Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. október 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111234108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5111234108.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a sudcov JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa: MŠK Žilina,
a. s., so sídlom Žilina, ul. Športová č. 9, IČO: 36 419 320, proti odporcovi: R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. č. XX, zastúpený splnomocneným zástupcom JUDr. Rastislavom Skybom, advokátom so sídlom Q.,
ul. W. č. X, o zaplatenie sumy 10.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti

rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/243/2011-254 zo dňa 15. januára 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi
istinu vo výške 3.000 eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 06.01.2012 do zaplatenia, a to do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 17C/243/2011-254 zo dňa 15.01.2014 odporcu zaviazal zaplatiť
navrhovateľoviistinuvovýške500eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročneod06.01.2012do
zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol.
Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca z dôvodu, že okresný súd síce bezchybne a úplne zistil
skutkový stav veci, ale vykonané dôkazy chybne právne zhodnotil a v dôsledku toho tiež vec vadne
rozhodol.
Ďalej uviedol, že sa nestotožnil s právnym posúdením zo strany súdu, že sa jedná o náhradu škody
zaplatenej navrhovateľom ako pokuta. Podľa jeho názoru pokuta, resp. náklady na jej zaplatenie nie
sú škodou. Samotným zaplatením pokuty síce došlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, to však ešte
zďaleka nepostačuje na naplnenie pojmu škody. Pokuta je majetková sankcia, nie škoda. Je to peňažná

platba, ktorú je povinná zaplatiť osoba, ktorá si nesplnila svoju právnu alebo zmluvnú povinnosť.
Takéto sankcie nemajú reparačnú funkciu (iba hrozia svojím dopadom v prípadoch, ak by došlo k
porušeniu právnych alebo zmluvných povinností). Samotný dopad majetkovej sankcie (pokuty) síce
teda znamenal odčerpanie finančných prostriedkov navrhovateľa a v tom zmysle došlo k zmenšeniu
jeho majetku, ale to ešte neznamená, že sa jedná o škodu, resp. o náhradu škody, nakoľko: - pokuta
neplní reparačnú funkciu, ako je to pri náhrade škody, a ani jej sprievodným javom nie je majetková

ujma iného (naproti čomu náhrada škody je poskytnutou protihodnotou); - pokuta má verejnoprávny
charakter, ujma stanovená takouto sankciou nie je ekvivalentom, ani časťou ekvivalentu hmotnej ujmy
spôsobenej nejakým deliktom, ako je to v prípade náhrady škody, kedy sa ujma spôsobená sankciou zaňu, zásadne rovná ekvivalentu hmotnej ujmy spôsobenej deliktom; - aj spôsob realizácie takejto sankcie
je odlišný od sankcie za spôsobenú škodu - v prípade spôsobenia škody vzniká nová právna povinnosť
(záväzok) škodcovi a tomu, kto utrpel ujmu vzniká oprávnenie požadovať plnenie tohto záväzku,

už samotným porušením povinnosti, resp. protiprávnym konaním; v prípade tohto druhu sankcie -
pokuty, je po porušení povinnosti na jej realizáciu potrebný akt jej aplikácie (akým bolo aj rozhodnutie
disciplinárnej komisie); vymáhateľnosť pokuty nenastáva už samotným porušením povinnosti, ako je
tomu v prípade spôsobenia škody, kedy záväzky škodcu vznikajú priamo v dôsledku protiprávneho
konania, ale, nakoľko nie sú v hmotnej relácii k spôsobenej ujme, musia sa realizovať nejakým

aktom (rozhodnutím) konštitutívnej povahy, prípadne rozhodnutím disciplinárnej komisie. Podľa odporcu
výpočet týchto distinkcií medzi škodou a pokutou dostatočne dokazuje, že to, čo navrhovateľ zaplatil
ako pokutu UEFA, i keď spôsobilo zmenšenie jeho majetku, nie je škodou a z tohto dôvodu je jeho nárok
bezdôvodný.
Ďalej odporca uviedol, že i keby bolo možné kvalifikovať zaplatenú pokutu ako škodu, nie sú splnené
ani ďalšie podmienky vzniku jeho zodpovednosti, pretože chýba príčinná súvislosť medzi jeho konaním

a následkom, ktorým bola majetkovou ujma navrhovateľa v dôsledku zaplatenia pokuty. Príčinnou
súvislosťousarozumiepožiadavka,abymedziprotiprávnymúkonomavznikomškodybolbezprostredný
vzťah príčinný a následku. Tento vzťah medzi protiprávnym úkonom, ako príčinou a medzi vznikom
škody, ako následku, nesmie byť sprostredkovaný; škoda sa musí javiť ako bezprostredný následok
protiprávneho úkonu. Vzhľadom na to, v danom prípade o príčinnom vzťahu nemožno ani uvažovať,

nakoľko v dôsledku protiprávneho konania odporcu vznikla škoda konkrétne na majetku Sparty Praha a
zdraví dvoch divákov, ale majetková ujma navrhovateľa vznikla v dôsledku úplne inej právnej skutočnosti
- konštitutívneho rozhodnutia disciplinárnej komisie UEFA. Je zrejmé, že navrhovateľ, ako člen UEFA,
nesie podľa stanov tejto organizácie objektívnu zodpovednosť za správanie sa divákov na štadiónoch,
takže protiprávne konanie navrhovateľa (a hociktorého diváka) sa považuje za protiprávne správanie

sa (omisívne) navrhovateľa, ktorého zodpovednosť je založená na princípe zodpovednosti za výsledok.
Príčinnú súvislosť medzi jeho jednaním nemožno odvodiť zo skutočnosti, ktorá je už sama následkom,
za ktorú navrhovateľ zodpovedá z iného dôvodu.
Z uvedených dôvodov považoval odporca napadnuté rozhodnutie súdu, ktorým mu uložil zaplatiť
navrhovateľovi 500 eur, ak pri tom navyše súd podotkol, že sa nejedná o uplatnenie regresu

navrhovateľa, v podstate administratívnym aktom, ktorým rozhodol o zaplatení „pokuty“ 500 eur do
rúk navrhovateľa, a to, popri porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti, za nedodržanie podmienok
návštevného poriadku Generáli Arény štadióna AC Sparta Praha, k dodržiavaniu ktorého sa on zaviazal
zakúpením vstupenky a vstupom do priestorov tohto areálu (z odôvodnenia na str. 5. rozsudku).
Na záver odporca uviedol, že správnosť tejto jeho argumentácie dokazuje aj právna úprava vzťahujúca

saosobitnenašportovépodujatia,t.j.zákonč.479/2008Z.z.oorganizovanítelovýchovných,športových
a turistických podujatí (ďalej len „zákona č. 479/2000 Z. z.) a novela tohto zákona č. 1/2014 Z. z.
účinná od 11.01.2014. Z porovnania týchto dvoch zákonov je zrejmé, že bez konkrétnej pozitívnej
právnej normy, ako je ust. § 7 ods. 3 písm. b/ zákona č. 1/2014 Z. z., podľa ktorého organizátor
podujatia je oprávnený uplatniť si od účastníka podujatia, ktorého protiprávnym konaním došlo na

mieste konania podujatia k hrubému narušeniu verejného poriadku, primeranú náhradu na sankciu,
ktorá bola organizátorovi podujatia v súvislosti s týmto protiprávnym konaním uložená orgánmi verejnej
moci, orgánmi medzinárodnej športovej organizácie alebo orgánmi príslušného športového zväzu, nie
je možné v danom prípade pokladať zaplatenú pokutu za škodu, ani ju ako takú od účastníka podujatia
vymáhať.

Nemožno predpokladať, že zákonodarca by považoval za logické vkladať do uvedenej novely zákona o
organizovaní verejných športových podujatí niečo, čo už upravuje iná práva norma (v danom prípade §
115anasl.Občianskehozákonníka,ktoréustanoveniasúdnadanúvecaplikoval).To,žeoprotipôvodnej
právnejúpravevzákoneč.479/2008Z.z.považovalzákonodarcazanutnévložiťdonovelytohtozákona
právo organizátora požadovať od účastníka podujatia primeranú náhradu za sankcie, ktoré mu boli v

súvislosti s protiprávnym konaním účastníkov podujatia uložené, dosvedčuje, že vychádzal z toho, že
bez tohto ustanovenia - § 7 zákona č. 1/2014 Z. z. mu takéto právo vzniknúť nemôže. Vzhľadom k tomu
že zákon č. 1/2014 Z. z. nadobudol účinnosť až 11.01.2014, navrhovateľ ani súd nemohli podľa neho
postupovať.
Odporca navrhol preto rozsudok okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu

zamietnuť. Uplatnil si trovy prvostupňového a odvolacieho konania. Pokiaľ by odvolací súd odvolaciemu
návrhu nevyhovel a rozhodol tak, že napadnutý rozsudok potvrdzuje požiadal, aby súčasne vo výroku
rozsudku vyslovil, že v tejto veci je prípustné dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie aj navrhovateľ, a to z dôvodu, že súd I. stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam jeho rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol preto rozsudok okresného súdu zmeniť a jeho návrhu
vyhovieť. Uplatnil si trovy prvostupňového a odvolacieho konania.
Navrhovateľ nesúhlasil s rozhodnutím súdu o pomernom rozdelení výšky škody, keď prihliadal na
jeho predchádzajúce disciplinárne záznamy za disciplinárne previnenia v období predchádzajúcich
piatich rokov. V tejto súvislosti uviedol, že podstatnou príčinou vzniku škody v prejednávanej veci však

bolo protiprávne konanie škodcu. Rozhodujúcou skutočnosťou pre uloženie výšky pokuty bola miera
nebezpečnosti skutku odporcu, keďže išlo o odpálenie ohňostrojnej delostreleckej rany kalibru 50 mm
a došlo aj ku zraneniu dvoch osôb a škodám na majetku AC Sparta Praha. Skutočnosť, že on bol v
minulosti potrestaný za neprimerané správanie sa fanúšikov z pohľadu právneho posúdenia podstatný
význam nemá, pretože nebyť protiprávneho konania odporcu ako podstatnej príčiny, nenastane ani
následok. Rovnaký názor mal v obdobnej veci vedenej pod č. k. 10Co/357/2011-150 Krajský súd v Žiline,

ktorý ako odvolací potvrdil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 33C/100/2010-109 vo veci navrhovateľa
MŠK Žilina a.s. proti odporcom 1/ a 2/ o zaplatenie 8.000 eur s príslušenstvom z titulu náhrady škody
spôsobenej udelenej pokuty od UEFA za protiprávne konanie odporcov. Uvedený rozsudok potvrdil aj
Najvyšší súd SR a zamietol dovolanie odporcov.
Ďalej navrhovateľ uviedol, že nebol ani organizátorom podujatia, teda nezabezpečoval futbalové

stretnutie organizačne. Nemá preto žiadny podiel zodpovednosti na vzniku škody a teda nemožno znížiť
rozsah náhrady škody, za ktorú zodpovedá odporca. Poukázal na to, že Športový arbitrážny súd v
Lausanne v konaní č. CAS 2007/A/1217 Feyenoord v. UEFA uviedol, že UEFA trestá kluby za správanie
sa ich fanúšikov z toho dôvodu, že do jej jurisdikcie patria len kluby a na samotných fanúšikov nemá
dosah. Sú to však fanúšikovia, proti ktorým je sankcia namierená a ktorí sú za ňu a za jej zaplatenie

zodpovední.
Podľa navrhovateľa ak by aj bolo možné považovať jeho predchádzajúce záznamy za
spoluzodpovednosť na vzniku škody, tak miera zodpovednosti 95 % na jeho strane je zjavne
neprimeraná k okolnostiam prejednávanej veci. Vzhľadom na vyššie uvedené a ak by bolo možné
pripustiť, že je spoluzodpovedný za vznik škody, tak by miera zodpovednosti mala byť posúdená opačne,

teda 95 % na strane odporcu a 5 % na jeho strane.
Na záver apeloval na to, že jeho primárnym záujmom v tejto veci je zabránenie prejavom diváckeho
násilia na štadiónoch počas športových podujatí a teda v zmysle § 1 O. s. p. tak, aby bola v
konaní zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova
na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Posúdenie

spoluzodpovednosti odporcu na vznik škody na úrovni 5 % nemá preto podľa navrhovateľa výchovný
vplyv na ostatných účastníkov športových podujatí, ktorí by v budúcnosti mohli svojim protiprávnym
konaním opäť spôsobiť škodu nielen na jeho majetku, ale aj na majetku a najmä zdraví iných osôb.

Súčasťou odvolania navrhovateľa bolo aj jeho vyjadrenie k odvolaniu odporcu. V tomto uviedol, že sa

v plnom rozsahu pridržiava svojho odvolania a nesúhlasí s právnou kvalifikáciou odporcu uvedenou v
odvolaní.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s.
p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie
v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a rozsudok okresného
súdu zmenil (§ 220 O. s. p.) z nasledovných dôvodov:

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ na odporcovi domáhal zaplatenia sumy 10.000 eur s úrokom
z omeškania 9 % ročne odo dňa, kedy sa dlžník dostal do omeškania titulom náhrady škody na tom
skutkovom základe, že dňa 23.09.2010 Kontrolná a disciplinárna komisia UEFA rozhodla o udelení
pokuty vo výške 10.000 eur navrhovateľovi a tento pod hrozbou zastavenia činnosti v súťaži UEFA
pokutu zaplatil dňa 04.11.2010. Príčinou vzniku škody bola tá skutočnosť, že dňa 17.08.2010 na

štadióne AC Sparta Praha, ČR sa uskutočnilo medzinárodne futbalové stretnutie vyraďovacej fázy
európskej futbalovej súťaže UEFA Champions League medzi AC Sparta Praha MŠK Žilina a odporca
počas uvedeného stretnutia v hornej časti sektoru fanúšikov hosťujúceho mužstva (MŠK Žilina) odpálil
ohňostrojnú delovú ranu kalibru 50 mm, čím hrubým spôsobom rušil priebeh športového podujatiaa dopustil sa verejne na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti za čo bol uznaný vinným z prečinu
všeobecného ohrozenia a z prečinu výtržníctva. Svojím konaním okrem platných právnych predpisov
porušili predpisy Únie európskych futbalových zväzov a návštevný poriadok štadióna AC Sparta Praha

a teda porušením právnej povinnosti zo strany odporcu vznikla navrhovateľovi uplatňovaná škoda. Keby
odporca výbušninu neodpálil, nedošlo by ani k udeleniu pokuty od EUFA, a teda ani k vzniku škody.
UEFA udeľuje pokutu za správanie sa divákom priamo klubom, a to z toho dôvodu, že nemá nástroje
ani možnosti na to, aby postihovala jednotlivých divákov za ich protiprávne konanie, pritom je priamo na
kluboch, aby následne uplatnili svoje práva priamo na príslušných súdoch.

Okresný súd rozsudkom v prvom poradí č. k. 17C/243/2011-156 zo dňa 12.09.2012 odporcu zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 500 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
06.01.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh
navrhovateľa zamietol. Zároveň rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
V dôsledku podaného odvolania zo strany navrhovateľa a odporcu Krajský súd v Žiline uznesením č. k.

8Co/461/2012-236 zo dňa 28.06.2013 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Konštatoval, že v danom prípade súd správne posudzoval tú skutočnosť, že navrhovateľovi vznikla
škoda zmenšením jeho majetku o výšku škody zaplatenú navrhovateľom ako pokutu podľa predpisov
kontrolného a disciplinárneho orgánu UEFA vo výške 10.000 eur a príčinou vzniku tejto škody bolo
správanie sa odporcu, ktorý porušil právnu povinnosť podľa § 7 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 písm. a/ zák. č.

479/2008 Z. z., keď narušil riadny priebeh zápasu v sektore fanúšikov MŠK Žilina, keď napriek zákazu
odpálil ohňostrojnú delovú ranu. Preto aj podľa odvolacieho súdu boli splnené všetky predpoklady
zodpovednosti odporcu za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi, a to porušenie právnej povinnosti, vznik
škody ako majetkovej ujmy a existencia príčinnej súvislosti ako aj zavinenie. Nejedná sa o uplatnenie
regresu navrhovateľa voči odporcovi, ale jedná sa o uplatnenie si nároku z titulu škody. Dôvodom

zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu bolo neodôvodnenie toho akými právnymi a skutkovými
závermi sa riadil, keď rozhodol o pomere zodpovednosti odporcu a navrhovateľa a zodpovednosť
odporcu určil sumou 5 % z uplatnenej celkovej výšky škody. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu bolo preto nepreskúmateľné. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu nevyplynulo v čom
spočívalo zavinenie navrhovateľa na vzniku škody.

Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol o uložení povinnosti odporcu zhodne ako rozsudkom v
prvom poradí.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že pri posudzovaní miery zodpovednosti odporcu a navrhovateľa na
uplatňovanej výške škody sa súd zaoberal aj spoluúčasťou poškodeného navrhovateľa na vzniku
škody podľa ust. § 441 Občianskeho zákonníka. V danom prípade bol názoru, že aplikácia ust. § 441

Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy nielen v prípade zodpovednosti škodu t.j. odporcu za
zavinené konanie (§ 420 Občianskeho zákonníka), ale i v miere zodpovednosti samotného navrhovateľa
za škodu na základe princípov jeho objektívnej zodpovednosti vyplývajúcej členským asociáciám a
klubom zo stanov a rozhodnutí UEFA.
Rozhodnutím kontrolnej a disciplinárnej komisie UEFA zo dňa 22.10.2009 (č.l. 18 spisu) bola uložená

pokuta 10.000 eur pre MŠK Žilina, kedy podľa č.l. 11 ods. 2 písm. c/ a e/ disciplinárnych predpisov
UEFA pre neprimerané správanie prítomných fanúšikov (vrátane zapaľovania pyrotechniky a ničenie)
možno disciplinárne opatrenie prijať voči členským asociáciám alebo klubom, pričom je nepochybné,
že u navrhovateľa ide o opakovaný priestupok tej istej povahy (neprimerané správanie fanúšikov
zapaľovaním ohňostrojov) a pri stanovení typu a rozsahu uloženého disciplinárneho opatrenia v danom

prípade udelenie pokuty vo výške 10.000 eur ako priťažujúca okolnosť boli minulé záznamy, ktoré má
klub (navrhovateľ) v UEFA. Teda v zmysle článku 6 disciplinárneho poriadku UEFA je zväz, ako aj klub
zodpovedný za konanie svojich fanúšikov v konkrétnom zápase a ide o prísne objektívnu zodpovednosť
navrhovateľa ako športového klubu a tejto sa nemôže zbaviť ani preukázaním preventívnych opatrení,
ktoré by uskutočnil v snahe znížiť riziko násilného správania svojich fanúšikov. Podľa súdu ustálenie

pravidiel je v kompetencii športových zväzov pri organizovaní športových súťaží a to najmä i v prípade
medzinárodných športových podujatí.
Podľa okresného súdu v danom prípade odporca sa dopustil protiprávneho konania na športovom
podujatí tak, že narušil verejný poriadok, zodpovedá za toto svoje konanie v rámci príslušných predpisov
občianskeho práva, trestného práva, a teda je nositeľom deliktuálnej spôsobilosti. Na druhej strane

zodpovednosť navrhovateľa za konanie svojich fanúšikov vyplýva zo zmluvného vzťahu ako účastníka
medzinárodnej športovej súťaže UEFA a jeho disciplinárnu zodpovednosť ustanovuje článok 6 ods. 1
Disciplinárneho poriadku UEFA. Súd vzal do úvahy pri posudzovaní miery zodpovednosti navrhovateľa
skutočnosť,žerozhodujúcoupreuloženievýškypokuty(10.000eur)unavrhovateľabolipredchádzajúcezáznamy (opakovaný priestupok) ako ďalšie disciplinárne opatrenie spadajúce do obdobia piatich rokov
od predchádzajúceho priestupku podobnej povahy a je nepochybné, že hranica výšky uloženej pokuty
pri nešportovom správaní sa fanúšika bola od rozmedzí od 1.000 eur dňa 12.12.2008 do dňa 11.12.2009

vo výške 8.000 eur. Je nepochybné, že táto hranica výšky pokuty sa zvyšovala na základe aj tých
okolností, že išlo o opakované priestupky klubu, a tieto predchádzajúce konania verejného poriadku
porušujúcich fanúšikov odporca nemohol nijako ovplyvniť a nemožno teda v danom prípade z výtržnosti
odporcu dňa 17.08.2010 vyvodzovať jeho celkový podiel zodpovednosti na uplatňovanej náhrade
škody. Podľa súdu opakované priestupky, ktoré boli uložené disciplinárnym opatrením boli priťažujúcou

okolnosťou pre navrhovateľa a v danom prípade negatívne právne následky v disciplinárnej rovine a
ktoré sa prejavili ako sankcie vo zvyšovaní ukladaných pokút (v danom prípade vo výške 10.000 eur),
ktoré boli navrhovateľovi uložené v rámci prísnej zodpovednosti klubov za konanie svojich fanúšikov
nemôže byť v celom rozsahu na ujmu odporcu. Po posúdení všetkých týchto skutočností, ktoré prispeli
k vzniku škody a v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním odporcu na danom športovom podujatí
súd podiel odporcu stanovil sumou 500 eur. Pri jej určení vychádzal z prvotného záznamu klubu, a to

sankcie uloženej navrhovateľovi dňa 12.12.2008, kedy pre obdobný priestupok (neprimerané správanie
fanúšikov zapaľovaním ohňostrojov) bola navrhovateľovi uložená pokuta 1.000 eur a v disciplinárnej
rovine sa ďalšie opakované priestupky navrhovateľa mohli prejaviť ako sankcie v podobe až odňatím
licencie (článok 14 disciplinárneho opatrenia). Súd pri úvahe o pomernom rozdelení výšky škody a
určením vzájomného vzťahu jednotlivých príčin, ktoré sa podieľali na výsledku uloženej sankcie hranice

uloženej pokuty vo výške 10.000 eur v rámci rešpektovania pravidiel o disciplinárnych opatreniach,
majúc na zreteli posúdenie vyššie uvedených skutočností, ktoré prispeli k rozsahu uplatňovanej škody
vychádzal z toho, že škoda síce vznikla v príčinnej súvislosti s konaním odporcu porušením všeobecnej
prevenčnej povinnosti, avšak na strane druhej u navrhovateľa je daná zodpovednosť jeho podielom
spoluúčasťou predchádzajúcimi záznamami v prípadoch použitia pyrotechniky (za neprimerané

správanie svojich fanúšikov) a za zaznamenané opakované priestupky klubu. Súd mal za to, že
stanovená náhrada zodpovedajúca podielu odporcu na škode predstavuje 500 eur a je podľa jeho
názoru dostatočným postihom odporcu za nedodržanie podmienok návštevného poriadku a primeranú
a proporciálnu k prvotnému záznamu navrhovateľa zo dňa 12.12.2008. Súd sumu 500 eur (podiel
odporcu na škode navrhovateľa), na ktorú zaviazal odporcu považoval za primeranú aj s poukazom

na platnú právnu úpravu (v čase rozhodovania súdu) zákonom č. 479/2008 Z. z. (s účinnosťou do
31.01.2014), kedy v prípade porušenia povinností a zákazu (§ 7 ods. 1 písm. a/ zdržať sa všetkého,
čo by porušovalo verejný poriadok alebo riadny a pokojný priebeh podujatia a ods. 2 písm. a/ vnášať
na podujatie pyrotechnický výrobok alebo inú vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším)
účastníkovi podujatia môže byť za priestupok uložená sankcia pokuta do výšky 10.000,- Sk (§ 13).

Súd dospel tiež k záveru, že v danom prípade priznaná náhrada za protiprávne konanie odporcu,
ktoréhosadopustilnašportovompodujatí,jedostatočnýmpostihomodporcuzanedodržaniepodmienok
návštevného poriadku a v tomto smere nie je možné vyvodzovať jeho zodpovednosť za opakované
priestupky navrhovateľa, ktoré sa premietli do úvahy pri uplatnení disciplinárnych sankcií dojednaných
v rámci športovej súťaže UEFA, a preto vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamietol.

Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by odporcu vyzval na zaplatenie peňažného dlhu skôr, za
kvalifikovanú výzvu považoval deň doručenia návrhu samotnému odporcovi. Vychádzajúc z uvedeného
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 500 eur spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od
06.01.2012, t. j. odo dňa kedy návrh bol odporcovi doručený (č. l. 36 spisu) a vo zvyšku uplatňovaný
nárok navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „O. s. p.“). V predmetnom konaní tak navrhovateľ, ako aj odporca mali len čiastočný úspech, preto
súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Odvolanie odporcu odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Tento namietal právne posúdenie veci s

poukazom na to, že pokuta, resp. náklady na jej zaplatenie nie sú škodou. Pokuta je majetková sankcia,
nie škoda. Je to peňažná platba, ktorú je povinná zaplatiť osoba, ktorá si nesplnila svoju právnu
alebo zmluvnú povinnosť, i keď zaplatenie pokuty UEFA spôsobilo zmenšenie majetku navrhovateľa,
neznamená to, že sa jedná o škodu, resp. o náhradu škody, a preto nárok navrhovateľa je bezdôvodný.
I keby bolo možné kvalifikovať zaplatenú pokutu ako škodu, nie sú splnené ani ďalšie podmienky vzniku

zodpovednosti odporcu, predovšetkým chýba príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkom,
ktorým bola majetkovou ujmou navrhovateľa, v dôsledku zaplatenia pokuty.
Odvolací súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení vyslovil právny záver o splnení predpokladov
zodpovednosti odporcu za škodu, na ktorom zotrváva. Dodáva, že podstata princípu objektívnejzodpovednosti navrhovateľa spočíva podľa jeho názoru v tom, že nešportové správanie svojich
fanúšikov, ich výtržníctvo, sankčné dôsledky za takéto konanie postihovali priamo jeho. Sankcie - pokuty
neboli ukladané disciplinárnou komisiou priamym aktérom - narušovateľom športového podujatia. Nebyť

preto protiprávneho konania odporcu ako podstatnej príčiny k disciplinárnemu postihu navrhovateľa,
nenastane ani následok. Odvolanie odporcu v tejto časti preto nepovažoval za dôvodné.
V ďalšej časti odvolania odporca poukazoval na porovnanie právnej úpravy v zák. č. 479/2008 Z. z.
a zák. č. 1/2014 Z. z., ktorý až v ust. § 7 ods. 3 písm. b/ vkladá právo organizátora požadovať od
účastníka podujatia primeranú náhradu za sankcie, ktoré mu boli v súvislosti s protiprávnym konaním

účastníka podujatia uložené. Vzhľadom na to, že zák. č. 1/2014 Z. z. nadobudol účinnosť až 11.01.2014,
navrhovateľ ani súd nemohli podľa neho postupovať.
Podľa odvolacieho súdu by bolo neprijateľné, aby nebol postihnutý odporca len preto, že postihnutie
diváckeho násilia na športoviskách bolo upravené konkrétne až zákonom účinným od 11.01.2014.
Navrhovateľ vykonáva činnosť na základe zák. č. 300/2008 Z. z. o organizácii a podpore športu. V
čase skutku platný zákon č. 479/2008 Z. z. upravoval povinnosti, ktoré musia návštevníci športových

podujatí rešpektovať alebo plniť a to pod priestupkovou sankciou. Z návštevy športového podujatia
organizovaného športovým klubom vyplývali preto povinnosti pre jeho návštevníkov zo zákona. Právnu
medzeru vypĺňal aj Občiansky zákonník a to v ust. § 415 týkajúcom sa predchádzania hroziacim škodám
a nasl. Odvolací súd preto videl legálnu možnosť navrhovateľa uplatňovať si zaplatenú pokutu ako
náhradu škody voči návštevníkovi podujatia, ktorý svojim správaním spôsobil konanie a udelenie pokuty

športovému klubu.

Navrhovateľ v odvolaní namietal hlavne podiel svojej zodpovednosti na vzniku škody stanovený
okresným súdom s poukazom na to, že rozhodujúcou skutočnosťou pre uloženie výšky pokuty bola
miera nebezpečnosti skutku odporcu. V tomto smere poukazoval na to, že nebol ani organizátorom

podujatia a teda nezabezpečoval futbalové stretnutie organizačne. Ak by bolo možné považovať
predchádzajúce jeho záznamy za spoluzodpovednosť na vzniku škody, tak miera zodpovednosti na
jeho strane (95 %) považoval za zjavne neprimeranú okolnostiam danej veci. Poukázal aj na to, že
posúdeniespoluzodpovednostiodporcunavznikškodynaúrovni5%nemávýchovnývplyvnaostatných
účastníkov športových podujatí, ktorí by v budúcnosti mohli svojim protiprávnym konaním opäť spôsobiť

škodu nielen na jeho majetku, ale na majetku a najmä zdraví iných osôb.
Odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa za čiastočne dôvodné. Pri miere zodpovednosti
navrhovateľa ako poškodeného zhodne s okresným súdom zohľadnil predchádzajúce záznamy
spadajúce do obdobia piatich rokov od predchádzajúceho priestupku podobnej povahy o uložení pokút
navrhovateľovi za ďalšie disciplinárne opatrenia. Za nesprávne však považoval, keď okresný súd

neprihliadol hlavne na konanie odporcu, ktorý vniesol pyrotechnický výrobok na športové podujatie a
tento odpálil so zámerom vyvolať výtržnosť, pričom musel predpokladať, že odpálenie pyrotechnického
výrobku je spôsobilé poškodiť športové zariadenie a zraniť ostatných divákov k čomu skutočne aj
došlo. Podľa odvolacieho súdu športoviská majú byť dôstojným miesto pre fanúšikov so zmyslom
pre fair - play a nie pre fanúšikov, ktorí ohrozujú život a zdravie ostatných priaznivcov športu a

poškodzujúšportovézariadenia.Navrhovateľvodvolanípretodôvodnepoukazovalajnavýchovnývplyv
rozhodnutia na ostatných účastníkov športových podujatí. V súvislosti s uvedeným je potrebné uviesť,
že o potrebe prísnejšieho zohľadnenia konania odporcu svedčí aj zákon č. 1/2014 Z. z., ktorého prijatie
je práve reakciou na negatívne javy na podujatiach spojených s nevhodným správaním účastníkov
športového podujatia. V ust. § 7 ods. 3 písm. b/ vkladá preto právo organizátora požadovať od účastníka

podujatia primeranú náhradu za sankcie, ktoré mu boli v súvislosti s protiprávnym konaním účastníka
podujatia uložené. Napokon bolo dôvodným na strane navrhovateľa prihliadnuť i na to, že tento nebol
organizátorom podujatia na ktorom k skutku došlo (Športový klub AC Praha) a preto nemohol riadne
zabezpečiť športové podujatie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval za
dôvodné odporcu, ktorý sa dopustil protiprávneho konania, zaviazať na zaplatenie pokuty vo väčšom

rozsahu ako rozhodol okresný súd (500 eur) a to vo výške 3.000 eur predstavujúcej v podstate 1/3-tinu
z pokuty uloženej navrhovateľovi ako športovému klubu (10.000 eur).

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu, ktorý síce správne zistil skutkový stav aj vec
správne právne posúdil ale nedostatočne posúdil mieru zodpovednosti účastníkov konania zmenil tak,

že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.000 eur spolu aj s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne od 06.01.2012, t.j. odo dňa kedy návrh bol tomuto doručený a vo zvyšku uplatňovaný nárok
navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 224 ods. 1 a §
142 ods. 2 O. s. p. Každý z účastníkov bol v konaní čiastočne úspešný i neúspešný, preto súd náhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania žiadnemu z účastníkov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.