Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/161/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414221292
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4414221292.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: G.B.STAV, s.r.o., so sídlom Opoj 79, Opoj, IČO: 46 078
517, zast. HALADA advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, proti žalovanému:
SPS Slávik, spol. s r.o., so sídlom P. Blahu 7A, Nové Zámky, IČO: 36 546 640, zast. JUDr. Ema
Zacharová, advokát s.r.o., so sídlom Forgáchova bašta 7, Nové Zámky, o zaplatenie sumy 4.282,51 eura
s príslušenstvom a paušálnej náhrady nákladov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Nové Zámky č.k. 14Cb/7/2015-51 zo dňa 21.04.2015 v spojení s opravným uznesením tohto súdu č.k.
14Cb/7/2015-56 zo dňa 21.07.2015 v časti trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 14Cb/7/2015-51 zo dňa 21.04.2015 v
spojení s opravným uznesením č.k. 14Cb/7/2015-56 zo dňa 21.07.2015 v časti trov konania p o t v
r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie o zaplatenie 300,- eur s úrokmi z omeškania 9,05%
ročne z tejto sumy zastavil a rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 238,50 eura
titulom náhrady trov konania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej rozhodol, že vracia žalobcovi
zaplatený súdny poplatok vo výške 11,30 eura prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.. Rozhodol aj, že

ruší uznesenie č.k. 14Cb/7/2015-24 zo dňa 19.02.2015 v časti 18,- eur uloženej poplatkovej povinnosti
žalovanému za odpor. Napokon rozhodol aj o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
3.982,51 eura s úrokmi z omeškania 9,05% ročne od 19.10.2014 do zaplatenia, paušálnu náhradu
nákladov vo výške 40,- eur a nahradiť mu trovy právneho zastúpenia vo výške 810,41 eura a iné trovy
konania vo výške 238,50 eura, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa konštatoval, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl.
Obchodného zákonníka. V prejednávanom spore súd považoval za preukázané, že žalobca ako
zhotoviteľ dohodnuté dielo pre žalovaného vykonal a toto mu dňa 19.09.2014 aj odovzdal. Žalovaný však
ako objednávateľ svoj záväzok z uzatvorenej zmluvy nesplnil, keďže cenu diela vo výške 4.282,51 eura
žalobcovi nezaplatil a nezaplatil mu ani zníženú sumu 3.982,51 eura po vystavení dobropisu k faktúre
dňa 19.09.2014 na sumu 300,- eur, čo v konaní ani netvrdil, pričom nenamietal ani vykonanie diela ani

jeho cenu a ani prevzatie diela. Nezaplatením dohodnutej ceny diela v lehote splatnosti faktúry žalobcu,
t.j. do 18.10.2014 sa žalovaný dňom 19.10.2014 dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku,
a tak mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka aj
úroky z omeškania, a to vo výške podľa § 21/2013 Z. z. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania úrokovou
sadzbou 9,05% ročne, ktorá úroková sadzba nie je v rozpore s úrokovou sadzbou zákona. Nárok na
zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vznikol žalobcovi podľa §

369c Obchodného zákonníka v súvislosti s § 2 vl. nariadenia 21/2013 Z. z. Na základe uvedeného pretosúd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba po jej čiastočnom späťvzatí bola podaná dôvodne a preto
jej vyhovel.

O trovách konania žalovaného súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ustanovenie § 146 ods. 2
prvá veta OSP tak, že uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 238,50 eura titulom náhrady trov
konania, pretože zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, resp. súd nezistil, že by
žaloba podaná v časti o zaplatenie 300,- eur bola dôvodne vzatá späť pre správanie žalovaného.

Uviedol, že v súvislosti so zastavením konania vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods.
2 prvá veta žalovanému, pretože zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca, resp. súd
nezistil, že by žaloba podaná v časti o zaplatenie sumy 300,- eur bola dôvodne vzatá späť pre správanie
žalovaného, keďže dobropis k fa. č. 53/2014 bol v prospech žalovaného vystavený ešte pred podaním
žaloby, a to dňa 19.09.2014.

Proti tomuto rozsudku v časti trov konania žalobcu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Namietal, že rozhodnutie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, nakoľko súd prvého stupňa neodôvodnene uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu
trov konania vo výške 238,50 eura. Uviedol, že rozhodnutie o trovách konania, tak ako každé iné
rozhodnutie, musí byť odôvodnené, zrozumiteľné a presvedčivé a musí vychádzať zo správneho

právneho a skutkového posúdenia veci. Prvostupňový súd sa v odôvodení napadnutého rozhodnutia
nijakým spôsobom nezaoberal povinnosťou žalobcu, ktorú mu uložil vo výroku II. Rozhodnutie o trovách
konaniavovýrokuII.napadnutéhorozhodnutiatakniejeodôvodnenéaakotakéjenepreskúmateľné.Na
základeuvedenéhopretožiadal,abyodvolacísúdrozhodnutievnapadnutejčastizmeniltak,ženeprizná
žalovanému žiadnu náhradu trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po jeho preskúmaní dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v napadnutej časti v zmysle § 219 ods. 1
potvrdiť. Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Zobsahuspisuodvolacísúdzistil,žežalobcasažaloboudoručenousúduprvéhostupňadňa04.11.2014
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 4.282,51 eura s úrokmi z omeškania. Súd prvého stupňa
vydal vo veci platobný rozkaz č.k. 14Cb/7/2015-20 zo dňa 13.01.2015, ktorý bol žalobcovi doručený
dňa 16.01.2015 a žalovanému dňa 02.02.2015. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor, v

ktorom namietal výšku uplatnenej pohľadávky, pričom uviedol, že so žalobcom bola uzatvorená dohoda,
na základe ktorej žalobca mal vystaviť fa. č. 532014 dobropisom na 300,- eur a teda žalovaná suma
mala byť nižšia ako je uvedené v platobnom rozkaze. Podaním odporu vznikla žalovanému poplatková
povinnosť vo výške 256,50 eura, ktorú mu súd uložil uznesením č.k. 14Cb/7/2015-24 zo dňa 19.02.2015,
pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.03.2015.

Následne súd prvého stupňa vydal napadnutý rozsudok.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Súd prvého stupňa uznesením č.k. 14Cb/7/2015-24 zo dňa 19.02.2015 uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu vo výške 256,50 eura. Až následne,

v priebehu ďalšieho konania súd prvého stupňa zistil, že dobropis k fa. č.53/2014 bol v prospech
žalovaného vystavený už dňa 19.09.2014 ešte pred podaním žaloby dňa 04.11.2014 a preto sa výška
istinyvpriebehukonanianazákladeodporužalovanéhoznížilazosumy4.282,51euranasumu3.982,51
eura, t.z. konanie o zaplatenie istiny vo výške 300,- eur s úrokmi z omeškania sa zastavilo.Z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, sa výška súdneho poplatku určí
podľa pol. 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, z ceny (z úhrady) predmetu konania alebo z hodnoty
predmetu sporu vo výške 6 %, najmenej 16,50 eura, najviac 16.596,50 eura v obchodných veciach
najviac 33.193,50 eura.

Z uvedeného vyplýva, že výška súdneho poplatku v konaní vypočítaná zo sumy 300,-- eura predstavuje

sumu 18,00 eura.

Predmetom konania o podanom odpore bola suma 300,- eur.

Keďže vydaniu napadnutého rozsudku predchádzalo zrušenie platobného rozkazu a zastavenie konania
v časti o vymoženie sumy 300,- eur z pôvodnej istiny na základe odporu podaného žalovaným, v tomto

konaní je splnená podmienka uvedená v § 146 ods. 2 OSP, a to, že žalobca zavinil zastavenie konania
(v časti vymáhanej istiny 300 eur).

Všeobecnáprávnaúpravaplatnáprerozhodovanieonáhradetrovkonaniavprípadezastaveniakonania
je ustanovená v § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu

trov konania. Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP upravuje výnimky zo všeobecnej úpravy obsiahnutej v
ustanovení § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. A to osobitnú úpravu v prípade, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
sa konanie muselo zastaviť, je povinný zaplatiť trovy účastníka konania. Zavinenie zastavenia konania
spočíva predovšetkým na procesnom „zavinení“ zastavenia konania.
V danej veci súd postupoval podľa citovaných ustanovení § 146 OSP, keď skúmal riadne splnenie

podmienky osobitnej úpravy v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP, ak súčasne nie je splnená
podmienka ustanovenia § 146 ods. 2 druhá veta OSP. Žalobca totiž návrh na začatie konania zobral
späť v časti 300,- eur z dôvodu, že dobropis k fa. č.53/2014 bol v prospech žalovaného vystavený už
dňa 19.09.2014, t.j. ešte pred podaním žaloby dňa 04.11.2014.

Na základe ustálenej judikatúry ako aj rozhodovacej činnosti súdov je možné ustáliť, že ak žalobca
vezme návrh na začatie konania späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhá veta, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť žalovanému trovy
konania.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné. Žalobca sa v
žalobedoručenejsúduprvéhostupňadomáhalzaplateniasumy4.282,51eura.Platobnýmrozkazomč.k.
14Cb/7/2015-20 zo dňa 13.01.2015 bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť sumu 4.282,51 eura s
príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal uplatnenú
výšku pohľadávky, ktorá mala byť na základe dobropisu fa. č.53/2014 nižšia o 300,- eur. Z uvedeného

odporu vyplýva, že žalovaný namietal iba 300,- eur a nie zvyšnú pohľadávku vo výške 3982,51 eura. Súd
uznesením č.k. 14Cb/7/2015-24 zo dňa 19.02.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku
vo výške 256,50 eura, ktorý predstavuje v zmysle § 1a Sadzobníka súdnych poplatkov 6% zo sumy
4.282,51 eura. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19.03.2015 zobral žalobu čiastočne späť,
a to o zaplatenie sumy 300,- eur.

V rámci tohto odvolacieho konania sa odvolací súd zaoberal povinnosťou žalobcu zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania vo výške 238,50 eura, ktoré mu vznikli v súvislosti s podaním odporu proti
platobnémurozkazu.Tietotrovykonaniapozostávajúzozaplatenéhosúdnehopoplatkuvovýške238,50
eura (pôvodne bol žalovaný zaviazaný uznesením č.k. 14Cb/7/2015-24 zo dňa 19.02.2015 zaplatiť

súdny poplatok vo výške 256,50 eura, avšak súd prvého stupňa uvedené uznesenie v časti 18,- eur
zrušil).Zuvedenéhovyplýva,žetrovykonaniažalovaného(súdnypoplatok),ktorébolipoužiténaúčelné
bránenie svojho práva, predstavujú sumu 238,50 eura.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V intenciách vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno konštatovať, že žalovaný v podanom
odpore namietal uplatnenú výšku pohľadávky 4.282,51 eura. Nenamietal však celú sumu, ale iba 300,-eur. Konanie bolo v tejto časti, ktorú namietal žalovaný, zastavené po tom, ako žalobca vzal žalobu v
časti namietaných 300,- eur späť. Z toho vyplýva, že žalobca zavinil, že konanie sa muselo zastaviť a
preto mu v zmysle § 146 ods. 2 OSP vznikla povinnosť uhradiť trovy konania (v tomto prípade v časti

zastaveného konania).

Súd preto správne rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 238,50 eura titulom
náhrady trov konania. Táto suma totiž predstavuje výšku náhrady trov konania potrebných na účelné
uplatňovanieabránenieprávažalovanéhovočižalobcovi,ikeďlenvčasti300,-eurzcelkovejuplatnenej

sumy žalobcom.

Odvolací súd v závere svojho rozhodnutia dodáva, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že súd prvého
stupňa sa v odôvodení napadnutého rozhodnutia nijakým spôsobom nezaoberal povinnosťou žalobcu
nahradiť žalovanému trovy konania. Súd prvého stupňa totižto uviedol, že v súvislosti so zastavením
konania vznikol nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP žalovanému, pretože

zastavenie konania z procesného hľadiska zavinil žalobca.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd nevzhliadol dôvod k tomu, aby odvolaniu
žalobcu vyhovel a rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v
napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak,
že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože v tomto štádiu konania mu žiadne trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.