Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112215989
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2112215989.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu

JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Andrey Vyskočovej v právnej veci žalobcu: EURO TRUCKING s.r.o., so
sídlom Železničná 317, Hliník nad Hronom 966 01, IČO: 43 993125, právne zastúpený: JUDr. Ivo
Osvald, advokát, so sídlom Trhová č. 1, Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcu:
Union poisťovňa, a.s., so sídlom Bajkalská 29/A, Bratislava, 813 60, IČO:31 322 051, proti žalovanému:
MS Šped, s.r.o., so sídlom Gorkého 41, Trnava, 917 02, IČO: 36 265 985, právne zastúpený: HALADA
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, 917 01, o zaplatenie 10.291 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k.36Cb/133/2012-466 zo

dňa 25.06.2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
1466,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1046,29 Eur od 10.12.2011
do zaplatenia a zo sumy 420 Eur od 10.12.2011 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti istiny 192 Eur a úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 192 Eur od 18.02.2012 do

10.05.2012 súd konanie zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania
prvostupňový súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že na základe Zmluvy o preprave veci uzavretej
medzi spoločnosťou Secop s.r.o. ako odosielateľom a spoločnosťou T.P.D. TRANSPORT, s.r.o. ako
dopravcom sa spoločnosť T.P.D. TRANSPORT, s.r.o. zaviazala spoločnosti Secop s.r.o., že prepraví

zásielku (ventilové dosky) z miesta odoslania Bonn do miesta určenia Zlaté Moravce. Spoločnosť
T.P.D. TRANSPORT, s.r.o. následne v súlade s ustanovením § 621 Obchodného zákonníka uzavrela so
žalovaným ako subdopravcom zmluvu o preprave veci. Dňa 31.03.2011 žalovaný (vo vzťahu k žalobcovi
ako odosielateľ) uzatvoril so žalobcom ako subsubdopravcom ďalšiu zmluvu o preprave, pričom žalobca
aj prepravu ako skutočný dopravca vykonal. Predmetom prepravy bolo 6 paliet ventilových dosiek
s nakládkou u GKN Bonn dňa 31.03.2011 a vykládkou u príjemcu Secop s.r.o., Zlaté Moravce dňa
04.04.2011. Príjemca tovaru spoločnosť Secop, s.r.o. si voči spoločnosti T.P.D. TRANSPORT s.r.o.

faktúrou č. 189/2011 zo dňa 23.05.2011 uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 9679 Eur. Svoj
nárok odôvodnil príjemca tovaru tým, že počas prepravy zásielky došlo k premočeniu obalu zásielky,
čím došlo k poškodeniu (skorodovaniu) časti zásielky. Keďže k škode na zásielke došlo počas prepravy,
pričom dopravca zodpovedá za poškodenie zásielky, ktoré vznikne počas prepravy a poškodený siuplatnil nárok na náhradu škody, ktorej rozsah a výšku riadne preukázal, vznikol spoločnosti T.P.D.
TRANSPORT, s.r.o. z titulu zodpovednosti dopravcu za škodu na zásielke záväzok nahradiť spôsobenú
škodu v celom rozsahu. Spoločnosť T.P.D. TRANSPORT s.r.o. si následne faktúrou č. 110316 zo dňa

16.06.2011 uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 9679 Eur voči žalovanému. Žalovaný si následne
faktúrou č. 111184 zo dňa 17.06.2011, splatnou dňa 01.07.2011, uplatnil nárok na náhradu škody vo
výške 9679 Eur voči žalobcovi.

Žalobca sa v konaní pred súdom prvého stupňa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 10 291 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania, titulom
neuhradených faktúr vyúčtovaných žalobcom za vykonanie prepravy.

Žalovaný k veci uviedol, že pokiaľ ide o žalobcom žalované prepravné, účtované faktúrou číslo 110341

na sumu 360 Eur, faktúrou číslo 110346 na sumu 240 Eur, faktúrou číslo 110350 na sumu 396 Eur,
faktúrou číslo 110398 na sumu 240 Eur, faktúrou číslo 110418 na sumu 288 Eur, faktúrou číslo 110438
na sumu 600 Eur, spolu vo výške 2124 Eur, žalovaný namieta premlčanie uvedeného nároku vrátane
jeho príslušenstva. Vzhľadom na to, že voči časti uplatneného nároku žalobcu vo výške 2124 Eur spolu
s jeho príslušenstvom vzniesol žalovaný námietku premlčania a voči časti uplatneného nároku žalobcu

vo výške 192 Eur žalovaný namieta jeho splnenie žalovaným, žalovaný si pokiaľ ide o zvyšnú časť
uplatneného nároku žalobcu vo výške 7975 Eur uplatnil na započítanie svoju pohľadávku na náhradu
škody vo výške 7975 Eur. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol
v celom rozsahu a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

V priebehu konania žalovaný doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenia tým, že špecifikoval, ku ktorým
žalobou uplatneným nárokom žalobcu sa vzťahujú jeho jednotlivé námietky (námietka premlčania,
kompenzačná námietka a námietka splnenia záväzku) a to tak, že námietka premlčania sa vzťahuje
na časť istiny vo výške 1999 Eur (žalovaný pri uplatnení námietky premlčania nesprávne uviedol sumu

2124 Eur v dôsledku toho, že namietal premlčanie nároku na prepravné účtované faktúrou č. 110341
na sumu 360 Eur, avšak z tejto faktúry bolo pred podaním žaloby čiastočne uhradených 125 Eur,
pričom aj žalobca sa v konaní domáha len zaplatenia zvyšnej časti 235 Eur z tejto faktúry) spolu s jej
príslušenstvom. Námietka, že časť uplatneného nároku zanikla splnením (jeho úhradou) pred podaním
žaloby, sa vzťahuje na časť istiny vo výške 192 Eur (faktúra č. 111097). Kompenzačná námietka sa

vzťahuje na časť istiny vo výške 6633,71 Eur. K započítaniu vzájomných pohľadávok došlo vo všetkých
prípadoch najneskôr k poslednému dňu splatnosti pohľadávok žalobcu, keďže pohľadávka žalovaného
bola splatná 01.07.2011 a pohľadávky žalobcu, ktorých sa kompenzačná námietka týka, boli splatné až
po 01.07.2011 (pohľadávky sa stretli skôr, ako sa žalovaný mohol dostať do omeškania). Z uvedeného
dôvodu nedošlo v žiadnom z uvedených prípadov k omeškaniu žalovaného s úhradou predmetných

faktúr.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného,
svedka, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä s faktúrami vystavenými žalobcom č.l.5-23,

faktúrouč.189/2011zodňa23.05.2011,faktúrouč.110316zodňa16.06.2011,faktúrouč.111184zodňa
17.06.2011, medzinárodným nákladným listom č. SK 7501862, kontrolným listom zo dňa 05.04.2011,
fotodokumentáciou zásielky, zápisom - obhliadkou škodovej udalosti č. 4090007203 zo dňa 15.04.2011,
zápisom - obhliadkou škodovej udalosti č. 4090007203 zo dňa 20.04.2011, faktúrami č. B10/21107463,
B10/21107464, B10/21106872, B10/21107543, B10/21107545, dodacími listy č. 1140817, 1140837,

1140906, 1140907, 1140914, vyčíslením škody k poistnej udalosti zo dňa 09.06.2011, potvrdením o
likvidáciianaloženístovarompoškodenýmresp.nepoškodenýmizvyškamizodňa25.05.2011,dohodou
o započítaní zo dňa 06.05.2014, oznámením T.P.D. Transport s.r.o. o poškodení zásielky zo dňa
07.04.2011, oznámením žalobcu o poškodení zásielky zo dňa 07.04.2011, písomnou reklamáciou škody
na zásielke zo dňa 07.04.2011, spisom poisťovne Union a Generali.

Súd prvého stupňa na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aplikoval ustanovenia Dohovoru o
prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR) 11/1975 Zb. (ďalej len „DohovorCMR“), keďže miesto nakládky i vykládky v každej jednotlivej zmluve o preprave leží v dvoch rôznych
štátoch, pričom oba sú zmluvnými štátmi Dohovoru CMR.

Pokiaľ sa týka žalovaným vznesenej námietky premlčania v časti istiny vo výške 1999 Eur, súd prvého
stupňa s poukazom na čl. 32 ods. 1 písm. c) Dohovoru CMR dospel k záveru o dôvodnosti tejto námietky,
nakoľko z objednávok prepravy nachádzajúcich sa na zadnej strane vyššie uvedených faktúr zistil, že vo
všetkých jednotlivých prípadoch došlo k uzavretiu príslušnej zmluvy o preprave v rozpätí dní 31.03.2011

až 05.05.2011. Príslušné zmluvy o preprave boli uzavreté pred dňom 07.05.2011, a preto s ohľadom
na dátum podania žaloby (07.08.2012) bol nárok na zaplatenie prepravného spolu vo výške 1999
Eur s príslušenstvom uplatnený na súde po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty plynúcej uplynutím
troch mesiacov odo dňa uzavretia prepravnej zmluvy. Vzhľadom na uvedené žalobu v tejto časti ako
nedôvodnú zamietol.

Vo vzťahu k nároku žalobcu vo výške 6633,71 Eur spolu s príslušenstvom žalovaný vzniesol
kompenzačnú námietku a žiadal uvedenú sumu započítať na svoju pohľadávku, ktorá mu vznikla voči
žalobcovi titulom náhrady škody pri preprave tovaru.

Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či príjemca urobil výhradu do medzinárodného nákladného listu
CMR iba o poškodení obalového materiálu alebo aj o poškodení tovaru. V medzinárodnom nákladnom
liste CMR č.l. 168 v časti výhrady a poznámky dopravcu bola urobená nasledovná výhrada „materiál
poškodený pri doprave. Premočený obalový materiál - urobený zápis.“ Zápisom výhrady príjemcu do

medzinárodného nákladného listu dochádza k vyvráteniu prezumpcie prevzatia zásielky v riadnom stave
(v stave uvedenom v nákladnom liste). Zápisom výhrady zároveň nastupuje právna domnienka, že
k poškodeniu tovaru došlo počas prepravy, pokiaľ žalobca nepreukáže opak (t.j. dôkaz opaku nesie
žalobca). Ak bol teda v medzinárodnom nákladnom liste CMR urobený zápis o poškodení materiálu,
tovaru, súd mal za to, že ide o zápis výhrady v zmysle čl. 30 ods. 1 Dohovoru CMR, z ktorého je zrejmé,

že príjemca nedostal zásielku v stave uvedenom v nákladnom liste. V tejto súvislosti súd prvého stupňa
uviedol, že Dohovor CMR v čl. 30 ods. 1 nerozlišuje pojem obalový materiál alebo tovar ale uvádza
pojem „zásielka“. Ak teda účastníci v konaní hovoria o poškodení obalu, materiálu, súd má za to, že v
zmysle Dohovoru CMR ide o poškodenie zásielky.

Následne bolo potrebné v konaní ustáliť rozsah poškodenia, resp. výšku škody, pričom súd prvého
stupňa pri určení výšky škody vychádzal so zistení poisťovne Generali.

K námietke premlčania nároku žalovaného na náhradu škody uplatneného v predmetnom konaní,
vznesenej vedľajším účastníkom súd uviedol, že žalovaný si uplatnil pohľadávku voči žalobcovi ako
kompenzačnú námietku podaním, doručeným súdu dňa 13.11.2012 a žalobcovi dňa 15.11.2012. Pri
poškodení zásielky plynie premlčacia doba dňom vydania zásielky (čl. 32 ods. 1 písm. a) Dohovoru
CMR), čo bolo v predmetnej veci dňa 04.04.2011. Podľa čl. 32 ods. 2 Dohovoru CMR písomná

reklamácia zastavuje plynutie premlčacej doby až do dňa, kedy dopravca reklamáciu písomne odmietne
a vráti k nej pripojené doklady. Podľa čl. 32 ods. 1 Dohovoru CMR je premlčacia doba 1 rok. Žalovaný
reklamoval u žalobcu vznik škody na zásielke listom zo dňa 07.04.2011. Dňom 07.04.2011 došlo k
zastaveniu plynutia premlčacej doby. Žalovaný si nárok na náhradu škody uplatnil faktúrou č. 111184
zo dňa 17.06.2011 na sumu 9679 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca škodu v lehote splatnosti

faktúry neuhradil, žalovaný navrhol žalobcovi uzavretie dohody o započítaní vzájomných pohľadávok
(návrh dohody o započítaní zo dňa 25.10.2011), ktorý však žalobca neakceptoval (odpoveď žalobcu
zo dňa 07.11.2011) z dôvodu, že doposiaľ nebola ukončená poistná udalosť v poisťovni žalobcu.
Žalobca napokon listom zo dňa 15.06.2012 písomne odmietol reklamáciu a vrátil žalovanému originál
reklamačného listu a jeho príloh. Premlčacia doba, ktorá začala plynúť dňa 4.4.2011 a ktorej plynutie

bolo zastavené dňa 07.04.2011, začala znovu plynúť dňa 19.06.2012, kedy žalobca reklamáciu písomne
odmietol a vrátil žalovanému k nej pripojené doklady (dňa 19.06.2012 bolo žalovanému doručené
stanovisko žalobcu k reklamácii zo dňa 07.04.2011, spísané žalobcom dňa 15.06.2012) a uplynula
dňa 16.06.2013. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný si uplatnil kompenzačnú námietku včas, preduplynutím premlčacej doby jeho nároku na náhradu škody voči žalobcovi, a teda námietka premlčania
je nedôvodná.

Žalobca ako aj vedľajší účastník namietali nepreukázanie postupnosti nárokov a tiež namietali
konkludentné započítanie - zníženie platby prepravného, pretože nebolo preukázané ani doložené
listinnými dôkazmi, pričom samotné zníženie platby bez akéhokoľvek ďalšieho zdôvodnenia nepovažujú
za účinné započítanie nároku. Pokiaľ ide postupnosť nárokov na náhradu škody, súd prvého stupňa

mal za preukázané, že poškodený Secop s.r.o. si nárok na náhradu škody voči T.P.D. Transport s.r.o.
vo výške 9679 Eur uplatnil faktúrou č. 189/2011 zo dňa 23.05.2011 a následne si túto pohľadávku
na náhradu škody jednostranne započítal proti pohľadávkam T.P.D. Transport s.r.o. na zaplatenie
prepravného tak, že z celkovej sumy prepravného vo výške 87 433,80 Eur odpočítal sumu 9679 Eur
a uhradil T.P.D. Transport s.r.o. len rozdiel vo výške 77 754,80 Eur, t.j. sumu zníženú o výšku svojej
pohľadávky. Príjemca Secop s.r.o. uskutočnil vzájomné započítanie konkludentným prejavom vôle -

znížením platby prepravného o fakturovanú náhradu škody. Pre platnosť započítania zákon nevyžaduje
osobitnú formu, prejav vôle smerujúci k započítaniu vzájomných pohľadávok teda možno urobiť tak
výslovne, ako aj konkludentne, pokiaľ nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chcela osoba prejaviť. Súd
mal za to, že započítací prejav vôle poškodeného Secop s.r.o. bol, napriek tomu, že išlo o konkludentný
prejav vôle, dostatočne určitý i zrozumiteľný, čo je zrejmé z dôkazov predložených žalovaným, a to

z písomného potvrdenia vystaveného spoločnosťou T.P.D. Transport s.r.o. (č.l. 12.06.2014) o tom,
že k započítaniu predmetných pohľadávok so spoločnosťou Secop s.r.o. došlo dňa 15.08.2011 a že
T.P.D. Transport s.r.o. neeviduje voči Secop s.r.o. žiadny záväzok súvisiaci so škodovou udalosťou
a z potvrdenia príjemcu Secop s.r.o. (č.l. 453) o tom, že k úhrade faktúry č. 189/2011 zo strany
spoločnosti T.P.D. Transport s.r.o. došlo dňa 12.08.2011. V konaní tiež bolo preukázané, že spoločnosť

T.P.D. Transport s.r.o. si nárok na náhradu škody voči žalovanému uplatnil faktúrou č. 110316 zo dňa
16.06.2011 na sumu 9679 Eur. Vzhľadom na korektné vzťahy medzi T.P.D. Transport s.r.o. a žalovaným
sa obe strany rozhodli počkať s plnením resp. vymáhaním plnenia až do skončenia prebiehajúceho
súdneho sporu a ustálenia výšky škody. Z tohto dôvodu žalovaný a T.P.D. Transport s.r.o. dohodou o
započítaní zo dňa 06.05.2014 započítali vzájomné pohľadávky na náhradu škody resp. na prepravné,

avšak len do výšky 6633,71 Eur, ktorú výšku škody žalovaný ustálil v predmetnom konaní až dňa
12.05.2014. Súd mal tak preukázanú dôvodnosť jednotlivých nárokov (nároku Secop s.r.o. voči T.P.D.
Transport s.r.o., nároku T.P.D. Transport s.r.o. voči žalovanému i nároku žalovaného voči žalobcovi),
pričom pre posúdenie dôvodnosti nároku žalovaného voči žalobcovi je irelevantné, kedy a či vôbec
došlo k splneniu nároku Secop s.r.o. voči T.P.D. Transport s.r.o. resp. nároku T.P.D. Transport s.r.o. voči

žalovanému. Navyše, z vykonaných dôkazov (č.l. 430, č.l. 453) je zrejmé, že tak T.P.D. Transport s.r.o.
ako aj žalovaný tieto nároky splnili (započítali).

Na základe vyššie uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že kompenzačná námietka
žalovaného vo výške 6633,71 Eur bola riadne a včas žalovaným uplatnená a že je v celom rozsahu
dôvodná, a preto súd žalobu aj v tejto časti zamietol. Vznesená kompenzačná námietka sa vzťahuje
k faktúre žalobcu č. 110480 na sumu 540 Eur, faktúre č. 110505 na sumu 480 Eur, faktúre č. 110589
na sumu 768 Eur, faktúre č. 110692 na sumu 252 Eur, faktúre č. 110725 na sumu 540 Eur, faktúre č.

110769 na sumu 960 Eur, faktúre č. 110799 na sumu 600 Eur, faktúre č. 110811 na sumu 1200 Eur,
faktúre č. 110822 na sumu 600 Eur, faktúre č. 110887 na sumu 540 Eur. Z faktúry č. 110890 na sumu
1200 Eur došlo k započítaniu iba vo výške 153,71 Eur. K započítaniu vzájomných pohľadávok došlo
vo všetkých prípadoch najneskôr k poslednému dňu splatnosti pohľadávok žalobcu, keďže pohľadávka
žalovaného bola splatná 01.07.2011 a pohľadávky žalobcu, ktorých sa kompenzačná námietka týka, boli

splatné až po dni 01.07.2011 (pohľadávky sa stretli skôr, ako sa žalovaný mohol dostať do omeškania).
Z uvedeného dôvodu nedošlo v žiadnom z uvedených prípadov k omeškaniu žalovaného s úhradou
predmetných faktúr.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok žalobcu je
dôvodný v časti istiny vo výške 1466,29 Eur. Táto istina zahŕňa sumu 1046,29 Eur (ktorá zostala
neuhradená z faktúry č. 110890) a sumu 420 Eur účtovanú žalobcom na základe faktúry č. 110897.Nakoľko žalovaný nesplnil svoj záväzok zaplatiť za vykonanie prepravy riadne a včas tým, že neuhradil
žalobcovi uvedené faktúry v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania dňom nasledujúcim po lehote

splatnosti, a preto žalobcovi vznikol nárok požadovať aj úrok z omeškania, pričom žalobca si v konaní
uplatnil zákonný úrok z omeškania. Pri posudzovaní nároku žalobcu na požadovaný úrok z omeškania
vychádzal súd prvého stupňa zo skutočnosti, že zo strany žalovaného nedošlo k úhrade zmluvných
pokút v lehote splatnosti uvedených na faktúrach. V prípade faktúry č. 110890 ako aj faktúry č. 110897
bola splatnosť stanovená dňa 09.12.2011. Ich neuhradením sa žalovaný sa dostal do omeškania deň

nasledujúci po splatnosti faktúr, dňa 10.12.2011. Pri určení výšky úrokov z omeškania súd vychádzal
z preukázanej výšky základnej úrokovej sadzby stanovenej Európskou centrálnou bankou (t.j. 1,25 %
+ 8 percentuálnych bodov), uverejnenej na webovej stránke P. ku dňu vzniku omeškania, t.j. ku dňu
10.12.2011.

Nakoľko žalobca vzal podaním doručeným súdu dňa 10.12.2012 svoj návrh v časti istiny 192 eur s
príslušenstvom spať, súd konanie v zmysle § 96 O.s.p. v časti uplatnenej istiny 192 eur a úrokov z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 192 eur od 18.2.2012 do 10.5.2012 zastavil.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prípadne, aby rozhodol o zmene
napadnutého rozsudku tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 10 099 Eur s príslušenstvom
vrátane trov konania a trov právneho zastúpenia.

Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že vznik škody na zásielke nespochybňuje, avšak skutočnosť, že
príjemca v nákladnom liste potvrdil poškodenie obalového materiálu znamená, že v danom prípade sa
nejedná o poškodenie tovaru a dôkazné bremeno na preukázanie poškodenia tovaru v zmysle čl. 30
ods. 1 Dohovoru CMR sa prenáša na príjemcu tovaru, teda žalovaného. Pokiaľ sa týka kompenzačnej

námietky žalovaného z titulu náhrady škody poukázal na to, že spoločnosť Generali Slovensko
Poisťovňa a.s. nebola oprávnená vykonávať obhliadku poškodeného tovaru, pretože s touto poisťovňou
ich spoločnosť nemala uzavretú poistnú zmluvu a jej závery nemôžu slúžiť ako právny podklad pre
uplatňovanie náhrady škody. V súvislosti s otázkou premlčania faktúr v rozsahu istiny 1999 Eur uviedol,
žejepotrebnéaplikovaťštvorročnúpremlčaciulehotupodľaust.§397Obchodnéhozákonníka.Záverom

dodal, že v konaní zo strany žalovaného nebol dostatočne preukázaný rozsah poškodenia tovaru, došlo
k omylu ohľadom likvidácie a ohliadky sporného tovaru, nebolo umožnené vedľajšiemu účastníkovi
riadne obhliadnuť a zistiť rozsah poškodeného tovaru a súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou
spoluzavinenia zo strany žalovaného na škode a nevysporiadal sa ani s námietkami premlčania nároku
na prepravné v nadväznosti na články Dohovoru o CMR.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení rozsudku s
tvrdeniami žalobcu presvedčivo a správne vysporiadal a navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v celom rozsahu potvrdil a žalobcu zaviazal k náhrade trov odvolacieho konania.

Vedľajší účastník sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s dôvodmi odvolania žalobcu.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol
bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď
miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej

päť dní pred jeho vyhlásením.

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah
prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako

i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa postupoval správne keď zmluvný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným posudzoval podľa ustanovení Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej
cestnej nákladnej doprave (CMR) 11/1975 Zb. (ďalej len „Dohovor CMR“), nakoľko predmetom zmluvy

je preprava zásielky za odplatu cestným vozidlom a miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto
jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným
štátom tohto Dohovoru.

K odvolacej námietke žalobcu, ktorý uviedol, že v danom prípade sa nejedná o poškodenie tovaru a
dôkazné bremeno na preukázanie poškodenia tovaru v zmysle čl. 30 ods. 1 Dohovoru CMR sa prenáša
na príjemcu tovaru, teda žalovaného odvolací súd uvádza, že Dohovor CMR napr. v čl. 9 ods. 1 a ods.
2 síce rozlišuje pojmy zásielka a jej obal, avšak pri zápise výhrady do CMR je právne bezvýznamné,
či došlo iba k poškodeniu obalu alebo iba tovaru. Zápis výhrad do nákladného listu potvrdzuje, že
zásielka nebola prevzatá v stave, aký je uvedený v nákladnom liste. V medzinárodnom nákladnom

liste CMR č.l.168 v časti výhrady a poznámky dopravcu bola urobená výhrada „materiál poškodený
pri doprave. Premočený obalový materiál - urobený zápis.“ Z uvedeného vyplýva, že príjemca urobil
výhradu do medzinárodného nákladného listu CMR, pričom táto výhrada sa vzťahuje na zásielku ako
celok. Zápisom uvedenej výhrady nastúpila vyvrátiteľná právna domnienka, že k poškodeniu zásielky
došlo počas prepravy.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že pokiaľ by sa aj prijal záver, že dôkazné
bremeno ohľadne poškodenia zásielky zaťažuje žalovaného, žalovaný toto dôkazné bremeno uniesol,
keďdoložilsúduZápis-obhliadkaškodovejudalostič.4090007203zodňa15.04.2011,Zápis-obhliadka
škodovej udalosti č. 4090007203 zo dňa 20.04.2011 a vyčíslenie škody k poistnej udalosti zo dňa

09.06.2011, z ktorých vyplýva poškodenie zásielky, jej rozsah ako aj výška škody. Poškodenie zásielky
vyplýva navyše aj zo Zápisu - obhliadka škodovej udalosti zo dňa 15.04.2011, v ktorom sa uvádza, že
na vozidle došlo k roztrhnutiu plachty a k zatečeniu tovaru na korbe, papierový obal bol zatečený po
celej ploche, pričom poškodenie zásielky počas prepravy uznal aj žalobca v Oznámení poistnej udalosti
zo dňa 08.04.2011. Žalobca v konaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by túto domnienku vyvrátili a

preto za poškodenie zásielky nesie zodpovednosť žalobca.

Podľa názoru odvolacieho súdu za dôvodnú nemožno považovať ani námietku, že spoločnosť Generali
Slovensko Poisťovňa a.s. nebola oprávnená vykonávať obhliadku poškodeného tovaru. Odvolací súd

zastáva názor, že aj napriek tejto skutočnosti obhliadka bola vykonaná v domnienke, že ide o poškodenú
zásielku, a jej závery dostatočne preukázali rozsah spôsobenej škody. Rovnako neobstojí ani námietka
žalobcu o tom, že nebol prizvaný k obhliadke zásielky, nakoľko jeho účasť na obhliadke zásielky nebola
pre určenie rozsahu škody určujúca.

V súvislosti s otázkou premlčania faktúr v rozsahu istiny 1999 Eur odvolací súd uvádza, že z ust. čl.
32 ods. 1 písm. c) Dohovoru CMR jednoznačne vyplýva záver o jednoročnej premlčacej dobe, nakoľko
v danom prípade vždy išlo o prepravu v zmysle Dohovoru CMR a preto je aj aplikácia ust. § 397
Obchodného zákonníka vylúčená.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, s ktorými by sa
súd prvého stupňa už nevysporiadal resp., ktoré by spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia.
Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v

ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto
správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záver, ku ktorému dospel a ktorý
vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací
súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok prvostupňového
súdu je vecne správny a preto ho v odvolaním napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa nerozhodol o náhrade trov prvostupňového konania (§ 151
ods. 3 O.s.p.) bude potrebné, aby samostatným uznesením rozhodol aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.