Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114220203
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114220203.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Petra Straku v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s. r. o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.o., so sídlom
Pajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843protižalovanému:Z.K.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.XXXX/XX,
Z., právne zastúpenému JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom vo Vranove nad Topľou,
Dobrianskeho 1651, v konaní o zaplatenie 5 729,34 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov, č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa 30. 04. 2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania 108,81 Eur na účet JUDr. Jaroslavy Oravcovej,
advokátky, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jaroslavy
Oravcovej vo výške 700,82 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svojerozhodnutieodôvodnil,cit.:„Dňa24.04.2007bolamedziS.sporiteľňouakoveriteľomažalovaným

ako dlžníkom uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver
vo výške 140 000 Sk, ktorý mal byť splácaný mesačnými splátkami 2 105 Sk od 20. 05. 2007, pričom
konečná splatnosť úveru bola stanovená na deň 20. 04. 2017. Pohľadávka z predmetného úveru bola
na základe zmluvy zo dňa 27. 09. 2012 o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE postúpená zo S.
na žalobcu. Žalobca súdu predložil list zo dňa 25. 08. 2009 adresovaný žalovanému s názvom Výzva,
ktorým oznamoval žalovanému, že je v omeškaní ku dňu 31. 07. 2009 so zaplatením sumy 262,61 Eur.
Z dôvodu obdobnosti prejednávanej veci s inými vecami vedenými na súde, súd vyzval žalobcu listom

zo dňa 12. 01. 2015, aby súdu preukázal, že pri postúpení pohľadávky bol dodržaný postup v zmysle
ust.§ 92 ods. 8 Zákona o bankách, aby žalobca preukázal doručenie výzvy žalovanému. Žalovaný vo
svojom podaní doručenom súdu 26. 01. 2015 oznámil, že doručenkou k predmetnej výzve nedisponuje.
Rovnakú odpoveď súd obdŕžal aj od postupcu - S. sporiteľne dňa 13. 04. 2015. Súd považuje za dôležité,
že doručenie, resp. zaslanie tohto listu žalovanému preukázané nebolo.

V prejednávanej veci súd prvotne riešil, či žalobca je vo veci aktívne vecne legitimovaný a či na základe

postúpenia platne nadobudol pohľadávku, ktorú uplatňuje na zaplatenie v tomto súdnom konaní. Súd
má za to, že výzva , ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 Zákona o bankách vo vete prvej, nie je právnym
úkonom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právnehoúkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany banky. V prípade, ak tento faktický úkon vykonaný nebol,
neplatným bude následný právny úkon.

Podľa § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď
jej dôjde. Analogicky uvedené ustanovenie treba využiť aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre
ktorý je stanovená písomná forma a ktorý môže mať relevanciu pre posúdenie následnej platnosti alebo
neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry dlžníka,
ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca odvodzuje

pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, žeby sa takáto listina
do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil alebo nie), a
preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia
pohľadávky bankou.

Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku

nenadobudol a nie je teda na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Na základe
uvedeného súd musel žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a priznal úspešnému žalovanému
náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 700,82 Eur. Pri priznanej

odmene súd vychádzal zo sumy 5 729,34 Eur ako tarifnej hodnoty sporu.“

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal
nesprávne právne posúdenie veci a uviedol, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak

banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť
postúpenia pohľadávky v zmysle ust.§ 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu
byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
výzvu zo dňa 25. 08. 2009, ktorou v konaní preukázal, že právny predchodca žalobcu splnil všetky
povinnosti, ktoré mu ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách ukladá, teda, že žalovaný bol bankou vyzvaný

na úhradu dlžnej sumy a zároveň bol v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní. V súlade s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok bol žalovaný ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní po dobu 1 225 dní, teda súčet
všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke
presiahol 1 rok. Vzhľadom k dikcii ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách s poukazom na to, že omeškanie

žalovaného trvalo nepochybne viac ako rok, žalobca tvrdí, že právny predchodca žalobcu by konal v
rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom prípade,
ak by písomnú výzvu žalovanému nezasielal. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil,
návrhu na začatie konania v celom rozsahu vyhovel, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a
vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaný k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 108,81 Eur (1 úkon 100,42 Eur, 1
x režijný paušál 8,39 Eur). Uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca
nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v predmetnom konaní, nakoľko zmluva o

postúpení pohľadávky je neplatná. Žalobca nenadobudol žalobou uplatnenú pohľadávku, a teda nie je
na jej uplatňovanie v súdnom konaní vecne legitimovaný. Na žalobcu nemohla byť zo strany postupcu
postúpená pohľadávka pozostávajúca z čiastkových nárokov, ktorých splatnosť ešte nenastala; žalobca
nie je držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov, teda ani na ich správu, ktorá
je súčasťou bankovej činnosti poskytovania úverov, na ktorú je podľa ust. § 7 ods. 1 Zákona o bankách

potrebné bankové povolenie. Tým neboli naplnené ani zákonné predpoklady vyplývajúce z ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách na postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu (postupníka). Naviac žalobca
neuniesol v konaní ani dôkazné bremeno, a preto súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel
k správnemu záveru, keď žalobu zamietol.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p. preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §
212 O.s.p. a zistil, že rozsudok je vo výroku správny.Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce

správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného

práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je
imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

Odvolací súd v súvislosti s odvolacou námietkou ohľadom postúpenia úveru z banky na nebankový
subjekt poukazuje na ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v zmysle ktorého ak

je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka

zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť však iba

pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené
v čase postúpenia pohľadávky.

Z obsahu spisu a napokon i z obsahu samotného odvolania je zrejmé, že postupca neukončil
záväzkovo-právny vzťah uzatvorený medzi postupcom na jednej strane a žalovanými na strane druhej
strane, nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a taktiež nedošlo k
odstúpeniu od zmluvy a žalobca nedisponuje dokladmi, ktoré by danú skutočnosť - ukončenie zmluvy
- preukázali. K predčasnému ukončeniu zmluvy došlo až zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 16. 10. 2012 (č. l. 9).

Odvolací súd v tomto smere dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci
XCo/XXX/XXXX, ktoré sa týka postupovania pohľadávok právneho predchodcu žalobu (postupcu v
predmetnom konaní), na odklon ktorého nevidí dôvod a v plnom rozsahu sa s jeho závermi stotožňuje,

cit.:

„Predmetný splátkový úver vo výške 29.000,- Sk (962,62 eur) poskytla žalovanej S., a. s. na základe
zmluvy z 28. 8. 2006. V zmysle tejto zmluvy mala konečná splatnosť úveru nastať dňa 20. 8. 2011.
Pohľadávku z tohto úveru S., a. s. postúpila Advokátskej kancelárii Havel & Holásek, spol. s r. o. (právny

zástupca žalobcu) zmluvou o postúpení pohľadávok z 21. 10. 2010. Z ČI. 7.6 bod 7.6.1 Všeobecných
obchodných podmienok S., a. s., v prípade porušenia zmluvnej povinnosti zo strany dlžníka bola S., a. s.,
oprávnená okrem iného vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne
od nej odstúpiť. S., a. s., nevyužila ani jednu z týchto možností a pohľadávku teda postúpila spomenutej
spoločnosti bez. toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť, resp. bez toho, aby zmluvný vzťah

zanikol výpoveďou zmluvy o úvere alebo odstúpením od nej. Táto skutočnosť je zrejmá z toho, že
až žalobca (po tom, ako mu pohľadávku postúpila spoločnosť Havel & Holásek, spol. s r. o.) vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru a to listom zo 4. 7. 2011 (č. 1. 13). Pokiaľ nebola vyhlásená mimoriadna
splatnosť úveru, resp. pokiaľ zmluvný vzťah nezanikol výpoveďou zmluvy o úvere, resp. odstúpením odnej, nie je možné urobiť záver o tom, že by úver s úrokmi z neho vo výške 18,60 % ročne bol splatný.
Splatnými sa do tej doby mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením ktorých bola žalovaná
v omeškaní“.

Z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“) vyplýva, že banka
môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová
správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V odseku 7 sa upravuje
možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou“. Pokiaľ teda S. sporiteľňa postúpila zmluvou z 27. 09. 2012 predmetnú pohľadávku z
úveru v celom rozsahu, postupovala v rozpore s ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Totiž, keďže ku dňu
postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), S.
sporiteľňa a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti
inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávky z 27. 09. 2012 je preto neplatným právnym úkonom v
zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je subjektom oprávneným poskytovať úvery a preto
ich nemôže vo vlastnej réžií ani spravovať. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom úkonom,
ktorý možno podriadiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na to žalobca zrejme nebol oprávnený
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť predmetného úveru.

Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu písomnej výzvy
(banky) po tom, čo bol žalovaný (klient banky) nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splácaním
jednotlivých už splatných splátok. Splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie
splatných pohľadávok nebolo preto v konaní preukázané. Za takého stavu aktívna legitimácia žalobcu

nie je preto ani čiastočne daná. Ak žalobca nedisponuje dostatočnou aktívnou vecnou legitimáciou v
predmetnom konaní, nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je vždy dôvodom pre zamietnutie
žaloby.

Majúc na zreteli vyššie uvedené, odvolací súd prvostupňový rozsudok vo veci samej, vrátane správneho

výroku o trovách konania s osvojením si jeho dôvodov ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.
s. p.).

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Trovy konania žalovaného predstavujú ako úspešného účastníka v odvolacom konaní trovy

právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby á 200,85 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že právny
zástupca žalovaného žiadal priznať trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby á 100,42
Eur (písomné vyjadrenie k odvolaniu) 1 x režijný paušál 8,39 Eur, spolu vo výške 108,81 Eur, v zmysle
ust. § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., súd mu priznal trovy odvolacieho
konania vo výške 108,81 Eur.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.