť vyúčtovala účastníkovi peňažný záväzok.

Podľa čl. 13 bod 13.3 písm. b) Všeobecných podmienok, spoločnosť T-Mobile môže odstúpiť od zmluvy,
ak účastník nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti tejto ceny.

Z čl. 15 bod 15.2. Všeobecných podmienok, vyplýva, že zmluva, všeobecné podmienky ako aj vzťahy
založené zmluvou a všeobecnými podmienkami, ktoré nie sú výslovne upravené v zákone, zmluve a
všeobecných podmienkach, sa spravujú ustanoveniami ostatných právnych predpisov.

Z čl. 18 bod 18.1. Všeobecných podmienok vyplýva, že text Všeobecných podmienok v slovenskom
jazyku je záväzný. Všeobecné podmienky sú spolu s Cenníkom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX s dátumom
splatnosti XX.X.XXXX na sumu 248,95 eur predstavujúcu zmluvnú pokutu.

Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo

dňa XX.XX.XXXX, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto
konaní.

V písomnom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej poukázal,
že medzi účastníkmi konania sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom zmluva o pripojení je

zmluvou občianskoprávnou. Uviedol, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej
pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená a zo bez ohľadu
na skutočnosť, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Žalobca konkrétne poukázal na to, že
žalovaná porušila podmienku, keď riadne a včas pravidelne neuhrádzala cenu za poskytnuté služby .
Vedľajší účastník ma za to, že uvedená zmluvná podmienka poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť

sankciesaprejavujeosobitnevspojenísčasovýmaspektom.Vyššieuvedenúzmluvnúpokutubudetotiž
účastník povinný zaplatiť bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti.
Výška zmluvnej pokuty, v danom prípade 248,95 eur, je neprimeraná a neprijateľná vzhľadom na
závažnosťporušeniazmluvnejpovinnostizostranyžalovanejaplneniaposkytnutéhozostranyprávneho
predchodcu žalobcu. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje znenie, z ktorého

vyplýva, že neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto
dojednania, ale pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej pokuty hranica ochrany
spotrebiteľavychádzanielenzkonkrétnehoexemplifikatívnehovýpočtunekalýchzmluvnýchpodmienok,
ale tiež z všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré tvorí v právach a povinnostiach značnú
nerovnováhu podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, v znení ako bola

dojednaná zmluvná pokuta v súvislosti s porušením povinnosti na strane žalovanej je podmienkou
neprijateľnou, teda absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je
objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že neobstojí ani námietka žalobcu, že sa
jedná o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, nakoľko zmluva a dodatok k nej uzatvorený
sú štandardnými formulárovými listinami. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v

spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú akceptovať alebo ju odmietnuť. Poukázal aj na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje
dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanej (dotovaný mobilný
telefón, prípadne ďalšie benefity poskytnuté žalovanej na službách). Žalobca poskytol žalovanej
telekomunikačné zariadenie Siemens CXT70 za cenu 1 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase
uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 198,83 eur. V uvedenom prípade teda žalovaná nebola

sankcionovaná len za to, že nezaplatila platné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila
svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za Poskytnuté služby, bola jej SIM karta vypojená z
prevádzky, čím žalovaná porušila Jej povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu
viazanosti kedy by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnilasvoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok žalobcu zabezpečiť žalovanej mobilný telefón za
zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní funkciu satisfakčnú. Účelom dojednania o zmluvnej
pokute bolo teda naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane

žalobcu, ktorá žalobcovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanej zotrvať počas vymedzenej
doby viazanosti v zmluvnom vzťahu so žalobcom Neplnením záväzku viazanosti zo strany žalovanej
vzniká na strane žalobcu škoda v sume rozdielu medzí plnou cenou mobilného telefónu a akciovou
cenou mobilného telefónu. Práve zmluvná pokuta v danom prípade plní paušalizovanú náhradu takto
vzniknutej škody na strane žalobcu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu. Takéto

dojednanie o zmluvnej pokute odráža uvedený skutkový stav, nakoľko podnik chráni pred zneužívaním
kúpy mobilného telefónu za akciovú cenu zo strany špekulatívnych zákazníkov, v opačnom prípade,
pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého
dochádza k vypojeniu SIM karty z prevádzky a teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za
služby zo strany zákazníka, by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny
za kúpu mobilného telefónu, ale musel by mobilný telefón predávať za plné neakciové ceny. Ak má

zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná
hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. V opačnom prípade by sa zákazníkovi neoplatilo
záväzky plniť, nakoľko ich neplnením aj tak získava a nič nestráca. Je potrebné posudzovať otázku
prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty v čase kedy vznikal zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným
(v čase keď bola podpísaná zmluva o pripojení, resp. dodatok k nej). Dohodnutá zmluvná pokuta

nezabezpečuje uhradenie faktúr za poskytnuté telefonické služby a jej výška nie je ovplyvnená výškou
nezaplatených faktúr za telefonické služby. Výška zmluvnej pokuty závisí od hodnoty poskytnutých
benefitov v čase uzavretia zmluvy (hodnota dotácie na mobilný telefón, hodnota iných poskytovaných
benefitov). Výška zmluvnej pokuty je teda závislá od rizika, ktoré môže žalobcovi vzniknúť v prípade,
ak žalovaný načerpá všetky benefity a nezaplatí žalobcovi žiadnu platbu. Žalovaná mala možnosť

ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty tým, že mala možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu so žalobcom
vstúpi. Žalovaná mala možnosť jednak výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného
telefónu alebo zmluvy o pripojení s kúpou akciového mobilného telefónu. Žalovaný mal zároveň na
výber aký mobilný akciový telefón si kúpi a aká bude dotácia zo strany žalobcu na jeho kúpnu cenu.
Výškacenymobilnéhotelefónutotižovplyvňujevznačnejmiereajvýškuzmluvnejpokuty.Kprimeranosti

zmluvnej pokuty žalobca poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v § 3a nariadenia vlády 87/1995 Z.z.,
ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v zení neskorších predpisov (ďalej
len "nariadenie vlády"). Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 nariadenia vlády sa považuje za
primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu
hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z

omeškania v zmysle nariadenia. Pri poskytnutí peňažných prostriedkov v sume napríklad 500,00 eur
by podľa tohto ustanovenia nariadenia vlády mal veriteľ nárok na vrátenie poskytnutej hodnoty 500,00
eur na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 500,00 € a zákonných úrokov z omeškania. Z uvedeného
dôvodu v prípade poskytnutia mobilného telefónneho zariadenia v hodnote 500,00 €, by bola primeraná
zmluvná pokuta vo výške 1 000,00 eur ktorá by pozostávala zo sumy 500,00 eur z titulu vrátenia

hodnoty poskytnutého telefónneho zariadenia a 500,00 eur z titulu sankcie za porušenie povinnosti.
V prípade, ak by aj súd neuznal nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do
úvahy skutočnosť, že žalobcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do
poskytnutého telefónneho zariadenia. Žalobca poskytol žalovanej telekomunikačné zariadenie Siemens
CXT70 za cenu 1 eur s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení

bola 198,83 eur. Hodnota dotácie žalobcu do kúpy tohto telefónneho zariadenia teda bola 88 eur.
Vzhľadom na uvedené, že ak súd neprizná žalobcovi nárok na zaplatenie celej zmluvnej pokuty, má
žalobca nárok na náhradu škody od žalovaného vo vyššie uvedenej sume dotácie poskytnutej žalobcom
žalovanej na nákup mobilného zariadenia.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
podľaust.§43anasl.zák.č.610/2003Z.z.zmluvaopripojenívzmysledodatkustým,žečasťjejobsahu
bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému

vyššie uvedenú faktúru, ktorou mu vyúčtoval dojednanú zmluvnú pokutu.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“), ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením

povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.

Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný
právnym predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovanou bola uzavretá zmluva o pripojení v znení dodatku k zmluve a VOP.

Nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní predstavuje výlučne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty,
ktorý nárok žalobcu v žalobnom návrhu odvodzoval od skutočnosti, že žalovaná si neplnila svoje
povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného zmluvného záväzku a to konkrétne, že riadne a včas

neuhradila cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho došlo k vypojeniu jeho SIM karty, pričom v
ostatnom písomnom vyjadrení uviedol aj ďalšie skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy

sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie
o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách
a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy

vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že
ju uzatvárala ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy
vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ
v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky.Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 ods. 9 bral zreteľ na povahu
tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v rámci dohodnutého
programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva bola uzavretá na

dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov zotrvá v
zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v
súlade s jej záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak ako boli uvedené
v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovanú zo zmluvy a predmetného dodatku. Súd bral
na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva

bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, žeby žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez
ohľadunato,čibykukončeniuplatnostiajdošlo.Ďalšímaspektom jeajsamotnávýška zmluvnejpokuty,

ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovanú zo zmluvy, všeobecných
podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa X.XX.XXXX, označenom ako vyjadrenie žalobcu k účasti
vedľajšieho účastníka v konaní a námietka vstupu vedľajšieho účastníka do konania uviedol, že vedľajší

účastník sám navrhol svoj vstup do konania, pričom sa odvoláva na ust. § 93 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku a na skutočnosť, že vedľajší účastník je spotrebiteľským združením. Má za to, že
na strane vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup do konania. Poukázal na
dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z. z. z ktorej vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožnenie
vstupu vedľajšieho účastníka do konania na strane žalobcu. V zmysle dôvodovej správy k uvedenej

novele OSP „musí ísť o návrh na rozhodnutie o práve podľa osobitného predpisu, musí ísť o návrh
o obdobnom práve, ktorého ochrany sa domáha samotný účastník a musí takýto návrh pripustiť súd.
Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý
verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom
na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do

konaní (najmä na strane žalobcu) ako vedľajší účastníci.“ Ďalej uviedol, že z ust. § 25 ods. 1 zákona
o ochrane spotrebiteľa ako aj z ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vedľajší
účastník môže vstupovať do konaní, resp. podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov.
To znamená, že môže vstupovať do konaní, v ktorých sa bude spotrebiteľ domáhať ochrany práva
spotrebiteľov na strane žalobcu, resp. spotrebiteľské združenie je oprávnené podávať návrhy na začatie

konania vo veciach ochrany práv spotrebiteľov. Z uvedených ustanovení taktiež vyplýva, že sa má jednať
o žaloby resp. konania, ktorých predmetom bude ochrana práv spotrebiteľov a nie individuálne prípady
ochrany jedného spotrebiteľa. Uviedol, že predmetom tohto konania nie je ochrana práv spotrebiteľov,
ale individuálna žaloba na plnenie voči konkrétnej fyzickej osobe, teda predmetom tohto konania neboli
a nie sú splnené zákonné podmienky, nakoľko predmetom konania nie je ochrana práv spotrebiteľov,

ale zaplatenie sumy s príslušenstvom. Čo sa týka súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
uviedol, že v zmysle ust. 93 ods. 2 OSP nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na
výsledkukonania,alezákonustanovujepodmienku,abypredmetomčinnostitohtovedľajšiehoúčastníka
bolaochranaprávoktorévkonaníide.Podstatnoupodmienkouvstupuvedľajšiehoúčastníkadokonania
je súhlas hlavného účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu

vyplýva zo samotnej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie
najvyššieho súdu, sp. zn.: X A. XXX/XXX O. E. XX.XX.XXXX v zmysle ktorého: „ z ustanovenia § 93
Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol
v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším
účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník z konania bol

pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred
súdom podporovať konania v procesnom postavení vedľajšieho účastníka , automaticky neznamená,
že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí
za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého
sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP“

Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť
naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto konaním súhlasí. Účastník konania má právo
svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník. Súdmusí účastníkov konania vždy relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho
účastníka, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno či účastník, ktorého
chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril súhlas. Tiež poukázal

na to, že súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, preto
vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa neho nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu
v jednotlivých konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa,
nakoľko súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo.

Upozornil tiež na to, že vstupom vedľajšieho účastníka do konania by tento získal informácie o
citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania na strane žalovaného a to napr.:
mena, priezviska, rodné čísla účastníka konania, miesto jeho aktuálneho pobytu atď. Uvedené
informácie by boli poskytnuté vedľajšiemu účastníkovi ex lege jeho vstupom do konania, bez ohľadu
na stanovisko osoby, na ktorej strane do konania vstupuje. Takýmto poskytovaním osobných údajov
by preto dochádzalo k porušovaniu zákona o ochrane osobných údajov. Došlo by tiež k porušeniu

telekomunikačného tajomstva upraveného v § 55 a násl. Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách. Poukázal aj na porušovanie Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne čl. 19 ods. 2 a
3, keďže zduženie by vstúpilo do konania bez súhlasu a vedomia spotrebiteľa. Tým by združenie
získalo údaje o súkromí spotrebiteľa v rozpore s Ústavou garantovaným právom spotrebiteľa na
súkromie. Taktiež by došlo k porušeniu ústavného práva žalobcu na ochranu pred neoprávneným

zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov týkajúcich sa žalobcu.

Poukázal na skutočnosť, že Okresný súd Brezno sa obrátil na Ústavný súd návrhom na vyslovenie
nesúladu ustanovenia § 93 ods. 2 OSP s ústavou SR, s článkom 19 ods. 2 a 3.

Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 a 4 citovaného zákona, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa
vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 OSP.

S účinnosťou od 15.10.2008 OSP zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní
ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 OSP. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj
právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 OSP. Citované ustanovenie nevyžaduje právny

záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je
tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré
majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu

vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa. Aj preto námietka žalobcu, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp.
podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov a nie v prípade individuálnej ochrany práv

jedného spotrebiteľa, neobstojí.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania jeobmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez

návrhu (§ 82 ods. 1 OSP).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93
ods. 4 OSP. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku
premlčania.

Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec, preto súd o námietke žalobcu vo
vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú
a vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

S ohľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že už len vyššie uvedené dôvody sú dostatočné na záver o
tom, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve,
je neplatné a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd tu poukazuje aj na zmätočnosť v
samotnom žalobnom návrhu, keď sa žalobca odvoláva na faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu
221,52 eur, pričom faktúra s takýmto číslom, ktorá sa v spise nachádza na čl. 3, je vystavená na sumu

248,95 eur.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd žalobu v celom rozsahu zamietol a preto žalovanej vznikol nárok na plnú
náhradu trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila a ani zo súdneho
spisu jej žiadne trovy konania nevyplynuli, súd žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Konania v tejto právnej veci sa zúčastnil aj vedľajší účastník a to na strane žalovanej. Nakoľko súd
žalobu v celom rozsahu zamietol, vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na plnú náhradu trov konania.
Vedľajší účastník v písomnom podaní zo dňa X.X.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu si
uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúci z trov právneho zastúpenia vo výške 55,46 eur.
Pri hodnote peňažnej pohľadávky - tarifnej hodnote 221,52 eur, odmena za jeden úkon právnej služby

predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhláška“) sumu 19,92 eur. Súd v súlade s vyššie uvedenou vyhláškou priznal vedľajšiemu účastníkovi
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý pozostáva z odmeny za dva úkony právnej služby -
prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 16.12.2013 podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky

spolu v sume 55,46 eur a z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 15,62 eur (2x7,81 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.