Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. september 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/862/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227068
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114227068.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, proti žalovanému:
Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku a iné, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa
12. novembra 2014, č.k. 10C/246/2014-33, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

UznesenímnapadnutýmodvolanímsúdprvéhostupňaodložilvykonateľnosťRozhodcovskéhorozsudku
sp. zn. IA-C/0314/1361 zo dňa 10.10.2014 vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným
pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a. s., so sídlom Sienkieviczova 4, Bratislava, až
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 40 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, keď dospel k záveru, že odklad vykonateľnosti je dočasným a preventívnym
procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov súdneho alebo
iného rozhodnutia. Takto plní významnú ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému
odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy.
Táto môže mať podobu aj nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu a s tým súvisiace procesy

reparácie a satisfakcie. Ako bolo naznačené vyššie, odklad vykonateľnosti rozhodnutia je rozhodnutím
dočasným a predbežným. Dočasnosť spočíva v tom, že vykonateľnosť sa len odkladá spravidla
do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Preventívnosť spočíva v snahe predísť vzniku škôd
a nemajetkovej ujmy povinným osobám, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu
(exekúcie) napadnutého rozhodnutia. V prejednávanom prípade je mimo iného predmetom konania
vo veci samej zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky,

ktorého odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sa žalobca domáha. Zákon o rozhodcovskom
konaní nepochybne umožňuje odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku na návrh účastníka.
Zákon bližšie nešpecifikuje podmienky rozhodné pre posúdenie dôvodnosti odkladu vykonateľnosti
takéhoto rozsudku, keď posúdenie podmienok je preto na úvahe súdu. Odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku má preventívny charakter, ktorý spočíva v snahe predísť vzniku škôd,
ako aj ďalším sporom medzi účastníkmi konania a vždy existuje reálna ujma alebo reálna hrozba

takejto ujmy osobe v prípade exekúcie. Takáto možnosť je daná z dôvodu, že podaním návrhu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku právoplatnosť napadnutého rozhodcovského rozsudku zostáva
zachovaná. Návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku bol podaný zo zákonných dôvodov a v
zákonom stanovenej lehote. V prípade exekúcie existuje reálna hrozba majetkovej ujmy žalobcu.
Ak tu totiž existuje spor spochybňujúci zákonnosť zmluvných dojednaní zmluvy o úvere, konkrétne
rozhodcovskej doložky, ktorý by v prípade preukázania takejto nezákonnosti mal za následok minimálne

to, že rozhodcovský rozsudok by bolo nutné považovať za nullitný, je nanajvýš sporné, ak by žalovaný
pristúpil k exekúcii na základe rozhodcovského rozsudku. Vykonanie exekúcie by potom mohlo mať zanásledok vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, respektíve jeho postupné narastanie.
Práve tým je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čím aj požiadavku žalobcu na odklad
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je nutné považovať za dôvodnú. Preto za účelom ochrany

záujmov žalobcu, ktorého majetková sféra môže byť dotknutá prípadným výkonom rozhodcovského
rozsudku, je potrebné do doby právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku
odložiť jeho vykonateľnosť. V prípade nepovolenia odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku by
totiž uvedený postup znamenal značný zásah do majetkových práv žalobcu a pôvodný stav by následne
bolo možné obnoviť len s obzvlášť veľkými ťažkosťami. K uvedenému súd ešte dodáva, že odklad

vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia neprejudikuje rozhodnutie súdu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku a aj po odklade vykonateľnosti nie je totiž vylúčené aj iné rozhodnutie súdu než to, ktorého sa
žalobca domáha v petite návrhu. Vychádzajúc z týchto záverov tak súd návrhu na odklad vykonateľnosti
rozhodcovského rozsudku vyhovel považujúc ho za dôvodný

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol

napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na odklad vykonateľnosti zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým,
že postupom súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, nakoľko napadnuté uznesenie
bolo nedostatočne odôvodnené. Uviedol, že základným predpokladom odkladu vykonateľnosti
rozhodcovskéhorozsudkuje,žedôvodyuvedenévžalobeozrušenírozhodcovskéhorozsudkuuvedené
v § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní svedčia o tom, že napadnutý rozhodcovský rozsudok

môžebyťzrušený.Poukázalnato,žežalobcanijakýmspôsobomnepreukázal,včomspočívaneplatnosť
rozhodcovskej doložky, pričom iba poukázal na iné rozhodnutia súdov SR, ktoré však nie sú nijakým
spôsobom záväzné a taktiež nie sú podľa jeho názoru v tejto súvislosti relevantné, nakoľko nejde o
rozhodovanie vo veci konkrétnej rozhodcovskej doložky, ktorá je predmetom sporu. Taktiež uviedol, že
žalobca nijakým spôsobom neuviedol, v čom spočíva hrubá nerovnováha v povinnostiach v neprospech

spotrebiteľa, ako aj zdôvodnenie svojich pochybností o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského
procesu, t.j. neopísal konkrétne skutočnosti, ktoré by mali za následok priaznivejšie rozhodnutie v
konaní pred všeobecným súdom oproti rozhodnutiu rozhodcovského súdu. Uviedol, že právna úprava
rozhodcovského konania v zákone o rozhodcovskom konaní, ako aj RP RAM garantujú spravodlivé
konanie v rozhodcovskom konaní, pričom rozhodcovské konanie nezbavuje spotrebiteľa možnosti

efektívne sa domôcť ochrany poskytovanej právnymi predpismi ochrany spotrebiteľa. Podľa názoru
žalovaného neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo by rozhodcovská doložka mala spôsobovať
značný nepomer v právach a povinnostiach žalobcu a žalovaného v neprospech žalobcu ako
spotrebiteľa. Cieľom žaloby je dosiahnuť, aby žalobca nemusel plniť na základe rozhodcovského
rozsudku svoje splatné záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, no cieľom ustanovení na ochranu

spotrebiteľa však nie je, aby spotrebiteľ nemusel plniť svoje záväzky. Podľa jeho názoru mal súd prvého
stupňa vychádzať zo skutočností uvedených v odôvodnení rozhodcovského rozsudku a nie z ničím
nepodložených tvrdení žalobcu. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu o existencii hrozby bezprostrednej ujmy
v prípade výkonu predmetného rozhodcovského rozsudku, keďže neexistuje bezprostredná hrozba
výkonu predmetného rozhodcovského rozsudku, nakoľko je žalobcovi poskytnutá ochrana aj v rámci

exekučného konania, a to intervenciou všeobecného exekučného súdu, ktorý je povinný ex offo
prihliadať na prípadné nedostatky rozhodcovského konania (rozhodcovského rozsudku).

K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť. Bol toho názoru, že prvostupňový súd sa vyporiadal so skutkovým stavom

dostatočne a spravodlivo, na podklade čoho aj vydal predmetné rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože uznesenie súdu prvého
stupňa je vecne správne.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého

stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého uznesenia, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).Podľa ust. § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (v znení účinnom do
31.12.2014), ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý
rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka

konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Žalobou došlou súdu prvého stupňa dňa 24.10.2014 sa žalobca domáha zrušenia rozhodcovského
rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a
MEDIAČNÁ, a. s., sp. zn. IA-C/0314/1361 zo dňa 10.10.2014 a súčasne navrhol odložiť vykonateľnosť

predmetného rozhodcovského rozsudku, ktorého zrušenie je predmetom daného súdneho konania.
Návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku odôvodnil tým, že sám rozhodcovský súd
porušil spotrebiteľské právo a rozhodcovský rozsudok je vykonateľným exekučným titulom, žalobcovi
ako spotrebiteľovi hrozí ujma na jeho právach.

V súlade s ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní sa môže účastník

rozhodcovského konania žalobou podanou na príslušnom všeobecnom súde v lehote podľa ust.
§ 41 ods. 1 domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, za podmienok uvedených
v ust. § 40 ods. 1 písm. a) až j) zákona o rozhodcovskom konaní. Ochranu práv a právom
chránených záujmov účastníka rozhodcovského konania zabezpečuje okrem iného aj inštitút odkladu
vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku za predpokladu, ak účastník, ktorý podal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, takýto návrh na odklad vykonateľnosti podá. Zákon ponecháva následne
na úvahu súdu konajúceho vo veci návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku zvážiť povolenie
odkladu vykonateľnosti tohto rozhodnutia rozhodcovského súdu. Táto ochrana je dočasná, jej účelom
je dočasne stabilizovať práva a povinnosti účastníkov rozhodcovského konania do doby, pokiaľ o
žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku nerozhodne právoplatne všeobecný súd. Dočasne smeruje

k takej úprave pomerov účastníkov rozhodcovského konania, ktorá pred definitívnym rozhodnutím
o zákonnosti vydania rozhodcovského rozsudku zabráni vzniku bezdôvodného obohatenia toho
účastníka rozhodcovského konania, v prospech ktorého z výroku rozhodcovského rozsudku vyplýva
určité plnenie alebo právo, v záujme predchádzania prípadným, s tým súvisiacich následných
nárokov na náhradu škody. Odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je dôvodný tam, kde

existuje opodstatnená obava, že vzhľadom na skutočnosti, ktoré môžu v budúcnosti nastať, výkon
spochybneného rozhodcovského rozsudku naruší práva inej osoby, spôsobí nezvratný protiprávny
následok, prípadne ohrozí súčasný status povinného. Takto plní významnú ochranu a preventívnu
funkciuvzáujmepredchádzaniaprotiprávnemustavu,ktorýbyvýkonneskôrzrušenéhorozhodcovského
rozhodnutia mohol nezvratne spôsobiť. Dôraz na skúmanie dôvodu, pre ktorý sa navrhuje odklad

vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia a dôsledné zváženie následkov, ktoré nastanú v prípade,
nebude dočasná ochrana spočívajúca v odklade vykonateľnosti inak právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdom povolená, si vyžaduje predovšetkým samotný charakter exekučného konania, v
ktorom platí ako jedna z nosných zásad zákaz restitutio integrum (§ 61 Exekučného poriadku) a s
tým súvisiace procesy reparácie a satisfakcie. Na druhej strane však nesmie byť narušená ochrana

legitímnych záujmov aj ostatných účastníkov konania.

Odvolací súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti a skutočnosti vyplývajúce z obsahu
spisu dospel k záveru, že za daného stavu, pokiaľ sa žalobca ako účastník rozhodcovského
konania ako povinný subjekt v zmysle výroku rozhodcovského rozsudku dovoláva preskúmania

zákonnosti vydaného rozhodcovského rozsudku, je dôvodné predbežne odložiť vykonateľnosť tohto
rozhodcovského rozsudku, nakoľko jeho zákonnosť bola v predmetnom sporovom konaní spochybnená
a namietaná. Je namieste poskytnúť takúto predbežnú ochranu žalobcovi, voči ktorému žalovaný ako
oprávnený subjekt môže viesť exekúciu za účelom vymoženia svojho nároku vyplývajúceho z daného
rozhodcovského rozsudku, ktorý je právoplatný až do momentu odkladu jeho vykonateľnosti alebo jeho

zrušenia aj vykonateľný. Vzhľadom na spochybnenú zákonnosť rozhodcovského rozsudku a vôbec
legitimitu celého rozhodcovského konania, ako aj na reálnu hrozbu exekúcie, v ktorej by mohol tento
rozhodcovský rozsudok byť exekučným titulom, je žiaduce a korektné odložiť predbežne vykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku, a to v záujme predchádzania prípadným nežiaducim protiprávnym stavom.

Odvolací súd súčasne poukazuje na to, že žiadne okolnosti nenasvedčujú obavám, že by sa predbežný
odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku dotkol oprávnených práv a záujmov druhého účastníka
rozhodcovského konania takým zásadným a závažným spôsobom, ktorý by takéto rozhodnutie súdu
vylučoval, hoci aj len s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Odvolateľ ani v odvolaní netvrdil, že bydočasný odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozhodnutia do doby, kým sa preukáže alebo vyvráti
jeho zákonnosť, bol spôsobilý zásadne jeho práva ovplyvniť, a to takým spôsobom, že neskorší výkon
tohto rozhodnutia by bol už zmarený alebo znemožnený.

Odvolací súd odmieta aj argument obsiahnutý v odvolaní o údajnej nepreskúmateľnosti a argumentačnej
nepresvedčivosti napadnutého uznesenia. Dôvody, pre ktoré súd považoval za potrebné a vhodné
odložiť dočasne vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorého zákonnosť je predmetom skúmania
vo veci samej, a to s poukazom na hrozbu exekučného konania na jeho podklade, považuje odvolací

súd za dostatočné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

Senát krajského súdu uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.