Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/678/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110228545
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7110228545.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudkýň

Mgr. Angeliky Sopoligovej a JUDr. Zuzany Matyiovej v právnej veci žalobcu: Who is Who Verlag für
Personenenzyklopädien AG, Alpenstrasse 16, Postfach 4703, CH-6304, Zug, Švajčiarsko, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Škampla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti žalovanej S.. Z. Q., G. I. H.,
O. Y. Č.. X, zastúpenej JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v
Košiciach, Poštová č. 14, v konaní o zaplatenie 1.105,81 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 8C/315/2010-121 zo dňa 27.2.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Konanie

o zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich 8,5% ročne zastavil. O náhrade trov konania rozhodol
tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania s tým, že o výške týchto trov rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia 1.105,81 eur
s úrokom z omeškania vo výške 18% ročne od 1.1.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá dohoda, podľa ktorej žalobca

predá žalovanej encyklopédie a poskytne jej služby za podmienok uvedených v objednávke zo dňa
XX.XX.XXXX. Na základe uvedenej objednávky vystavil žalovanej faktúru č. N.-XXXX za objednané
encyklopédie a služby na sumu 33.313,50 Sk, ktorú žalovaná nezaplatila. Žalobca vyzval žalovanú
prostredníctvom štyroch upomienok, ako aj výzvou právneho zástupcu na dobrovoľné plnenie, na čo
žalovaná taktiež nereagovala. Preto k žalovanej istine požadoval úrok z omeškania vo výške 18%
ročne v zmysle bodu 5 Všeobecných obchodných podmienok. K žalobe pripojil objednávku zo dňa
XX.XX.XXXX, faktúru č. N.-XXXX, písomnú výzvu právneho zástupcu žalobcu na dobrovoľné plnenie

zo dňa XX.X.XXXX a výpis z Obchodného registra kantónu Zug o založení žalobcu zo dňa 19.8.2010.

Pred začatím pojednávania písomným podaním zo dňa 19.10.2011 vzal žalobca čiastočne späť žalobu
o zaplatenie úrokov z omeškania a požadoval, aby žalovaná k žalovanej istine zaplatila 8,5% ročný úrok
z omeškania od 1.1.2008 do zaplatenia. Súd prvého stupňa v tejto časti konanie v súlade s § 96 ods.
1,3 zastavil.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila, keďže žalobca jej neposkytol žiadne služby, ani jej nedodal
encyklopédie v sume 33.313,50,- Sk, ktoré by jej mal následne fakturovať a preto žiadala žalobu v celom
rozsahu zamietnuť.Na základe zisteného skutkového stavu veci súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 52
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1,2 OZ, § 612 OZ, § 588 OZ, § 613 OZ, § 644
OZ, § 650 ods. 1,2 OZ, § 1 a § 2 zák. č. 182/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji

a zásielkovom predaji, Všeobecných obchodných podmienok žalobcu (ďalej len „VOP“) a to bodu 5,
6, 9, 11, 12 a 14 VOP a dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním nezistil žiadne neprijateľné
podmienky v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania, ale podľa jeho zváženia konanie žalobcu
tak pri uzavretí zmluvy, ako aj následne po nej vykazuje viaceré znaky nekalého konania, konania v
neprospech žalovanej ako spotrebiteľky, ktoré nemôže požívať právnu ochranu. Uviedol, že žalobca

jednoznačne nevedel preukázať zaslanie osvedčenia, ktoré napriek tomu vyčíslil vo faktúre, na základe
ktorej sa domáhal zaplatenia za jeho dodanie v tomto konaní. Konštatoval, že z objednávky a VOP
žalobcu vyplýva, že životopisné údaje žalovanej mali byť uverejnené v 5. vydaní encyklopédie Who is
Who v Slovenskej republike v termíne do októbra 2008, prípadne s omeškaním do 3 mesiacov. V prípade
žalovanej malo ísť teda o vydanie encyklopédie najneskôr do konca roka 2008. Napriek tomuto dátumu
žalobca zostal voči žalovanej nečinný, resp. v tomto konaní nepreukázal, že by žalovanej posielal

akúkoľvek výzvu na dobrovoľné plnenie a zaplatenie objednaných encyklopédií. Jediný preukázateľný
listinný dôkaz je výzva právneho zástupcu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, ktorá bola spolu s kópiou
faktúry doručená žalovanej dňa X.X.XXXX. Uviedol, že táto skutočnosť nebola sporná ani zo strany
žalovanej. Na základe vykonaného dokazovania mal tak za to, že zo strany žalobcu voči žalovanej
za obdobie takmer dvoch rokov nebola vyvíjaná akákoľvek činnosť smerujúca k splneniu objednávky

alebo k zisteniu, či žalovaná má záujem o doručenie 5. vydania encyklopédie Who is Who po tak dlhom
čase. Súd prvého stupňa zároveň zdôraznil, že je zrejmé, že za obdobie takmer dvoch rokov údaje
uvedené v životopise mohli stratiť na aktuálnosti a pokiaľ by sa bol žalobca dotazoval žalovanej, či má
záujem o odobratie encyklopédie, po takomto časovom období, by s tým už žalovaná nebola súhlasila.
To predniesla žalovaná aj na pojednávaní súdu, keď uviedla, že o objednanie tejto encyklopédie

nemá a ani nemala záujem. Zároveň konštatoval, že dodávka encyklopédie mala byť realizovaná
po zaplatení faktúry, čo žalobca v tomto konaní hodnoverným spôsobom nepreukázal a to, že by
bol žalovanej doručoval v dohodnutej lehote korektúrový list a faktúru na úhradu dohodnutej kúpnej
ceny. Taktiež nepreukázal, že by tak bol učinil do Q. XXXX, resp. maximálne do konca roka XXXX,
alebo neskôr. Naviac tvrdenie žalobcu o tom, že on splnil všetky povinnosti vyplývajúce pre neho zo

záväznej objednávky sú v kontexte vyššie uvedených skutočností zavádzajúce. Súd prvého stupňa
mal za to, že pre žalobcu vznikli zo záväznej objednávky aj iné povinnosti, ktoré deklaroval v časti
týkajúcej sa dohodnutej, nie nízkej ceny za dodanie encyklopédií, v ktorej prehlasoval žalovanú za
členku Who is Who s určitými výhodami. Súd uviedol, že žalobca si žiadne takéto povinnosti nesplnil,
aj keď umiestnenie týchto výhod v objednávke navodzuje dojem, že tieto súvisia s tak vysokou cenou

požadovanou za encyklopédie a preto toto konanie žalobcu videl súd ako nekalé vo vzťahu k žalovanej
ako spotrebiteľke. Súd prvého stupňa pripomenul, že v časti objednávky týkajúcej sa poskytnutia služieb,
predložením originálu 5. vydania predmetnej encyklopédie je zrejmé, že žalobca svoju povinnosť splnil
a zverejnil životopis žalovanej v tejto encyklopédii a to aj napriek skutočnosti, že životopis a služba
žalobcu bola bezodplatná. Uviedol, že súčasťou poskytovaných služieb pre žalovanú, bolo zverejnenie

jej portrétnej fotografie. Žalovaná túto fotografiu žalobcovi nedodala a preto v uvedenej encyklopédii
žalobca na miesto jej fotografie uverejnil iniciály žalovanej. Podotkol, že zo zmluvy nevyplynulo, aby
žalovaná si takúto službu u žalobcu objednala a nevyplývajú ani žiadne sankcie, za ktoré by musela
zaplatiť keďže vo VOP sa len uvádza, že pokiaľ fotografia nebude dodaná, potom žalobca uverejní
namiestotejtofotografieiniciályapretojeztohozrejmé,žeodplatazauverejnenieiniciálovvobjednávke

nebola dohodnutá.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol
nárok na zaplatenie kúpnej ceny za objednané encyklopédie v sume 27.208,50 Sk a osvedčenia v sume
2.125,- Sk a preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že uviedol, že žalovanej trovy
konania prislúchajú titulom jej právneho zastúpenia, ktoré súd prvého stupňa ale nemohol vyčísliť v
rozsudku a preto rozhodol, že o výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku voči výroku o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania podal včas odvolanie
žalobca. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Navrhoval,abyodvolacísúdzmenilrozsudok
tak, že žalovanú zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 1.105,81 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne od 1.1.2008 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 1.991,33 eur na účet

právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch odvolania uviedol, že v danom prípade sa jedná o nepomenovanú zmluvu, ktorá vykazuje
znaky kúpnej zmluvy o dielo, pričom kúpna zmluva spočíva v kúpe encyklopédie a zmluva o dielo v
poskytnutí služby „zverejnenie portrétnej fotografie“ v súlade s podmienkami vyplývajúcimi zo záväznej

objednávky. Predmetom objednávky v žiadnom prípade nebolo zverejnenie životopisných údajov, keďže
táto služba nie je na objednávke uvedená a nie jej predmetom. Služba súčasne nie je spoplatnená a
nebola ani predmetom tohto sporu. Žalovaná si od objednávateľa objednala encyklopédie, poskytnutie
služby „zverejnenie portrétnej fotografie“ a dodanie osvedčenia v pozlátenom ráme. Týmto poukazoval
na nesprávne právne posúdenie veci.

Namietal, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že
by žalovanej odovzdal jedno vyhotovenie objednávky vychádzajúc iba z tvrdení žalovanej. Konštatoval,
že jedno vyhotovenie objednávky bolo žalovanej aj riadne odovzdané, čo potvrdila aj svedkyňa a
teda listinou objednávky a výsluchom svedkyne preukázal, že žalovaná obdržala objednávku. Preto
vyjadrenie žalovanej zostalo iba v rovine tvrdení a špekulácií, keďže žalovaná podpisom na objednávke

zároveň aj potvrdila, že sa s objednávkou a všeobecnými obchodnými podmienkami uvedenými na jej
druhej strane oboznámila a zobrala ich na vedomie. Z objednávky taktiež jednoznačne vyplýva, že ide o
záväznú objednávku a zo VOP taktiež vyplývajú možnosti odstúpenia s tým, že pravosť svojho podpisu
žalovaná na objednávke potvrdila. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalej súd prvého stupňa konštatoval,

že vzhľadom na krátkosť času nemala žalovaná možnosť preštudovať si VOP, čo opätovne vyvracia
podpis žalovanej na objednávke, nakoľko svojím podpisom žalovaná vyjadrila vôľu byť objednávkou ako
celkom viazaná.

K spochybneniu dôkazu súdom prvého stupňa predloženým žalobcom a to poštového podacieho hárku,

ktorýmžalobcažalovanejzaslalfaktúruspoluskorektúrovýmlistomžalobcauviedol,žejehopredloženie
až v priebehu konania a jeho omyl v tom, že týmto hárkom nedisponuje, nemôže byť v zmysle platných
právnychpredpisovžalobcovinaškodu.Zpodaciehohárku jednoznačnevyplývadátumjehopodaniana
poštovú prepravu a to XX.XX.XXXX. Touto zásielkou bola žalovanej zasielaná faktúra a korektúrový list.
Táto zásielka bola doručovaná podľa žalobcu žalovanej na správnu adresu a preto ju musela žalovaná

prevziať a vzhľadom na to, v akom stave bolo vybavovanie objednávky je podľa neho celkom zrejmé, že
obsahom tejto zásielky mohol byť a bol korektúrový list a faktúra na zaplatenie dohodnutej sumy, pričom
faktúra bola žalovanej zasielaná opakovane. Jej doručenie spolu s výzvou na zaplatenie pohľadávky
žalovaná na pojednávaní pred súdom prvého stupňa opakovane potvrdila a rovnako to konštatuje aj súd
v napadnutom rozsudku. Ďalej uviedol, že zverejnenie životopisu v objednávke, ktorého sa korektúrový

list týkal, nie je predmetom objednávky. Poukazoval na nezrozumiteľnosť záverov súdu prvého stupňa
o tom, že žalovaná uzatvorila objednávku ako spotrebiteľka s poukazom na odôvodnené závery iných
súdnych rozhodnutí, keďže žalovaná opakovane v konaní potvrdila, že objednávku podpísala ako
samostatne zárobkovo činná osoba a práve encyklopédia ju zviditeľňuje vo vzťahu k jej potencionálnym
obchodným partnerom a preto žalovaná pri spisovaní objednávky nevystupovala ako fyzická osoba, ale

ako podnikateľ vystupujúci v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Aplikácia ustanovení Občianskeho
zákonníka vzťahujúca sa na ochranu spotrebiteľa je preto pre daný prípad zo zákona vylúčená, ako
aj aplikácia ustanovení zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a
zásielkovom predaji (ďalej len „zákon o podomovom predaji") s odkazom na ust. § 5 zákona o
podomovom predaji účinnom v čase podpisu objednávky. Odvolateľ ďalej uviedol, že podľa súdu prvého

stupňa mal žalobca povinnosť zverejniť v encyklopédii životopisné údaje žalovanej v lehote O. Q.
XXXX, prípadne s omeškaním troch mesiacov, čo ale nemožno vyvodiť zo žiadnej časti objednávky.
Navyše, životopis v encyklopédii uverejnený bol a encyklopédie boli vydané v lehote stanovenej v
objednávke a životopis žalovanej bol uverejnený tak, ako bol vyhotovený pri podpise objednávky. Dodal,
že uverejnenie životopisu nie je predmetom objednávky a nepreukázanie doručenia korektúrového listu

nemá na platnosť objednávky žiaden vplyv. K nezverejneniu fotografie žalovanej došlo iba z dôvodu
na jej strane a jej nezverejnenie je preto v súlade s bodom 9 VOP. Na záver uviedol, že v záväznej
objednávke sa účastníci konania dohodli na tom, že žalobca žalovanej dodá encyklopédie a osvedčenie
a poskytne jej objednanú službu, čo žalovaná akceptovala, keď objednávku aj podpísala. Následnepreto žalobca zaslal žalovanej faktúru spolu s korektúrovým listom, o čom dôkaz je poštový podací
hárok. Podotkol, že faktúra bola zasielaná žalovanej následne spolu s výzvou na zaplatenie pohľadávky,
čo potvrdila aj žalovaná. Uviedol, že má encyklopédie pre žalovanú vyhotovené a je pripravený jej ich

doručiť bez zbytočného odkladu po uhradení dohodnutej ceny. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania,
ktoré bližšie vyčíslil a špecifikoval v podanom odvolaní.

Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobcunavrhovala,abyodvolacísúdvrozsahunapadnutýchvýrokov

potvrdil rozsudok ako vecne správny a priznal jej trovy odvolacieho konania v zmysle ich vyčíslenia a
špecifikácie.

Podľa názoru žalovanej súd nepochybil, keď rozhodol, že predmetom zmluvy bolo aj uverejnenie
profesijného životopisu žalovanej, keďže skutkové okolnosti v čase uzatvárania objednávky, ako aj
v čase konania pred súdom prvého stupňa nasvedčovali tomu, že práve uverejnenie životopisných

údajov žalovanej v encyklopédií bolo predmetom právneho vzťahu s poukazom na bod 4 VOP, ktorý
predstavuje neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Uviedla, že v súdnom konaní sa nepreukázalo, že by žalobca
reálne odovzdal jedno vyhotovenie objednávky žalovanej a preto neuniesol dôkazné bremeno. V záhlaví
objednávky uvádza len údaj o tom, kto má dostať po jednom vyhotovení objednávky, ale nepreukazuje
jej reálne odovzdanie, pričom žalovaná svojim podpisom prevzatie jedného vyhotovenia ani nepotvrdila.

Preto bolo povinnosťou žalobcu predkladať dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalovanej a nie naopak a preto
nie je žalovanej známe, odkiaľ žalobca zobral poznatok o tom, že pri uzatváraní predmetnej objednávky
mali byť prítomné aj tretie osoby, a to s poukazom už na výpoveď žalovanej.

Súd prvého stupňa podľa žalovanej zohľadnil skutkové okolnosti komplexne keď rozhodol, že žalovaná

nemala dostatok času na naštudovanie si VOP a preto konala v časovej tiesni. Zdôraznila, že žalobca
od počiatku sporu uvádzal, že faktúra spolu s korektúrovým listom boli žalovanej zasielané obyčajnou
(nedoporučenou) poštou a pôsobí to mätúco, resp. zavádzajúco, keď žalobca „našiel" poštový podací
hárok po skoro 6 rokoch, pričom predložil len fotokópiu a nie originál poštového podacieho hárku.
Uviedla, že poštový podací hárok ako je všeobecne známe, sa používa k hromadnému odosielaniu

doporučených zásielok a preto nemohlo byť pravdou, že uvedené písomnosti a to faktúra spolu s
korektúrovým listom podľa tvrdenia žalobcu boli zasielané obyčajnou poštou, ale ako doporučená
zásielka. Zároveň z podacieho hárku nie je možné jednoznačne identifikovať dátum odoslania najmä
s prihliadnutím na rok odoslania, keďže namiesto žalobcom uvádzaného roku XXXX je skôr čitateľný
rok XXXX, vzhľadom aj na platbu menou Euro a preto súd prvého stupňa správne uvádza predmetný

dôkaz ako nejednoznačný a vzbudzujúci nemalé pochybnosti o jeho pravdivosti. Z tohto podacieho
hárku zároveň nie je zjavné, čo malo byť jej obsahom a preto žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie doručenia tejto zásielky žalovanej. Len pre úplnosť žalovaná uviedla, že
zaslanie korektúrového listu predstavovalo jednu zo zmluvných povinností, ku ktorej sa v zmysle bodu 4
VOP žalobca zaviazal, nakoľko VOP predstavujú neoddeliteľnú súčasť objednávky. Podľa žalovanej sa

na daný právny vzťah založený predmetnou objednávkou v plnom miere vzťahujú ustanovenia zákona o
ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji, nakoľko návšteva zástupcu žalobcu,
tak ako to vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania sa uskutočnila na pracovisku spotrebiteľa
a súčasne si žalovaná túto návštevu nijakým spôsobom nevyžiadala, činnosť žalobcu nevyhľadávala
a na žiadnom stretnutí sa telefonicky s nikým nedohadovala. Nakoľko sa žalobcovi nepodarilo uniesť

dôkazné bremeno v tejto otázke, je pochopiteľné že súd prvého stupňa rozhodol tak, ako rozhodol a
teda, že žalovaná pri uzatváraní objednávky vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ, čoho dôkazom
jeabsenciapríslušnýchidentifikačnýchúdajovnaobjednávkezodňaXX.XX.XXXX,kdesanachádzalen
akademický titul, meno a priezvisko a korešpondenčná adresa. Z týchto údajov nie je možné usúdiť, že
žalovaná by chcela v danom právnom vzťahu vystupovať v právnej pozícií fyzickej osoby - podnikateľa.

Zároveň poukázala na tú skutočnosť, že žalobca tým, že požadovaný úrok z omeškania znížil, v zmysle
nariadenia vlády, nepriamo potvrdil status žalovanej ako fyzickej osoby - spotrebiteľa. Výčitka žalobcu
smerujúcakpoukázaniunazáveryinýchsúdnychrozhodnutízostranykonajúcehosúdupôsobínejasne,
nakoľko konajúci súd pochopiteľne nerozhodoval podľa tých istých rozhodnutí. Podľa žalovanej súd
prvého stupňa správne konštatoval ak uviedol, že uverejnenie životopisu bolo súčasťou predmetnej

objednávky a vzťahovali sa pre jeho uverejnenie vyššie uvedené termíny tak, ako ich ustanovujú v bode
11 VOP. Zároveň podotkla, že pri uzatváraní objednávky so žalobcom nedohodla žiadnu zmluvnú pokutu
a nemá preto vedomosť o tom, že sankciou nedodania požadovanej fotografie by bol finančný postih.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal žalobca
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých
výrokoch § 212 ods. 1,3 O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a to bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok v súlade s ust. § 156 ods. 1 O.s.p. verejne vyhlásil
po tom, čo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 28.5.2015 o 9.00 hod. v pojednávacej
miestnosti č. dv. 221/II. poschodie oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach dňa 20.5.2015.

Z obsahu odvolania žalobcu vyplývajú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p..

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil
po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,

keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny
význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie
je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,

alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie) a zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Nesprávnym právnym posúdením

veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na
správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale
ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne
právne závery.

Odvolací súd zistil, že žalobcom uvádzané odvolacie dôvody sú nedôvodné.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, a ku

všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.). Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1
O.s.p.). Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 129 ods. 1, 2 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie. Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz,
aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Skutočnosť, pre ktorú je v zákone je ustanovená podmienka, ktorá pripúšťa
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel opak (§ 133 O.s.p.).

Podľa § 153 ods. l O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ktoré skutočnosti považoval súd za
preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov,
ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a v konečnom dôsledku akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodnutí vo veci samej (§ 157 ods. 2 O.s.p.).Odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd prvého stupňa správne a dôsledne vyhodnotil podľa
zásad vyplývajúcich z § 132 a nasl. O.s.p. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti,

pri posudzovaní významu jednotlivých dôkazov pre rozhodnutie z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti,
pravdivosti a vierohodnosti), pričom vzal do úvahy všetky rozhodujúce (právne významné) skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z tvrdení účastníkov, alebo inak vyšli v konaní
najavo. Uplatnený nárok posúdil podľa správny ustanovení právnych predpisov, ktoré aj správne vyložil
a aplikoval na zistený skutkový stav a zo zisteného skutkového stavu (skutkových záverov) vyvodil

správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov a správny záver o nedôvodnosti žalobcom
uplatneného nároku a to vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena na preukázanie tvrdených
skutočností z titulu uplatneného nároku.

Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, že by na zistený skutkový stav
aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Odvolací súd pripomína, že v súdnom konaní majú účastníci konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú
povinnosť (tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), ktoré sú v sporovom konaní naplnením
prejednávanej zásady a stanovujú, že je zásadne vecou účastníka konania tvrdiť skutočnosti a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno je medzi
účastníkmi konania rozdelené v závislosti od toho, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti

účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Účastník je povinný navrhnúť dôkazy na preukázanie tých právne
významných skutočností, ohľadne ktorých má bremeno tvrdenia. Dôkazným bremenom sa teda rozumie
procesná zodpovednosť účastníka za to, že počas konania vykonanými dôkazmi neboli preukázané jeho
tvrdenia a preto muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech.

Keďže žalobca nevedel v konaní preukázať ním tvrdené skutočnosti a tak uniesť dôkazné bremeno
v spore, odvolací súd konštatuje, že dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí
žaloby sú správne a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením tohto napadnutého
výroku rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

K odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa právneho posúdenia veci v tom znení, že v danom prípade
sa nejednalo o kúpnu zmluvu a o zmluvu o zhotovení veci na zákazku, ale o kúpnu zmluvu - spočívajúcu
predovšetkým v kúpe encyklopédie a zmluvu o dielo - v poskytnutí služby „zverejnenie portrétnej

fotografie“ odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil daný právny vzťah medzi
účastníkmi konania vzniknutý na základe objednávky zo dňa XX.XX.XXXX, keďže išlo o kúpnu zmluvu (§
588 a § 613 OZ), kde v zmysle objednávky mala objednávateľka po zaplatení (platba sa mala realizovať
na základe faktúry) obdržať 3 kusy encyklopédie Who is Who v platnej väzbe a osvedčenie v zlatom
ráme. Správne konštatoval súd prvého stupňa, že ide osobitný druh predaja na objednávku pri ktorej

platí, že ak nie je dohodnutá lehota na obstaranie, predávajúci má povinnosť obstarať objednaný tovar
v lehote primeranej okolnostiam. Taktiež súd prvého stupňa správne uzavrel, že sa jednalo aj o zmluvu
o zhotovenie veci na zákazku (§ 644 a nasl. OZ) a to uverejnenie životopisu žalovanej v predmetnej
encyklopédii Who is Who, 5. vydania v Slovenskej republike, ako aj uverejnenie portrétnej fotografie,
nakoľko uvedená skutočnosť vyplýva z bodu 7 a 8 VOP a taktiež podmienky nedodržania uvedených

ustanovení vymedzených v týchto bodoch.

Odvolací súd taktiež za správny považuje záver súdu prvého stupňa, keď v odôvodnení rozhodnutia
právny vzťah medzi účastníkmi konania založil na ustanoveniach zákona o ochrane spotrebiteľa pri
podomovom predaji a zásielkovom predaji a teda vychádzal z ust. § 52 Oz a § 53 ods. 1,2 OZ s odkazom

na ust. § 612 OZ, ako aj ust. § 1, 2 zák. č. 182/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji
a zásielkovom predaji.Odvolací súd uvádza, že z výsledkov vykonaného dokazovania bola jednoznačne preukázaná
skutočnosť, čo vyplynulo z výpovede žalovanej, ako aj vypočutej svedkyne K.. L. Z., ktorá bližšie
ozrejmila spôsob uzatvorenia objednávky v tom znení, že návšteva zástupcu žalobcu sa uskutočnila na

pracoviskuspotrebiteľa,pričomžalovanáčinnosťžalobcunevyhľadávala,čiužosobnealebotelefonicky,
z uzatvárania objednávky, a identifikačných údajov na objednávke zo dňa XX.XX.XXXX, že žalovaná
vystupovala ako fyzická osoba - spotrebiteľ. Preto aj podľa odvolacieho súdu žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie tej skutočnosti, aby žalovaná nevystupovala v konaní ako spotrebiteľ, čo by
malo vplyv na posúdenie právneho vzťahu uzavretého medzi účastníkmi konania v zmysle ustanovení

Obchodnéhozákonníkadávajúcdopozornostiajtúskutočnosť,naktorúupozornilažalovanávpodanom
vyjadrení k odvolaniu , že žalobca tým, že znížil požadovaný úrok z omeškania z 18% na 8,5% nepriamo
potvrdil status žalovanej ako fyzickej osoby - spotrebiteľky.

Skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bol uzavretý spotrebiteľský právny vzťah a teda, že žalovaná
vystupovala ako spotrebiteľ taktiež vyplýva zo samotnej objednávky na č.l. 5 spisu, keďže pod poučením

o odvolaní je uvedené, že podľa § 48 OZ a podľa § 12 ods. l zák. č. 108/2002 Z.z. (správne /2000)
o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji má objednávateľ právo do
7 pracovných dní odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodov. Ďalej, že lehota 7 dní platí len pre
spotrebiteľov. Zo znenia samotnej objednávky predloženej žalobcom teda vyplýva, že so žalovanou
žalobca konal ako spotrebiteľ a preto sa na žalovanú vzťahujú, správne ako to konštatoval súd

prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, citované zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na
spotrebiteľa.

K namietaným skutočnostiam týkajúcim sa vyhotovenia objednávky, ako aj jej odovzdania žalovanej
odvolací súd uvádza, že zo strany žalovanej nebolo v konaní sporné podpísanie objednávky, keď to

sama vo svojej výpovedi potvrdila. Sporné bolo len to, že túto objednávku podpisovala bez toho, aby bola
vyplnená a zároveň tvrdila, že jej zástupkyňa žalobcu neodovzdala žiadne vyhotovenie tejto objednávky,
ktorej súčasťou mali byť aj VOP. Uvedenú skutočnosť vystavenia, vyplnenia a odovzdania objednávky
žalovanej podľa odvolacieho súdu potvrdzujú len pracovníci žalobcu, čo možno považovať aj za ich
účelové tvrdenie, a preto súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že žalobca nevie preukázať súdu,

že skutočne jedno vyhotovenie vypísanej objednávky žalovanej odovzdal pri jej podpísaní. Odvolací
súd dodáva, že dôkaznú povinnosť v tejto časti má uniesť žalobca. Zároveň odvolací súd podotýka,
že ani vykonaným výsluchom svedkyne K.. Z., ako aj ďalšej svedkyne navrhnutej zo strany žalobcu
nevyplýva odovzdanie jednej vyhotovenej objednávky žalovanej. Súčasťou tejto objednávky mali byť aj
VOP, ktorých doručenie žalobca taktiež v konaní nevedel preukázať vzhľadom na výsledky vykonaného

dokazovania.

Odvolací súd uvádza, že správne súd prvého stupňa uzavrel, že žalovanej zo strany žalobcu nebola
odovzdaná kópia vyhotovenej objednávky, keďže to aj podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplynulo z
vykonaného dokazovania. Žalovaná nemohla mať vedomosť o tom, čo uzavrela, na aké podmienky sa

zaviazala, nemohla mať vedomosť o odstúpení od zmluvy, ako aj o náležitostiach VOP. Odvolací súd
dodáva, že aj keď záhlavie objednávky na č.l. 5 uvádza údaj o tom, kto má dostať po jednom vyhotovení
objednávky, správne súd prvého stupňa uzavrel, že z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo
reálne odovzdanie jedného vyhotovenia objednávky žalovanej.

Odvolací súd poukazuje na znenie objednávky na č.l. 5 spisu a to na bod Objednávka kníh Who is
Who v Slovenskej republike, 5. vydanie, z ktorej vyplýva, že žalovaná si mala objednať knihu záväzne,
za uvedenú predajnú cenu, za súčasného poskytnutia životopisných údajov, za účelom ich uverejnenia
v tlačových, resp. elektronických médiách. Z tohto znenia dojednania teda vyplýva splnenie dvoch
kumulatívnych podmienok dojednania a to že záväzná objednávka je platná až v prípade súčasného

poskytnutia životopisných údajov žalovanou. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvého
stupňa súčasné splnenie tejto dohodnutej podmienky, ale preukázané nebolo.

Odvolací súd uvádza, že z ďalších ustanovení objednávky zo dňa XX.XX.XXXX ďalej vyplýva
objednanie ďalších vecí (napr. uverejnenie fotografie, vytlačenie mena na výtlačku so zlatorezom atď.)

a taktiež aj dojednanie doby, na ktoré sa viaže doba ich dodania, pričom z výsledkov vykonaného
dokazovania nebolo preukázané splnenie týchto podmienok zo strany žalobcu.Odvolací súd poukazuje na to skutočnosť, že žalobca nevedel v konaní preukázať ním tvrdenú
skutočnosť, že na poštovom podacom hárku, na ktorom je aj podľa odvolacieho súdu sporný dátum
jeho odoslania (rok 2011, rok 2007), vzhľadom aj na prijatie platby mena Eura. Tak nemožno uveriť

aj podľa odvolacieho súdu tvrdeniu žalobcu, že týmto podacím hárkom žalobca doručoval žalovanej
faktúru a korektúrový list, na ktorý sa v dohodnutej objednávke zaviazal, keďže podací hárok neobsahuje
skutočnosť, čo bolo ním zasielané. Aj podľa odvolacieho súdu mohol byť žalobca len v domnení, že tieto
listiny žalovanej skutočne aj zasielal, ich reálne odovzdanie ale v konaní nepreukázal.

Odvolací súd konštatuje, že z objednávky taktiež vyplýva dojednanie, že predajné ceny zo závodu vo
Švajčiarsku objednaných a predávajúcim dodávaných encyklopédií žalovaná uhradí po doručení faktúry.
Z výsledkov vykonaného dokazovania ale vyplynulo, že faktúra žalovanej riadne a v dohodnutej lehote
doručená nebola, pričom za jediný preukázateľný listinný dôkaz podľa súdu prvého stupňa o doručení
faktúry je až výzva právneho zástupcu žalobcu zo dňa XX.X.XXXX, ktorá bola spolu s kópiu faktúry
doručená žalovanej až dňa X.XX.XXXX. Odvolací súd ale uvádza, že objednávka bola vystavená už

dňa X.XX.XXXX a viazala sa na dodanie encyklopédií, čo v danom prípade zo strany žalobcu učinené
nebolo, keďže z prehlásenia samotného žalobcu vyplýva, že je len ochotný encyklopédiu žalovanej
doručiť, čo ale doposiaľ neučinil. Preto odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvého stupňa, že za
obdobie takmer dvoch rokov nebola zo strany žalobcu vyvíjaná akákoľvek činnosť smerujúca k splneniu
objednávky a keďže dodávka encyklopédie mala byť realizovaná po zaplatení faktúry, odvolací súd

jednoznačne súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní hodnoverným spôsobom
nepreukázal, že by bol žalovanej doručoval v dohodnutých dobách v zmysle objednávky korektúrový
list a faktúru na úhradu dohodnutej kúpnej ceny a následne, aby tým splnil aj zo svojej strany všetky
povinnosti vyplývajúce pre neho zo záväznej objednávky a taktiež ako to podotkol aj odvolací súd
objednávka vydania encyklopédie sa mala realizovať za súčasného poskytnutie životopisných údajov

zo strany žalovanej, čo z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané taktiež nebolo.

Odvolací súd má za to, že konanie žalobcu, tak ako ho ustálil súd prvého stupňa je nekalé konanie vo
vzťahu k žalovanej ako spotrebiteľke a teda podľa odvolacieho súdu ho možno považovať aj za konanie
v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 OZ.

K ďalším odvolacím námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza, že sú v predmetnej veci bez
akéhokoľvek právneho významu, keďže základ uplatneného nároku v danej veci preukázaný nebol a
to záväzné objednanie nasledujúceho vydania encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike za
uvedenú predajnú cenu, ktoré nadväzovalo na súčasné poskytnutie životopisných údajov žalovanou,

ako aj doručenie encyklopédie a zaplatenie faktúry po jej doručení, za súčasného splnenia aj ďalších
dojednaných podmienok a to doby dodania objednaných vecí. Z výsledkov dokazovania na súde prvého
stupňa ale nevyplýva ich splnenie a preto odvolací súd uzatvára, že v danej veci k záväznej objednávke
zo dňa XX.XX.XXXX nedošlo.

Aj keď žalobca v podanom odvolaní poukazoval na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 5Co/15/2010 zo dňa 8.9.2010, ktorý sa týkal rovnakého nároku odvolací súd uvádza, že v tomto
konaní bolo z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané zo strany žalobcu dodanie objednanej
encyklopédie žalobcom a teda uplatnený nárok spočíval na iných skutočnostiach, ako nárok uplatnený
v tomto konaní.

Odvolací súd preto v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o
zamietnutí žaloby potvrdil ako vecne správny.

Z dôvodu postupu súdu prvého stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách odvolacieho konania ako

aj trovách prvostupňového konania rozhodne súd prvého stupňa samostatným uznesením (§ 224 ods.
4 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.
č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.