Rozsudok – Dedičské právo ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/458/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1399899758
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1399899758.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľky: P. Y., B.. Z., B.. Č..
XXXXXX/XXXX, trvale bytom R. XXXX/XX, Z. Y. G., zastúpenej advokátom JUDr. Vojtechom Földesom,
Jaskový rad 163, Bratislava proti odporcom: 1/ JUDr. N. Š.A., B.. V., B.. Č.. XXXXXX/XXXX, trvale bytom
A. X, E., zastúpená advokátkou JUDr. Laurou Bírovou, Klincová 37/B, Bratislava, 2/ N. V., B.. G., B.. Č..
XXXXXX/XXX, trvale bytom Z. XX, zastúpená odporkyňou 1/, 3/ J. V., B.. G., B.. Č.. XXXXXX/XXX, trvale
bytom M.. S.. C. XXX/X, C., 4/ K. G., B.. G., B.. Č.. XXXXXX/XXX, trvale bytom Z. XX, odporcovia 3/, 4
zastúpeníodporcom6/,5/K.G.,B..G.,B..Č..XXXXXX/XXX,trvalebytomG.N.Š.XX,zastúpenýMáriou

Ševčíkovou, Textilná 6, Levice, 6/ Z. G., B.. G., B.. Č.. XXXXXX/XXX, trvale bytom G. W. XX, 7/ N. G.,
B.. G., B.. Č.. XXXXXX/XXXX, trvale bytom G. W. XX, 8/ A. J., B.. G., B.. Č.. XXXXXX/XXX, trvale bytom
C. XX, E., odporcovia 7/, 8/ zastúpení JUDr. Jánom Balážom, Hlboká 18, Piešťany, o vydanie dedičstva,
na odvolania odporcov 1/, 7/ a 8/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 30C/105/1999-101,
zo dňa 23.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie odporcu 7/ o d m i e t a .

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcom 1/ až 8/ povinnosť vydať navrhovateľke 1
nehnuteľností - parcelu reg. „C“ č. XXXX vo výmere 43 m2, parcelu reg. „C“ č. XXXX vo výmere 422
m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres Bratislava III, obec Bratislava - mestská časť Vrakuňa,
katastrálne územie Vrakuňa, 1 nehnuteľnosti - záhradnú chatku evidenčné číslo XXXX/X postavenú
na parcele č. XXXX, katastrálne územie Vrakuňa, okres Bratislava II, obec Bratislava - mestská časť
Vrakuňa; vo zvyšku návrh zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala proti pôvodnej odporkyni A. N.
vydania dedičstva:

- 1 hodnoty osobného motorového vozidla značky X. F. F. C., Š. E. XX-XX, vo výške 2.500,- Sk,
-1cennýchpapierovevidovanýchvStrediskucennýchpapierovBratislava,a.s.,podč.XXXXXXXXXXX,
- 1 nehnuteľnosti vedenej v k.ú. Bratislava - Nové Mesto, zapísanej na liste vlastníctva XXXX pod
parcelou č. XXXXX/XX ako garáž súp. č.XXX/X,

- 1 nehnuteľnosti vedenej v k. ú. Vrakuňa na LV XXX pod par. č. XXXX ako záhrada o výmere 422 m2,
- 1 nehnuteľnosti vedenej v katastrálnom území Vrakuňa na LV XXX pod parc. č. XXXX ako zastavaná
plocha o výmere 43 m2,- 1 nehnuteľnosti vedenej v k.ú. Vrakuňa na LV XXX ako záhradná chata súp. č. XXXX postavená na
parcele č. XXXX,

eventuálne pre prípad scudzenia vecí neoprávnene nadobudnutých pôvodnou odporkyňou v dedičskom
konaní uložiť jej povinnosť zaplatiť 1 všeobecnej hodnoty vecí ku dňu prevodu na tretiu osobu, najmenej
vo výške 110.000,- Sk s prísl.

Podľa navrhovateľky pôvodná odporkyňa získala uvedené veci v dedičskom konaní po poručiteľovi W.

N. ako manželka poručiteľa, t.j. ako dedička v zákonnej druhej dedičskej skupine. Navrhovateľka ako
dcéra poručiteľa bola v dedičskom konaní opomenutá; pôvodná odporkyňa pri prejednávaní dedičstva
jej existenciu zatajila. Pôvodná odporkyňa sa tak v rozsahu dedičstva, ktoré navrhovateľka žiada vydať,
stala neoprávnenou dedičkou, keď nadobudla zákonný podiel navrhovateľky z dedičstva.

Po úmrtí pôvodnej odporkyne dňa 28.4.2004 súd prvého stupňa pokračoval v konaní s jej dedičmi -

odporcami 1/ až 8/; navrhovateľka žiadala zaviazať odporcov na vydanie veci v rovnakom rozsahu a
pre prípad ich scudzenia pôvodnou odporkyňou peňažnú náhradu v rovnakej výške, ako vo vzťahu k
pôvodnej odporkyni.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že navrhovateľka bola ako dcéra

zákonnou dedičkou po poručiteľovi W. N.. V dedičskom konaní po W. N. bola ako dedička opomenutá,
pričom dedičstvo (osobné motorové vozidlo zn. X. F. F. C., Š. E. XX-XX, 1 nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXX - parcela č. XXXX a parcela č. XXXX, 1 záhradnej chaty evidovanej pod ev. č. XXXX/
X postavenej na parcele č. XXXX, 1 garáže evidovanej pod súp. č. XXX/X postavenej na parcele č.
XXXXX/XX) nadobudla pôvodná odporkyňa ako manželka poručiteľa. V časti zákonného podielu, ktorý

mala nadobudnúť navrhovateľka ako opomenutá dedička, teda bola pôvodná odporkyňa neoprávnenou
dedičkou. Navrhovateľka bola oprávnenou dedičkou v rozsahu žalobného návrhu, v ktorom sa domáhala
vydania 1 hodnoty osobného motorového vozidla, 1 nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX ako garáž
súp. č. XXX/X, 1 nehnuteľností vedenej v k. ú. Vrakuňa ako parc. č. XXXX, parc. č. XXXX a záhradná
chatka súp. č. XXXX, postavená na prac. č. XXXX,všetko na liste vlastníctva XXX, nakoľko mala dediť v

súlade s ustanovením § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka spolu s právnou predchodkyňou odporcov,
každá rovnakým dielom.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že pôvodnú odporkyňu nebolo možné kvalifikovať ako neoprávnenú
dedičku vo vzťahu k 1 cenných papierov evidovaných v Stredisku cenných papierov Bratislava, a. s. pod

č. XXXXXXXXXXX, nakoľko tieto neboli predmetom dedičského konania po W. N.. Pôvodná odporkyňa
tieto nezdedila a preto nie je pasívne legitimovaná na vydanie dedičstva v uvedenej časti. Z uvedeného
dôvodu súd prvého stupňa návrh v tejto časti zamietol.

Návrh na začatie konania podľa § 485 Občianskeho zákonníka možno podať iba voči osobe, ktorá

dedičstvo nadobudla, a to v premlčacej trojročnej lehote. Pôvodná odporkyňa dedičstvo nadobudla
na základe dedičského rozhodnutia D 733/95 zo dňa 6.9.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
24.9.1996. Predmetný návrh na začatie konania o vydanie dedičstva bol podaný v trojročnej premlčacej
lehote dňa 24.9.1999, t.j. počas života pôvodnej odporkyne ako osoby, ktorá dedičstvo nadobudla.
S poukazom na skutočnosť, že sa jedná o majetkovú vec a s prihliadnutím na § 460 Občianskeho

zákonníka,keďdedičiasúuniverzálnyminástupcamivšetkýchprávapovinnostítýkajúcichsamajetkovej
povahy po poručiteľovi, súd prvého stupňa pokračoval v konaní s dedičmi pôvodnej odporkyne. V
konaní o vydanie dedičstva podľa § 485 Občianskeho zákonníka vedenom proti osobe, ktorá dedičstvo
nadobudla, sa pre prípad jej smrti v priebehu tohto konania rieši zároveň otázka vecí, ktoré budú patriť
do dedičstva po pôvodnej odporkyni (účastníkmi dedičského konania sú odporcovia 1/ až 8/).

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že v konaní o vydanie dedičstva podľa § 485 Občianskeho zákonníka
dochádza k revízii pôvodného dedičského konania, keď v tomto konaní súd pri splnení podmienok
uvedeného ustanovenia prakticky nanovo vyporiadava dedičstvo a priznáva práva vrátane práva
vlastníckeho, pokiaľ bol dedič (i v časti, resp. v podiele) opomenutý v dedičskom konaní. Návrh

na ochranu oprávneného dediča podľa § 485 Občianskeho zákonníka (hereditis petitio) sa odlišuje
od návrhu a má úplne iný charakter ako návrh na ochranu vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Obsah pojmu vydanie veci treba preto rozlišovať pri vydaní veci v zmysle
§ 485 Občianskeho zákonníka z titulu ochrany oprávneného dediča a pri vydaní veci v zmysle §126 Občianskeho zákonníka z titulu ochrany vlastníckeho práva. Návrh oprávneného dediča podľa §
485 Občianskeho zákonníka nie je návrhom na určenie existencie či neexistencie právneho vzťahu;
opiera sa o výslovné ustanovenie hmotného práva a nie o navrhovateľov naliehavý právny záujem na

požadovanom určení. Účelom tohto návrhu nie je autoritatívne vyjasnenie neistých právnych pomerov,
ale založenie pomerov nových.

Podľa súdu prvého stupňa konanie na základe návrhu na jeho začatie podľa § 485 Občianskeho
zákonníka, ak tento bol podaný proti tomu, kto dedičstvo neoprávnene nadobudol, čo i len v časti,

možno po jeho smrti viesť proti jeho dedičom, nakoľko tento nárok sa týka ich právneho postavenia.
V prípade ich úspechu pri preukázaní, že navrhovateľka nebola oprávnenou dedičkou, bude majetok
získaný pôvodnou odporkyňou predmetom dedičstva. V prípade úspechu navrhovateľky majetok, ktorý
jej budú povinní vydať, predmetom dedičského konania nebude. Obsahom vydania vecí podľa § 485
ods. 1 Občianskeho zákonníka je teda prakticky nanovo vyriešiť majetkové vzťahy v dedičskom konaní,
v ktorom bol navrhovateľ opomenutý; pod vydaním veci je potrebné rozumieť i tú právnu skutočnosť, že

navrhovateľovijedeklarovanévlastníctvovobsahupojmupovinnostívydaniatýchvecí,ohľadomktorých
bol úspešný. Uvedené prichádza do úvahy najmä v tých prípadoch, keď je odporcovi uložená povinnosť
vydať 1 nehnuteľností, resp. 1 hnuteľnej veci, ktorú odporca neoprávnene nadobudol v dedičskom
konaní; je pritom zrejmé, že pri ochrane vlastníckeho práva podľa § 126 Občianskeho zákonníka by
nebolo možné domáhať sa vydania spoluvlastníckeho podielu 1. Obsahom pojmu vydať v zmysle § 485

Občianskeho zákonníka je teda nové rozloženie vlastníckych vzťahov k predmetu dedičstva vo vzťahu
k oprávnenému dedičovi.

Na základe uvedeného sa súd prvého stupňa nestotožnil s názorom, že vzhľadom na smrť pôvodnej
odporkyne sa nemožno domáhať vydania veci, ale je možné domáhať sa svojho nároku iba určovacím

návrhom. Návrh na začatie konania podľa § 485 Občianskeho zákonníka nie je určovacím návrhom
v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. Obdobne je to i v reštitučných nárokoch, keď predmetom žalobného
návrhu na základe konkrétnych hmotnoprávnych zákonov upravujúcich reštitúciu sa rovnako oprávnení
navrhovatelia domáhali voči povinným osobám povinnosti vydať vec, pričom obsahom tohto pojmu
nebolo vydanie veci v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka titulom ochrany vlastníckeho práva, ale

išlo o vydanie veci osobitne upravené hmotným právom, následkom čoho bola zmena vlastníckych
práv momentom právoplatnosti týchto rozhodnutí. Pri formulovaní petitu návrhu je potrebné vychádzať
predovšetkým z hmotného práva a v danom prípade § 485 Občianskeho zákonníka neukladá podať
určovací návrh na začatie konania, ale ukladá podať návrh, ktorým sa navrhovateľ domáha vydania veci
voči neoprávnenému dedičovi.

Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa uložil odporcom povinnosť vydať navrhovateľke nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, a to parcelu č. XXXX, XXXX a záhradnú chatu evidovanú pod číslom XXXX/X,
ktorá je postavená na parcele č. XXXX, a to v rozsahu 1, teda v rozsahu, v akom nadobudla pôvodná
odporkyňavlastníckeprávoneoprávnenenaúkornavrhovateľkyakooprávnenejdedičky.Zobsahutohto

výroku možno dôvodiť záver, že navrhovateľka je vlastníčkou uvedených nehnuteľností, ktoré získala
po poručiteľovi W. N., pričom toho dedičské konanie bolo revidované práve v predmetnom konaní podľa
§ 485 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Návrh v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala uloženia povinnosti vydať 1 nehnuteľnosti zapísanej

na LV č. XXXX, a to garáž súpisné číslo 154/3, súd prvého stupňa zamietol, nakoľko odporkyňa
nehnuteľnosť po jej nadobudnutí v dedičskom konaní previedla na RNDr. N. N. kúpnou zmluvou
registrovanou v kat. nehnuteľností pod G.-XXXX/XX, pričom vlastníctvo bolo prevedené dňom
17.6.1998. Na uvedenú nehnuteľnosť sa tak vzťahuje § 486 Občianskeho zákonníka o ochrane
dobromyseľného nadobúdateľa veci od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené. V takomto

prípadejemožnédomáhaťsanáhradypodľazásadobezdôvodnomobohatení,t.j.domáhaťsafinančnej
náhrady. Rovnako súd prvého stupňa zamietol návrh v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala uloženia
povinnostivydať1motorovéhovozidla,ktorépôvodnáodporkyňapreviedlanaZ.G.niekedyvroku1995.

Súd prvého stupňa zamietol i eventuálny návrh na zaplatenie peňažnej náhrady, nakoľko v konaní

podľa § 485 Občianskeho zákonníka nemožno zaviazať na zaplatenie finančnej náhrady za veci, ktoré
nemožno vydať, právnych nástupcov neoprávneného dediča. Podľa uvedeného ustanovenia možno
zaviazať na poskytnutie finančnej náhrady podľa zásad o bezdôvodnom obohatení iba tú osobu, ktorá
neoprávnene dedičstvo nadobudla a v priebehu svojho života uvedené veci, resp. iné majetkové práva,previedla na tretie osoby. Zodpovedným podľa uvedeného ustanovenia na vydanie bezdôvodného
obohatenia môže byť iba osoba, ktorá mala z tohto prevodu prospech, čo v danom prípade bola pôvodná
odporkyňa, ktorá je pasívne legitimovaná titulom § 485 Občianskeho zákonníka; odporcovia pasívne

legitimovaní nie sú. Záverom súd prvého stupňa skonštatoval, že pokiaľ si navrhovateľka tento návrh
uplatnila za života pôvodnej dedičky A. N., tak v konaní podľa 485 Občianskeho zákonníka by sa mohla
domáhať určenia, že v čase smrti mala Anna Mrázová dlh voči navrhovateľke vo výške jej bezdôvodného
obohatenia, ktoré spočívalo v tom, že previedla veci, resp. ich časti, ktoré neoprávnene zdedila po
poručiteľovi W. N.. Pokiaľ by bolo preukázané, že A. N. v čase smrti mala takýto dlh, tak potom by sa

navrhovateľka mohla domáhať náhrady, avšak už nie titulom § 485 Občianskeho zákonníka, ale § 470
ods. 1 Občianskeho zákonníka. V danom prípade by však išlo o iný druh žalobného návrhu, kde by
súd prvého stupňa v konaní skúmal iba čo do základu, či uvedený dlh existoval a následne v konaní
by bolo potrebné skúmať, kto z dedičov a v akom rozsahu nadobudol dedičstvo a skúmal teda i pomer
zodpovednosti dedičov za takto vzniknutý dlh.

Súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p., že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku.

Proti rozsudku v časti uloženia povinnosti vydať nehnuteľnosti podala odvolanie odporkyňa 1/ a žiadala
rozsudok v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť. Nespochybnila, že navrhovateľka bola dcérou

W. N. a že návrh na vydanie dedičstva podľa § 485 Občianskeho zákonníka podala v lehote uvedenej v
§ 105 Občianskeho zákonníka. Odporkyňa 1/ je závetnou dedičkou poručiteľky A. N., po ktorej konanie
o dedičstve je vedené na súde prvého stupňa pod sp. zn. 31D/1138/2004. Uvedené konanie o dedičstve
bolo uznesením zo dňa 8.3.2011 (právoplatné dňa 7.4.2011) prerušené do právoplatného skončenia
predmetného konania s tým, že v predmetnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre

rozhodnutie v konaní o dedičstve. Otázka, ktorá má tento význam, je určenie majetku, ktorý bol vo
vlastníctve poručiteľky ku dňu jej smrti. Odporkyňa 1/ zdôraznila, že o dedičstve poručiteľky A. N. nebolo
právoplatne rozhodnuté a preto nemôže navrhovateľke vydať špecifikované nehnuteľnosti. Zároveň
rozsudok v napadnutej časti nie je vykonateľný, nakoľko na jeho základe navrhovateľka nedosiahne
zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (vydania nehnuteľnosti sa treba domáhať žalobou

na určenie, že vlastníkom je oprávnený dedič). Napadnutý výrok tak má podľa odporkyne 1/ dva
zásadné nedostatky, keď ukladá povinnosť odporcom, ktorým nebolo nadobudnutie dedičstva ku dňu
smrti poručiteľky A. N. potvrdené a keď je nevykonateľný. Záverom poukázala na skutočnosť, že súd
prvého stupňa nerozhodol o celej veci, nakoľko doposiaľ nerozhodol o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia zo dňa 24.9.1999.

Proti rozsudku v časti uloženia povinnosti vydať nehnuteľnosti podali odvolanie odporcovia 7/ a 8/ a
žiadali rozsudok v napadnutej časti zrušiť. Uviedli, že žiadne nehnuteľnosti v dedičskom konaní nezískali
a žiadne v k.ú. Vrakuňa nevlastnia.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní odporcov 1/ a 8/ (§ 212 ods. 1 O.s.p.)
preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolania bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné; zároveň dospel
k záveru o potrebe odmietnutia odvolania odporcu 7/ ako oneskorene podaného. Rozsudok verejne
vyhlásil dňa 26.11.2015 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.).

Z obsahu spisu vyplýva, že rovnopis písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku bol odporcovi
7/ doručený dňa 10.2.2012. Zákonná pätnásťdňová lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa
11.2.2012 (§ 204 ods. 1 O.s.p., § 57 ods. 1 O.s.p.). Posledným dňom lehoty na podanie odvolania
bol deň 27.2.2012 (pondelok). Odporca 7/ podal odvolanie prostredníctvom pošty dňa 28.2.2012, teda

oneskorene. Odvolací súd preto odvolanie odporcu podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odmietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti (na základe odvolania odporcov 1/ a 8/) odvolací
súd potvrdil, pretože je v napadnutej časti vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutej časti rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku uvádza, že návrh oprávneného dediča podľa §
485 Občianskeho zákonníka nie je návrhom na určenie existencie či neexistencie právneho vzťahu;
vychádza z výslovného ustanovenia hmotného práva a nie z navrhovateľovho naliehavého právnehozáujmu na požadovanom určení. Nežiada autoritatívne vyjasnenie neistých právnych pomerov, ale
založenie pomerov nových. Ide o zvláštny návrh na začatie konania, ktorý má oporu v ustanovení
hmotného práva a nie je preto určovacím návrhom na začatie konania v zmysle § 80 písm. c) O.s.p.

Návrh podľa § 485 Občianskeho zákonníka bude úspešný, ak navrhovateľ, pri splnení zákonných
predpokladov, vyvráti právnu domnienku subjektívneho dedičského práva odporcu ako nepravého
dediča tým, že preukáže svoje dedičské právo a tak vylúči, aby nepravý dedič nadobudol dedičstvo,
celkom alebo sčasti. Takýto návrh je teda jediným právnym prostriedkom ochrany oprávneného dediča
proti nepravému dedičovi; oprávnený dedič sa iba jeho prostredníctvom môže domôcť ochrany svojho

dedičstva. K námietke nevykonateľnosti napadnutej časti rozsudku odvolací súd zhodne so súdom
prvého stupňa uvádza, že formulácia žalobného petitu a následne i napadnutého výroku (uloženie
povinnosti vydať nehnuteľnosti) vychádza priamo z ustanovenia § 485 Občianskeho zákonníka;
súdna prax je navyše ustálená ohľadom vykonateľnosti výroku, ktorým je uložená povinnosť vydať
nehnuteľnosti, pri návrhoch na začatie konania vychádzajúcich z reštitučných predpisov.

Ak zanechal poručiteľ viac dedičov, prejavuje sa stav, ktorý tu vzniká od smrti poručiteľa až do
právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, tiež v ich vzájomných vzťahoch k majetku patriacemu do
dedičstva. Rozhodnutie o dedičstve má síce účinky ku dňu smrti poručiteľa, avšak do nadobudnutia jeho
právoplatnosti nie je zrejmé, ako budú ich práva a povinnosti k dedičstvu upravené. Tento vzťah dedičov
k majetku poručiteľa má okrem iného za následok, že až do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve sú

dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva. Z právnych úkonov týkajúcich
sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení a povinní voči iným osobám
spoločne a nerozdielne, pričom ich dedičský podiel vyjadruje mieru, akou sa navzájom podieľajú na
týchto právach a povinnostiach. V sporoch s inými osobami, týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv
patriacich do dedičstva, sa tento vzťah dedičov k majetku poručiteľa prejavuje tým, že majú postavenie

nerozlučných spoločníkov (§ 91 ods. 2 O.s.p.), pretože ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa
rozhodnutie v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov.

Návrh oprávneného dediča proti nepravému dedičovi na vydanie majetku, ktorý z dedičstva má, je
predčasný, pokiaľ konanie o dedičstve nebolo právoplatne skončené (R 32/2013 - rozsudok NS SR

sp. zn. 2 Cdo 26/2011, zo dňa 28.2.2012). Takáto predčasnosť sa však netýka predmetnej veci, keď
návrh na začatie konania bol podaný po právoplatnom skončení konania o dedičstve po poručiteľovi
W. N. (osvedčenie o dedičstve sp. zn. D 733/95, D not. 161/1995, zo dňa 6.9.1996, právoplatné dňa
24.9.1996). V predmetnej veci bol totiž návrh na vydanie vecí podaný dňa 24.9.1999 proti pôvodnej
odporkyniA.N.,ktorázomreladňaXX.X.XXXX.Súdprvéhostupňauznesenímč.k.30C/105/1999-39,zo

dňa 27.6.2006 konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania po pôvodnej odporkyni
vedeného pod sp. zn. 31D/1138/2004. Uznesením č.k. 30C/105/1999-74, zo dňa 31.5.2011 rozhodol
o pokračovaní v konaní s tým, že ide o majetkovú vec, kedy vzhľadom na neznalosť okruhu dedičov
po pôvodnej odporkyni bolo konanie prerušené, avšak po oznámení okruhu dedičov (odporcov 1/ - 8/)
možno v zmysle 107 ods. 3 O.s.p. a § 111 ods. 2 veta druhá O.s.p. v konaní pokračovať. Vzhľadom k

povahe predmetnej veci (ktorú sud prvého stupňa presvedčivo odôvodnil tak, že sa jedná o majetkovú
vec, pričom dedičia sú univerzálnymi nástupcami všetkých práv a povinností týkajúcich sa majetkovej
povahy po poručiteľovi - pôvodnej odporkyni a že konaní o vydanie dedičstva vedenom proti osobe,
ktorá dedičstvo nadobudla, sa pre prípad jej smrti v priebehu tohto konania rieši zároveň otázka vecí,
ktoré budú patriť do dedičstva po nej) teda súd prvého stupňa v súlade s § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval

v konaní.

V predmetnej veci teda bolo podstatné, že právoplatne skončilo konanie o dedičstve po poručiteľovi
W. N.; súčasné konanie o dedičstve po pôvodnej odporkyni nebránilo prejednaniu a rozhodnutiu
predmetnej veci, keď pri uložení povinnosti vydať 1 špecifikovaných nehnuteľností zostáva predmetom

dedičstva zvyšok spoluvlastníckeho podielu na týchto nehnuteľnostiach. Ako v odvolaní uviedla samotná
odporkyňa 1/, konanie o dedičstve po pôvodnej odporkyni bolo prerušené do právoplatného skončenia
predmetného konania s tým, že v predmetnom konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie v konaní o dedičstve a že otázka, ktorá má tento význam, je určenie majetku, ktorý bol
vo vlastníctve poručiteľky ku dňu jej smrti. Aj týmto prerušením konania o dedičstve je preto vyvrátená

námietka predčasnosti napadnutej časti rozsudku.Nakoľko napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol v súlade s § 152 ods. 2 veta prvá O.s.p.
o celej prejednávanej veci, samotná skutočnosť, že nerozhodol o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia, nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutej časti rozsudku.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.