Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/300/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713202330
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7713202330.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.

Petra Tutka a JUDr. Adriany Murínovej, v právnej veci žalobkyne I. N., R.. XX.X.XXXX, bytom T.
Č.. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Fejlekovou, advokátkou Advokátskej kancelárie v Michalovciach,
Námestie Osloboditeľov č. 25, proti žalovanému S. N., R.. X.X.XXXX, bytom v T. Č.. XX, zastúpenému
JUDr. Miroslavom Vidovenecom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach, Sama
Chalúpku 18, o vylúčenie žalovaného z užívacieho práva k domu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Michalovce zo dňa 5.12.2013 č.k. 20C 34/2013-87 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vylúčil žalovaného z užívacích práv k nehnuteľnostiam

parc.č. XXX/X - zastavanej plochy a nádvoria o C. XXX K., parc.č. XXX/X - zastavanej plochy a nádvoria
o C. XXX m2, parc.č. XXX - záhrady o výmere XXXX K.2 a rodinnému domu súp. č. XX postaveného
na parc.č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXX J.. Ú. T.. Vo výroku rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že
o trovách konania rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za

preukázané, že žalovaný sa opakovane dopúšťal voči žalobkyni či už ako manželke alebo ako bývalej
manželke fyzického a psychického násilia, pričom býval so žalobkyňou ako aj s deťmi pochádzajúcimi z
ich manželstva v spoločnom dome. Mal za to, že ďalšie spolužitie žalobkyne a deti účastníkov konania so
žalovaným v predmetných nehnuteľnostiach sa z dôvodu fyzického a psychického násilia žalovaného a
hrozby takýmto násilím stalo vo vzťahu k žalobkyni ako exmanželke neznesiteľným. Mal za preukázané
z výpovedí účastníkov, svedkov a listinných dôkazov, že žalovaný už niekoľko rokov sa opakovane v
predmetnom dome dopúšťa voči žalobkyni fyzického násilia, vyhráža sa jej, túto ponižuje, vulgárne jej

nadáva, čím v nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj zdravie maloletej dcéry. Konštatoval
zistenie dôvodnosti podozrenie z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické, ale aj vo forme psychického
či emociálneho týrania (vyhrážanie, deprimovanie, ponižovanie, vulgárne nadávky, vypínanie kotla,
v dôsledku čoho bola v dome zima). Za násilie považoval akýkoľvek útok alebo zanedbanie, ktoré
ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu, slobodu osoby, alebo ktoré poškodzujú zámerne rozvoj
osobnosti, pričom žalovaný sa takéhoto konania dopúšťal aj v prítomnosti ich spoločných detí, najmä
mal. Adriany. Konštatoval, že zákaz vstupu žalovaného do rodinného domu, ktorý mu bol uložený v

rozhodnutíopredbežnomopatrenírozšírilajnazákazužívaniapriľahlýchnehnuteľností,keďžežalovaný
sa dopúšťal takýchto konaní ohrozujúcich a narúšajúcich pokojné spolužitie žalobkyne a ich detí a v
súčasnej dobe prebieha jeho trestné stíhanie z dôvodu marenia výkonu súdneho rozhodnutia. Svoj
záver súd prvého stupňa založil aj na obsahu pripojeného spisu účastníkov o rozvode ich manželstva,v ktorom bolo konštatované nevhodné správanie sa žalovaného voči žalobkyni, ktorý ju opakovanie
fyzicky napádal, inštaloval odpočúvacie zariadenia do jej osobných vecí a neustále ju podozrieval z
nevery. Mal za to, že žalovaný neosvedčil, že nie je agresívnej povahy už aj vzhľadom na jeho správanie

počas manželstva, keď v rozvodovom konaní sám priznal, že žalobkyňu viackrát napadol a upodozrieval
z nevery. Tieto svoje závery súd prvého stupňa založil na dôkazoch vykonaných v konaní, ktoré v
dôvodoch rozsudku rozsudku rozsiahlo a podrobne citoval. Na základe toho s poukazom na ust. § 705a
Obč. zákonníka žalobe vyhovel.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Svoje
odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda na tvrdení, že
súd založil svoje skutkové závery na hodnotení, ktoré nebolo objektívne, citovo vyvážené a neprihliadal
na stanoviská obidvoch účastníkov. Súd prihliadol na dôkazy subjektívnej povahy, t.j. výpovede svedkov,

ktorýchhodnovernosťanezaujatosťmôžebyťspochybnenásamotnýmpríbuzenskýmalebopriateľským
vzťahom, čo znižuje ich dôkaznú váhu. Z dôvodu, že súd v odôvodnení bližším spôsobom neanalizuje
jednotlivé dôkazy, predovšetkým výpovede svedkov a z tohto dôvodu považuje žalovaný rozsudok
aj za nepreskúmateľný. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil aj na vyhodnotení udalosti, pri
ktorej došlo ku vzájomnej nezhode iných osôb ako samotných účastníkov konania a pri tejto príležitosti

žalovaný nemal žiadnu snahu správať sa agresívne voči žalobkyni. Je toho názoru, že skutočnosti
na základe ktorých žalobkyňa zakladá dôvodnosť svojho nároku sú motivované zjavným zámerom
vyštvať ho zo spoločného domu a takto si zjednodušiť situáciu, keďže on navrhoval po rozvode
vysporiadanie spoločného majetku a žalobkyňa sa tomuto vysporiadaniu vyhýbala, resp. nedávala
žiadne konštruktívne návrhy a tým oddaľovala vyporiadanie spoločného majetku. Má za to, že takto

vzniknutá situácia jej vyhovuje a je si vedomá toho, že vyporiadanie BSM prebieha dlhú dobu.
Ohľadne trestných oznámení žalobkyne poukázal na to, že tieto boli nielen zastavené a postúpené na
priestupkové konanie, ale v tomto priestupkovom konaní bol prijatý záver, že žalovaný žiaden priestupok
nespáchal. Súd prvého stupňa sa však už bližšie hodnotením uvedených dôkazov nezaoberal. Od
31.5.2013 nedošlo medzi účastníkmi k žiadnemu incidentu a žalovaný rešpektuje vydané predbežné

opatrenie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Poukázala na to, že na naplnenie skutkovej podstaty zákonného ustanovenia, ktoré bolo

základom pre rozhodnutie postačuje aj hrozba násilia voči rozvedenému manželovi alebo blízkej osobe.
Hranice zodpovednosti majú v tomto prípade inú podobu ako je to v trestnom zákone, alebo zákone o
priestupkoch. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že ešte pred rozvodom manželstva sa žalovaný
dopúšťal násilnosti a fyzického i psychického násilia, čo potvrdil aj vo svojej účastníckej výpovedi. V
takomto konaní pokračoval aj po rozvode, a aj po podaní návrhu na vylúčenie z užívania nehnuteľností

po nariadení predbežného opatrenia, o čom vypovedali svedkovia. Napriek zákazu vstupovať do domu,
tento porušil a správal sa agresívne.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa §

212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na
základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa sa zákonným spôsobom vyporiadal s podmienkami ust. § 705a Občianskeho

zákonníka umožňujúce súdu obmedziť užívacie právo jedného z manželov alebo rozvedených
manželov, alebo jeho užívacie právo úplne vylúčiť. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne
také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Ustanovenie § 705a Obč. zákonníka rieši jeden z najakútnejších problémov obetí domáceho násilia,
keď tieto sú nútené často opúšťať spoločný byt, aby boli uchránené pred ďalším násilím alebo jeho
hrozbou a násilník v byte resp. v dome ostáva. Toto ustanovenie vychádza zo zásady, že právo na
ochranu života a zdravia, ktoré je násilníkom ohrozované má absolútnu povahu a je teda silnejšie akovlastnícke právo násilníka, či ako právo, ktoré mu vyplýva zo spoločného nájmu bytu. Vlastnícke právo
takejto osobe zostáva aj naďalej zachované a dochádza iba k obmedzeniu jednej jeho zložky - ius utendi
a to buď na určitý čas alebo na neurčito. K prejavom domáceho násilia alebo jeho hrozbe dochádza

spravidla v úzkom domácom prostredí bez svedkov a preto je povinnosťou súdu veľmi citlivo hodnotiť
označené dôkazy, ktorých rozsah je často obmedzený práve skutočnosťou, že k násiliu alebo jeho
hrozbe dochádza v domácom prostredí bez prítomnosti iných osôb. Aj keď s prihliadnutím na obsah
odvolacích námietok žalovaného možno súdu prvého stupňa čiastočne vytknúť neprimerane rozsiahle
citácie, zo svedeckých výpovedí, ako aj skutočností vyplývajúcich z listinných dôkazov bez toho, aby

všetky tieto dôkazy boli aj predmetom hodnotenia v súlade s ust. § 132 O.s.p. z odôvodnenia rozsudku
možno vyvodiť záver na ktorých dôkazoch tento založil svoje skutkové závery a tieto neboli zo strany
žalovaného spochybnené, ani počas odvolacieho konania. Odvolací súd sa zhoduje so záverom súdu
prvého stupňa, že takto ustálený skutkový stav odôvodňuje postup vyplývajúci z § 705a Obč. zákonníka
spočívajúci v úplnom vylúčení žalovaného z užívania rodinného domu ako aj priľahlých pozemkov.

Fyzické ako aj psychické násilie zo strany žalovaného voči žalobkyni bolo preukázané už v priebehu
rozvodovéhokonania,ktorésámžalovanývsvojejúčastníckejvýpovedivrozvodovomkonaníajpotvrdil.
Skutočnosť, že v takomto správaní pokračoval aj po rozvode manželstva možno vyvodiť aj z uznesenia
Obvodného oddelenia PZ v Michalovciach zo dňa 12.2.2013 vo veci podozrienia zo spáchania pokusu

zločinu znásilnenia, v ktorom je zdôvodňované odovzdanie veci na prejednanie priestupku na Obvodný
úrad v Michalovciach so skutočnosťou, že konanie S. N. nedosiahlo takú intenzitu ohrozenia a porušenia
záujmu, chráneného trestným zákonom, aby boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty zločinu
znásilnenia. V uznesení však boli konštatované znaky narušenia občianskeho spolunažívania voči
oznamovateľke, ktorá preukázateľne utrpela zranenia zavinením inej osoby s primeranou dobou liečenia

5 dní. Samotná skutočnosť, že žalobkyňa ako obeť takéhoto fyzického útoku sa v konečnom dôsledku
jeho útoku ubránila, nezbavuje útočníka zodpovednosti za takéto konanie. Dôkazom agresívneho
správania sa žalovaného bol aj jeho fyzický konflikt na dvore účastníkov so svojím švagrom K. S. už v
období potom, čo bol vylúčený z užívania rodinného domu predbežným opatrením. Za závažný dôkaz
preukazujúci potrebu výnimočného postupu súdu, spočívajúceho vo vylúčení žalovaného ako násilníka

z užívania jeho rodinného domu je aj výsledok psychologického vyšetrenia mal. dcéry účastníkov v
Psychiatrickej nemocnici v Michalovciach. Zo správy z tohto vyšetrenia zo dňa 13.11.2013 vyplýva
úzkostnodepresívna symtomatika osobnosti vo vývine, viažuca sa na konflikty v rodine, obavy, aby sa
nevrátili situácie, ktoré už prežila v minulosti a ktoré nepriaznivo ovplyvnili jej psychický stav.

Odvolací súd sa zhoduje so závermi súdu prvého stupňa, že už skutkový základ z takto vykonaných
dôkazov odôvodňuje vylúčenie žalovaného z užívania rodinného domu bez časového obmedzenia.
Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že toto rozhodnutie nemá vplyv na vlastnícke nároky
žalovaného k predmetnému rodinnému domu ako aj priľahlým pozemkov a teda ani na jeho právo

na vyporiadanie sa s vlastníctvom k uvedenému domu v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Keďže súd prvého stupňa pri rozhodovaní vo veci nerozhodol zároveň aj o trovách tohto konania, bude
jeho povinnosťou v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.