Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714201802
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5714201802.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocneným
zástupcom TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému: O. A., nar. XX. XX. XXXX, naposledy bytom O. - R., Š. D. XXXX/X., zastúpenému
opatrovníkom Mestom Martin, so sídlom Martin, Námestie S. H. Vajanského 1, o zaplatenie 6.133,70
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 10C/165/2014-80
zo dňa 19. novembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol a vo
výroku o trovách konania potvrdzuje.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 10C/165/2014-80 zo dňa 19. 11. 2014 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 5.310,72 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % z tejto sumy od 12. 08.

2013 do zaplatenia a sumu 227,49 eur titulom vyčísleného úroku z omeškania za obdobie od 11. 03.
2011 do 11. 08. 2013, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu
zamietol. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 964,13 eur do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 17. 02. 2014 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 6.133,70 eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere č. 352607375 uzatvorenej
dňa 05. 03. 2007 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

Súd mal preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave a žalovaný uzavreli dňa
05. 03. 2007 zmluvu o splátkovom úvere č. 0352607375 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového úveru žalovanému vo výške 150.000,- Sk. Úroková
sadzba bola dohodnutá ako premenlivá vo výške 12 % ročne, úver bol poskytnutý jednorázovo, poplatok
za poskytnutie úveru bol dohodnutý vo výške 3.000,- Sk z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru
vo výške 60,- Sk mesačne, výška splátky 2.222,- Sk, čiže 73,76 eur, splatnosť prvej splátky istiny k 10.
04. 2007, počet splátok 119, s tým, že úver mal byť splácaný mesačne splátkou zročnou vždy k 10. dňu

v kalendárnom mesiaci a jeho konečná splatnosť bola dohodnutá k 10. 02. 2017. Ročná percentuálna
miera nákladov bola stanovená na 14,23 % ročne.Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0655/2013/CE uzavretou medzi bankou a žalobcom dňa 27. 06.
2013 banka v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpila pohľadávku z predmetnej úverovej
zmluvy na žalobcu. Banka túto skutočnosť žalovanému oznámila listom zo dňa 09. 07. 2013.

Z dôvodu neplnenia si povinnosti uhrádzať úver od marca roku 2010, žalobca pristúpil k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 11. 08. 2013. Žalovaný tak mal celkovo dlhovať 84 celkom alebo
čiastočne neuhradených splátok, čo predstavuje sumu 6.133,70 eur.
Majúcpreukázanétietoskutočnosti,súddospelkpresvedčeniu,žežalobemožnovyhovieťlenčiastočne.
Citujúc ust. § 497, § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd

konštatoval, že je nepochybné, že predchodca žalobcu so žalovaným uzavrel zmluvu o splátkovom
úvere, ktorá mala charakter spotrebiteľského úveru. Žalobca uplatnil nárok na splátky, ktoré boli zročné
od 10. 03. 2010, pričom žalobu na súd podal dňa 17. 02. 2014. Na rozdiel od žalobcu bol toho názoru,
že v danom prípade je potrebné na otázku premlčania aplikovať Občiansky zákonník, ktorý túto otázku
rieši pre spotrebiteľa priaznivejšie, vzhľadom na dĺžku všeobecnej premlčacej doby, ktorá je v zmysle §
101 Občianskeho zákonníka 3 roky oproti štvorročnej premlčacej dobe podľa Obchodného zákonníka

(§ 397).
Nakoľko súd rozhodoval v čase platnosti ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ex
offo prihliadal na premlčanie uplatneného nároku žalobcu. Za premlčaný považoval nárok žalobcu na
splátky úveru a ich príslušenstva za obdobie od 10. 03. 2010 do 11. 02. 2011, vzhľadom na skutočnosť,
že žaloba bola podaná 17. 02. 2014. Za nepremlčaný tak možno považovať len nárok na splátky, ktoré

boli splatné po 17. 02. 2011.
V takom prípade je nepremlčaných 72 splátok po 73,76 eur, čo spolu predstavuje sumu 5.310,72 eur.
Len túto sumu, spolu s príslušným úrokom z omeškania uplatňovaným v súlade s ust. § 369 ods. 1
Obchodného zákonníka, v sadzbe limitovanej príslušnými občianskoprávnymi predpismi (§ 3 ods. 1
Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka), mohol súd žalobcovi priznať a vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu
zamietol z dôvodu jeho premlčania.
Z nepremlčaných splátok súd priznal žalobcovi aj vyčíslené príslušenstvo, teda 8,5 %-ný úrok z
omeškania z každej splátky v období od 11. 03. 2011 do 11. 08. 2013 a potom zo zvyšku dlhovaného
zostatku úveru od 12. 08. 2013. Vyčíslený úrok z omeškania po odpočítaní sumy 204,64 eur, ktorá suma

predstavovala vyčíslený úrok z omeškania z premlčaných splátok, potom predstavuje sumu 227,49 eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.
s. p.“). Žalobca bol v konaní prevažne úspešný, preto mu priznal pomernú náhradu trov konania.
Žalobcovi bola prisúdená istina, ktorá predstavuje 84 % pôvodne uplatneného nároku (pozostávajúceho
z vyčíslenej sumy 6.133,70 eur a vyčíslených úrokov 432,18 eur). Neúspech žalobcu bol v rozsahu 16

% pôvodne uplatneného nároku. Rozdiel medzi úspechom a neúspechom žalobcu potom predstavuje
čistý úspech žalobcu v rozsahu 68 %. Len v rozsahu 68 % mohol preto súd žalobcovi priznať účelne
vynaložené trovy konania. Trovy žalobcu predstavuje zaplatený súdny poplatok v sume 367,50 eur a
trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené a priznané podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. V

rámci trov právneho zastúpenia súd priznal odmenu právneho zástupcu žalobcu za 4 úkony právnych
služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie žaloby, spísanie vyjadrenia k výzve zo dňa 27. 06.
2014 a účasť právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 19. 11. 2014) po 210,78 eur, paušálnu
náhradu režijných nákladov za 4 úkony právnych služieb po 8,04 eur a 20 % DPH. Spolu trovy právneho
zastúpenia predstavujú sumu 1.050,34 eur a spolu so zaplateným súdnym poplatkom vo výške 367,50

eur, predstavujú celkové trovy konania sumu 1.417,84 eur, pričom 68 % z tejto sumy predstavuje sumu
964,13 eur, ktorú súd priznal žalobcovi.

Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku uplatneného nároku zamietol, podal
žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého

rozsudku spočívajúcej vo vyhovení jeho návrhu, alternatívne zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia
veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolanie odôvodnil tým, že súd na daný prípad nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho
zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, nakoľko bolo potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného
zákonníka, keďže ide o zmluvu o úvere, a teda absolútny obchodno-záväzkový vzťah, aj napriek tomu,

že jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ.
Predmetná zmluva bola uzavretá dňa 05. 03. 2007, pričom v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali
ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné
zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskehozákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku, v dôsledku čoho sa na účastníkov
úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Novelizovaným ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté

pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. To
znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom,
ako v danom prípade, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa § 52 až 54 Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred
01.01.2008sapretospravujúustanoveniamiObchodnéhozákonníkabezohľadunapovahuúčastníkov.

Žalobca nesúhlasil ani s aplikáciou ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť až dňa
01. 05. 2014. Aplikáciou uvedeného ustanovenia na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za
akého právneho stavu došlo k podaniu návrhu na začatie konania, došlo podľa neho k zotretiu princípu
právnejistotyakojednéhozoznakovprávnehoštátu,ktoréhosúčasťoujeajpožiadavkapredvídateľnosti
konania orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do jeho majetkových práv.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p.,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie v
napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a vo výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.).

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záveromaprejednávanúvecajsprávneprávneposúdil.Odvolacienámietkyžalobcuvyhodnotilodvolací
súd ako nedôvodné.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci
sazaoberallennámietkamižalobcuuvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňovéhosúdu
predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, tieto spočívali jednak

v nesprávnom právnom posúdení spočívajúcom v aplikácii Občianskeho zákonníka na obchodno-
záväzkový právny vzťah a v porušení rovnosti účastníkov konania aplikáciou ust. § 5b zákona č.
250/2007 Z. z.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo sporným, že

právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený zmluvou o splátkovom úvere č. 352607375 zo
dňa 05. 03. 2007, je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy. Z uvedenej zmluvy o úvere je zrejmé,
že ide o typickú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z. z.), v rámci ktorej mal žalovaný (ktorý

nebol podnikateľom a úver nebral za účelom podnikania či výkonu povolania) postavenie spotrebiteľa a
Slovenská sporiteľňa, a. s. (ako finančná inštitúcia poskytujúca, mimo iných služieb, úvery) postavenie
dodávateľa. I keď ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy medzi
spotrebiteľské zmluvy zaraďoval len kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné odplatné zmluvy upravené
v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka, ak zmluvnými stranami

sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť
obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa (ďalej len „zákon č. 634/1992 Zb.“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi
spotrebiteľské zmluvy zaraďoval všetky zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých

prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje (§ 23a ods. 1
cit. zákona). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné na právny vzťah medzi žalobcom (resp. jeho právnym
predchodcom) a žalovaným aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľskéhocharakteru, predovšetkým príslušné ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., zákona č. 634/1992 Zb. a
prostredníctvom neho (§ 23a) aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

V nadväznosti na uvedené považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v nesprávnej
aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka pri posudzovaní premlčania uplatneného nároku za
nedôvodnú. Nakoľko právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o splátkovom úvere
je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné posudzovať ho v zmysle ust. § 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľský vzťah. V oblasti ochrany spotrebiteľa, teda aj finančného

spotrebiteľa, Európska únia prijala viaceré smernice, ktoré smerujú k ochrane spotrebiteľa, pričom
prevažnú väčšinu smerníc Slovenská republika preniesla do svojej legislatívy už pred vstupom do
Európskej únie (napríklad zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Zmyslom zavedenia
osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy bola zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri predaji tovaru alebo pri poskytovaní služieb. Aj keď ustanovenie
§ 261 ods. 6 Obchodného zákonníka výslovne uvádza, že právne vzťahy z absolútnych obchodov

sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov, prostredníctvom ustanovenia
§ 23a zákona č. 634/1992 Zb. a následne i § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo k rozdeleniu
obchodno-právnych vzťahov aj na ďalšiu kategóriu, ktorú predstavujú vzťahy medzi podnikateľom
(ako dodávateľom) a spotrebiteľom. Spotrebiteľskou zmluvou je pritom akákoľvek súkromnoprávna
zmluva, ktorá sa vyznačuje definičnými znakmi uvedenými v § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka

a v Smernici 93/13/EHS bez ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným
zákonníkom alebo iným osobitným zákonom. Rovnakú úpravu, ako už bolo vyššie uvedené, obsahovalo
aj citované ust. § 23a zákona č. 634/1992 Zb. účinného v čase uzavretia zmluvy medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa pritom dotýka aj právnej
úpravy zmlúv, ktoré dodávatelia uzavreli so spotrebiteľmi pred nadobudnutím účinnosti zákona č.

250/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 01. 01. 2008 nahradil ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka
novým znením. Prechodné ustanovenie, ktoré zavádza nepravú spätnú pôsobnosť tohto zákona, je
obsiahnuté v ustanovení § 879j Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, aj keď má úverová
zmluva nesporne charakter absolútneho obchodu, je potrebné na otázku premlčania, vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy a súčasnú súdnu prax, aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho či Obchodného zákonníka na premlčanie pri
spotrebiteľských vzťahoch nebola jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v kontexte s
aktuálnym znením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná
zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely (doplnením ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka) tak, že na všetky právne vzťahy, v ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Cieľom prijatia uvedenej právnej normy bolo práve odstránenie výkladových
problémov v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, a
vzťahy s nimi súvisiace. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nevidel odvolací súd v súčasnosti dôvod
nepostupovať v súlade s tou doterajšou súdnou praxou, v zmysle ktorej, vychádzajúc zo znenia § 52 ods.

2 Občianskeho zákonníka účinného do 31. 03. 2015, je potrebné otázku premlčania v spotrebiteľských
vzťahoch posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Správne preto súd prvého stupňa na premlčanie
nárokov uplatnených žalobcom v tomto konaní aplikoval ust. § 100, § 101 Občianskeho zákonníka.
Vychádzajúc z uvedeného pri splátkach úveru, splatných do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, začala
plynúť trojročná premlčacia doba dňom nasledujúcim po ich splatnosti, t. j. pri splátke splatnej dňa 10.

03. 2010 dňa 11. 03. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 04. 2010 dňa 11. 04. 2010, pri splátke splatnej
dňa 10. 05. 2010 dňa 11. 05. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 06. 2010 dňa 11. 06. 2010, pri splátke
splatnej dňa 10. 07. 2010 dňa 11. 07. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 08. 2010 dňa 11. 08. 2010, pri
splátke splatnej dňa 10. 09. 2010 dňa 11. 09. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 10. 2010 dňa 11. 10.
2010, pri splátke splatnej dňa 10. 11. 2010 dňa 11. 11. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 12. 2010 dňa

11. 12. 2010, pri splátke splatnej dňa 10. 01. 2011 dňa 11. 01. 2011, pri splátke splatnej dňa 10. 02.
2011 dňa 11. 02. 2011 a skončila uplynutím troch rokov od tohto dátumu, t. j. podľa poradia jednotlivých
splátok dňa 11. 03. 2013, 11. 04. 2013, 11. 05. 2013, 11. 06. 2013, 11. 07. 2013, 11. 08. 2013, 11. 09.
2013, 11. 10. 2013, 11. 11. 2013, 11. 12. 2013, 11. 01. 2014, 11. 02. 2014. Pokiaľ bola žaloba žalobcu
podaná na súde až dňa 17. 02. 2014, došlo k premlčaniu uvedených splátok ešte pred podaním žaloby,

ako to správne konštatoval i súd prvého stupňa.

Ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v porušení rovnosti
účastníkov konania zo strany súdu prvého stupňa v súvislosti so zamietnutím žalobného návrhu zdôvodu premlčania, napriek tomu, že žalovaný námietku premlčania nevzniesol. V tejto súvislosti
odvolací súd (rovnako ako súd prvého stupňa) poukazuje na to, že s účinnosťou od 1. mája 2014
bolo do zákona č. 250/2007 Z. z. zavedené ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku dodávateľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď
by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Predmetným ustanovením §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. bola súdu zakotvená povinnosť v konaniach, v ktorých je uplatnený

nárok zo spotrebiteľskej zmluvy voči spotrebiteľovi, prihliadať na premlčanie nároku ex offo - z úradnej
povinnosti. Ide o výnimku z ustanovenia § 100 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. V spotrebiteľských veciach preto aj bez toho,
aby sa spotrebiteľ dovolal premlčania voči nemu uplatneného nároku, má súd povinnosť skúmať, či
nárok nie je premlčaný a ak dospeje k záveru, že premlčaný je, musí na túto skutočnosť prihliadnuť
a žalobcovi nárok nepriznať. Napriek tomu, že samotné premlčanie má hmotnoprávny charakter, ust.

§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. má procesnú povahu vyplývajúcu z jeho znenia, keď toto ustanovenie
normuje predovšetkým procesnú činnosť orgánu rozhodujúceho o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy.
Keďžeideoprocesnéustanovenie,vprípadeabsencieprechodnéhoustanoveniaplatí,žesúdpostupuje
podľa právneho stavu účinného v čase rozhodovania súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že v čase
rozhodovania súdu prvého stupňa už ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. bolo účinné, súd prvého stupňa

bol povinný aplikovať ho vo všetkých prebiehajúcich konaniach, vrátane súdnych konaní začatých pred
jeho účinnosťou, t. j. pred 01. 05. 2014, akým je aj konanie v prejednávanej veci.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
vrátane výroku o trovách konania, ktorý nebol osobitne napadnutý odvolaním, podľa § 219 ods. 1 O.

s. p. ako vecne správny potvrdil.

Vo zvyšnej časti, ktorá nebola odvolaním žalobcu napadnutá, ponechal odvolací súd rozsudok
okresného súdu nedotknutý.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1,§142ods.1O.s.p.Úspešným
účastníkomodvolaciehokonaniabolžalovaný,ktorýsivšaknáhradutrovodvolaciehokonaniapostupom
podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, preto mu súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.