Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/338/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111215263
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7111215263.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu Y. W., bytom W., H. XX, proti žalovanému
Východoslovenskej energetike, a.s., so sídlom v Košiciach, Mlynská 31, o obnovu konania, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 29.5.2013, č.k. 40C/136/2011-449 jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh na povolenie obnovy konania a účastníkom
nepriznal náhradu trov konania.

Týmto uznesením súd prvého stupňa rozhodol o návrhu žalobcu Y. W. na povolenie obnovy konania
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp .zn. 15C/188/2003.

Súdprvéhostupňaodôvodniluznesenietým,žezospisuOkresnéhosúduKošiceIsp.zn.15C/188/2003
zistil, že Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 27.1.2010 č.k. 15C 188/2003-881 návrh žalobcu,
ktorým sa domáhal odstránenia vád na technologickej časti veternej elektrárne, udržiavania prevádzky

veternej elektrárne žalovaným po dobu 20 rokov od odstránenia kolaudačnej závady tak, ako bolo
dohodnuté a zapísané v odovzdávacom a preberacom konaní dňa 28. 7. 1994, úhrady ušlého zisku z
výroby elektrickej energie vo výške 125.053,- Sk, školy na majetku vo výške 1.000.000,- Sk, morálnej
ujmy 2.000.000,- Sk, súdnych výdavkov 12.000,- Sk, straty spôsobené súdnymi prieťahmi 121.600,-
Sk, ušlý príjem zo zničeného podnikateľského zámeru vo výške 500.000,- Sk, 18 % úrok zo sumy
125.053,- Sk, t.j. 22.510,- Sk, trov právneho zastúpenia 10.000,- Sk, spolu o zaplatenie 3.391.163,- Sk

s 18 % úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia zamietol. Návrh na pripustenie zmeny
návrhu zo dňa 4.11.2004, 7.7.2006, 2.3.2009, 5.6.2009, 9.12.2009 zamietol. Výrok rozsudku, ktorým
bol zamietnutý nárok žalobcu nadobudol právoplatnosť dňa 3.5.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 24.3.2011 č.k. 2Co 177/2010-977 a výrok rozsudku o nepripustení zmeny
návrhu nadobudol právoplatnosť dňa 18.3.2010. Konštatoval, že z odôvodnenia rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 27.1.2010 vyplýva, že žalobca ako objednávateľ a právny predchodca žalovaného

ako zhotoviteľ uzavreli dňa 18.10.1993 zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka
(zákon č. 513/1991 Zb.), na základe ktorej bol právny predchodca žalovaného povinný zhotoviť pre
žalobcu dielo - Výstavbu veternej elektrárne 30 kW a spracovať východiskovú revíznu správu. Táto
zmluva bola menená Dodatkom č. 1 zo dňa 24.5.1994, kde sa menili termín, cena a financovanie diela.
Právny predchodca žalovaného vyhotovil dielo riadne a včas podľa podmienok dohodnutých v zmluve
o dielo, o čom svedčí zápis o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 28.7.1994 vlastnoručne podpísaný

žalobcom a žalovaným. Drobné vady, ktoré sa vyskytli v priebehu záručnej doby boli žalovaným riadne
odstránené. Nedostatky vytýkané žalobcom (roztrhnutý prívodný kábel, poruchy riadiaceho systému,odtrhnutie vrtule) nie je možné považovať za vady diela. Nedostatky boli podmienené nepriaznivým
prúdením vetra v danej lokalite, čo bolo preukázané závermi znaleckého posudku vypracovaného
súdnym znalcom N.. N. T., technickým posúdením činnosti veternej elektrárne vypracovaným Q. dňa

24.4.1997 ako aj písomným stanoviskom J.. N.. W. W., L.. zo dňa 4.2.2007. Žalobca bol právnym
predchodcom žalovaného upozornený ešte pred inštaláciou samotnej veternej elektrárne na absolútnu
nevhodnosť výberu lokality a jej umiestnenie vzhľadom k silným turbulenciám vetra. Žalobca však trval
na jej zhotovení a napriek tomu uzavrel zmluvu o dielo č. 28-41/93 so žalovaným. Údaje o rýchlosti
vetra v danej lokalite, ktoré zabezpečoval žalobca, svedčia o tom, že celoročná priemerná rýchlosť

vetra na tomto mieste neprekročí 3 m/s a výroba energie na m2 ročne neprekročí 50 kW za hodinu.
Veterné elektrárne s takouto celoročnou rýchlosťou vetra sa energeticky nevyužívajú. Žalobca v podaní
zo dňa 20.3.2009 konštatoval, že odstúpil od zmluvy o dielo listom zo dňa 9. 4. 1999, ktorý bol doručený
právnemu predchodcovi žalovaného 14.4.1999. Právnym predpokladom pre odstúpenie od zmluvy je
podstatné porušenie povinnosti zmluvnou stranou. Nedostatky v užívaní veternej elektrárne nie sú
podstatnýmporušenímzmluvyodieloapretoneoprávňujúžalobcuodstúpiťodzmluvyodieloataknárok

žalobcu na vrátenie ceny diela z dôvodu odstúpenia od zmluvy je nedôvodný a iné relevantné dôvody
pre odstúpenie žalobca nepreukázal. (Žalovaný menil diely elektrárne na základe požiadaviek žalobcu,
čím mu vyšiel v ústrety). V žalobe zo dňa 14.11.2003 žalobca požadoval zaplatenie ušlého zisku z výroby
elektrickej energie, zaplatenie morálnej ujmy za zničený podnikateľský plán. Požiadavka peňažnej
kompenzácie za nemajetkovú ujmu je neopodstatnená a požiadavka na zaplatenie ušlého zisku z výroby

elektrickej energie a akejkoľvek škody nebola preukázaná, lebo žalovaný škodu nespôsobil a za zisk
nezodpovedá a ani zisk, ani škodu žalobca nepreukázal a dôkazné bremeno tu ťažilo práve žalobcu. V
bode 6 zmluvy o dielo bolo dohodnuté, že záručná doba na stavebné práce je 18 mesiacov od prevzatia,
po dobu ktorej dodávateľ bude vykonávať odborný dozor na požiadanie objednávateľa (žalobcu) a
žalovaným listom zo dňa 21.5.1996 predĺžená do 30.7.1996. Požiadavka žalobcu o udržiavanie Veternej

elektrárne po dobu 20 rokov žalovaným, ktorá bola konštatovaná v zápise o odovzdaní a prevzatí diela
zo dňa 28.7.1994 na žiadosť žalobcu, nebola dohodnutá v zmluve o dielo, a preto je neopodstatnená.
Z uvedených dôvodov a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd žalobu ako celok zamietol.
Výsledky vykonaného dokazovania neboli podkladom pre konanie o zmenenom návrhu žalobcu zo dňa
4.11.2004, 7.7.2006, 2.3.2009, 5.6.2009 a 9.2.2009, preto súd zmenu žaloby podľa § 95 ods. 2 O.s.p.

nepripustil.
Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach 2Co 177/2010-977 zo dňa 24.3.2011 súd zistil, že Krajský
súd v Košiciach potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 15C 188/2003-881 zo dňa 27.1.2010.
Konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody
neobstojí z dôvodu, že z potvrdení hydrometeorologického ústavu o rýchlosti vetra zo 17.12.1992 z č.l.

74 spisu vyplýva, že rýchlosť vetra v lokalite, kde mala byť umiestnená elektráreň bola v tomto roku
nameraná pod 2 m/s v rozsahu 66,4% v roku. Taký istý stav bol zistený aj v roku 1996-1997, ako to
vyplýva z č.l. 75. Teda je nepochybné, že elektráreň, ktorá mala začať vyrábať elektrickú energiu až
keď vietor dosiahol intenzitu 3,5 m/s, čo v tejto lokalite dosahovalo len 33%, nemohlo byť spôsobilé
vytvoriť navrhovateľovi žiaden zisk. Za tohto stavu, aj podľa odvolacieho súdu, žalovaný za škodu

nemôže zodpovedať, pretože žalobca tvrdil, že chce mať postavenú elektráreň práve na tomto mieste,
zrejme z dôvodu, že išlo o pozemok vo vlastníctve navrhovateľa, na ktorom mala byť veterná elektráreň
postavená. Odvolací súd v súvislosti s odstúpením od zmluvy, ku ktorej malo dôjsť v roku 1999 udáva,
že k zániku zmluvy o diele došlo vyhotovením diela. Obaja účastníci skonštatovali, že žalobca prevzal
stavbu 28.7.1994 a potvrdil, že ju preberá do užívania a nemal výhrady k stavbe. V záručnej dobe 18

mesiacov od odovzdania stavby boli žalovaným odstraňované závady na ktoré upozorňoval žalobca.
Podľa konštatovania všetkých troch znalcov, ktorí podali odborné vyjadrenia v tomto konaní došlo k
poškodeniu veternej elektrárne len vplyvom turbulencie vetrov, čo nemôže ovplyvniť dodávateľ stavby,
pretože táto stavba je umiestnená v zlej lokalite. Za tohto stavu podľa odvolacieho súdu žalobca jednak
nepreukázal, že by mu žalovaný spôsobil škodu a nároky zo zmluvy, ktoré uplatnil v priebehu konania už

zanikli, pretože k zániku zmluvy došlo, ako už bolo uvedené v roku 1994. Pokiaľ išlo o nároky na morálne
odškodnenie, teda na nemajetkovú ujmu, túto neuplatňuje voči médiám alebo tým, ktorí mali mať údajne
z jeho snahy a diela posmech, ale tento nárok uplatňuje voči dodávateľovi stavby. Nepreukázal, že
by mu žalovaný ako dodávateľ spôsobil takú nemajetkovú ujmu, akú má na zreteli ust. § 13 ods. 2
OZ, teda že v značnej miere bola znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti. V

konaní bolo preukázané, že žalovaný sa tiež snažil spojazdniť elektráreň v rámci technických možností,
ktoré v čase jej výstavby a opravy existovali, ale k poruchám dochádzalo v dôsledku vyšších síl, ktoré
nemohol žalovaný ovplyvniť a boli spôsobené zlým výberom lokality pre výstavbu elektrárne, ktorú si
vybral práve žalobca. Pokiaľ išlo o požadovaný ušlý zisk z výroby elektrickej energie k tomu odvolacísúd ešte uvádza, že neexistenciu zisku nespôsobil žalovaný, ale opäť tá skutočnosť, že v danej lokalite
nebol ani predpoklad k tomu, aby elektráreň vyrábala nejaký zisk, čo potvrdili odborné stanoviská v
priebehu konania. Správne preto podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa rozhodol, keď žalobu o

náhradu škody z neplatnej zmluvy, vrátenie plnenia, náhradu ušlého zisku, náhradu nemajetkovej ujmy,
aj žalobu o ušlý zisk zamietol, pretože žalobca v konaní nepreukázal, že by takúto škodu spôsobil
žalobca. Odvolací súd potvrdil aj rozsudok vo výroku o nepripustení zmeny žaloby jednak preto, že v
podaniach žalobca uplatňoval v podstate tie isté nároky aké už uplatňoval v žalobe a v priebehu konania,
len ich rôzne nazýval a používal len iné pojmy, ale v konečnom dôsledku súd prvého stupňa aj tak o

týchto návrhoch rozhodol rozsudkom vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu takýto postup súdu prvého
stupňa, ktorý aj keď formálne nepripustil zmenu žaloby, ale v skutočnosti o zmenenej žalobe rozhodoval,
nespôsobil nesprávne rozhodnutie vo veci porušením procesného predpisu.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.3.2012 č.k. 4Cdo 29/2012-1173 súd
zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolenie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 24.3.2011, č.k. 2Co 177/2010-977. Z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach v danej veci nie je prípustné
dovolanie, keďže Krajský súd v Košiciach potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I a nevyslovil, že
je proti nemu prípustné dovolanie. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal, či dovolanie nie
je prípustné podľa ust. § 237 O.s.p., či konanie nie je postihnuté procesnom vadou. Žalobca namietal

vadu konania podľa ust. § 237 písm. f/ O.s.p. v postupe súdu, ktorý nevykonal ďalšie dôkazy a dôkazy
nesprávne vyhodnotil. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nevykonanie dôkazov
podľa návrhov alebo predstáv účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odníma účastníkovi
možnosť konať pred súdom, lebo rozhodnutie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané patrí výlučne súdu
a nie účastníkom konania. Ak súd niektorý dôkaz nevykoná, môže to viesť nanajvýš k nesprávnym

skutkovým záverom a teda v konečnom dôsledku k nesprávnemu rozhodnutiu nie k zmätočnosti
rozhodnutia. Vzhľadom k tomu, že prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ust. § 238 O.s.p. a v
dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie súdu na nižších stupňoch bolo poskytnuté vadami
uvedenými v ust. § 237 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok neprípustný, odmietol.

Z výpovede žalobcu súd zistil, že návrh na obnovu konania podal z dôvodu, že celé pôvodné konanie
bolo pochybné, bolo to trestnoprávne konanie. Dôkazy, ktoré sú dôvodom na obnovu konania, by sa mali
všetky nachádzať v pôvodnom spise pokiaľ ich niekto nezobral. Dôvodom obnovy konania: odpor zo dňa
4.10.2012, spochybnenie, zmluva, odpoveď na podanie 21.7.2012 zo dňa 7.9.2012, odvolanie zo dňa

12.5.2012, list zo dňa 21.6.2012 adresovaný Okresnému súdu Košice I - 1SprV 521/2011, odvolanie zo
dňa 12.5.2012, vyžiadanie stanoviska zo dňa 19.5.2012, odvolanie zo dňa 31.5.2011, návrh, dovolanie
zo dňa 1.6.2011, dovolanie zo dňa 14.1.2012, dovolanie zo dňa 11.1.2012, rozsudok Okresného
súdu Košice I 15C 188/2003, odvolanie zo dňa 23.3.2010, rozsudok Krajského súdu v Košiciach
2Co 177/2010, sťažnosť zo dňa 3.4.2007, uznesenie o ustanovení znalca 15C 188/2003, výpis zo

živnostenského registra zo dňa 13.6.2007, uznesenie Okresného súdu Košice I 31Cb 237/2002, žiadosť
o oslobodenie od súdneho poplatku zo dňa 14.11.2003, žaloba doručená Okresnému súdu Košice I
6.11.2003, uznesenie Krajského súdu v Košiciach 3Cob 105/2003, uznesenie Okresného súdu Košice I
31Cb 237/2002 o zastavení konania, žiadosť o zaslanie stanoviska z 27.6.2003, uznesenie Okresného
súdu Košice I 29Cb 451/1999, podanie zo dňa 4.12.2002, žaloba, žiadosť o odstránenie kolaudačnej

vady,žalobazodňa12.11.1999,žalobazodňa10.6.2002,žiadosťosprevádzkovanieveternejelektrárne
zo dňa 16.3.2002, žaloba, sťažnosť zo dňa 18.12.2001, prípis Okresného súdu Košice I zo dňa
17.4.2001, odvolanie zo dňa 29.10.2001, trestné oznámenie zo dňa 26.2.2001, uznesenie Krajského
súdu v Košiciach 1Cob 184/2000, list agenta pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred
Európskoukomisioupreľudsképrávazodňa1.6.1999,piataurgenciasp.zn.29Cb451/1999,uznesenie

Okresného súdu Košice I 29Cb 451/1999, odvolanie zo dňa 13.8.2000, štvrtá urgencia vo veci, žaloba
zo dňa 13.5.1999, žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov zo dňa 16.5.1999, odstúpenie od zmluvy
10.5.1999, list zo dňa 9.4.1999, žaloba zo zmluvy o dielo zo dňa 4.10.1998, veterné pomery vo výške 20
metrov, list zo dňa 17.3.1998, zaslanie údajov zo dňa 23.3.1998, veterné pomery za obdobie 3.12.1996
až 30.4.1997, list zo dňa 2.2.1998, žiadosť o vynesenie rozsudku zo dňa 25.12.1997, žaloba zo dňa

8.9.1997, uznesenie Krajského súdu v Košiciach 1Cob 75/1997, list zo dňa 17.6.1997, list zo dňa
30.5.1997, list zo dňa 17.5.1997, odvolanie proti rozhodnutiu zo dňa 9.4.1997, uznesenie Okresného
súdu Košice I 29Cb 291/1996, oznámenie - žiadosť zo dňa 14.1.1997, list zo dňa 15.2.1997, žiadosť o
výmenu elektromeru zo dňa 2.12.1996, list zo dňa 5.8.1996, oznámenie zo dňa 2.10.1996, list zo dňa26.5.1996, zodpovednosť za vady diela zo dňa 24.3.1996, návrh na vydanie predbežného opatrenia
18.3.1996, žaloba - zodpovednosť za vady zo dňa 24.3.1996, uznesenie Okresného súdu Košice I
Nc 2003/1996, návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 16.1.1996, pokus o zmier zo dňa

22.12.1995, nahlásenie prevádzkovej závady 11.11.1995, ukončenie a sprevádzkovanie VE 24.6.1995,
oznámenie zo dňa 27.3.1995, žiadosť o zjednanie nápravy 1.1.1995, pozvánka zo dňa 13.11.1995,
kúpna zmluva zo dňa 29.3.1995, vyhotovenia a merania úbytkov napätia zo dňa 8.12.1994, popis
revidovaného zariadenia, zápis o odovzdaní a prevzatí, faktúra č. 284352, č. 021393, č. 34/94K, dohoda
zo dňa 18.10.1993, plán elektrickej prípojky, objednávka zo dňa 9.11.1993, zaslanie zmluvy o dielo zo

dňa 18.10.1993, projekt - prívod elektrickej energie a umiestnenie VTE, situačný plán, údaje o rýchlosti
vetra, doplnenie podkladov 1.1.1993, objednávka zo dňa 16.9.1992, výpis zo živnostenského registra,
živnostenský list, situačné zameranie, rozhodnutie Obvodného úradu Košice IV 27.3.1991, technická
správa zo dňa 10.6.1992, poznámkový zošit sledovanie chodu. Poznámkový zošit bol predložený v
pôvodnom konaní, avšak nevie, či sa nachádza v spise. Ďalší dôkaz projektová dokumentácia, protokol
zo skúšobnej prevádzky veternej elektrárne. Žalobca podal dňa 10.10.2012 trestné oznámenie na

žalovaného, ktoré bolo odmietnuté. Proti uzneseniu o odmietnutí podal žalobca sťažnosť. Dôvodom
podania návrhu na obnovu konania je porušovanie ust. § 544 a 566 Obch. zák.

Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 18.10.2012 sp. zn.
ČVS: ORP-4054/SM-KE-2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14.12.2012 súd zistil, že Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach odmietlo vec podozrenia z prečinu poškodzovania
cudzích práv, ktorého sa mal dopustiť zamestnanec Východoslovenskej energetiky, a.s. tým, že mal
oznamovateľa Y. W. v súvislosti s výstavbou a samotnou prevádzkou veternej elektrárne v lokalite V.
uviesť do omylu, čím mal oznamovateľovi spôsobiť vážnu ujmu na právach a zmariť jeho právo na
užívanie predmetnej veternej elektrárne.

Na základe toho súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 228 ods. 1 a 3, § 229 a § 230 ods. 1, 2 a 3
O.s.p. konštatoval, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo
zásady nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Z tohto dôvodu je prípustnosť obnovy konania vo
viacerých smeroch obmedzená. Predpokladom povolenia obnovy podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. je,

že skutočnosti, ktoré sú uvedené v uvedenom ustanovení museli existovať v čase vydania rozsudku.
Podmienkou je, že dôkaz nemohol byť vykonaný pre objektívnu prekážku, pričom musí daná aspoň
možnosť rozsudku priaznivého pre účastníka. Ak je dôvodom návrhu na obnovu konania ust. § 228
ods. 1 písm. c) O.s.p., musí existovať príčinná súvislosť medzi trestným činom sudcu a rozsudkom
nepriaznivým pre účastníka. Pri aplikácii us.t § 228 ods. 1 písm. d) až f) O.s.p. je dôležité porovnanie

obsahu ľudského práva a základnej slobody, ktorý porušenie Európsky súd pre ľudské práva konštatoval
a obsahu práva, o ktorých ochranu žiadal účastník v občianskom súdnom konaní.

Súd prvého stupňa poukázal na to, že žalobca odôvodňoval návrh na obnovu konania zmätočným
konaním Okresného súdu Košice I, ktorý mal zanedbať zákon, neuznať jeho práva na spravodlivé súdne

konanie, diskriminovať ho, odmietať Ústavu Slovenskej republiky, rozhodovať na základe podvodných,
nepravdivých tvrdení žalovaného, rozhodnúť zaujatou sudkyňou, čo považoval za trestný čin marenia
spravodlivosti, nevykonaním dôkazov, ktoré vykonanie žiadal v pôvodnom návrhu. Konštatoval, že návrh
na obnovu konania žalobca preukazoval listinnými dôkazmi, ktoré predkladal aj v pôvodnom konaní,
pričom sám potvrdil, že všetky listinné dôkazy, ktoré sú dôvodom pre podanie obnovy konania boli

predkladané a sú súčasťou pôvodného spisu.

Na základe toho súd prvého stupňa uzavrel, že dôvody na obnovu konania nie sú dôvodmi v súlade s §
228 O.s.p., ktoré by odôvodňovali podanie návrhu na obnovu konania. Mal za to, že žalobca nepreukázal
žiadne skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom

konaní a mohli by privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Naopak, návrh na obnovu konania
odôvodňoval listinnými dôkazmi, ktoré boli použité v pôvodnom konaní a nevykonanie niektorých z nich
súd odôvodnil skutočnosťou, že ich nepovažoval za relevantné, na základe toho uzavrel, že žalobca
nepreukázal dôvod pre povolenie obnovy konania.

Konštatoval taktiež, že žalobca nepreukázal ani dôvod podľa § 228 ods. 1 písm. c) O.s.p., teda
skutočnosť, že vo veci by rozhodol vylúčený sudca a ani nepreukázal rozhodnutie Európskeho súdu pre
ľudské práva, v ktorom by bolo konštatované porušenie základných ľudských práv alebo slobôd žalobcu,
resp., že by rozhodnutie bolo v rozpore s rozhodnutím súdneho dvora Európskych spoločenstiev aleboiného orgánu Európskych spoločenstiev a možnosť preskúmania rozsudku okresného súdu nevyplýva
ani z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia Slovenského súdu v inom
členskom štáte Európskej únie. S poukazom na tieto dôvody jeho návrh zamietol.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že nepochopil, čo vlastne uznesenie
sleduje a prečo súd jeho návrh zamieta, čím zamietol zákon, medzinárodnú zmluvu a jeho chránené
záujmy. Poukázal na to, že je zmluva, ktorá je chránená zákonom a za neplnenie zmluvy spoločníci ručia
svojím majetkom. Uviedol, že on sa domáha iba dobrovoľného plnenia zo zmluvy a to bez nátlaku a bez

ovplyvňovania. Uznesenie považuje za nekorektné, v rozpore so zákonom a s medzinárodným právom.
Má za to, že je zrejmé výsledkom mylného pochopenia zákona. Poukázal na to, že ho zlodeji zbavili
práv, okradli a ušli. Nie je mu preto zrejmé, čo súd šetrí od 16.1.1996, zamieta a zastavuje. Nepočítal s
tým, že konajúca sudkyňa sa prispôsobí ku konaniu súdov. V ďalšej časti svojho odvolania rozsiahlym
spôsobom popisuje skutkové okolnosti, ktoré boli základom jeho žaloby vo veci samej. Je toho názoru,
že niet dôvodu pre zamietnutie návrhu na obnovu konania, keď predošlý tzv. sudcovia konali v rozpore

so zákonom.

K odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Tento považuje odvolanie žalobcu za neopodstatnené. Má za to, že
žalobca v svojom návrhu na obnovu konania neoznačil žiadny relevantný dôkaz obnovy konania, ani
skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že návrh je podaný včas.

Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal s podmienkami pre úspešnú aplikáciu
procesného inštitútu obnovy konania a správne o tomto návrhu rozhodol, pokiaľ ho zamietol s poukazom
na to, že žalobca nepreukázal splnenie týchto zákonných podmienok.

Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvostupňového uznesenia a preto v

súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie
považuje za potrebné dodať:

Z obsahu návrhu na povolenie obnovy konania vyplýva, že tento smeruje proti rozsudku Okresného
súdu Košice I zo dňa 27.1.2010, č. k. 15C/188/2003-881, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá. Na

základe odvolania žalobcu rozhodoval vo veci odvolací súd, ktorý rozsudkom zo dňa 27.1.2010 potvrdil
rozsudok okresného súdu. V dôsledku toho nadobudol rozsudok okresného súdu právoplatnosť. Takýto
právoplatnýrozsudokjezáverečnýmaktomsúdnehokonaniaasúsnímspojenéajúčinky,ktorémajútak
procesnú, ako aj hmotnoprávnu povahu. Z procesného hľadiska to vyvoláva zásadnú nezmeniteľnosť
rozsudku (tzv. formálna právoplatnosť). Popri formálnych podmienkach vyvoláva právoplatný rozsudok

aj účinky autoritatívneho aktu orgánu štátu (materiálna právoplatnosť). Materiálna právoplatnosť
znamená záväznosť rozsudku spočívajúcu v tom, že prejednávaná vec ním bola definitívne meritórne
rozriešená a to spravidla navždy a s konečnou platnosťou. Výnimku z uvedenej zásady záväznosti
právoplatného súdneho rozhodnutia pripúšťajú iba mimoriadne opravné prostriedky, medzi ktoré patrí
dovolanie a obnova konania. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca si uplatnil aj právo na preskúmanie

rozsudku v dovolacom konaní, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa
22.3.2012 tak, že jeho dovolanie odmietol.

Aj obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, jej mimoriadnosť spočíva v tom, že jej
poslaním je zmeniť alebo zrušiť právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré je už inak nezmeniteľné. Vzhľadom

na túto výnimočnú povahu sa pripúšťa len z dôvodov výslovne uvedených v zákone a to vtedy, ak
rozhodnutie má takú vadu, že jeho preskúmanie je nanajvýš spravodlivé, či už v záujme jednotlivca
alebo vo všeobecnom záujme. Prejednanie návrhu na obnovu konania sa preto pripúšťa, len ak sú
splnené konkrétne osobitné zákonné podmienky jej prípustnosti. Úspešnosť takéhoto návrhu na obnovu
konania teda predpokladá preukázanie týchto osobitných zákonných podmienok, bez preukázania

ktorých nemožno už zasahovať do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu.

Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že žalobca ako navrhovateľ obnovy
konania nepreukázal splnenie týchto osobitných zákonných podmienok a preto správne jeho návrh naobnovu konania zamietol. Žalobca sa zjavne mylne domnieva, že napriek právoplatnému rozhodnutiu
súdu, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá, tento môže opakovaním rovnakých skutočností vyvolať
zmenu už právoplatného rozhodnutia, resp. akékoľvek iné nové konanie o rovnakom nároku.

S poukazom na tieto dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Neúspešnému

navrhovateľovi v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešnému odporcovi
odvolacie trovy nevznikli, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.