Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207426
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614207426.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r .o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom v 1. rade
T.Š.,G..XX.XX.XXXX,K.L.M.,K.(Q.O.V.L.M.Š.,A.XXX/X),Z.X.P.C.Š.,G..XX.XX.XXXX,K.L.M.
- O., N. O. XXX/X, zastúpenej JUDr. Ivanou Michalíkovou, advokátkou, advokátska kancelária M. Pišúta
919/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 350 298, v konaní o zaplatenie 7 985,60 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 5 493,27 eur a
úroky z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 36,61 eur od 21. 09. 2011, zo sumy 35,08 eur od 21. 12. 2011,

zo sumy 38,22 eur od 21. 01. 2012, zo sumy 38,64 eur od 21. 02. 2012, zo sumy 39,06 eur od 21. 03.
2012, zo sumy 39,48 eur od 21. 04. 2012, zo sumy 39,91 eur od 21. 05. 2012, zo sumy 40,34 eur od 21.
06. 2012, zo sumy 40,78 eur od 21. 07. 2012, zo sumy 41,22 eur od 21. 08. 2012, zo sumy 41,67 eur
od 21. 09. 2012, zo sumy 42,12 eur od 21. 10. 2012, zo sumy 42,58 eur od 21. 11. 2012, zo sumy 43,04
eur od 21. 12. 2012, zo sumy 43,51 eur od 21. 01. 2013, zo sumy 43,89 eur od 21. 02. 2013, zo sumy
44,46 eur od 21. 03. 2013, zo sumy 44,49 eur od 21. 04. 2013, zo sumy 45,92 eur od 21. 06. 2013, zo
sumy 46,42 eur od 21. 07. 2013 do 11. 08. 2013 a zo sumy 4 503,48 eur od 12. 08. 2013 do zaplatenia,

v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 180,80 eur a náhrada
trov právneho zastúpenia 560,80 eur (spolu 741,68 eur), ktoré sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní
zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. Bratislava v
lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Písomný návrhom, doručeným súdu dňa 27. 08. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporcom pohľadávku
7 985,60 eur s príslušenstvom. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa
§ 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, zo dňa
27. 06. 2013 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a ním, ako postupníkom, došlo
k postúpeniu pohľadávky voči odporcom. Postupca a odporcovia v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 25. 04.
2008 Zmluvu č. 333968036, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich
Dodatkov. Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla odporcom v 1. a 2. rade

peňažné prostriedky. Zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a preto sa právne vzťahy zo zmluvy
o úvere spravujú Obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu.
Ustanovenia Občianskeho zákonníka v takomto prípade neprichádzajú do úvahy ani pri posudzovaní
otázok premlčania. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovalasumu 8 837,39 eur, ktorá pozostáva z istiny 7 487,06 eur, riadneho úroku 1 096,59 eur, úroku
z omeškania 255,74 eur, v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že
výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a

predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 253,74 eur predstavujúcu úrok
z omeškania si v tomto konaní navrhovateľ neuplatnil. Navrhovateľ však výslovne uviedol, že si v tomto
konaní uplatňuje iba splátky úveru splatné od 20. 09. 2010 do 20. 04. 2018 v počte 92 a v celkovej výške
7 985,60 eur s tým, že splátky splatné od 20. 08. 2013 do 20. 04. 2018 sa stali splatnými dňa 11. 08.
2013, kedy navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Súčasne si uplatnil aj úroky z omeškania

vo výške 8,5 % ročne z jednotlivých dojednaných splátok, t.j. z 86,60 eur od 21. 09. 2010 do 11. 08.
2013 v kapitalizovanej sume 380,54 eur a od 12. 08. 2013 úroky z omeškania do 8,5 % ročne zo sumy
7 985,60 eur.

Na výzvu súdu navrhovateľ podaním zo dňa 31. 10. 2014 špecifikoval úhrady zo strany odporcov vo
výške 1 584,77 eur tak, že posledná zaúčtovaná úhrada bola zo dňa

14. 12. 2011.

Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili. Odporca v 1. rade uviedol, že za trvania manželstva si s
odporkyňou v 2. rade zobrali pôžičku v Slovenskej sporiteľni vo výške 175 000,-Sk, za tieto peniaze bolo
kúpené auto a nejaké veci do domácnosti. Úver teda nebol použitý na podnikateľské účely, alebo na

výkon zamestnania, alebo povolania. Úver splácal po 70,-eur mesačne dovtedy, kým pracoval v Elteku
v Liptovskom Hrádku. Keď ho však zo zamestnania prepustili, úver prestal splácať z dôvodu, že nemal
finančné prostriedky - odporca si nepamätal dokedy úver splácal, mohlo to byť do roku 2012. Uviedol, že
je rozvedený, žije s priateľkou v prenajatom byte, mesačne zarába okolo 400,-eur, pričom vyživovaciu
povinnosť má k dcére, ktorá pochádza z manželstva s odporkyňou v 2. rade, ktorá ma 8 rokov, pričom

výživné platí po 130,-eur mesačne.

Odporkyňa v 2. rade namietala celú výšku istiny, úrokov aj ostatného príslušenstva pohľadávky, nakoľko
navrhovateľ ani na písomnú výzvu súdu nevedel preukázať akým spôsobom sa dopracoval k sumám,
ktoré sú predmetom tohto konania. Namietala vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa, nakoľko nedošlo

podľa nej k platnému postúpeniu pohľadávky, nakoľko ustanovenie vo Všeobecných obchodných
podmienkachSlovenskejsporiteľne,a.s., otom,žedlžníkpodpisomzmluvyvyjadrilsúhlasspostúpením
pohľadávky na akúkoľvek tretiu osobu, je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná. Z opatrnosti vzniesla námietku premlčania vo vzťahu so splátkami úveru
od 20. 09. 2010 do podania návrhu, pričom sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, a preto je potrebné

uplatniť premlčanie podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Odporkyňa v 2. rade spochybnila navyše
výpoveď odporcu v 1. rade, pokiaľ ide o účel, na ktorý boli použité finančné prostriedky, keď tvrdila,
že peniazmi z tejto pôžičky boli v prevažnej časti uhradené dlhy, ktoré mal odporca v 1. rade v
iných peňažných ústavoch ešte pred uzatvorením ich manželstva, a preto peniaze z tohto úveru boli
poukázané priamo do Dexia banky a im zostala čiastka okolo 20 0000,- eur. Ich manželstvo s odporcom

v 1. rade bolo rozvedené ku dňu 1. 5. 2010, ale už predtým úver nebol splácaný, pretože v septembri
2009 sa odporca v 1. rade odsťahoval zo spoločnej domácnosti a ona zrušila prevod peňazí z jej účtu na
úhradu úveru. V súčasnom období je nezamestnaná, má v starostlivosti dcéru, ktorá je vážne zdravotne
postihnutá a je držiteľkou preukazu ZŤP, takže náklady na jej výživu sú vysoké. Býva v nájomnom
dvojizbovombyte,zaktorýmesačneplatíspolu200,-eur.Vlastnímotorovévozidlo,ktorékúpilijejrodičia,

nakoľko dcéra nemôže chodiť pešo, preto do školy ju musí voziť autom.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava ako veriteľ uzatvorila
dňa 25. 04. 2008 s odporcami v 1. a 2. rade Zmluvu o splátkovom úvere č. 0333968036 (ďalej len
zmluva o úvere), na základe ktorej bol odporcom poskytnutý spotrebiteľský bezúčelový úver vo výške

175 000,-Sk, dojednaná bola 12,35 % ročná premenlivá úroková sadzba, spracovateľský poplatok 3
699,-Sk, poplatok za správu úveru 60 Sk mesačne, mesačná splátka vo výške 2 615,-Sk (86,80 eur).
Dojednaných bolo 120 splátok, prvá splátka bola splatná 20. mája 2008 a končená splatnosť úveru bola
stanovená na deň
20. 04. 2018 s tým, že každá splátka bola splatná k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Ročná

percentuálna miera nákladov bola určená 14,55 %, celkové náklady spojené s úverom boli vyčíslené
na 142 885,80 Sk.Dňa 27. 06. 2013 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava a navrhovateľ Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 0655/2013/CE, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávok. Z prílohy č. 1 k tejto
Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, postúpená bola aj pohľadávku, ktorú mala Slovenská

sporiteľňa, a.s., voči odporcom v 1. a 2. rade, so zostatkom 8 837,39 eur ku dňu 27. 06. 2013, z čoho
istina bola 7 487,06 eur a úroky celkom
1 350,33 eur, z čoho riadne úroky predstavovali 1 096,59 eur. V tejto listine je súčasne uvedený dátum
poslednej úhrady 20. 05. 2013 vo výške 50,-eur. Postúpenie pohľadávky oznámila Slovenská sporiteľňa
odporcom v 1. a 2. rade listom zo dňa 09. 07. 2013.

V zmysle § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

Vyššie uvedenými listinami mal súd preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ktorá uzavrela s

odporcami zmluvu o úvere, postúpila pohľadávku z tejto zmluvy navrhovateľovi. Tým mal súd
preukázanú vecnú aktívnu legitimáciu navrhovateľa v tomto konaní.

Navrhovateľ oznámil listom zo dňa 08. 08. 2014 obidvom odporcom výšku dlžnej sumy 10 118,94
eur a vyzval ich na jej úhradu najneskôr do 11. 08. 2014. Ďalšou výzvou zo dňa 22. 07. 2013, ktorá

bola odporcom zaslaná doporučenou zásielkou, odovzdanou na poštovú prepravu dňa 23. 07. 2013,
navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 22. 07. 2013 a v lehote najneskôr do 06. 08.
2013 vyzval odporcov na úhradu dlžnej sumy 9 030,98 eur.

Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere,

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Zmluva o úvere bola uzavretá dňa 25. 04. 2008, teda za účinnosti Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSU).

Podľa § 2 písm. a/, b/ ZSU v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 ZSU v znení platnom v čase uzavretia zmluvy
(1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci

svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci.
(2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 ZSU v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len
ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje
sa podľa osobitného predpisu.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, touto

časťou sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

Zmluva o úvere, z ktorej navrhovateľ uplatňuje nárok v tomto konaní je podľa svojho obsahu
spotrebiteľskou zmluvou, takže právne vzťahy účastníkov sa spravujú ZSU a ak tento zákon neupravujeniektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom zmysle slova podľa
Občianskeho zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka jedná o tzv.
absolútny obchod, ale pri spotrebiteľských zmluvách sa ustanovenia Obchodného zákonníka môžu

použiť iba v prípade, ak by táto úprava bola výhodnejšia ako úprava Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané platné dojednanie zmluvy o úvere, pričom v konaní
bolo nesporné, že odporcovia nedodržali podmienky zmluvy a úver nesplácali v dohodnutej výške.
Odporcovia boli nejednotní pokiaľ ide o dobu splácania úveru, keď podľa odporcu v 1. rade, úver

bol splácaný do roku 2012 a podľa odporkyne v 2. rade, len asi do roku 2009. Nakoľko odporcovia
nepredložili žiadne dôkazy preukazujúce výšku a počet splátok úveru, súd vychádzal z listinných
dôkazov a z tvrdení navrhovateľa, podľa ktorého odporcovia v 1. a 2. rade zaplatili do 14. 12. 2011 spolu
čiastku 1 584,77 eur a to v splátkach uvedených v odpovedi na výzvu zo dňa 31. 10. 2014. Z listinných
dôkazov predložených samotným navrhovateľom vyplýva ešte jedna splátka a to 50 eur dňa 20. 05.
2013, nakoľko táto splátka je uvedená v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok. Potom úver

bol riadne splácaný len do 20. februára 2009, keď bola zaúčtovaná úhrada 86,80 eur. V mesiaci marec
2009 bola zaúčtovaná na úhradu čiastka 6,77 eur, dňa 26. 06. 2009 čiastka 248,59 eur. Po zaplatení
tejto splátky v júni 2009 najbližšia splátka bola uhradená až 16. 06. 2011 vo výške 70,-eur a splátky vo
výške 70,-eur boli poukázané ešte 19. 07. 2011, 15. 08. 2011, a 17. 10. 2011. Dňa 14. 11. 2011 bola
zaúčtovaná úhrada 55,88 eur a dňa 14. 12. 2011 čiastka 2,73 eur. Vzhľadom na nedodržanie splátok

mohol v zmysle ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka a časti 1 bod 7 Zmluvy o splátkovom úvere,
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru už pôvodný veriteľ. Súdu neboli predložené dôkazy o tom, že tak
urobil, pričom ani jeden z účastníkov takúto skutočnosť netvrdil. Mimoriadnu splatnosť úveru vyhlásil
navrhovateľ ku dňu 22. 07. 2013, výzvou k úhrade zo dňa 22. 07. 2013. Navrhovateľ nepredložil dôkaz o
doručení tejto listiny, ale nakoľko bola odovzdaná na poštovú prepravu dňa 23. 07. 2013, súd vychádzal

z predpokladu, že bola doručená dňa 25. 07. 2013. Pri zachovaní lehoty upravenej v ustanovení § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, potom posledným dňom na zaplatenie dlžnej sumy bol 09. august 2013.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565 ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo

zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa podmienok dojednaných v Zmluve o úvere boli odporcovia povinní splácať úver v mesačných
splátkach, splatných vždy 20-teho dňa toho ktorého mesiaca, pričom každá splátka sa v zmysle

ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka premlčuje v trojročnej premlčacej dobe. Nakoľko návrh na
začatie konania bol súdu doručený dňa 27. 08. 2014, premlčané sú všetky splátky, ktoré podľa zmluvy
o úvere mali odporcovia splatiť do tohto dátumu, t.j. do 20. 08. 2011. Pretože odporcovia sa dovolali
premlčania, musel súd na toto prihliadnuť a v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nebolo možné navrhovateľovi priznať nárok v časti, pokiaľ sa domáhal splátok splatných do 20. augusta

2011 (vrátane), a preto v tejto časti návrh zamietol.

Z dôvodu čiastočného zamietnutia návrhu z dôvodu premlčania, súd potom rozhodoval o nároku
navrhovateľa na priznanie splátok, ktoré mali odporcovia zaplatiť v období od 20. 09. 2011 do
zosplatnenia celého úveru ku dňu 22. 07. 2013. Pokiaľ ide o vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru,

súd vychádzal v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka z ustanovení, ktoré sú v prospech
spotrebiteľa.Predloženými listinnými dôkazmi bolo preukázané, že odporcovia sa zaviazali splácať úver v mesačných
splátkach po 86,80 eur. Za obdobie od 20. 09. 2011 do zosplatnenia, t.j. do 07. 08. 2013, boli odporcovia
povinní zaplatiť spolu 23 splátok po 86,80 eur, čo je 1 996,40 eur. Podľa špecifikácie navrhovateľa,

pripadalo z tejto čiastky na istinu 950,58 eur a na úroky 1 045,82 eur (peňažný rozdiel vznikol z dôvodu
prepočtu jednotlivých splátok konverzným kurzom, pretože navrhovateľ tieto splátky vyčíslil v Sk).

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že v období od 20. 09. 2011 do 07. 08. 2013 odporcovia zaplatili
spolu 178,61 eur a to dňa 17. 10. 2011 čiastku 70 eur, dňa 14. 11. 2011 čiastku 55,88 eur, dňa 14. 12.

2011 čiastku 2,73 eur a dňa 20. 05. 2013 čiastku 50 eur. Podľa špecifikácie navrhovateľa, zo splátky
splatnej dňa 20. 10. 2011 pripadala na istinu čiastka 37,01 eur, zo splátky splatnej 20. 11. 2011 na istinu
pripadala čiastka 37,41 eur, zo splátky splatnej dňa 20. 12. 2011 na istinu pripadala čiastka 37,81 eur
a zo splátky splatnej 20. 05. 2013 na istinu pripadala čiastka 45,43 eur. Nakoľko odporcovia neurčili
inak, v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu, plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky. Po započítaní vyššie uvedených platieb spolu vo

výške 178,61 eur, preto súd započítal na istinu 122,58 eur (na celú istinu zo splátky 20. 10. 2011, 20.
11. 2011 a 20. 05. 2013 a na splátku splatnú 20. 12. 2011 bola započítaná platba 2,73 eur). Za obdobie
od 20. 09. 2011 do zosplatnenia boli odporcovia povinní zaplatiť 1 996,40 eur (86,80 eur x 23 splátok)
z čoho na istinu 950,58 eur na úroku 1 045,82 eur. Vzhľadom na čiastočné platby v tomto období, súd
započítal na splátku istiny čiastku 122,58 eur a na úroky zvyšok sumy 178,61, teda čiastku 56,03 eur.

V dôsledku toho sú odporcovia povinní doplatiť za obdobie od 20. 09. 2011 do 20. 07. 2013 (vrátane)
čiastku 1 817,79 eur, z toho na istinu 828 eur.

Podľa § 503 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom
vrátiť použité peňažné prostriedky.

Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

V zmysle citovanej právnej úpravy je potrebné rozlišovať zmluvné úroky a úroky z omeškania, na ktoré

vzniká veriteľovi právo zo zákona. Oneskoreným zaplatením úrokov z úveru totiž nevzniká veriteľovi
právo na ďalšie úroky, t.j. úroky z omeškania (R 70/1995). Občiansky zákonník, ani Obchodný zákonník
totiž neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka úroky z omeškania pre prípad omeškania s platením
iného príslušenstva pohľadávky - úrokov z úveru (RC5/2006).

V dôsledku vyhlásenia splatnosti celého úveru ku dňu 22. 07. 2013, boli odporcovia povinní zaplatiť
navrhovateľovi dojednané splátky vrátane úrokov z úveru, teda 1 817,79 eur. Od nasledujúceho dňa
po zosplatnení však už navrhovateľovi nepatria úroky z úveru dojednané v zmluve o splátkovom
úvere (úroková sadzba premenlivá 12,35 % ročne). Zmluvný úrok ako odplata za poskytnuté peňažné
prostriedky totiž prislúcha veriteľovi len za dojednanú dobu poskytnutia úveru. Keďže dňom zosplatnenia

sa stal splatným celý úver, navrhovateľovi už nepatria úroky z úveru od 22. 07. 2013 do zaplatenia.
Pokiaľ preto navrhovateľ žiadal priznať po zosplatnení celého dlhu aj úroky z úveru, v tejto časti jeho
návrh nebol dôvodný. Preto súd priznal navrhovateľovi po zosplatnení len tie sumy, ktoré z dojednaných
splátok pripadali na splátky úveru - podľa špecifikácie navrhovateľa za obdobie od 20. 08. 2013 do 20.
04. 2018 z dojednanej mesačnej splátky pripadalo na istinu spolu 3 675,48 eur. Súd preto vyhovel návrhu

v časti pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania istiny do zosplatnenia spolu s úrokom z úveru vo výške
1 817,79 eur a zosplatnenej istiny vo výške 3 675,48 eur, t.j. spolu 5 493,27 eur. Z tejto sumy predstavuje
istina 4 503,48 eur a úroky z úveru 989,84 eur.

Navrhovateľ žiadal priznať okrem istiny aj úroky z omeškania 8,75 % ročne z jednotlivých mesačných

splátok po 86,80 eur od nasledujúceho dňa po splatnosti do 11. 08. 2013 v kapitalizovanej výške 380,54
eur a od 12. 08. 2013 do zaplatenia žiadal priznať úroky z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 7 985,60 eur.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažnéhodlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom k 31. 01. 2013 (v
zmysle § 10c citovaného nariadenia záväzkový vzťah totiž vznikol pred 01. februárom 2013), výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Európskou centrálnou bankou bola určená základná úroková sadzba 1,5 % pre obdobie od 13. 07.
2011 do 08. 11. 2011, 1,25 % za obdobie od 09. 11. 2011 do 13. 12. 2011, 1 % od 14. 12. 2011 do
10. 07. 2012, 0,75 % od 11. 07. 2012 do 07. 05. 2013 a 0,5 % od 08. 05. 2013 do 13. 11. 2013.
Nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, navrhovateľom
uplatnené úroky z omeškania 8,5 % ročne nie sú v rozpore so zákonom. Preto súd navrhovateľovi priznal

úroku v požadovanej výške 8,5 % ročne, ale iba z tej časti mesačných splátok, ktorá podľa špecifikácie
predloženej navrhovateľom bola započítaná na istinu, t.j. 36,61 eur na splátku splatnú 20. 09. 2011,
35,08 eur na splátku splatnú 20. 12. 2011 (po započítaní platy 2,73 eur), 38,22 eur na splátku splatnú
20. 01. 2012, 38,64 eur na splátku splatnú 20. 02. 2012, 39,06 eur na splátku splatnú 20. 03. 2012, 39,48
eur na splátku splatnú 20. 04. 2012, 39,91 eur na splátku splatnú 20. 05. 2012, 40,34 eur na splátku

splatnú 20. 06. 2012, 40,78 eur na splátku splatnú 20. 07. 2012, 41,22 eur na splátku splatnú 20. 08.
2012, 41,67 eur na splátku splatnú 20. 09. 2012, 42,12 eur na splátku splatnú 20. 10. 2012, 42,58 eur na
splátku splatnú 20. 11. 2012, 43,04 eur na splátku splatnú 20. 12. 2012, 43,51 eur na splátku splatnú 20.
01. 2013, 43,89 eur na splátku splatnú 20. 02. 2013, 44,46 eur na splátku splatnú 20. 03. 2013, 44,49
eur na splátku splatnú 20. 04. 2013, 45,92 eur na splátku splatnú 20. 06. 2013 a 46,42 eur na splátku

splatnú 20. 07. 2013. Úroky z omeškania z jednotlivých splátok súd priznal od nasledujúceho dňa po ich
splatnosti do lehoty požadovanej navrhovateľom, t.j. do 11. 08. 2013.

Ku dňu 22. 07. 2013 navrhovateľ zosplatnil celý dlh, pričom po zosplatnení patria navrhovateľovi úroky
z omeškania len zo zosplatnenej istiny, čo v danom prípade je 4 503,48 eur. Z dôvodu zosplatnenia

odporca bol povinný splatiť celú dlžnú sumu najneskôr do 15 dní po doručení oznámenia o zosplatnení
dlhu, t.j. 09. 08. 2013 a potom do omeškania s touto sumou sa odporcovia dostali nasledujúcim dňom,
t.j. 10. 08. 2013. Odporca žiadal priznať úroky z omeškania od 12. 08. 2013, čím bol súd viazaný, a
preto súd priznal navrhovateľovi požadované úroky 8,5 % ročne zo sumy 4 503,48 eur 12. 08. 2013
do zaplatenia.

Nakoľko zmluvu o úvere uzavreli obidvaja odporcovia ako dlžníci, vo vzťahu k veriteľovi nie je právne
významné, na aký účel boli použité finančné prostriedky z úveru. Súd preto zaviazal obidvoch odporcov
na zaplatenie priznanej istiny spoločne a nerozdielne (§ 511 Občianskeho zákonníka). Nakoľko ani
jeden z odporcov nemá v súčasnom období finančné zdroje na zaplatenie dlžnej sumy v zákonnej 3-

dňovej lehote a ani nebol u nich preukázaný taký mesačný príjem, aby mohli dlh splácať v primeraných
splátkach (zvyčajne v lehote 1 roka), súd povolil odporcom dlhšiu lehotu splatnosti a to 6 mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Túto lehotu súd považuje za primeranú na to, aby si odporcovia zabezpečili
potrebné finančné prostriedky.

Vo zvyšku, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššiu sumu, návrh dôvodný nebol, a preto ho súd zamietol.

Náhradu trov konania si podľa § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil navrhovateľ aj odporcovia s tým, že v
zákonnej lehote trovy právneho zastúpenia vyčíslil iba právny zástupca navrhovateľa. Vzhľadom na
výsledok konania súd o náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že túto náhradu pomerne

rozdelil. Navrhovateľ si uplatnil voči odporcom istinu 7 985,60 eur, pričom súd priznaním istiny 5
493,27 eur vyhovel návrhu v rozsahu 69 %. Vzájomným započítaním tohto úspechu navrhovateľa s jeho
neúspechom (31 %), priznal súd navrhovateľovi náhradu trov v rozsahu 38 %.

Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh vo výške 479,-eur, z čoho 38 % je 180,88 eur.

Vsúvislostisprávnymzastúpenímnavrhovateľapatríadvokátskejkanceláriiodmenaanáhradyvzmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“).Vzhľadom na hodnotu konania patrí advokátskej kancelárii za každý úkon právnej služby odmena vo
výške 237,34 eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky). Táto odmena však advokátskej kancelárii patrí len za účelne

vykonané úkony, ktorými bolo prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (písomné
plnomocenstvo udelené dňa 07. 08. 2014), vypracovanie písomného návrhu zo dňa 15. 08. 2014 a
účasť splnomocneného advokáta na pojednávaní tunajšieho súdu dňa 02. 12. 2014 a 13. 01. 2015. Súd
nepriznaladvokátskejkanceláriiodmenuzadvaďalšievyúčtovanéúkonyprávnejslužbyatozapísomné
podanie adresované tunajšiemu súdu - odpoveď na výzvu súdu zo dňa 31. 10. 2014 a zo dňa 10. 12.

2014. Obidvoma týmito podaniami navrhovateľ totiž reagoval na výzvu súdu, smerujúcu k odstráneniu
vád podania. Nakoľko navrhovateľ bol pri vypracovávaní písomného návrhu zastúpený advokátom,
skutočnosti uvádzané v podaní zo dňa 31. 10. 2014 aj zo dňa 10. 12. 2014 mali byť obsiahnuté v návrhu
na začatie konania, nakoľko v zmysle § 79 ods. 1 O. s. p. návrh okrem všeobecných náležitostí má
obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ
dovoláva. Ani písomným podaním zo dňa 31. 10. 2014 však neboli odstránené rozpory a tieto nevedel

vysvetliť ani advokát, prítomný na pojednávaní dňa 02. 12. 2014 - žiadal o poskytnutie 20-dňovej lehoty
na doplnenie návrhu a jeho špecifikáciu. Potom súd vyhodnotil iba 4 úkony právnej služby vynaložené
advokátom ako účelne vynaložené a nakoľko za každý z týchto úkonov advokátskej kancelárii patrí
odmena 237,34 eur, súd priznal odmenu advokátskej kancelárii v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1
vyhlášky vo výške 949,36 eur.

Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky súd priznal advokátskej kancelárii za každý z účelne vynaložených úkonov aj
náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné a to za 3 úkony vykonané
v roku 2014 po 8,04 eur a za jeden úkon v roku 2015 vo výške 8,39 eur, spolu paušálna náhrada 32,51
eur.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov a to
najmä cestovného. Na pojednávania, ktoré sa uskutočnili dňa 02. 12. 2014 aj 13. 01. 2015, sa zúčastnil
advokát JUDr. Martin Žilka na základe plnomocenstva, ktoré mu udelila Advokátska kancelária TOMÁŠ
KUŠNÍR, s. r. o. Bratislava. Tento cestoval na obidve pojednávania osobným motorovým vozidlom zn.

SeatLeon,ev.č.BB714EV,ktorémápodľaúdajovvtechnickompreukazepriemernúspotrebu5,2litra95
oktánového benzínu. V súvislosti s účasťou advokáta na každom z pojednávaní bolo týmto motorovým
vozidlom ubehnutých 174 km. Náhrada cestovných výdavkov patrí advokátovi vo výške stanovenej
zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Vzhľadom na počet ubehnutých kilometrov potom
patrí náhrada po 0,183 eur/1 km, čo pri obidvoch cestách predstavuje čiastku 63,68 eur. Advokátovi

súčasne patrí za účasť na pojednávaní náhrada za stratu času v zmysle § 17 ods. 1 vyhlášky a to za
6 začatých polhodín, pričom náhrada za stratu času v roku 2014 patrí vo výške 13,40 eur za každú
polhodinu, čo je 80,40 eur a za cestu v roku 2015 náhrada po 13,98 eur za každú začatú polhodinu,
čo je 83,88 eur, čo je spolu 164,28 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody patrí advokátovi odmena
949,36 eur, paušálne náhrady 32,51 eur, náhrada za ubehnuté kilometre 63,68 eur a náhrada za stratu

času 164,28 eur, čo je spolu 1 209,83 eur. Advokátska kancelária je platiteľom DPH, a potom sa v
zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky táto suma zvyšuje o 20 % DPH, t. j. o 241,97 eur, na čiastku 1 451,80 eur.
Okrem toho advokátovi patrí v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. aj náhrada cestovných výdavkov,
vynaložených na nákup pohonných hmôt. Advokát vo vyčíslení trov uviedol cenu za liter paliva pri
obidvoch cestách 1,434 eur bez toho, aby predložil doklad o tom, že za takúto cenu skutočne aj nakúpil

pohonné hmoty. Súd potom vychádzal z priemerných cien pohonných látok v Slovenskej republike,
vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, keď v 3. týždni roku 2015 bola priemerná cena
benzínu Natural 95 oktánového 1,278 eur/1 liter vrátane spotrebnej dane a DPH a v 49. týždni v roku
2014 bola priemerná cena benzínu Natural 95 oktánového 1,373 eur/1 liter vrátane spotrebnej dane a
DPH. Súd potom priznal náhradu cestovných výdavkov za cestu na pojednávanie dňa 02. 12. 2014 vo

výške 12,42 eur a dňa 13. 01. 2015 vo výške 11,56 eur, spolu 23,98 eur, čo je cena vrátane DPH. Potom
účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia predstavujú 1 475,78 eur. Vzhľadom na výsledok konania
súd priznal trovy právneho zastúpenia v rozsahu 38 %, čo je 560,80 eur vrátane DPH.

Priznanú náhradu trov konania sú odporcovia v 1. a 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne na

účet Advokátskej kancelárie TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. Bratislava (§ 149 ods. 1 O. s. p.). Z tých istých
dôvodov, pre ktoré súd poskytol odporcom dlhšiu lehotu splatnosti na zaplatenie istiny spolu s úrokmi z
omeškania, súd povolil odporcom v 1. aj 2. rade 6-mesačnú lehotu aj na zaplatenie trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.