Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/444/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213215159
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2213215159.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Jankovičovej a členiek

senátu JUDr. Daše Kontríkovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: CETELEM SLOVENSKO,
a.s., Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, zastúpeného usadenou euroadvokátkou: JUDr. Helena
Strachotová, Martin, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej: R. R., nar. X. E. XXXX, bytom Z. F. č. XX, o
972,93 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z
5. septembra 2013 č. k. 8C/247/2013-35 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .

Žalovanej n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 761,96
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1. apríla 2010 do zaplatenia a v zostávajúcej časti
žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť trovy konania 32,85 eur a trovy právneho zastúpenia
80,57 eur. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2
písm. d/, f/, g/ a i/, § 4 ods. 3 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov),
§ 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 2 až 5, § 54, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 566

ods. 2 O.z. (Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), § 3 ods. 1, 10c
NariadeniavládySRč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaO.z.vzneníneskorších
zmien a doplnení, § 273 ods. 1 ObZ (Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení neskorších zmien
a doplnení). Vecne zdôvodnil, že účastníci konania uzavreli dňa 27.apríla 2009 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru na kúpu tovaru (ktorá je typovou formulárovou zmluvou), súčasťou ktorej boli
všeobecné podmienky, ktoré neboli žalovanou individuálne vyjednané. Uvedený úver kvalifikoval ako
bezúročný a bez poplatkov, z dôvodu absencie štyroch obligatórnych náležitostí zmluvy a to adresa

predávajúceho,naktorejmôžespotrebiteľuplatniťreklamáciualebosťažnosť(§4ods.2písm.d/ZoSÚ),
pričom len z uvedenej adresy predajcu nikde nevyplývalo, že ide o adresu predajcu, u ktorého môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť, opis tovaru (§ 4 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), keďže
pojem tovar: „rôzne“ je nedostatočný, konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/
ZoSÚ), keď samotný počet a výška splátok s termínom splatnosti je nepostačujúca pre naplnenie tejto
náležitosti, ako i údaj o výške splátok úveru, výške splátok úrokov, výške splátok ostatných poplatkov
(§ 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ), ktorého cieľom je umožniť spotrebiteľovi oboznamovať sa so znižovaním

dlhu na istine, na úrokoch a pod. (zo zmluvy, ako ani zo všeobecných podmienok nevyplývalo prevzatie
inej písomnosti od žalobcu, napríklad splátkového kalendára). Prihliadajúc na výšku poskytnutého úveru
žalobcom žalovanej 820,80 eur a jej čiastočné plnenie 58,84 eur, dlh žalovanej predstavoval sumu
761,96eur.Zdôvoduomeškaniažalovanejsplnenímdlhu(ktorýmalauhradiťdo31.marca2010)vzniklajej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania uplatnené vo výške súladnej so zákonom. Čiastočné plnenie
žalovanej súd prvého stupňa priradil výlučne na istinu vzhľadom na bezúročnosť úveru. Dojednanie o
zmluvnej pokute označil za absolútne neplatné, pretože ide o právny úkon, ktorý nebol urobený určite a

zrozumiteľne (§ 37 ods. 1 O.z.). Bolo obsiahnuté v nečitateľných všeobecných podmienkach a nebolo
možné sa s nimi riadne oboznámiť pred podpisom zmluvy a posúdiť ich obsah. Drobné písmo textu
všeobecných podmienok vyvolávalo u spotrebiteľa dojem, že ide o nepodstatné dojednania, pričom
tieto majú tzv. typový charakter, ktorých obsah spotrebiteľ zásadným spôsobom ovplyvniť nemôže (ak
chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť zmluvné dojednania ako celok podpísať a akceptovať

alebo úver odmietnuť). Dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute je preto aj
rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). Z hľadiska naplnenia formálnych náležitostí
nebola dodržaná obligatórna písomná forma dohody o zmluvnej pokute, keďže túto požiadavku nespĺňa
uvedené dojednanie ako súčasť všeobecných podmienok. Na absolútnu neplatnosť bol súd prvého
stupňa povinný prihliadať z úradnej povinnosti a zmluvnú pokutu nebolo možné tak žalobcovi priznať.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. (Občianskeho súdneho

poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Úspech žalobkyne v konaní predstavoval
78,32% (761,96 eur), v ktorej časti bola neúspešná žalovaná. Úspech žalovanej predstavoval 21,68%
(290,97 eur), v ktorej časti bola neúspešná žalobkyňa. Pomer úspechu a neúspechu tak prestavoval
vznik nároku žalobkyne na náhradu trov konania v rozsahu 56,64%. Žalobkyni preto prislúchala náhrada
trovkonaniapredstavujúcanáhraduzaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške32,85eur(56,64%zosumy

58,- eur). Trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyne žalobcu činili 80,57 eur (dva úkony právnych
služieb a to prevzatie a príprava veci, a tiež spísanie žaloby 2x51,62 eur, spolu s režijným paušálom 2
x 7,81 eur, náhradou DPH 20%, t.j. 142, 25 eur a z toho 56,64 %).

Protitomutorozsudkupodalavčasodvolaniežalobkyňaatovočizamietavémuvýrokuavýrokuotrovách

konania, s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa, alternatívne
na zmenu vyhovením žalobe v napadnutej časti. Odvolanie obsahovo odôvodnila nesprávnosťou
skutkového a právneho posúdenia veci. Podľa jej názoru zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje
všetky obligatórne náležitosti stanovené v § 4 ods. 2 ZoSÚ. V zmluve je uvedená presná adresa predajcu
(Centrum pre podporu zdravia, s.r.o., Komárno, Eötvösa 37), označenie tovaru „rôzne“ nie je v rozpore

so zákonom, pričom detailne je obsiahnuté v zmluve uzavretej medzi predajcom a dlžníkom, konečná
splatnosť spotrebiteľského úveru je v zmluve uvedená počtom mesačných splátok 18, s označením
termínu prvej splátky (preto každý účastník zmluvy si konečnú splatnosť vypočíta). Posledná náležitosť
výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je splnená v stanovenej výške mesačnej
splátky 58,84 eur.

Žalovaná odvolací návrh nepodala.

Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné odvolanie (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach odvolania

žalobkyne (§ 212 ods. 1 O.s.p.) v spojení so závislým výrokom o trovách konania (§ 212 ods. 2, písm.
d/ O.s.p.) a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa správne vyhodnotil zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi konania 27. apríla

2009 ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a správne aplikoval na dojednané obsahové náležitosti tejto
zmluvy ustanovenia ZoSÚ. Dôsledná aplikácia ustanovení ZoSÚ znamená taký výklad právnej úpravy,
ktorýjeprespotrebiteľadostatočnezrozumiteľnýaposkytujemuochranuprednevyváženýmizmluvnými
dojednaniami v spotrebiteľskej zmluve. Ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva medzi
žalobkyňou a žalovanou, ktorá neobsahuje označené zákonom stanovené náležitosti, má za následok

kvalifikovanie úveru za bezúročný a bez poplatkov.

Ustanovenie § 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Ide o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu v uvedenom rozsahu.
Výklad a aplikácia ustanovení ZoSÚ musí byť v súlade so zmyslom a účelom tohto zákona. Tým, že

zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy postihuje neplatnosťou, robí z týchto
náležitostí nevyhnutné podstatné obsahové náležitosti. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je faktické
nerovné postavenie vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosťpráva a dostupnosť právnych služieb, ako i možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený a pri

uzatváraní zmluvy je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť a to
formou obmedzenia autonómie vôle. Tá predstavuje elementárnu podmienku fungovania materiálneho
právneho štátu, nie je však úplne absolútna a v rámci spotrebiteľských vzťahov je limitovaná princípom
ochrany slabšej strany, teda spotrebiteľa (ktorý koná s dôverou v druhou stranou jej prezentovaný

skutkový stav). Z uvedenej koncepcie spotrebiteľského práva vychádzal aj zákon ZoSÚ, ktorý stanovil
osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej
faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského
úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky
vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti a to práve tie, ktoré
sú uvedené v § 4 ods. 2, 3 ZoSÚ zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej

miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako
sankcie pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu
(uvedené už odznelo v rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015).

Súd prvého stupňa rozhodol preto správne po zistení, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená

medzi účastníkmi konania neobsahuje obligatórne obsahové náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods.
2 písm. d/, f/, g/, i/ ZoSÚ. Predmetná zmluva obsahovala len formálne označenie predajcu v rubrike
pečiatka predajcu (Centrum pre podporu zdravia, s.r.o., Komárno, Eötvösa 37, IČO: 44 624 549), čo
nepredstavuje obsahovú informáciu pre spotrebiteľa, u koho môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
(takýto údaj nebol uvedený ani v rubrike týkajúcej sa pečiatky a podpisu predajcu). Z uvedeného potom

vyplýva, že zmluva medzi účastníkmi konania túto obsahovú náležitosť nespĺňa (§ 4 ods. 2 písm. d/
ZoSÚ). Zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala ani opis tovaru, na ktorý sa vzťahuje, pretože
pojem „rôzne“ v rubrike uvedenia (označenia) tovaru nie je opisom tovaru a nemá žiadnu obsahovo
výpovednú hodnotu pre spotrebiteľa. Jeho prípadné konkrétne vymedzenie v inej zmluve (uzavretej
medzi predajcom a dlžníkom) je irelevantné z hľadiska zákonom stanovených následkov absencie

obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Neprijateľné z hľadiska normatívnej spotrebiteľskej ochrany je aj neuvedenie konečnej splatnosti úveru
(výšky poslednej splátky). Takáto situácia vyvoláva na strane spotrebiteľa neistotu, keď nevie zo zmluvy
určiť súhrnnú sumu splátok, ktoré má dodávateľovi zaplatiť, čo prehlbuje jeho nerovné postavenie v

právnom vzťahu s dodávateľom a môže byť zdrojom svojvôle dodávateľa (rozhodnutie Krajského súdu
v Žiline sp. zn. 11Co/127/2015). Ak zákon ako výslovnú obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere uvádza konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, tak jednoznačne tento údaj v zmluve uvedený
byť musí a nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy k tomuto údaju dopracovával výkladom a výpočtom.

Účelom náležitosti ustanovenej v § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť,
aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v
danej situácii, pretože inak by nebolo dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platnou
naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu žalobkyne. Uvedené nemožno
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky (58,84 eur). Zmyslu zákonnej úpravy zodpovedá, ak každý z

atribútov vyjadrený v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej z tam uvedených
zložiek spotrebiteľského úveru, majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k
úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu na úplné

zistenie skutkového stavu veci a dospel k správnemu právnemu záveru, keď považoval predmetný
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho priznal žalobkyni sumu 761,96
eur (odpočítaním čiastočnej úhrady dlhu žalovanou 58,84 eur od poskytnutého úveru 820,80 eur,
ktoré plnenie nebolo možné priradiť k úrokom z úveru, ktorý je bezúročný). V prevyšujúcej časti bola
preto žaloba dôvodne zamietnutá o sumu 210,97 eur (posudzujúc predmetný spotrebiteľský úver ako

bezúročný a bez poplatkov žalobkyni nemohli byť priznané zmluvné úroky, ako ani poplatky). Keďže s
nedôvodne uplatňovaným nárokom sa žalobkyňa nemohla dostať do omeškania (ako správne uviedol
súd prvého stupňa), aj v tejto časti bola žaloba dôvodne zamietnutá.Zamietavá časť napadnutého rozhodnutia (odôvodnená súdom prvého stupňa) sa týkala aj uplatňovanej
zmluvnej pokuty vo výške 54,82 eur (čo vyplývalo z doplnenia žaloby, ako i písomného odstúpenia od
zmluvy), voči ktorej však žiadne odvolacie argumenty zo strany žalobkyne neodzneli (a neboli zistené

ani zjavné odvolacie dôvody k tejto časti). Preto nebol daný dôvod podrobovať odvolaciemu prieskumu
aj túto časť rozhodnutia súdu prvého stupňa

Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
Týkalo sa to aj rozhodnutia o trovách konania úspešnej žalobkyne. Súd prvého stupňa dôvodne aplikoval

ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., pomerujúc čiastočný úspech a neúspech účastníkov konania, v
prospech vzniku nároku žalobkyne na pomernú časť náhrady trov konania, ktorú kvantifikoval a v zmysle
zásady zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu v neprospech odvolateľa) napadnuté
rozhodnutie súdu prvého stupňa aj vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd ako vecne správne
potvrdil.

Z dôvodu, že žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. jej
vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná však nepodala návrh na priznanie náhrady
trov odvolacieho konania a zo spisu vznik trov konania tejto účastníčky nevyplýval. Odvolací súd preto
rozhodol tak, že žalovanej sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

Rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.