Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/355/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212005
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113212005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a

členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting,
s.r.o., so sídlom Praha 3, K červenému dvoru č. 3269/25A, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne
zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova č. 4, IČO: 36 864 421, proti
žalovanému: L. G., trvale bytom B.Z. XXX, t. č. bytom B. XXX, v konaní o zaplatenie zmenkovej
sumy 342,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k.
11C/52/2013-103 zo dňa 16. 10. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 11C/52/2013-103 zo dňa 16. 10. 2014 vo výrokoch, ktorými vo

zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol, ako aj o trovách p o t v r d z u j e .

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú
sumu 200,00 Eur spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 200,00 Eur od 26.01.2010 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy, teda v sume 0,67 Eur,

všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatneného nároku žalobu zamietol.
Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že obchodná
spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave dňa 06.04.2009 uzavrela so žalovaným
úverovú zmluvu na základe ktorej žalovanej poskytla klasický spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahovali
ustanovenia vtedy platného zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Ani skutočnosť, že
pri vyplnení úverovej zmluvy bolo pracovníkom veriteľa obchodnej spoločnosti Pohotovosť doplnené

do klasickej formulárovej zmluvy, že zmluva je poskytovaná žalovanému za účelom výkonu povolania,
neznamená že by poskytnutý úver nespadal pod právnu úpravu vyššie uvedeného zákona, keďže
žalovaný bol klasickým spotrebiteľom. Uvedením účelu poskytnutia úveru na výkon povolania sa veriteľ,
obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave snažila obísť právny režim zákona
o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z.. Preto podľa presvedčenia súdu nároky veriteľa vo vzťahu
k žalovanému, ako spotrebiteľovi, je nutné posudzovať ako nároky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Obligátornou náležitosťou takéhoto úveru je potom v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) cit. zákona

ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Tiež podľa
§ 4 ods. 2 písm. k) priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver, platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zverejnená podľa § 7a ods. 2 zákona zapríslušný kalendárny štvrťrok; a ďalšie náležitosti, ktoré zmluva postrádala. V zmysle § 4 ods. 3 zákona
o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2
písm. a), b), d) až j), k) a l) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 4

ods. 6 zákona v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh
zmenkoualebošekom.Veriteľsmieprijaťoddlžníkazmenkualebošeknazabezpečeniesvojichnárokov
zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia
je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva, vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške maximálne

30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore
s predchádzajúcou vetou, veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí, aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv
zo zmenky. Keďže súd posúdil predmetnú úverovú zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
skutočnosť, že zmluva neuvádzala ročnú percentuálnu mieru nákladov spôsobovala, že poskytnutý
úver sa považuje v zmysle zákona za bezúročný a bez poplatkov. Z toho vyplýva, že veriteľovi, teda

obchodnej spoločnosti Pohotovosť, ktorá bola remitentom zmenky vznikol z úverovej zmluvy nárok
na vrátenie úveru v sume 200,00 Eur bez dohodnutého poplatku v sume 196,00 Eur. Vzhľadom na
skutočnosti, ktoré boli uvádzané v zmenke je zrejmé, že remitent vyplnil bianco zmenku dňa 22.09.2009
na zmenkovú sumu 342,00 Eur, čo podľa jeho presvedčenia mala byť suma, ktorú mu žalovaný dlhoval
k tomuto dňu. V skutočnosti však dlh žalovaného, vzhľadom na vyššie uvedené bol tvorený len úverovou

istinou 200,00 Eur a prípadnými úrokmi z omeškania, avšak len v zákonom stanovenej sadzbe. Ak
veriteľ a remitent zmenky obchodná spoločnosť POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave vyplnila
zmenkovú sumu vo výške 342,00 Eur, je zrejmé, že išla nad limit stanovený v ustanovení § 4 ods. 6
Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľské právo platné v apríli v roku 2009,
kedy došlo k vzniku záväzkovo-právneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobu a žalovaným

akceptovalo inštitút zmenky ako zabezpečovací inštitút. Úmyslom zákonodarcu však nebolo zhoršiť
postavenie spotrebiteľa v prípade indosovanej zmenky, prípadne umožniť remitentovi, ako prvému
majiteľovi zmenky zneužiť jej inštitút na obchádzanie spotrebiteľského práva pri uplatňovaní nárokov
zo zmenky, nakoľko z judikatúry Európskeho súdneho dvora opakovane zaznieva povinnosť orgánov
členských štátov Európskej únie ex offo skúmať nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so

spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa vnútroštátneho práva. V naznačenom smere
prvostupňový súd v ďalších podrobnostiach poukázal na znenie Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej Smernice Rady č. 87/102/EHS2
zo dňa 22.12.1986 o aproximácií zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských
štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, dospel okresný súd k záveru, že žalovaný mohol ku dňu 22.09.2009
dlhovať právnemu predchodcovi žalobcu spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. len nesplatenú istinu úveru,
toznamená200,00Eur.Vtentodeň,tedadňa22.09.2009bolatotižvyplnenáremitentombiancozmenka
vystavená žalovaným dňa 06.04.2009 a podľa dohody o vyporiadaní tejto zmenky mohol byť k tomuto
dňu zročný celý dlh žalovaného voči obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.. Žalovaný vystavil

zmenku, kde na jej tlačive v predtlačenej podobe bol uvedený zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo
je v prepočte 91,25% ročne. V zmysle § 48 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového mohli byť v zmenke
uvedené úroky, ak boli dojednané a majiteľ zmenky ich mohol požadovať. Nemožno však prehliadať, že
ide o nároky vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský charakter má aj samotná
dohodaovyporiadanízmenkyapožadovanietakýchtoúrokovvčasevystaveniazmenky,keďdojednané

úroky v ročnom prepočte niekoľkonásobne prevyšovali úroky požadované bankami na území SR je
nárokom, ktorý odporuje dobrým mravom. Z tohto dôvodu je takéto dojednanie podľa presvedčenia
okresného súdu podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné a nemožno ho majiteľovi zmenky priznať
za žiadnych okolností. Zmenkový úrok 0,25% denne požadovaný od 22.09.2009 dohodnutý medzi
vystaviteľom zmenky a remitentom v zmluve je dojednaný neplatne, vzhľadom na

skutočnosť, že odporuje dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako indosatár mal
možnosť žalobou uplatňovať len zákonný 6% úrok zo zmenkovej sumy, ktorý predpokladá ust. § 48
ods. 1 Zákona zmenkového a šekového odo dňa zročnosti zmenky, to znamená jej predloženia, čo
bolo vzhľadom na začiatok úročenia dňa 26.01.2010 a nárok na zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny
dohodnutej zmenkovej sumy, čiže 0,67 Eur. Vzhľadom na túto argumentáciu súd považoval za zákonné

titulom indosovanej zmenky, ktorou bol zabezpečený pôvodný spotrebiteľský úver medzi obchodnou
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave a žalovaným priznať žalobcovi len zmenkovú
sumu vo výške 200,00 Eur čo predstavuje istinu spotrebiteľského úveru bez úrokov a poplatkov, spolu
so 6% úrokom zo zmenkovej sumy od 26.01.2010 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3zmenkovej sumy, teda 0,67 Eur. Vo zvyšku žalobu zamietol, nakoľko nároky obsiahnuté v samotnej
indosovanej zmenke nemali právnu oporu v platnom práve a boli protiprávne dohodnuté v dohode o
zmenke, ktorá bola súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Otrováchkonaniaokresnýsúdrozhodolpodľaustanovenia§142ods.2Občianskehosúdnehoporiadku
(ďalej len „O.s.p.“). Keďže každý z účastníkov bol čiastočne úspešný aj neúspešný žiadnemu z nich
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti vyššie uvedenému rozsudku, čo do výroku, ktorým vo zvyšku uplatneného nároku súd žalobu

zamietol podal žalobca odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Prvostupňovému súdu vytýkal,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tiež, že
postupom súdu v konaní sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom a napokon nesprávne
právne posúdenie veci. V ďalších podrobnostiach odvolateľ uviedol, že v danej veci súd mohol a mal
rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predložených zmenky. Žalobca a

podľa dostupných informácií ani žalovaný dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, ďalšími
listinnými dôkazmi vykonanými prvostupňovým súdom nenavrhli. Pritom z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov
sporových strán nevyplynula potreba vykonať ďalšie navrhnuté dôkazy. Pokiaľ tak okresný súd učinil,
došlokporušeniuprincípukontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkov,akosúčastiprávana

spravodlivé súdne konanie. Okresný súd z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného a bez legitímneho
podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného
ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku
nerozporoval, svojim konaním ju prakticky uznal. Za ďalšie, prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych

predpisov a práva Európskej únie. V tomto smere odvolateľ bližšie uviedol, že žalobca je majiteľom
zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je
bez vád, ktoré by ju učinili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, ktoré nie
sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v

Zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Okresný súd vec posudzoval ako
by išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Prvostupňový súd vyhodnotil zmenku ako neplatný
právny úkon. Uvedený záver však vychádza len z kauzálnych námietok, ktoré však nikto v konaní
nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Na zdôraznenie správnosti svojej argumentácie
žalobca bližšie poukázal na dôvody rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25Cdo

1839/2000. Ďalej na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, tiež
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - navrhovateľ konštatuje, že
prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal
dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p. a dospel ku skutkovým a právnym záverom,

s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods.
2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa
na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. Októbra 2009 vyplýva, že
ak rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok, tak k požiadavke riadneho
odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu ako súdu odvolacieho je postačujúce odkázať na závery

rozsudku okresného súdu, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a len k zvýrazneniu vecnej správnosti
napadnutého rozhodnutia môžu byť uvádzané ďalšie dôvody.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza nasledovné.

K poukazu odvolateľa na nespornosť záväzku odporcu za zmenku zaplatiť, ktorá sa nepochybne
vzťahuje na celý záväzok obsiahnutý na zmenke, zmenkový úrok nevynímajúc, pričom odporca žiadne
námietky voči uplatnenej zmenke neformuloval, odvolací súd poukazuje na ust. čl. I. § 5 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb., podľa ktorého v zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb.
1/ majiteľ môže postihom žiadať zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s
úrokmi, ak boli dojednané.
2/ šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3/ trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4/ odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Vo všeobecnosti však krajský súd uvádza, že prvý odsek citovaného § 48 zákona č. 191/1950 Zb.
vymedzuje, aké nároky má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni, ktoré môže viesť proti všetkým
zmenkovým dlžníkom bez výnimky. Majiteľ má vždy právo žiadať to, na čo zmenka znie, t.j. zmenkový

peniaz, nominálnu hodnotu zmenky. Pokiaľ je prípustné úročenie zmenky podľa čl. I § 5 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb., možno požadovať aj úroky zo zmenky vyplývajúce. Len zmenky na videnie (vistazmenky)
a zmenky splatné v určenej lehote po videní (lehotné vistazmenky), nemajú pri vystavení splatnosť
exaktne stanovenú, pretože tá je závislá na činnosti majiteľa zmenky v budúcnosti. Preto len tu sa
pripúšťa úročenie. Úroková sadzba musí zo zmenky vyplývať, a to od počiatku.

Dikciu vyplývajúcu z ust. čl. I § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. „boli dojednané“ nemožno brať doslova,
a nie je dôvod predstavovať si za tým určitú zmluvu, ale len skutočnosť, že výstavca zmenku na videnie
alebo lehotnú zmenku vystavil s úrokovou doložkou a remitent ju prevzal. Z uvedeného sa nestotožnil
odvolací súd s názorom odvolateľa, že úroková doložka obsiahnutá na zmenke spĺňa rovnakú funkciu

ako zmluvná pokuta.

Ani namietanú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp., že
by postupom súdu bolo odňatá možnosť konať pred súdom, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.
Súd prvého stupňa v súlade s čl. 19, ako aj úvodnými ustanoveniami Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. 07. 2007 postupoval s tým, že aplikoval rozhodné
vnútroštátne procesné právo, ak nariadil pojednávanie na deň 16.10.2014 a vykonával dokazovanie
oboznámením sa s obsahom pripojených listinných dôkazov, vzhľadom na posudzovanie aj základného
záväzkového vzťahu, ktorým sa zmenka zabezpečovala, ako aj svojim postupom rešpektoval zásady
vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie, ako aj rešpektoval právo na spravodlivý proces a

zásadu kontradiktórneho procesu, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, dôkazných
prostriedkov v rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Takýto procesný postup súdu nemožno
považovať za postup, ktorým by bolo porušené právo účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou
Slovenskej republiky. Uplatnené námietky preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné.

K odvolacej námietke nesprávneho právneho posúdenia okresným súdom v závere, že dohodnutý
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne je v rozpore s dobrými mravmi, uvádza odvolací súd, že
aj keď zákon č. 191/1950 Zb. výšku úrokovej miery neobmedzuje, nie je jej stanovenie celkom na
ľubovôli výstavcu alebo doplňovateľa zmenky. Pri uplatnenom nároku je potrebné skúmať a zhodnotiť,
či úroková požiadavka zmenkového veriteľa vyjadrená v úrokovej doložke je primeraná, t.j. či je v súlade

s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom tak, ako to správne vykonal prvostupňový
súd. Stotožňuje sa odvolací súd so záverom prvostupňového súdu, že úroková doložka plnila funkciu
odmenyzaposkytnutépeňažnéprostriedky,pretojejvýškamusízodpovedaťdanémuúčelu.Kžalobcom
požadovanému úroku 0,25 % denne, čo ročne predstavuje 91,25 %, tento bol odvolacím súdom, vzhode s prvostupňovým súdom vyhodnotený ako neprimerane vysoký, prevyšujúci úrokové sadzby
uplatňované bankami, a tým v rozpore s dobrými mravmi, čo vyústilo do správneho záveru okresného
súdu o neplatnosti úrokovej doložky podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Z tohto záveru bol preto

rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust.
§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p..

Výrok o trovách prvostupňového konania nebol osobitne napadnutý a tento bol rovnako krajským súdom
potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
200,00 Eur spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 200,00 Eur od 26.01.2010 do zaplatenia
zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny percenta zmenkovej sumy, teda v sume 0,67 Eur, všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol napadnutý
odvolaním.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods.
1 v prospech žalovaného, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech. Žalovaný si však v odvolacom
konaní žiadne trovy neuplatnil, resp. z obsahu spisu nevyplýva vznik nároku na ne, a preto mu odvolací
súd ich náhradu ani nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 za : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.