Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2015

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/203/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5311210556
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2015:5311210556.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa Y.. T. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom Y. W.H. XXXX/X, Č., právne zast. Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o.,
Drotárska cesta 102, Bratislava proti odporcovi L., H..U.., O. S. XX/A, X., N.: XX XXX XXX, právne zast.
Legal professionals, s.r.o., Tehelná 25, Bratislava v konaní o ochranu osobnosti takto

r o z h o d o l :

I. Odporca j e p o v i n n ýzaplatiť navrhovateľovi sumu 16 000 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Návrh na zaplatenie sumy 34 000 € a na uverejnenie ospravedlnenia z a m i e t a .

III. Návrh na odstránenie článku s názvom „U. L. P. B. S.“ zo dňa 13.4.2011 a článku s názvom „S. U.
K.“ zo dňa 15.4.2011 z archívu článkov odporcu na internetovej stránke A..L..U. z a m i e t a.

IV. Návrh na uverejnenie ospravedlnenia: „Dňa 13.04.2011 sme v texte článku „U. L. P. B. S.“
uverejnili nepravdivé informácie o prepojení osoby Y.. T. G., advokáta na rôzne spoločnosti spojené
so spoločnosťou B. N., U..G..C.. a s kauzou prenájmu nebytových priestorov Daňovému úradu v W.

spoločnosťou B. N., U..G..C.. a informácie o neochote Y.. T. G.Á. v predmetnej veci komunikovať,
ktoré mohli spôsobiť negatívne reakcie vo vzťahu k vnímaniu osoby Y.. T. G., advokáta, a to najmä
jeho morálne odsúdenie verejnosťou. Týmto potvrdzujeme, že informácie uverejnené o osobe Y.. T. G.,
advokáta v spojitosti s predmetnou kauzou sú nepravdivými informáciami s tým, že za všetky následky
spôsobené Y.. T. G., advokátovi uverejnením nepravdivých informácií sa ospravedlňujeme.
Dňa 15.04.2011 sme v texte článku „S. U. K.“ uverejnili nepravdivú grafickú informáciu o prepojení
Y.. T. G., advokáta na rôzne spoločnosti spojené so spoločnosťou B. N., U..G..C.., spoločnosť O. V.,
spoločnosť A. V., spoločnosť A. L. I., spoločnosť L. W., U..G..C., spoločnosť L. W. U..G..C.. a osobu p.

C. Š. ako subjekty kauzy prenájmu nebytových priestorov Daňovému úradu v W. spoločnosťou B. N.,
U..G..C.., ktorá mohla spôsobiť negatívne reakcie vo vzťahu k vnímaniu osoby Y.. T. G.Á., advokáta, a
to najmä jeho morálne odsúdenie verejnosťou. Týmto potvrdzujeme, že informácie uverejnené o osobe
Y.. T. G., advokáta v spojitosti s predmetnou kauzou sú nepravdivými informáciami s tým, že za všetky
následky spôsobené Y.. T. G., advokátovi uverejnením nepravdivých informácií sa ospravedlňujeme.“
z a m i e t a.

V. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania v celom rozsahu vo výške 9
768,66 € € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa AK
Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska 102, Bratislava, IČO: 36 731 544.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ podal dňa 8.11.2011 návrh, v ktorom tvrdil, že odporca článkami uverejnenými v denníku
L. dňa 13.4.2011 s názvom „U. L. P. B. S.,“ dňa 15.4.2011 s názvom „W. P. Z. B.,“ vrátane ikonografiky,
ktorá tvorí súčasť článku, uviedol o navrhovateľovi nepravdivé tvrdenia, ktorými ho spojil s právnickými

a fyzickými osobami, ktoré boli dlhodobo kritizované médiami v súvislosti s prenájmom priestorov
spoločnosťou B. N., U..G..C.. Daňovému úradu W.. Navrhovateľ pred vznikom advokátskej kancelárie
spoločnosti H. G.Š. - U., U..G..C.. vykonal pre spoločnosť O. V. jediný úkon týkajúci sa korporátnej
agendy, preto uverejnený výraz, že túto firmu zastupuje na území SR, je zavádzajúci, nepravdivý,
poškodzujúci navrhovateľa. Ku dňu uverejnenia článku spoločnosť nezastupoval. Ako advokát mal

povinnosť mlčanlivosti, preto z tohto dôvodu nemal právo ani povinnosť informácie poskytovať, nie
z dôvodu zadržiavania informácii. V druhom článku došlo k prepojeniu osoby navrhovateľa s inými
osobami, ktoré figurovali v kauze prenájmu Daňový úrad W., ktorý bol poskytnutý spoločnosťou B. N.,
U..G..C... Navrhovateľ nemal, ani nemá majetkové, ani iné väzby na cyperské spoločnosti.

Opravou zo dňa 11.5.2011 v denníku L. odporca priznal zásah do práv navrhovateľa a opäť

uviedol nepravdivé informácie. „Nesprávne je, že spoločnosť O. V. na Slovensku v čase uverejnenia
nezastupoval T. G.. Správne je, že ju vlani v novembri zastupoval advokát T. G.. Okrem toho sme v
infografike označili prepojenia firiem O. V. H. A. L. na T. G. H. Y. U.. Pri menách sme neuviedli, že ide
o právnych zástupcov týchto firiem.“

Toto ospravedlnenie nepoprelo pôvodné informácie, ešte zhoršilo pôvodný stav. Tým došlo k navodeniu
takej situácie, že v pozadí celej kauzy prenájmu Daňový úrad v W. je T. G. H. Y. U., teda osoby, ktoré v
kauze nefigurovali a osoby, ktoré skutočne s kauzou boli spojené, v infografike nefigurovali (C. Š.D., T.
V., zástupca A. V.). Uvedeným konaním došlo k zásahu do občianskej cti, mena a povesti navrhovateľa.
Podľa informácií na základe internetového vyhľadávania je meno navrhovateľa spojené s odkazom na

uvedené články s touto kauzou naďalej. Bol spojený s politikou SDKÚ, hoci je apolitický. Jeho česť a
meno boli znevážené spojením s kauzou a osobami, ktoré na úkor daňových poplatníkov obchádzali
predpisy, s kauzou, ktorá bola verejnosťou negatívne vnímaná, odsudzovaná, porovnávaná aj s rovnako
medializovanou kauzou „nástenkový tender.“ Bol vykreslený navrhovateľ ako osoba stojaca v pozadí
kauzy. To veľkou intenzitou zasiahlo do jeho bezúhonnosti ako advokáta, občana, do jeho rodinných,

súkromných, pracovných vzťahov, poškodilo jeho dobré meno advokáta, občana, česť, skomplikovalo
mu život. Tento zásah bol výrazne intenzívny, a to aj zneužitím inštitútu opravy.

Odporca teda nevyužil možnosť napraviť dôsledky, ale zneužil opravu na utvrdenie nepravdivých
informácií. Preto navrhovateľ žiadal uverejnenie ospravedlnenia a podľa § 13 ods. 2 Občianskeho

zákonníka aj nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 50 000 €, ktorá zodpovedá zníženiu vážnosti,
dôstojnosti navrhovateľa v spoločnosti. Výšku odvodil z toho, že ide o celoslovenské tlačové médium,
intenzita bola zvýšená aj uverejnením na internete, a to aj ku dňu podania žaloby. Bolo čitateľovi
podsunuté, že je spojený s kauzou, s politikou SDKÚ, finančnými skupinami. Vzhľadom k uvedenému
stratil dôveru klientov, občanov, úctu priateľov, rodiny. Poukázal na to, že nie je verejne činnou osobou

ako advokát. Uvedeným postupom stratil reálnu možnosť uchádzať sa o akúkoľvek verejnú funkciu.

Uvedeným predmetom sporu podľa § 152 ods. 2 a § 153 ods. 2 OSP sa súd cítil byť viazaný.

Podľa § 118a OSP možno rozhodujúce skutočnosti a dôkazy označiť najneskôr do prvého pojednávania.

Výzvu z čl. 66 spisu prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 24.8.2012 (čl. 98 rub). Prvé pojednávanie
bolo 29.11.2012, ktoré bolo odročené na deň 29.1.2013. Na tomto pojednávaní právny zástupca
navrhovateľa sám protokoloval svoj prednes a vypovedal aj navrhovateľ, ani jeden ani druhý nevzniesli
námietku protokolácie. Nedoplnili návrh do prvého pojednávania v nadväznosti na § 118a OSP o nové
tvrdenia a dôkazy. Učinili tak až na pojednávaní dňa 23.5.2013. Nové tvrdenie spočívalo v tom, že zásah

sa týkal aj súkromného života, lebo manželka bola tehotná a medializované správy ju rozrušili, zvlášť,
keď dlho nemohli mať deti. Tak isto to malo negatívny dopad aj na rodičov navrhovateľa.

Súd sa preto touto časťou predmetu sporu v nadväznosti na § 118a OSP a § 152 ods. 2 a § 153 ods.
2 OSP nezaoberal a tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa, že jemu aj navrhovateľovi súd odmietol

sa vyjadriť kompletne, považoval z dôvodov už uvedených za nepravdivé, zavádzajúce, účelové.

K návrhu navrhovateľa sa vyjadril odporca. Uviedol, že žiadny z článkov neobsahoval meno a priezvisko
navrhovateľa, ani ho žiadnym spôsobom nespájal s kauzou. Priemerný občan nemôže dospieť kzáverom tvrdeným navrhovateľom. Odporca spájal navrhovateľa výlučne so spoločnosťou O. V., ktorú
na území SR zastupoval. Informácia bola použitá na základe osobného rozhovoru redaktora L. s
navrhovateľom a neuviedol redaktorovi, že túto spoločnosť už nezastupuje. V oprave uviedol veci na

pravú mieru. Navrhovateľ teda mal pred uverejnením priestor na vyjadrenie k informáciám uvedeným
v článku, týkajúcim sa jeho osoby. Ako podklad slúžil doslovný prepis telefonického rozhovoru. Dňa
29.10.2008 preukázateľne zastupoval uvedenú spoločnosť a neuviedol, že ich už nezastupuje. Nechcel
sa vyjadriť k otázkam, kto ho zastupovaním poveril a kto stojí v pozadí. Nikto ho neobviňoval z toho, že
by zadržiaval informácie. Význam, ktorý pripisuje navrhovateľ infografike, nemožno z obsahu článku a

infografiky logicky vyvodiť. Infografika bola pre priemerného čitateľa neadresná na osobu navrhovateľa.
Identifikácia navrhovateľa bola vylúčená pre bežného čitateľa. Bol daný verejný záujem na informovaní
verejnosti o podozrení z neefektívneho a netransparentného nakladania s verejnými prostriedkami
v súvislosti s prenájmom nehnuteľností pre Daňový úrad W. a možného klientelizmu v súvislosti so
zabezpečením priestorov pre prenájom. Článok informoval o už vzniknutom stave - o podozrení na
prepojenie na cyperské firmy, na spoločnosť B. N., U..G..C.., B.. Táto téma bola medializovaná ešte pred

uverejnením infografiky. Téma bola predmetom dlhodobého záujmu verejnosti. V infografike sú pravdivé
informácie o prepojení firiem (priamom, nepriamom) so spoločnosťou B. N., ktorá bola vlastníkom
nehnuteľností ponúkaných na prenájom pre Daňový úrad W.. Vyplývali z výpisov z obchodného registra.
Z obsahu článkov, infografiky nemôže priemerný občan vyvodiť prepojenie navrhovateľa na politické
štruktúry SDKÚ-DS, prepojenie na kauzu. Modrá farba v infografike nemala nič spoločné s SDKÚ a

jej logom v modrej farbe. Je to len zhoda náhod. Modré šípky smerovali k osobám T. G. H. Y. U.
preto, že zastupovali uvedené cyperské firmy pri právnom úkone a z dôvodu sprehľadnenia údajov v
článku. Nemali znamenať, že stojí v pozadí kauzy, že by mal majetkové väzby na uvedené spoločnosti.
Neexistoval záujem poškodiť navrhovateľovi. Autor infografiky mal právo na hodnotiaci úsudok. Nebola
tvrdená žiadna trestná činnosť navrhovateľa. Nebolo tvrdené, že by navrhovateľ spoločnosti riadil, resp.

dosahoval nejaký majetkový prospech z uvedenej kauzy. Článok nepojednával o čestnosti, morálnosti,
zákonnosti konania navrhovateľa. Žalobu podal žalobca až po 7 mesiacoch, teda dlhú dobu nepovažoval
informácie za zásah. Chýba príčinná súvislosť medzi informáciami a zásahom. Články a infografika
nedosahovali intenzitu spôsobilú zasiahnuť do cti navrhovateľa. Článok sa netýkal súkromia, intímneho
života navrhovateľa. Článok bol v súlade s právom verejnosti na informácie. Bol urobený primeraný

prieskum a dostatočné skutkové zistenia, bola zachovaná dobromyseľnosť a novinárska etika. Autor bol
pripísanípresvedčenýopravdivostiasprávnostiinformácií.Cieľomnebolouraziťnavrhovateľa,obviniťz
nezákonnej činnosti. Cieľom bolo poukázať na možné konanie v rozpore s etikou, morálkou. Novinár má
právoprejaviťkritiku,ajkeďneviepreukázaťpravdivosť.Jemožnáajnovinárskanadsázkaaprovokácia.
Pripúšťa sa aj zjednodušenie v záujme informovať širokú verejnosť. Nemožno trvať na úplnej presnosti

skutkových tvrdení. Navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku nároku - existenciu zásahu, objektívnu
spôsobilosť vyvolať ujmu, neprimeranosť, príčinnú súvislosť. Navrhovateľovi nejde o uvedenie informácií
na pravú mieru, ale o zisk. Žiadny svedok nepreukázal zásah do osobnostných práv. Navrhovateľ
nepreukázalkonkrétnunemajetkovúujmu.Výškajeneprimeranáanespĺňapodmienkurovnováhymedzi
záujmami spoločnosti a ochranou dobrej povesti súkromnej osoby. Ujma spôsobená násilnými trestnými

činmi je limitovaná 10-násobkom minimálnej mzdy. Výška musí byť rozumne primeraná utrpenej ujme
na povesti. Odporca má právo spoliehať sa na obsah oficiálnych správ bez toho, aby bol povinný
vykonávať nezávislý prieskum. Každé zverejnenie nepravdivého údaju nemusí automaticky znamenať
zásah do osobnostných práv. Taký zásah je vtedy, keď existuje príčinná súvislosť a taká intenzita
zásahu, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať, čo v konaní nebolo preukázané. Výška

náhrady nesmie byť likvidačná pre vydavateľa. Náhrada prichádza do úvahy len vtedy, ak nestačí
zadosťučinenie. Novinári konali v dobrej viere, vynaložili primerané úsilie na overenie faktov, to nahrádza
dôkaz pravdivosti faktu a tlač nenesie zodpovednosť, aj keď sa neskôr dokáže nepravdivosť faktov.
Všetky informácie v článkoch, infografike, sú pravdivé. Navrhovateľ nemá aktívnu legitimáciu, pretože v
článkoch sa jeho meno nevyskytuje, taký návrh je nerealizovateľný a nevykonateľný.

O uvedenom návrhu súd rozhodol rozsudkom č.k. 4C/203/2011-289 zo dňa 25.2.2014 tak, že zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 16 000 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh
zamietol v rozsahu 34 000 € a taktiež zamietol návrh na uverejnenie ospravedlnenia. Odporcu zaviazal
k náhrade trov konania navrhovateľa. Rozsudok prvostupňového súdu vychádzal zo záveru, že boli

splnené podmienky § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka v nadväznosti na článok 26 ods. 1, článok 19
ods. 1 Ústavy SR. Konštatoval, že došlo k zásahu, ktorý bol spôsobilý vyvolať ohrozenie a narušenie
práv navrhovateľa na ochranu osobnosti. Zásah súd považoval za taký zásah, ktorý v značnej miere
znížil dôstojnosť fyzickej osoby a jej vážnosť v spoločnosti. Preto súd dospel k záveru, že je potrebnéposkytnúť navrhovateľovi za tento zásah peňažnú náhradu, ktorú súd považoval za primeranú vo výške
16 000 € a vo zvyšnej časti 34 000 € návrh zamietol. Takúto výšku považoval za primeranú podľa kritérií
uvedených v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri úvahe súdu podľa § 136 OSP. Tým mal preukázané,

že boli splnené všetky podmienky zodpovednosti za zásah, teda zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať
ujmu, bol nedovolený (uverejnenie článkov bolo v rozpore s právom na poskytovanie informácií a v
rozpore s právom na ochranu dobrého mena, súkromia, cti) a bola preukázaná aj príčinná súvislosť
medzi porušením povinností odporcu a týmto zásahom. Intenzita zásahu bola vysoká a zodpovedá
priznanej náhrade.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 5Co/451/2014-343 zo dňa 18.8.2014 zrušil rozsudok
prvostupňového súdu. V zmysle § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa zbierky IV. str. 62 rozhodnutí Najvyššieho súdu SR ak odvolací súd zrušuje rozhodnutie súdu

prvého stupňa a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, musí v odôvodnení svojho rozhodnutia
právny názor, ktorým má byť súd prvého stupňa viazaný, náležite vysvetliť.

Vychádzajúc z uvedeného súd mal za to, že odvolací súd jednoznačne vymedzil rozsah predmetu
ďalšieho dokazovania prvostupňového súdu právne záväzným záverom podľa § 226 OSP, ktorým sa súd

cítil byť viazaný. Len v danom rozsahu doplnil dokazovanie a odôvodnenie rozsudku prvostupňového
súdu. Rozsudok prvostupňového súdu ostal nedotknutý a prvostupňový súd z neho opakovane
vychádzal v tej časti, ktorá nebola napadnutá záväzným právnym názorom odvolacieho súdu. Zo
záverov odvolacieho súdu na čl. 348 súdneho spisu vyplýva, že v nadväznosti na § 157 ods. 2 OSP musí
odôvodnenie rozsudku byť dostatočne preskúmateľné a to v tom zmysle, že súd musí dať jasný výklad,

z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, musí byť jasne a zrozumiteľne
vysvetlený myšlienkový postup súdu.

Vzhľadom k uvedenému rozsudok prvostupňového súdu, podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým
prvostupňový súd je viazaný, bol nepreskúmateľný a nedostatočne zdôvodnený v tej časti, v ktorej

sa súd dostatočne nevysporiadal s dôvodmi zamietnutia ospravedlnenia, v tej časti, kde dospel
k záveru, že bude primeraná nemajetková ujma vo výške 16 000 € a v tej časti, kde zamietol
odôvodnenie nemajetkovej ujmy vo výške 34 000 €. V tomto smere prvostupňový súd poukázal len
na nekonkretizovanú súčasť legislatívy a ňou uvádzané finančné stropy. Z odôvodnenia rozsudku
nevyplýva, z akých finančných stropov prvostupňový súd vychádzal, akú legislatívu aplikoval pri

stanovení výšky nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že súd nerozhodol o celom predmete sporu, keď
nerozhodol o návrhu na odstránenie článku s názvom „U. L. P. B. S.“ uverejnený dňa 13.4.2011 a článok
s názvom „S. U. K.“ uverejnený dňa 15.4.2011 z archívu článku na internetovej stránke A..L..U..

Ďalej sa súd zaoberal nepreskúmateľnosťou rozsudku len v uvedenom rozsahu v zmysle záverov

odvolacieho súdu. V ostatnej časti mal za to, že je rozsudok prvostupňového súdu preskúmateľný. O
tom, či je rozsudok prvostupňového súdu v preskúmateľnej časti vecne správny, odvolací súd nemohol
rozhodnúť a ani nerozhodol. Za tejto procesnej situácie však prvostupňový súd odstránil závady vytknuté
prvostupňovým súdom a v ostatnej časti zotrval na pôvodnom rozhodnutí vo vecnej rovine, formálnej
rovine.

K záverom odvolacieho súdu navrhovateľ dňa 1.12.2014 na čl. 351 spisu uviedol, že odvolací súd
nenapadol vecnú správnosť rozsudku prvostupňového súdu. Odvolací súd napadol len nedostatočné
odôvodnenie zamietnutia návrhu na uverejnenie ospravedlnenia, na zamietnutia návrhu na zaplatenie
nemajetkovej ujmy 34 000 €, limitácie nemajetkovej ujmy 16 000 € a skutočnosť, že nerozhodol o celom

predmete sporu. Čo do návrhu na uverejnenie ospravedlnenia uviedol, že zotrváva na tomto návrhu,
pretože do textu neprebral žiadne skutočnosti, ktoré by v pôvodnom texte článkov nezazneli, resp. z
textu článkov a infografiky nevyplývali a ktoré by nemal prvostupňový súd v konaní za preukázané.
Ospravedlnenie je len jedna z foriem možnej reparácie protiprávneho zásahu. Požadovanú výšku
nemajetkovej ujmy považoval za spravodlivú a primeranú v celom rozsahu 50 000 €. Prvostupňový súd

správne ustálil skutkový stav veci, avšak výška náhrady je neprimeraná, pretože v značnej miere došlo
k zásahu do práv navrhovateľa. Poukázal na priťažujúce okolnosti, za ktorých došlo k neoprávnenému
zásahuaktorémalprvostupňovýsúdpreukázané.Týmjepreukázanáajzávažnosťvzniknutejujmy.Táto
závažnosť je značná. Poukázal na iné spory, v ktorých vystupovali verejne činné osoby, kde náhradabola podstatne vyššia ako u navrhovateľa (L., V., U.), pritom navrhovateľ vystupoval ako radový občan
a nie verejne činný človek.

Odporca sa k záverom odvolacieho súdu a k predmetu ďalšieho dokazovania vyjadril tak, že rozdielne
interpretoval obsah zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina. Mal za to, že odvolacím rozhodnutím
došlo k spochybneniu vecnej správnosti napadnutého rozsudku Okresného súdu v Čadci. Bol zrušený z
dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a pre ich nezrozumiteľnosť a vtedy sa odvolací súd
meritom sporu nezaoberá a zaoberať nemôže. Preto vecnú správnosť rozsudku nemohol ani potvrdiť,

ani spochybniť. Preto nemožno rozsudok Okresného súdu v Čadci považovať za vecne správny. Pokiaľ
ideoospravedlnenie,odporcamalzato,žepožadovanýtextospravedlnenianekorešpondujesobsahom
článku a informáciami, ktoré tam boli uverejnené. Naviac všetky informácie sú pravdivé. O zásahu
možno hovoriť len vtedy, ak by boli nepravdivé. Článok neobsahoval meno ani priezvisko žalobcu,
ktoré by ho identifikovalo a priamo alebo nepriamo s kauzou spájalo. Uverejnenie mena a priezviska
navrhovateľa v infografike neznamenalo, že by mal niečo spoločné so spoločnosťou B. N., kauzou

prenájmu, resp. SDKÚ. Navrhovateľ napáda hodnotenia tretích osôb, k takému postupu nemá aktívnu
legitimáciu. V prípade navrhovateľa ide o advokáta. Článok jasne zadefinoval postavenie navrhovateľa
ako advokáta poskytujúceho právne služby spoločnosti O. V. pri jej úkonoch na území SR. Nešlo o
sériu článkov, ale o jediný článok. V prípade infografiky neboli uverejnené žiadne ďalšie informácie,
ktoré by umožňovali čitateľom identifikáciu osoby žalobcu. Na území SR žije niekoľko osôb s menom a

priezviskom T. G.. Boli o ňom uverejnené len pravdivé a korektné informácie, fakty, ktoré boli známe v
čase publikovania článku, aj vzájomné prepojenia firiem označené v infografike boli v konaní preukázané
ako pravdivé. Motívom bolo informovať o kauze prenájmu priestorov pre Daňový úrad W., podozrení
súvisiacichsospoločnosťouB.N.amajetkovouúčasťouneznámenejcyperskejspoločnosti-spoločnosti
B. N.. Navrhovateľ nebol s touto kauzou spájaný, nebol označený za osobu stojacu v pozadí, osobu

konajúcu nečestne, nemorálne alebo vinnú zo spáchania trestného činu. Na takom motíve je daný
verejný záujem na uverejnení všetkých dostupných informácií o tejto kauze. Bol na začiatku rozhovoru
navrhovateľ informovaný redaktorkou o dôvode, pre ktorý mu volá. Odporca si informácie overoval z
dostupných zdrojov, obchodného registra, zbierky listín v obchodnom registri, priamo u navrhovateľa.
Využil všetky dostupné možnosti a zdroje na overenie informácií týkajúcich sa tejto kauzy. Navrhovateľ

sa mal možnosť vyjadriť. Odpovedal vyhýbavo alebo vôbec. Išlo o spravodajský článok. Ďalej tvrdil,
že článok obsahoval presné a úplné citácie odpovedí žalobcu. Z dokazovanie nevyplynulo, že by
bola nahrávka upravovaná alebo zmanipulovaná. Zabezpečenie textu nájomnej zmluvy medzi B. N. a
daňovým úradom nebolo potrebné a bolo by to právne irelevantné. Zmluva by nepreukázala to, na čo
bol článok zameraný. Na preukázanie podozrenia z „ulievania“ verejných finančných prostriedkov na

neznámu cyperskú spoločnosť O. V., ktorú na území SR pri právnych úkonoch zastupoval, a to aj v
čase spracovania žalovaného článku, navrhovateľ. Záujmom bolo venovať sa nakladaniu s verejnými
finančnými prostriedkami a účasti cyperských schránkových firiem pri rozdeľovaní verejných finančných
prostriedkov z nájmu. Odporca v článku spájal navrhovateľa len so spoločnosťou O. V., ktorá v tom
čase bola spoločníkom B. N., majetkovo participovala na tomto „biznise“. Spoločnosť O. V. zastupoval v

danom čase len navrhovateľ. Odporca navrhovateľa nespájal s kauzou prenájmu, ale so spoločnosťou
O. V.. Navrhovateľ nebol označený za osobu stojacu v pozadí, ani za osobu vinnú zo spáchania
akéhokoľvek nemorálneho konania. Nebol spájaný ani s kauzou prenájmu, ani s SDKÚ. Redaktorka
sa navrhovateľa pýtala, kto stojí v pozadí spoločnosti O. V. H. A. L. a nepýtala sa ho, či on stojí v
pozadí, pretože bolo zrejmé, že spoločnosti zastupuje ako právny zástupca, nekoná ako štatutárny

zástupca, nesplnomocnil sám seba na zastupovanie. Dňa 11.5.2011 uverejnil upresňujúce informácie.
V žiadnom článku, ani v infografike nespájal navrhovateľa so žiadnou politickou stranou. Kauza bola
spájaná s politikou SDKÚ. To neznamená automaticky spojenie navrhovateľa s SDKÚ. Logo SDKÚ bolo
použité z dôvodu, že celá kauza prenájmu bola spájaná s SDKÚ. V denníku L. nebol uverejnený jediný
nepravdivý údaj. Čo do nemajetkovej ujmy mal za to, že nebola preukázaná značná miera zásahu do

práva na ochranu osobnosti, ani príčinná súvislosť medzi následkami v osobnostnej sfére a žalovaným
článkom. Neboli splnené podmienky a to existencia zásahu, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať
nemajetkovú ujmu, neoprávnenosť takého zásahu, príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a
jeho následkami. Žiadny zo svedkov nepotvrdil značnú mieru zásahu do práv navrhovateľa a následky.
V danom prípade neprichádza do úvahy priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nevyplýva

to z výsledkov dokazovania. Nie je daná podmienka spravodlivej rovnováhy medzi záujmami spoločnosti
a ochranou dobrej povesti súkromných osôb a právom jednotlivca slobodne vyjadriť svoj názor. Je
neprípustné, aby za pravdivé informácie bola uložená povinnosť nahradiť náhradu nemajetkovej ujmy
navrhovateľovi. Hlavní aktéri stojaci v pozadí kauzy boli Š., T., V., T. a podobne. Bolo mediálne známepozadie kauzy. Preto sa nenaznačovalo, že v pozadí stojí navrhovateľ. V infografike bol vykreslený
navrhovateľ ako právny zástupca, advokát. Navrhovateľ je advokát, verejná osoba. Musí zniesť vyššiu
mieru kritiky ako súkromná osoba. Článok neobsahoval žiadne informácie zo súkromia navrhovateľa,

výlučne informácie týkajúce sa výkonu jeho povolania. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II
ÚS 326/09. V nadväznosti na tento prípad je výška náhrady neprimeraná, sloboda prejavu prevažuje nad
nízkymstupňomzásahudoprávnavrhovateľa.Článokainfografikainformovalioprepojenínavrhovateľa
ako advokáta na schránkovú spoločnosť O. V., ktorá sa v spornom čase stala spoločníkom spoločnosti
B. N. - spoločníkom prenajímateľa priestorov pre Daňový úrad W., teda spoločnosti, ktorá mala profitovať

z verejných finančných zdrojov v podobe zaplateného nájomného v priebehu niekoľkých rokov. O tom
bol odporca povinný informovať. Táto kritika navrhovateľa ako osoby verejnej má vecný základ, je
primeraná. Ide o sociálnu diskusiu s prvkami kritiky. V širšom zmysle ide o politický prejav. V niektorých
prípadoch musí byť uprednostnená sloboda prejavu, aj keď daný prejav môže mať isté nedostatky z
hľadiska klasickej zákonnej ochrany osobnosti. Odporca ako tlač, ktorá prispieva k verejnej diskusii
vo verejnom záujme, má právo spoliehať sa obsah oficiálnych správ bez toho, aby bola povinná

vykonávať nezávislý prieskum. Nie každý zjednodušenie musí nutne viesť k zásahu do osobnostných
práv dotknutých osôb. Tým by boli na novinárov kladené nesplniteľné nároky. Významné však je, aby
celkové vyznenie podávanej informácie zodpovedalo pravde. Ani uverejnenie každého nepravdivého
údaju nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv. Ide o taký zásah vtedy,
ak existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry príčinná súvislosť a ak zásah presiahol určitú

prípustnú intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nie je možné tolerovať.

Právny zástupca navrhovateľa v záverečnom návrhu dňa 5.2.2015 doplnil prednes písomný tak, že
považoval prvostupňový rozsudok za vecne správny. Cieľom odporcu bolo vyvolať senzáciu. Poukázal
na priťažujúce okolnosti zásahu a závažnosť zásahu. Spojenie navrhovateľa s politickou stranou je

samostatným nárokom, pretože zasahuje neprimerane do súkromia navrhovateľa, s dôsledkami na
výkon advokátskej činnosti, s dôsledkami na súkromný, pracovný, rodinný, verejný život. Povesť jeho
osoby bola poškodená navždy. Trval na tom, aby internetové články boli stiahnuté z internetovej stránky.
Aj keď v celom rozsahu sa stotožnil s rozsudkom prvostupňového súdu, čo do výšky žiadal, aby súd
vyhovel návrhu v celom rozsahu, ktorý považoval za primeraný zásahu. Kauza vzbudila verejný záujem,

bola verejne odcudzovaná a v súvislosti bol verejne odcudzovaný i navrhovateľ, pretože bol s kauzou
spojený.

Právny zástupca odporcu v záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 5.2.2015 uviedol, že sa pridržiava
písomného vyjadrenia. Výrok o ospravedlnení je nevykonateľný. Obsah článku nezodpovedá obsahu

ospravedlnenia v petite. Nevykonateľný je aj výrok o povinnosti odstrániť články z internetovej stránky
z toho dôvodu, že články sa tam už nenachádzajú. Články boli pravdivé. Navrhovateľa nikto nespájal s
kauzou, bol zadefinovaný v článkoch len ako zástupca. V čase uverejnenia článkov neexistovali žiadne
informácie, kto stojí v pozadí týchto spoločností. Jediná informácia, ktorá bola k dispozícii bola tá, že
túto spoločnosť na území SR zastupuje advokát T. G.. Čitateľovi muselo byť známe, že ide o zástupcu

spoločnosti, nie o majiteľa spoločnosti. Neboli uverejnené žiadne informácie, ktoré by sa týkali súkromia
navrhovateľa. Všetky informácie sa týkali výkonu jeho povolania ako advokáta, osoby verejného záujmu.
Nebolapreukázanáznačnámierazásahudoprávanaochranuosobnostipodľa§13ods.2Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ je v pozícii osoby verejného záujmu a musí počítať s tým, že zastupuje klientov
a výkon jeho povolania bude spomínaný s rôznymi kauzami. Jeho prah ochrany osobnosti je v porovnaní

s bežným obyvateľom znížený. Nikde nebolo tvrdené, že navrhovateľ stojí za touto kauzou.

Súd vykonal dokazovanie nasledovnými dôkazmi - oboznámil návrh čl. 1 a nasledujúce spisu, plnú
moc čl. 8, žiadosť o uverejnenie opravy čl. 14, žiadosť o uverejnenie opravy a uverejnenie odpovede
a výzva na vykonanie úkonov čl. 24 a nasledujúce spisu, výpis z registra čl. 35, internetový výťah čl.

36 a nasledujúce spisu, sporné články čl. 40, 41, 42, 43, 44, 45, oprava čl. 46, 47, procesné poučenia,
výzva na zaplatenie SUP, zastavujúce uznesenie pre nezaplatenie SUP, odvolanie, záznam o zložení
súdneho poplatku čl. 62, zrušujúce uznesenie čl. 63, výzva súdu zo dňa 24.4.2012 čl. 66 spisu podľa
§ 118a OSP, vyjadrenie odporcu k žalobe čl. 67 a nasledujúce spisu, plná moc čl. 82, zápisnica o
mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti L. W. zo dňa 23.11.2010 čl. 83, fotokópia článku čl. 95,

výpis z obchodného registra čl. 96, 97, návrh na zabezpečenie dôkazu čl. 99, výzva súdu čl. 107 na
zabezpečenie originálu novín, výzva je zo dňa 30.10.2012, výzva súdu na Okresný súd Nitra, obchodný
register čl. 108, výpis z registra čl. 109, žiadosť o odročenie čl. 114 s listinnými dôkazmi až po čl. 123,
odročenie pojednávania čl. 125 spisu, plná moc N.. C. Š. pre advokáta T.. Š. U. vo veci B. N., U..G..C..zo dňa 13.4.2010 čl. 131, rozhodnutie jediného spoločníka B. N., U..G..C.. čl. 133, zmluva o prevode
obchodného podielu čl. 134, zakladateľská listina o založení spoločnosti s ručením obmedzeným čl.
137, žiadosť svedka o ospravedlnenie neprítomnosti čl. 141, doklad o PN čl. 142, žiadosť druhého

svedka o ospravedlnenie čl. 152, PN čl. 153, tretieho svedka čl. 155, zápisnica o pojednávaní zo dňa
29.1.2013 čl. 156 a nasledujúce spisu, prílohová obálka čl. 167, L. z 15.4.2011 a monitoring CD, výpis
z registra čl. 168 - 171, ospravedlnenie svedka čl. 172, zaslanie kontaktných údajov čl. 173, plná moc
O. V. I. pre Y.. Y. U., advokáta a Y.. T. G., advokáta s textom: Splnomocniteľ týmto splnomocňuje
splnomocnencov podľa ustanovení § 31 a nasledujúce Občianskeho zákonníka každého samostatne,

aby splnomocniteľa v plnom rozsahu zastupovali a vykonali nasledovné. Rozsah plnej moci je uvedený
pod bodmi 1 - 9, zápisnica o mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti L. W., U..G..C.. čl. 175,
podanie vo veci ochrany osobnosti čl. 179, netrváme na vyhotovení psychologického posudku, farebná
kópia sporných článkov čl. 180, 181, 182, zápisnica o pojednávaní zo dňa 23.5.2013 čl. 193, žiadosť
o odročenie čl. 209 s ďalšími podaniami až po čl. 228, žiadosť súdu o zaslanie rozsudku 11C/317/2011
Okresnému súdu Bratislava, zápisnica z pojednávania zo dňa 5.2.2014, vyjadrenie navrhovateľa čl.

245, záverečná reč právneho zástupcu odporcu čl. 261, zápisnica o vyhlásení a doručení rozsudku zo
dňa 25.2.2014 čl. 288, rozsudok súdu prvého stupňa čl. 289, odvolanie čl. 297, odvolanie navrhovateľa
čl. 317, vyjadrenie odporcu k odvolaniu čl. 325, zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline čl. 343,
vyjadrenie navrhovateľa čl. 351, odporcu čl. 363, zápisnica o pojednávaní zo dňa 5.2.2015 čl. 377.

Účastníci konania nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.

Z vykonaných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav, ktorý považoval za uzavretý a nemenný
vzhľadom k poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP a § 205a OSP.

V konaní mal súd preukázané, že autori článku v čase vydania boli pracovníkmi odporcu, nešlo o články
tretích osôb. Pasívne legitimovanou osobou je odporca ako zamestnávateľ a vydávateľ článkov. Autori
vydali články v mene odporcu - vydavateľa, v rámci plnenia úloh tejto organizácie.

V konaní súd mal preukázané zhodným tvrdením účastníkov konania, zo všeobecne známych

skutočností(§121OSP),medializovaných,žemedializovanákauzasatýkalatejskutočnosti,žezavlády
N.G.ministerfinanciíN.T.prostredníctvomriaditeľadaňovéhoriaditeľstvaT.T.prenajalpreDaňovýúrad
v W. budovu vlastnícky patriacu C. Š., funkcionárovi SDKÚ v Nitre. Kauza sa týkala všetkých občanov,
pretože pani G. sa z tohto dôvodu chcela vzdať funkcie premiérky, kauza bola vnímaná občanmi vysoko
negatívne pre podozrenie z klientelizmu a netransparentného nakladania s majetkom štátu, čo súd

vyhodnotil ako podozrenie z trestnej činnosti, čoho dôkazom je aj tvrdené trestné stíhanie T. a zbavenie
funkcie v SDKÚ C. Š.. Kauza bola všeobecne negatívne vnímaná aj preto, že bola dávaná do súvisu
s „nástenkovým tendrom.“ Táto kauza bola jednoznačne spájaná s vládou SDKÚ, politickými činiteľmi
SDKÚ, ktorej logo charakterizuje modrá farba. Táto kauza bola jednoznačne spájaná aj s cyperskými
schránkovými firmami, ktoré stáli v pozadí prípadu (A. L. I., O. V.). O. V. vstúpila ako 20 % spoločník do

spoločnosti B. N., U..G..C.., ktorej spoluvlastníkom bol aj C. Š.. Vzniklo dôvodné podozrenie, že verejné
finančné prostriedky za prenájom Daňového úradu v W. sú určené spoločnosti B. N., U..G..C.., (C. Š.)
a garážovej schránkovej firme O. V.. Kauza sa týkala aj ďalších spoločností uvádzaných ako cyperské
- A. V., L. W., U..G..C.., L. W., U..G..C..

V konaní odporca nepreukázal žiadnym dôkazom, že navrhovateľ bol členom politickej strany SDKÚ,
alebo bol prepojený s činnosťou tejto strany, nepreukázal, že navrhovateľ ako advokát zastupoval
niektorú z uvedených spoločností, alebo osôb pri uzatváraní nájomnej zmluvy na prenájom nebytových
priestorov pre Daňový úrad W., resp. že by bol ekonomicky zainteresovaný na tejto kauze. (Článok zo
dňa 13.4.2011: „...odmietol komentovať aj svoje vlastné obchodné prepojenia, ktoré ho v obchodnom

registri spájajú napríklad aj s ďalšou cyperskou firmou...“.)

V konaní mal súd preukázané, že N.. Y. X. bol zástupcom A. L. I. od 8.4.2009 do 15.2.2012, Y.. P. D.
bol zástupcom O. V. od 21.7.2007 do 2.11.2010, N.. W. T. zástupcom L. W., U..G..C.. od 21.9.2007 do
18.1.2012.Kauzaprenájmujeznovembra2010.Zčl.131spisumalsúdpreukázané,žeC.Š.zastupoval

T.. U. (13.4.2010). Ani k jednému z uvedených zástupcov nesmerujú šípky infografiky, ani k menu Š.,
V., T., T., hoci podľa tvrdenia odporcu bolo všeobecne známou skutočnosťou, že uvedené osoby stáli v
pozadí kauzy prenájmu Daňového úradu v W. (podanie odporcu zo dňa 18.12.2014 str. 8, čl. 370 spisu).Z čl. 83 spisu mal súd preukázané, že navrhovateľ ako zástupca dňa 23.11.2010 založil spoločnosť L.
W., U..G..C.. Spoločnosť O. V. previedla časť obchodného podielu 32 % na obchodnú spoločnosť W.,
U..G..C.. za účasti A. L. I.. Zo spoločenskej zmluvy zo dňa 23.11.2010 na spoločnosť L. W., U..G..C..

(čl. 86) mal preukázané, že spoločníkmi tejto spoločnosti sú A. L. I., O. V., L. W., U..G..C.. (ako zástupca
je uvedený N.. T. W.).

Z výpisu z obchodného registra (čl. 96) na spoločnosť B. N., U..G..C.. mal súd preukázané, že
spoločníkom bol C. Š. a spoločnosť O. V..

Z plnej moci zo dňa 13.4.2010 (čl. 131) mal súd preukázané, že bola udelená konateľom C. Š. pre B.
N., U..G..C.. v prospech zástupcu T.. Š. U..

Rozhodnutím jediného spoločníka B. N., U..G..C.. dňa 16.3.2010 previedla časť obchodného podielu
na O. V.. Dňa 13.4.2010 zastúpení zástupcom T.. U. založili B. N., U..G..C.. s dvoma spoločníkmi - C.

Š. a spoločnosťou O. V..

Z plnej moci (čl. 174) z 28.10.2008 je zrejmé, že O. V. splnomocnila k zastúpeniu Y.. U. a T.. G., advokáta.
Keďže následne je zápisnica z 23.11.2010 o založení spoločnosti L. W., U..G..C.., súd má zato, že
zastúpenie navrhovateľa k tomuto dátumu trvalo.

V konaní však nebolo preukázané, že by navrhovateľ zastupoval O. V., resp. B. N., U..G..C.. pri
uzatváraní nájomnej zmluvy na prenájom nebytových priestorov pre Daňový úrad W., čo bol základ
medializovanej kauzy, s ktorou bolo meno navrhovateľa spájané článkami, infografikou. V konaní
odporca nepreukázal, že si pred písaním článkov, infografiky vyžiadal základný dôkaz - nájomnú zmluvu

v zmysle zákona o poskytovaní informácii, resp. z evidencie zmlúv povinne uverejnených na internete,
aby si overil kým, ktorými zástupcami boli spoločnosti zastúpené pri uzatváraní tohto rozhodujúceho
právneho úkonu.

V konaní odporca nepreukázal, že navrhovateľ mal na spoločnosť O. V. inú väzbu, než ako právny

poradca a zástupca a že k tejto spoločnosti mal vôbec nejakú väzbu v čase uzavretia nájomnej zmluvy
na nebytové priestory. Podľa § 23 ods. 1 zákona o advokácii a § 9 ods. 1 advokátskeho poriadku mal
navrhovateľ povinnosť mlčanlivosti vo vzťahu k zastúpenej spoločnosti. Mlčanlivosti nebol zbavený.
Odporca nie je orgán činný v trestnom konaní, aby vyžadoval od navrhovateľa porušenie povinnosti
mlčanlivosti. Ak mal odporca podozrenie z páchania trestnej činnosti, bolo jeho právnou povinnosťou

podať trestné oznámenie a prenechať vyšetrovanie orgánom činným v trestnom konaní.

V konaní je jednoznačne preukázané, že L. je ľavicovým mienkotvorným denníkom (a to od dávnej
minulosti), kým medializovaná kauza sa týkala politiky, netransparentnosti úkonov, klientelizmu SDKÚ,
teda pravicovej politiky. Tým bol aj preukázaný motív na strane ľavicového denníka kritizovať postupy

pravicovej vlády. Zároveň tým odporca v infografike spojil osobu navrhovateľa so spoločnosťami, za
ktorými, podľa jeho tvrdenia, stála SDKÚ, spojil ho s logom SDKÚ, politikou SDKÚ, s ekonomickým a
politickým pozadím medializovanej kauzy.

Z ustáleného skutkového stavu súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery.

Bolo preukázané, že články sú z odborného hľadiska spravodajstvom. Cieľom je prinášať informácie
o aktuálnych udalostiach, poúčať, presviedčať, získavať čitateľskú verejnosť pre názor. Publicistický
štýl na rozdiel od odborného štýlu prispôsobuje náročnosť obsahu a formy priemernej vzdelanostnej
úrovni občana. Musí zabezpečiť všeobecnú zrozumiteľnosť textov. Správa (spravodajstvo) môže byť

jednoduchá, nekomentovaná - stručné konštatovanie nejakej udalosti. Nesmie vynechať žiaden fakt.
Rozšírená správa (komentovaná) obsahuje titulok, nadtitulok, správu (podrobnejší záznam udalostí -
faktov) s komentárom autora.

V konaní mal súd jednoznačne preukázané výpoveďou navrhovateľa, odporcu i výsluchom svedkov -

redaktorov, svedkyne L., Q., že obidva články možno definovať ako spravodajstvo. Výsluchom svedkov
mal súd preukázané aj to, že infografika tvorí neoddeliteľnú súčasť článkov, celej témy týkajúcej sa
prenájmu nehnuteľnosti pre Daňový úrad W., je súčasťou monotematickej dvojstrany.Výsluchom svedkyne redaktorky P. P. mal súd preukázané, že robila článok so Š. a článok na čl. 47
spisu. Články sú spravodajskými článkami. Politickou témou bolo, že nebudú figurovať cyperské firmy pri
štátnychtendroch.Faktombolo,žefigurujú.Nazákladetohouskutočnilaredaktorka-svedkyňarozhovor

so Š.D., z ktorého vyšlo najavo, že predal časť svojej spoločnosti jednej z takýchto cyperských firiem.
Navrhovateľ túto cyperskú firmu zastupoval. V článkoch o navrhovateľovi nič nepísala. Článok tvorili
viacerí. Redaktorka N. W. navštívila registrový súd a uskutočnila rozhovor s navrhovateľom. Materiál
sa potom kolektívne poskladal a jeden z kolektívu to spracoval. Kauza bola vo všetkých médiách. Z
pozadia kauzy bol známy len Š., ostatné bolo nejasné. Za Š. bola nitrianska firma a nejaká cyperská

firma. Za N. firmou bola SDKÚ. Š. bol predsedom SDKÚ v B., takže bol s touto firmou spojený, aj s
kauzou. Pripustila, že pripravovala článok U. L. P. B. S. strana 46 rub.

Výsluchom svedka U. N., redaktora, súd mal zistené: Svedok uviedol, že písal články Koalícia vinníkov
zatiaľ nehľadá, Zmluva môže skončiť na súde a Š., rozhovor so Š.. Konštatoval, že ide o spravodajstvo.
Motívom bolo, že všetky média preberali kauzu Daňový úrad W.. V pozadí bola spoločnosť B. N. H.

Š., okresný funkcionár SDKÚ. Figurovalo tam viacej firiem, aj cyperských. V článku U. P. B. S. sa
navrhovateľspomína.Tak,akomutokolegyňapostúpila,taktoprebraldospoločnéhočlánku.Informácie
pre článok U. L. P. B. S. čerpal z verejne dostupných zdrojov, tlačových agentúr, obchodného registra.

Svedok W. G. uviedol: Navrhovateľa nepozná, meno je mu známe len z infografiky. Infografiku nerobil

svedok. Uviedol, že je autorom článku S. U. K., L., 15.4.2011. Je to spravodajský článok. Vedúca
oddelenia rozdala úlohy a každý plnil svoju úlohu. Svedok mal za úlohu napísať o pozadí firiem, ktoré
majú sídlo v daňových rajoch, ku ktorým patril aj S., ktoré majú virtuálne kancelárie. Za infografiku bola
zodpovedá vedúca oddelenia L. Ď..

Výsluchom svedkyne L. L. čl. 196 rub spisu uviedla, že išlo o veľkú kauzu, kvôli ktorej sa takmer rozpadla
vláda, pretože kauza sa týkala SDKÚ. Nevedeli, kto je v pozadí kauzy, v pozadí cyperských spoločností.
Uviedla, že je bežné, že infografika je súčasťou článkov. Je to hlavne pri dlhších článkoch a väčších
témach, tak, ako bola aj táto téma. Svedkyňa zadala autorom článkov úlohy a infografiku realizovala
spolu so U. Q.. Na infografike spolupracovali aj autori článkov. Ich spolupráca bola len v tom, že dodali

podklady. Svedkyňa L. rozhodla, čo pôjde do infografiky. Uviedla, že šípky majú za úlohy sprehľadniť
spleť firiem a ich prepojenosť. Nedomnievala sa, že všetky šípky smerujú k navrhovateľovi a k U.. Mala
zato, že z infografiky vyplýva, že k nim smerujú šípky od firmy O. V. I., lebo boli zástupcami tejto firmy
na Slovensku. O. V. bola jedným zo spoločníkov firmy B. N., ktorej spoločníkom bol aj Š. z SDKÚ.
Nenapísali, že navrhovateľ a jeho spoločník majú niečo spoločné s touto kauzou alebo SDKÚ, uviedli

len, že túto firmu zastupujú. Zástupcov N.. Y. X.W., Y.. P. D., N.. T. W., ktorí zastupovali A. L. I. od 8.4.2009
do 15.2.2012, Y.. P. D. O. V. I. od 21.9.2007 do 2.11.2010, N.. T. W. L. W., U..G..C.. od 21.9.2007 do
18.1.2012 neuviedli, pretože ich zaujímala len spoločnosť O. V.. Ostatné uviedli len preto, aby ukázali
na zložitosť spleti týchto firiem. Konatelia O. V. boli nič nehovoriace mená, kým G. H. U.Á. zastupovali
túto firmu na Slovensku, ich mená boli v obchodnom registri. Boli to niečo hovoriace mená. Uverejnením

ich mien v infografike však nechceli poukázať na ekonomický alebo politický vzťah k týmto subjektom,
len na to, že sú zástupcami. Úlohou svedkyne bolo koordinovať a rozdeľovať prácu. Zdroje čerpala z
obchodného registra, rozhovorov. Doslovne uviedla: „Boli urobené rozhovory s pánom Š., s pánom G.
a ostatnými politikmi SDKÚ ...“ a to napriek tomu, že predtým uviedla, že navrhovateľa a U. nespájali s
politikmi SDKÚ. Články boli aj v iných médiách. O veľkosti kauzy svedčí aj to, že Š. bol vylúčený z SDKÚ

a T. je obvinený. V. nebol v šípkach, pretože si mohol každý prečítať v článku, že stojí za spoločnosťou
A. V., ktorá nebola taká dôležitá pre túto kauzu ako B. N. H. O. V..

Výsluchom svedkyne Q. mal súd zistené, že taktiež pracovala na infografike, ale len na grafickom
spracovaní, umeleckom. Texty sú jej dodávané. Príde jej hotové zadanie. Zadanie dostala od L. L..

Dostala celého informačného pavúka, ako to má vyzerať. Ten graficky, umelecky vyjadrila. Pavúk už bol
aj so šípkami, vrátane textu. Infografika patrí k textu, k dvojstrane. Vo veci 11C/317/2011 pred Okresným
súdom v Bratislave v totožnej veci Y.. Y. U. /. L., H..U.. uviedla: „Infografika je výcuc informácii z textu
článku. Zjednodušene, patrí k tématickému celku, ktorý patrí k dvojstrane a oddelenie, ktoré robí článok,
stojí aj za zadaním infografiky.“ Rozpor svedkyňa odstránila tak, že netvrdila, že infografika nesúvisí s

obsahom článkov. Tvrdila len to, že ona vo svojej funkcii nepotrebuje obsahy článkov na to, aby vytvorila
infografiku,sčlánkaminepracuje.Modráačervenásúdvezákladnéfarbyprešípky.LogoSDKÚtambolo
preto, lebo zrejme sa dotýkalo témy v článkoch. Bolo jej to nariadené a zadané. Šípky nie sú postavené
ako pyramída, je to klasický informačný pavúk, ktorý má čo najprehľadnejšie čitateľa informovať.Výsluchom svedkyne N. W., redaktorky mal súd preukázané, že robila rozhovor s navrhovateľom po
telefóne, nahrávala tento rozhovor, urobila doslovný prepis hovoru. Či však autori článku, ktorý ona sama

nezhotovovala, aplikovali doslovný prepis hovoru, za to už ona nemôže. Sama uviedla, že nepoužila
v článku výraz „kto je v pozadí.“ Pokiaľ by navrhovateľ nemal chuť odpovedať, nemusel odpovedať.
Neupozornila ho na to, k akému článku, s akou témou je rozhovor vedený. Rozhovor nebol autorizovaný.
Od navrhovateľa nepýtala súhlas s nahrávaním rozhovoru. Bola to politická kauza. Svedkyňu zaujímalo
právne pozadie prípadu. Mala na mysli, ako sa dostal do kontaktu s touto firmou.

V článku zo dňa 13.4.2011 „U. L. P. B. S.“ je okrem iného uvedené: „Firmu O. V. na Slovensku zastupuje
advokát T. G.. Pre L. sa nechcel vyjadriť, kto ho zastupovaním cyperskej firmy poveril a kto stojí v jej
pozadí.“ „G. odmietol komentovať aj svoje vlastné obchodné prepojenia, ktoré ho v obchodnom registri
spájajúnapríkladajsďalšoucyperskoufirmou.“„FirmaokresnéhofunkcionáraSDKÚC.Š.,ktorázískala
od daňového riaditeľstva zákazku na prenájom priestorov Daňovým úradom v W., má nejasné pozadie.

Okrem Š. je spoločníkom spoločnosti B. N. v obchodnom registri aj zatiaľ neznáma cyperská firmy O.
V. I.. Tá sídli na adrese v I., na ktorej sa nachádzajú aj mnohé firmy, v ktorých figurovala N. U., známa
z kauzy financovania J. strany. Firmu O. V. na Slovensku zastupuje advokát T. G..“

Pokiaľ ide o článok zo dňa 13.4.2011 „U. L. P. B. S.,“ ide o rozšírenú správu, ktorá má byť

súhrnom pravdivých faktov a komentára autora. Je daný celospoločenský záujem na tom, či finančné
prostriedky štátu za prenájom nebytových priestorov neskončia u cyperských schránkových firiem
za neprehľadných okolností. Celospoločenský záujem je však daný len na informovaní o pravdivých
faktoch. Komentár autora musí vychádzať z pravdivých informácii. Pravdou je existencia telefonického
rozhovoru redaktorky W. s navrhovateľom. Samotná redaktorka uviedla, že rozhovor nahrala a doslovne

prepísala. Článok však nepísala, dala ho k dispozícii redakcii, ktorá podľa vyjadrenia samotnej
redaktorky neprevzala v článku doslovné znenie nahrávky. Sama tým pripustila, že článok neobsahuje
doslovný prepis, pretože nepoužila výraz „kto stojí v jej pozadí.“ Tým pripustila, že článok nemá pravdivý
základ. Práve táto veta „kto stojí v jej pozadí“ podľa názoru súdu pripúšťa rozdiely, manipulatívny výklad,
či autor článku má na mysli, kto stojí v pozadí po právnej stránke, kto stojí po ekonomickej stránke, kto

stojí po politickej stránke. Nebola preukázaná pravdivosť faktu ku dňu 13.4.2011, že spoločnosť O. V.
zastupuje T. G.. Odporca nepreukázal ani pravdivosť ďalšieho tzv. faktu - že G. má obchodné prepojenia
na ďalšiu cyperskú firmu. V konaní bolo preukázané právne zastúpenie, ekonomické prepojenie,
obchodná zainteresovanosť navrhovateľa na cyperských firmách preukázaná nebola, napriek tomu sa
takýto fakt čitateľom podsúval. Keďže kauza bola politická, týmto článkom sa čitateľovi podsúvala aj

politická väzba navrhovateľa na uvedenú kauzu a osoby s ňou spojené.

Včlánkuzodňa15.4.2011„W.P.Z.B.,“vrátaneinfografiky,odporcauviedolinformácietakýmspôsobom,
že články na dvojstrane (čl. 167 spisu) s názvami „W. P. Z. B.Ľ.,“ „S. U. K.,“ „Š.: Je to čisté ako ľalia“
je spojená infografiou, ktorá tvorí súčasť uvedených článkov a nadpis základný uvedených článkov a je

vytvorená šípkami prepájajúcimi jednotlivé spoločnosti A. L. I., A. V., L. W., U..G..C.., L. W., U..G..C..,
C. Š., U., O. V. I., B. N. s menami T. G., Y. U., pričom všetky šípky smerujú k týmto menám T. G., Y. U.
s tým, že v pravom hornom rohu je modrý symbol SDKÚ a šípky smerujúce k T. G. H. Y. U. sú v modrej
farbe. Pri B. N. je fotografia C. Š..

Pokiaľ ide o článok zo dňa 15.4.2011, vrátane infografiky, s názvom „W. P. Z. B.,“ ide o rozšírenú
správu, ktorá má byť taktiež súhrnom pravdivých faktov a komentára autora, vrátane infografiky, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou článku, čo potvrdili pracovníci odporcu, ale vyplýva to aj z charakteru rozšírenej
správy, ktorá má mať titulok (titulky) a nadtitulok, ktorým v tomto prípade bola infografika, ktorá tématicky
spájala všetky články na dvojstrane s titulkami „W. P. Z. B.,“ „S. U. K.,“ „Š.a: Je to čisté ako ľalia.“ Ak teda

ikonografika smerovala k navrhovateľovi a U., tematicky a významovo spájala tieto články ako nadtitulok
a aj keď v článkoch neboli uvedení, jednoznačne nadtitulkom, ikonografikou boli spojení s témami v
článkoch. Keďže šípky smerovali k ním, pri aplikácii logického výkladu bolo naznačené, že sú „vinníci,
ktorých koalícia zatiaľ nehľadá, boli spojení s „cyperskou spleťou firiem“ a kauzou „C. Š..“

Celospoločenský záujem by bol daný vtedy, ak by takéto údaje, majúce charakter správy (faktu) boli
pravdivé. Na nepravdivých informáciách nie je daný celospoločenský záujem. Ani komentár autora
nemôže vychádzať z nepravdivých informácií.K tomuto článku súd uvádza, že cieľom malo byť poukázať na klientelistický, netransparentný prenájom.
V skutočnosti infografika budí v priemernom čitateľovi dojem, že sa neupútava pozornosť čitateľa na
skutočných aktérov kauzy, ale práve naopak, že odpútava pozornosť od aktérov usmernením pozornosti

na osoby navrhovateľa a U.. Súd si nemohol inak vysvetliť v tejto kauze všetky modré šípky smerujúce k
menu navrhovateľa a U.W., len tak, že navrhovateľ je dominantnou osobou, riadiacou uvedené cyperské
firmy a majúcou rozhodujúci dopad na uvedenú kauzu a na ekonomické pozadie tejto kauzy. Rovnako aj
politické pozadie tejto kauzy. Súd mal zato, že priemerný čitateľ si tento článok mohol vyložiť tak (vrátane
infografiky), že za celou kauzou treba hľadať cyperské spoločnosti a za cyperskými spoločnosťami

slovenských vlastníkov, ku ktorým smerovali šípky.

Z opravy (čl. 45, 95 spisu) vyplýva: „V denníku L. sme dňa 13.4.2011 v článku U. L. P. B. S. nesprávne
uviedli, že spoločnosť O. V. na Slovensku v čase uverejnenia zastupuje advokát T. G.. Uvedené tvrdenie
je nepravdivé. Správna veta mala byť, že firmu O. V. na Slovensku vlani v novembri zastupoval advokát
T. G.. Okrem toho sme v denníku L. zo dňa 15.4.2011 v infografike k článku S. U. K. označili prepojenia

firiem O. V. H. A. L. na T. G. H. Y. U.. Pri ich menách sme neuviedli, že ide o právnych zástupcov týchto
firiem. Za nepresnosti sa ospravedlňujeme.“

Pokiaľ ide o opravu čl. 45, 95, v skutočnosti je pravdivá len v časti: „vlani v novembri zastupoval
advokát T. G.,“ čo mal súd preukázané z plnej moci čl. 174 a zápisnice zo dňa 23.11.2010 o založení

spoločnosti L. W., U..G..C.., kde zastúpenie pre O. V. ešte trvalo a táto spoločnosť previedla časť svojho
obchodného podielu v prospech L.. Ďalšia časť opravy znamená, že odporca sám v tejto oprave priznal,
že v infografike 15.4.2011 „označili prepojenia firiem O. V. a A. L. na T. G. a Y. U..“

Tentofakt,ktorýuviedlivinfografikeanepopreliho,priznaliapriznalitýmajmotívuverejnenia,prepojenie

T. G. H. Y. U. na cyperské firmy. Doplnili to len o údaj, že ide o právnych zástupcov, čo však nijako
nemení pôvodné tvrdenie o ich prepojení na cyperské firmy. Opravou priznali základ nároku.

Po zhrnutí súd vyslovuje názor, že konštatácia faktu, ktorá obsahuje nepravdivé informácie, resp.
hodnotiaci úsudok, ktorý nemá žiaden substrát pravdivosti, z ktorého vychádza, napĺňajú podmienky v

§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a nemôžu požívať právnu ochranu len preto, že sa odporca
odvoláva na ústavné právo, slobodu prejavu.

Výsluchom svedka Š. L. (čl. 160) mal súd preukázané, že ide o priateľa, spolužiaka z vysokej školy
a spolupracovníka z advokátskej kancelárie, u ktorého článok vyvolal dojem, že navrhovateľ stojí za

prenájmom a cyperskými firmami, ako aj politickou stranou SDKÚ. Vyvolalo to uňho negatívne reakcie,
rovnako ako aj u ostatných spoločných známych a spolužiakov. V iných článkoch, v iných médiách,
sa nestretol s prepojením mena navrhovateľa Y. U. s touto kauzou, aj keď taktiež táto kauza bola
medializovaná. Negatívne emócie to vyvolalo preto, že cyperské firmy sú známe svojou povesťou o
netransparentných finančných tokoch majetkových prevodov a z článku, infografiky vyplývalo, že za tým

všetkým stojí navrhovateľ, ich advokátska kancelária.

Výsluchom svedka Š. I. (čl. 161) mal súd preukázané, že navrhovateľa pozná od roku 2002, pretože
zastupujejehofirmy.Pravdupovažujezamienkotvornýdenník.Uverejnenímčlánkužilsvedokvneistote,
bolvočinavrhovateľoviuštipačný,pretožehospájalsuvedenýmicyperskýmifirmamiaspolitikouSDKÚ,

s kauzou Daňový úrad W.. Bol tam spomínaný aj nástenkový tender porovnávacou metódou. Súčasťou
článkov je aj infografika, preto mal zato, že infografikou boli spojené témy v článkoch a všetky články
a šípky v infografike smerovali k navrhovateľovi a Y. U.. Svedok pracuje v reklame a taký dojem z toho
nadobudol. Ako keby navrhovateľ a Y. U. riadili uvedené firmy a uvedenú kauzu. Nemal z toho dobrý
pocit. Navrhovateľ ako advokát nesmie využiť reklamu vo svoj prospech, a preto sa nemohol ani brániť.

Výsluchom svedka X. T. mal súd zistené: Ide o spolužiakov s navrhovateľom. Vzhľadom na jeho
pracovné zaradenie úlohou je monitorovať masmédiá. V súvislosti s touto kauzou zachytil na internete
článok, v ktorom bol navrhovateľ spomínaný. Týkal sa medializovaného prenájmu budovy Daňového
úradu v W., kauzy B. N., pána Š.. Potom nasledoval ďalší článok. Mal taký pocit z toho, že navrhovateľ

mu o celej kauze nepovedal všetko. Mal z toho dojem, že navrhovateľ robí pre politickú stranu, čo je
medzi právnikmi veľmi citlivá vec. Pri stretnutiach kamarátov sa mu to dáva najavo, prepojenie na SDKÚ,
a to napriek tomu, že navrhovateľ to poprel. Bol spomínaný so spoločnosťou B. N. a s cyperskými
firmami. Táto téma bola vo všetkých médiách, aj internetových. Pokiaľ však ide o navrhovateľa, jehomeno v spojitosti s týmito témami, bolo to len v L.. Bolo to v súvislosti s menami Š., T., okresná alebo
krajská organizácia SDKÚ v B., G., spoločnosť B. N., cyperské spoločnosti. Svedok nevedel o tom,
že navrhovateľ zastupuje alebo zastupoval spoločnosť O. V.. Článok pochopil tak, že za cyperskými

spoločnosťamitrebahľadaťslovenskýchvlastníkovavychádzalhlavnezgrafiky,pretožešípkysmerovali
k navrhovateľovi a U.. Z toho vyvodil, že navrhovateľ má niečo spoločné priamo s SDKÚ.

Výsluchom otca navrhovateľa, svedka G. N. (čl. 159) mal súd preukázané, že pred vydaním článku
mali so synom dobré vzťahy. Po vydaní článkov, na ktoré ho upozorňovali susedia, kolegovia, známi,

ostali s manželkou zaskočení, zhrození, do čoho sa to zaplietol ich syn, aj keď ho dobre a poctivo
vychovali. Mali o neho strach, aby sa mu niečo nestalo. Aj keď ich ubezpečoval, že s kauzou nemá
nič spoločné, považovali situáciu za naliehavú, hneď za ním cestovali. Žili v strese, neistote, obavách
o svojho syna a to aj vzhľadom k uštipačným poznámkam okolia - spoluobčanov, kolegov, športovcov.
Vzhľadom k neanonymnej atmosfére malomesta to bolo pre nich ponižujúce. Taká reakcia bola obvyklá
aj od cudzích ľudí, ktorým bol predstavený a ktorí ho ihneď spájali so synom a medializovanou kauzou.

Tým, že poškodili meno syna, poškodili aj meno rodičov. Dôsledkom boli zdravotné problémy - zvýšený
krvný tlak. Vnímal článok a infografiku tak, ako ho vnímali susedia, aj ostatní - všetky šípky v spojitosti
s kauzou smerovali k jeho synovi. Mal pocit, že je v kauze „namočený,“ pretože nevedel, že zastupoval
spoločnosť O. V.. Do práce sa mu nestaral. Vychádzal len z toho, čo videl v článku, infografike.

Podľa článku 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Občianskeho zákonníka

(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.

(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej

miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Po zhrnutí súd vyslovuje názor, že konštatácia faktu, ktorá obsahuje nepravdivé informácie, resp.
hodnotiaci úsudok, ktorý nemá žiaden substrát pravdivosti, z ktorého vychádza, napĺňajú podmienky v
§ 11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a nemôžu požívať právnu ochranu len preto, že sa odporca
odvoláva na ústavné právo, slobodu prejavu. V článku 26 ods. 1 Ústavy je zakotvená sloboda prejavu

a právo verejnosti na informácie. V článku 19 ods. 1 Ústavy je však zakotvené ústavné právo, podľa
ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu
mena. Toto ústavné právo je potom vykonané v občianskom zákonníku v § 11 a 13 Občianskeho
zákonníka.

Z uvedeného je zrejmé, že nemožno žiadať realizáciu jedného ústavného práva na úkor druhého
ústavného práva. Medzi realizáciou uvedených ústavných práv musí byť rovnováha. Pokiaľ dôjde ku
kolízii ústavných práv, je potom takúto kolíziu vykladať podľa názoru súdu v rovnováhe, to znamená, že
realizácia ústavného práva jedného subjektu končí tam, kde začína ústavné právo druhého subjektu.
Každý má právo realizovať svoje práva vyplývajúce zo zákona a z ústavy v tom rozsahu a takým

spôsobom, aby nezasiahol do práv iných.

V danom prípade odporca uverejnením sporných článkov zasiahol do ústavného práva navrhovateľa
na ochranu osobnosti (do občianskej cti, dobrého mena, povesti navrhovateľa) spôsobom, ktorýnerešpektoval tieto dobré mravy, nerešpektoval hranice ústavného práva navrhovateľa. Takýto spôsob
realizácie ústavného práva na poskytovanie informácii nemôže požívať právnu ochranu.
Tým mal súd preukázané, že boli splnené všetky podmienky zodpovednosti za tento zásah, teda zásah

objektívne spôsobilý vyvolať ujmu, nedovolený zásah, teda uverejnenie článkov v rozpore s právom
na poskytovanie informácií a v rozpore s právom na ochranu dobrého mena, súkromia, cti a bola
preukázaná aj príčinná súvislosť medzi porušením povinností odporcu a týmto zásahom.

Všetky uvedené podmienky 1. existenciu zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu,

2. neoprávnenosť zásahu, 3. príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a následkami mal súd
preukázané kumulatívne. Súd mal preukázané vykonanými dôkazmi, obsahom článkov, výsluchom
redaktorov, výsluchom svedkov, že odporca uverejnil o navrhovateľovi sporné články, ktoré obsahovali
nepravdivé informácie o navrhovateľovi bez akéhokoľvek substrátu pravdivosti, ktoré zasiahli do jeho
ústavou garantovaných práv na ochranu osobnosti, občianskeho cti, dobrého mena, povesti, súkromia
a medzi zásahom a následkami je príčinná súvislosť.

Súd preto dospel k záveru, že zásah do práv navrhovateľa bol spôsobilý vyvolať ohrozenie a narušenie
práv navrhovateľa na ochranu osobnosti. Súd dospel k záveru, že sú dané podmienky nielen podľa §
11 Občianskeho zákonníka, ale aj podmienky podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, to znamená,
že uvedený zásah súd považoval za taký zásah, ktorý v značnej miere znížil dôstojnosť fyzickej osoby a

jej vážnosť v spoločnosti. Preto súd dospel k záveru, že okrem ospravedlnenia, ktoré zo strany odporcu
nebolo poskytnuté riadne, je namieste poskytnúť navrhovateľovi za zníženú dôstojnosť a vážnosť aj
nemajetkovú ujmu v peniazoch.

Súd podotýka, že nezisťoval skutočný vznik ujmy, pretože zákon takúto podmienku nestanovuje. Zákon

stanovuje len tú podmienku, že musí existovať objektívna možnosť ujmy. Zo zisteného skutkového stavu
mal súd preukázané, že reálne existovala objektívna možnosť morálnej ujmy na strane navrhovateľa.
Náhrada podľa § 13 Občianskeho zákonníka nepredstavuje náhradu skutočnej škody, skutočnej ujmy.
Súd nemusí dokazovať, či skutočne vznikla ujma a v akom rozsahu. Stačí dokázať, že tu reálne
existovala objektívna možnosť tak, ako tomu bolo v tomto prípade. Vzhľadom k tomu, že náhrada

nepredstavuje náhradu skutočnej škody, ktorá navrhovateľovi vznikla, ani skutočnú morálnu ujmu, ktorá
sa nedá presne špecifikovať a vyčísliť, dá sa len predpokladať, závisí od úvahy súdu podľa § 136 OSP
pri dodržaní kritérií stanovených v § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka. To znamená, že úvaha súdu nie
je svojvôľa súdu, kedy sa súd pri stanovení výšky ujmy riadi len vlastnou úvahou. Súd sa musí riadiť aj
kritériami, ktoré sú v ustanovení § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka a musí teda prihliadať na závažnosť

vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Vzhľadom k uvedenému súd podľa
vlastnej úvahy stanovil, že bude primeraná morálna ujma vo výške 16 000 €, a to s prihliadnutím na
nasledovné okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a s prihliadnutím na nasledovné skutkové
zistenia, ktoré poukazujú na závažnosť vzniknutej ujmy.

Bola preukázaná objektívna možnosť vzniku závažnej ujmy v oblasti navrhovateľovej cti, dôstojnosti,
vážnosti, rodinných, priateľských, profesijných vzťahov. Bola daná objektívna možnosť straty dôvery
klientov, priateľov, rodiny, objektívna možnosť označenia navrhovateľa ako človeka SDKÚ, človeka
v pozadí ekonomickom, politickom cyperských schránkových firiem, teda človeka na hrane zákona,
ktorému bežný poctivý občan nemôže dôverovať a vyhýba sa mu. Zároveň bola preukázaná objektívna

možnosť trvalého prepojenia s politikou SDKÚ, a teda nemožnosťou uchádzať sa o verejnú funkciu. Aj
keď nie každé uverejnenie nepravdivej informácie musí byť neoprávnený zásahom do osobnostných
práv, v tomto prípade ide o zásah do osobnostných práv a zásah veľkej intenzity.

Podľa článku 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti a na ochranu mena.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Vdanomprípadedošlokzásahuuverejnenímnepravdivýchinformáciídoústavnéhoprávanavrhovateľa
na ochranu mena, dobrej povesti a osobnej cti a podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR aj k zásahu
do súkromného života, za ktorý súd považuje zverejnenie alebo naznačenie politickej príslušnosti
navrhovateľa k SDKÚ. Nie je pravdivé tvrdenie odporcu, že nebolo možné navrhovateľa identifikovať,pretože na území SR je množstvo občanov s menom T. G.. Z článkov vyplýva, že ide o T. G., advokáta,
ktorý pracuje v spoločnej advokátskej kancelárii s advokátom U. a zoznamy advokátov sú prístupné na
internete. Osoba navrhovateľa je teda identifikovateľná.

Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I ÚS 453/05: „Česť formuje základ mnohých rozhodnutí
uskutočnených členmi demokratickej spoločnosti, ktoré sú fundamentálne pre jej dobré fungovanie.
Česť hrá rolu vo vzťahoch, ako napríklad koho zamestnávateľ zamestná, resp. pre koho chce pracovník
pracovať, je rozhodujúca pri úvahe o tom, kto má postúpiť do vyšších pracovných či funkčných pozícií,

česť je dôležitá pre rozhodnutie o tom, s kým naviazať obchodné vzťahy alebo komu bude daný hlas
v politickom živote. Ak je raz česť pošpinená neopodstatneným obvinením vyjadreným verejne, a o to
skôr v médiách, môže byť povesť a česť osoby poškodená navždy.“

Poškodenie cti navrhovateľa znamená zároveň aj poškodenie cti jeho najbližšej rodiny. Ide o
preukázateľne závažné, nepriaznivé a trvalé následky na život navrhovateľa a potrebu primeranej

satisfakcie. Natrvalo a nepravdivo je spájaný s verejne odsudzovanou činnosťou, prenájmu Daňového
úradu v W., s činnosťou SDKÚ, s „ulievaním“ finančných prostriedkov cyperským firmám. Česť je tak
poškodená v profesionálnej oblasti i v súkromných vzťahoch. Poškodenie cti bolo objektívne spôsobilé
vyvolať stratu dôvery klientov a znížiť dôstojnosť a vážnosť osoby v súkromnom živote, čo vyplýva z
výsluchu svedkov.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR došlo k neoprávnenému zásahu do súkromného života navrhovateľa,
na súkromie navrhovateľa samostatne sa rozhodnúť podľa vlastného uváženia, či a v akom rozsahu
majú byť skutočnosti z jeho súkromného života sprístupnené iným alebo zverejnené. O porušenie
práva na ochranu súkromia ide nielen v prípade neoprávneného získavania vedomosti a poznatkov

o súkromí fyzickej osoby, ale aj v prípade neoprávneného rozširovania týchto poznatkov a vedomostí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/137/2008). Pri zásahu do súkromia navrhovateľovi
nevzniká procesná povinnosť preukazovať, že zásah bol spôsobilý vyvolať ujmu a že má za následok
zníženie jeho vážnosti a dôstojnosti v spoločnosti (ZSP 3/2010, č. 26, strana 85). Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/39/2000 údaje o tom, či konkrétny občan je alebo nie je členom určitého

združenia občanov, prípadne či mu členstvo v združení zaniklo, sú údaje, týkajúce sa jeho osoby,
resp. jeho súkromia, do ktorého patrí aj realizácia záujmov občana (aj profesionálnych) spočívajúca
v združovaní sa a v účasti na činnosti združenia; tieto údaje sú chránené Ústavou SR a normami
súkromného práva. K týmto právam patrí aj tajné volebné právo podľa článku 30 ods. 3 Ústavy SR, ktoré
patrí k základným právam a slobodám. V príčinnej súvislosti s tajným volebným právom ako súkromným

právom, mal právo navrhovateľ podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR a ods. 3 Ústavy SR právo na
ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a pred neoprávneným zverejňovaním
týchto údajov. Za situácie, kedy má navrhovateľ tajné volebné právo, z čoho logicky vyplýva, že nie
je povinný verejne priznať svoj vzťah k politickej strane, podľa názoru súdu do tohto práva odporca
zasiahol tým, že meno navrhovateľa verejne spojil s kauzou prenájmu Daňového úradu v W., ktorá sa

výslovne týkala SDKÚ. Tým naznačil jeho politickú príslušnosť, pričom nie je povinnosťou navrhovateľa
brániť sa takým spôsobom, že uvedie svoju politickú príslušnosť, resp. neutralitu. Súd sa stotožnil s
názoromnavrhovateľa,žejevjehozáujmezprofesionálnehohľadiskabyťpolitickyneutrálny,čoodporca
porušil. V tomto smere teda nebol povinný navrhovateľ preukazovať objektívnu možnosť ujmy. Súd ju
však mal preukázanú. Dá sa objektívne predpokladať úbytok klientov advokáta, ktorí vyhľadávajú iné

politické spektrum, resp. politicky neutrálneho advokáta. Dá sa objektívne predpokladať zásah na strane
navrhovateľa s možnosťou uchádzať sa o verejné funkcie, kde sa predpokladá politická neutralita, resp.
uchádzaťsaoinéfunkcievinompolitickomspektre.Takýtozásahjenenapraviteľný,trvalý,nezvrátiteľný,
v tomto smere je trvalo poškodená profesionálna a osobná povesť navrhovateľa. Uvedené zásahy boli
objektívne spôsobilé vyvolať ujmu aj v jeho súkromnom a rodinnom živote, aj pracovnom, priateľskom

živote.

Súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľa v článkoch odporca neobviňuje z trestnej činnosti,
ale činnosť samotná, ktorá bola medializovaná a s ktorou navrhovateľa spája, bola trestnou činnosťou,
nemorálnou, neetickou, odcudzovanou verejnosťou. (Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 24.6.1998

sp. zn. 1Co/15/97, /R 45/2000/: Ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde
televíznym vysielaním, treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. Takýto zásah, spočívajúci
v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti, v podstate zakladá
nárok oprávnenej osoby domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.)Takýto zásah bol objektívne spôsobilý zasiahnuť do navrhovateľovej občianskej cti, ľudskej dôstojnosti,
súkromia, dobrého mena. V tomto smere súd poukazuje na rozporuplné vyjadrenie právneho zástupcu

odporcu, kedy v podaní zo dňa 18.12.2014 na čl. 370 spisu uviedol, že podozrenie o pozadí
prenájmu priestorov pre Daňový úrad Košice a pozadí firiem stojacich za prenájmom, podozrenie o
netransparentnosti prenájmu nemožno vzťahovať k osobe navrhovateľa na základe uvedených článkov,
pretože hlavní aktéri stojaci v pozadí tejto kauzy boli v kontexte širokej medializácie známi a boli nimi
Š., T., V., T. a podobne. V rozpore s tým v záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 5.2.2015 strana

5 zápisnice (čl. 379 spisu) uviedol právny zástupca odporcu, že v danom čase neexistovali žiadne
informácie, kto stojí v pozadí týchto spoločností a jediná informácia, ktorá bola k dispozícii bola tá,
že túto spoločnosť na území SR zastupuje advokát T. G.. V nadväznosti na článok z 13.4.2011 „U.
L.Y. P. B. S.“ odporca teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, že nespájal
T. G. s pozadím cyperských firiem (s obchodným prepojením na tieto firmy) a s pozadím prenájmu
Daňového úradu v W. v nadväznosti na tú časť článku, kde je uvedené: „Pre L. sa nechcel vyjadriť,

kto ho zastupovaním cyperskej firmy poveril a kto stojí v jej pozadí. G. odmietol komentovať aj svoje
vlastné obchodné prepojenia, ktoré ho v obchodnom registri spájajú napr. aj s ďalšou cyperskou firmou.“,
„Firma okresného funkcionára SDKÚ C. Š., ktorá získala od daňového riaditeľstva zákazku na prenájom
priestorov Daňovým úradom v W., má nejasné pozadie.“. Pri aplikácii logického výkladu súd dospel
k záveru, že ak každý priemerný čitateľ podľa tvrdenia odporcu mal z článkov odporcu vedomosť,

že v pozadí medializovanej kauzy stoja osoby - Š., T., V., T., prečo túto vedomosť nemal samotný
odporca, keď od navrhovateľa žiadal odpoveď na otázku, kto stojí v pozadí, keď sám uviedol, že mu
táto skutočnosť nebola známa.

Súd mal v konaní splnenú aj druhú podmienku - neoprávnenosť zásahu do práv navrhovateľa v

porovnaní s právom na slobodu prejavu odporcu. V článku 26 ods. 1 Ústavy SR je zakotvená sloboda
prejavu a právo verejnosti na informácie. V článku 26 ods. 4 Ústavy SR je zakotvené ústavné právo:
„Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možnosť obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“ V článku 19 ods. 1 Ústavy SR je zakotvené ústavné

právo, podľa ktorého každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a
na ochranu mena. Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy SR každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života. Podľa článku 19 ods. 3 Ústavy SR každý má právo na
ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej
osobe. Tieto ústavné práva sú vykonané v Občianskom zákonníku - § 11 Občianskeho zákonníka.

Z uvedeného je zrejmé, že nemožno žiadať realizáciu jedného ústavného práva na úkor druhého
ústavného práva. Medzi realizáciou uvedených ústavných práv musí byť rovnováha. Pokiaľ dôjde ku
kolízii ústavných práv, je potom nevyhnutné takúto kolíziu vykladať v rovnováhe, to znamená realizácia
ústavného práva jedného subjektu končí tam, kde sa začína ústavné právo druhého subjektu. Každý

má právo realizovať svoje práva vyplývajúce zo zákona a z ústavy v tom rozsahu a takým spôsobom,
aby nezasiahol do práv iných. Zásadu spravodlivej rovnováhy riešili aj nálezy ústavného súdu (IV. ÚS
362/09, PL. ÚS 22/06, III. ÚS 34/07). Základné práva a slobody majú ochranu len v takom rozsahu,
kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu alebo popretiu
iného práva alebo slobody (IV. ÚS 362/09, PL. ÚS 7/96). Limit ústavného práva na slobodu prejavu

je uvedený v článku 26 ods. 4 Ústavy SR a v článku 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd. Limity musia zodpovedať demokratickému charakteru spoločnosti a medzi limity,
pre ktoré možno obmedziť slobodu prejavu, patrí aj ochrana práv a slobôd iných, teda aj záruky na
ochranu ústavných práv občanov podľa článku 19 ods. 1, 2, 3 Ústavy SR. Súd dospel k záveru, že
zásah do práv navrhovateľa chránených ústavou a § 11 Občianskeho zákonníka bol neoprávnený a to

na základe tzv. testu proporcionality podľa bodu 38 nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08
(sp. zn. I. ÚS 416/2011), podľa zásady kto, o kom, čo, kde, kedy a ako. Konflikt vo vnútri systému
základných práv a slobôd treba riešiť prostredníctvom zásady spravodlivej rovnováhy (PL. ÚS 22/06,
PL. ÚS 6/04, III. ÚS 34/07). Z hľadiska uvedeného testu proporcionality potom kto znamená „denník L.“,
teda denník s celoštátnou pôsobnosťou, o kom - o navrhovateľovi ako advokátovi, ktorého súd považuje

za verejne činnú osobu, teda osobu, ktorá je povinná zniesť vyššiu mieru kritiky ako súkromná osoba,
ale vo vzťahu k svojej profesii (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 453/03). Navrhovateľ môže byť
objektom kritiky v súvislosti s výkonom svojho povolania. Hranice kritiky sú širšie ako u bežných občanov
(nález ÚS SR IV. ÚS 302/2010). Výkon funkcie navrhovateľa ako advokáta je vecou verejnou, avšakboli zverejnené aj súkromné otázky (bola naznačená príslušnosť politická k SDKÚ vzhľadom k tomu, že
kauza sa týkala SDKÚ). Podľa R 103/1967 treba rozlišovať medzi kritikou a neoprávneným zásahom.
Rozdieljevpravdivosti,hodnovernosti,objektívnosticieľa,ktorýsasleduje.Zákonnáochranajedanálen

vtedy, ak vytýkané prejavy sú zásadne nepravdivé alebo pravdu skresľujúce. Kritika nie je neoprávnená,
ak nie sú prekročené medze vecnej kritiky (opierajúce sa o pravdivé skutočnosti a z nich vyplývajúce
závery, ktoré tieto skutočnosti odôvodňujú) a ak je primeraná obsahom, aj formou. V tej časti, kde články
naznačovali obchodné a politické pozadie cyperských firiem a kauzy prenájmu daňového úradu, nešlo
o tvrdenia, ktoré sa týkali právneho zastúpenia navrhovateľa. Tvrdenia v tej časti sa týkali obchodného

prepojenia a politického zákulisia. V tej časti už potom nevystupuje navrhovateľ ako verejná osoba, ale
ako súkromná osoba, pretože takéto označenie nesúvisí s jeho profesným advokátskym zastúpením po
právnej stránke. V tomto smere mal teda zvýšenú ochranu a nebol povinný taký zásah strpieť. Čo bolo
obsahom článku je nesporné v tej časti, že obsahom článku boli aj otázky verejného záujmu, ktorým bola
kauza prenájmu daňového riaditeľstva, ktorá bola negatívne vnímaná verejnosťou a pripodobňovaná k
nástenkovému tendru. Obsahom článku okrem uvedeného bolo aj to, že jedine odporca zo všetkých

iných médií zverejnil informácie, ktoré priamo a nepravdivo spojili navrhovateľa s uvedenou kauzou.
Označili ho ako osobu stojacu za spoločnosťami, ktoré boli predmetom kauzy. Vyplýva to z infografiky a
z výpovedí redaktorov, ktorí uviedli, že infografika je súčasťou celej témy dvojstrany. Odporca pravdivosť
informácií nepreukázal (politickej príslušnosti navrhovateľa, obchodnej alebo politickej prepojenosti na
cyperské, resp. iné firmy, ktoré boli s kauzou spojené). Odporca nekonal v dobre viere, v súlade s

povinnosťou novinárov overovať konkrétne tvrdenia. Táto povinnosť vyžaduje vychádzať z dostatočne
presného a spoľahlivého skutkového základu. Odporca uverejnil o navrhovateľovi závažné tvrdenia bez
spoľahlivého skutkového základu. Nevyužil všetky dostupné možnosti a zdroje na získanie a overenie
informácií týkajúcich sa tejto kauzy. Navrhovateľ sa vyjadril pred uverejnením článku, ale nie k tomu,
čo bolo v článku obsiahnuté. Autorizovať článok nemohol. Išlo o spravodajský článok, čo mal súd

preukázané z výsluchu redaktorov a ten mal priniesť fakty, a to pravdivé fakty. Nie je pravdou, že
obsahoval presné a úplné citácie odpovedí navrhovateľa. Rozhovor robila redaktorka N. W.. Urobila
doslovný prepis hovoru. Nepotvrdila, že autori, ktorí zhotovovali článok, aplikovali doslovný prepis
hovoru. Sama uviedla, že nepoužila v článku výraz „kto je v pozadí“. Neupozornila ho na to, k akému
článku, s akou témou je rozhovor vedený. Rozhovor nebol autorizovaný, od navrhovateľa nepýtala

súhlas s nahrávaním rozhovoru. Bola to politická kauza. Svedkyňu zaujímalo právne pozadie prípadu,
mala na mysli, ako sa dostal do kontaktu s touto firmou. V rozpore s tým z obsahu článku vyplýva, že
položené otázky nesledovali právne - legálne pozadie, ale nelegálne podnikateľské a politické pozadie.

Vzhľadom k uvedenému nemožno považovať za pravdivé, že odporca vychádzal z dostatočne presného

a spoľahlivého skutkového základu, že si overoval pravdivosť informácií, že konal v dobre viere, keď
obsahomrozhovorunebolo„ktostojívpozadí“avčlánkusaprávetátookolnosťvyskytujeakopodstatná,
nepravdivá. Ide o obchodné pozadie - prepojenie s cyperskými firmami. Napriek tomu, že predmetom
rozhovoru, podľa tvrdenia redaktorky, bolo právne pozadie, zastúpenie, ktoré odporca mohol zistiť z
obchodného registra a vyžiadaním nájomnej zmluvy na prenájom Daňového úradu v W..

Kde boli články boli uverejnené - články boli uverejnené ako spravodajstvo, teda ako záruka pravdivosti
a faktov a to v denníku s celoštátnou pôsobnosťou. Tým musí byť daná vyššia miera ochrany
osobnostných práv navrhovateľa. Odporca je jeden z najznámejších a najrozšírenejších mienkotvorných
denníkov na území SR. Došlo k uverejneniu aj na internete. Motívom bolo zvýšiť predajnosť, preto zásah

je značný. Zásah je zrejmý aj preto, že denník je ľavicovo zameraný a navrhovateľ bol spojený s politikou
a obchodnými praktikami pravice.

Kedy a ako - v danom prípade išlo o spravodajstvo, preto spravodajstvo sa musí vyznačovať
pravdivými skutkovými tvrdeniami, faktami. Fakty sa preukazujú. Bežný priemerný čitateľ všetky

informácie v uvedených článkoch vnímal ako fakt, ako pravdu. Je logické sa domnievať, že uverejnené
spravodajstvo v mienkotvornom denníku predpokladá objektivitu spravodajstva, správnosť, úplnosť,
overenosť. Odporca nepreukázal pravdivosť spravodajstva v tej časti, že by bol navrhovateľ obchodne
prepojený na cyperské firmy a kauzu prenájmu daňového úradu, nepreukázal prepojenie navrhovateľa
na politické štruktúry SDKÚ, ktoré boli s touto kauzou spojené. Keďže prepojenie vyplýva z infografiky,

ktorá nebola dostatočne v článkoch vysvetlená v prospech navrhovateľa, podľa názoru súdu odporca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, že priemerný čitateľ si nevysvetlil prepojenie nielen medzi
uvedenými firmami, ale aj prepojenie uvedených firiem s navrhovateľom, ich obchodným, politickýmpozadím, s SDKÚ. (V danom prípade nešlo o hodnotiaci úsudok, ale aj v prípade hodnotiacich úsudkov
musí hodnotiaci úsudok vychádzať z pravdivých faktov.)

Súd dospel k záveru, že rovnováha ústavných práv navrhovateľa a ústavného práva odporcu bola
porušená v neprospech navrhovateľa. Došlo k zásahu do práv navrhovateľa.

V nadväznosti na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 152/08 mal súd za to, že intenzita zásahu má
ústavnú relevanciu a vychádzajúc z troch stupňov intenzity zásahu, kedy ústavný súd rozlíšil nízky,

stredný a podstatný stupeň zásahu do osobnostných práv a do uplatnenia slobody prejavu, dospel súd
k záveru, že zásah do osobnostných práv navrhovateľa bol podstatný (zásah sa týkal navrhovateľa ako
súkromnej osoby, tvrdené informácie neboli predmetom verejného záujmu, išlo o spravodajský článok a
išlo o informácie súkromnej povahy, spájanie s politickou stranou SDKÚ, naviac nepravdivé). Záujem na
ochrane práva slobody prejavu odporcu bol nízky (nepravdivosť informácií o obchodnom a politickom
prepojení navrhovateľa s cyperskými firmami a prenájmom daňového úradu, získavanie podkladov v

rozpore s dobrou vierou v objektivitu informácií). Porovnaním podstatného zásahu do osobnostných práv
navrhovateľa s nízkym záujmom na ochrane práva na slobodu prejavu na strane odporcu, dospel súd k
záveru, že záujem na ochrane práv navrhovateľa je väčší, než záujem odporcu na slobodu prejavu. Je
preto potrebné dať prednosť ochrane práv navrhovateľa, pretože zásah bol závažný, podstatný.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na

závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR R 29/2001 kritériami pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy -
samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti
nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určení tejto

výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Tieto okolnosti môžu byť
významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený zásah spôsobila.

Na strane navrhovateľa existuje závažná ujma. „Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická
osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo

dopad a dôsledky, považuje za značnú“ (R Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/1/93). Spôsobená ujma
navrhovateľa je značná, preto nie je postačujúce len zadosťučinenie v podobe morálnej satisfakcie, je
odôvodnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Dôsledky sú neodstrániteľné, trvalé. Nevzťahujú sa
len na navrhovateľa, ale aj na jeho rodinu. Následky nie je možné zmierniť len morálnou satisfakciou
(závažná ujma je daná tým, že bola natrvalo poškodená česť a dôstojnosť navrhovateľa, vážnosť v

rodinných, priateľských, profesijných vzťahoch, došlo k neprimeranému zásahu do osobnostných práv
v súkromnej sfére, v súkromnom živote a to nielen vo vzťahu k navrhovateľovi, ale aj jeho rodine,
v pracovnej sfére do profesijnej cti, vážnosti, bol negatívne vnímaný, bol stranícky vnímaný, bolo
poškodené jeho súkromné právo voliť a nezverejňovať výsledok volieb naznačením, že stojí za kauzou
SDKÚ, nemožnosťou uchádzať sa o verejné funkcie a prípadne kandidovať za inú politickú stranu, stratil

dôveru klientov).

Na určenie výšky ujmy v peniazoch, okrem uvedenej závažnosti ujmy, je potrebné prihliadnuť aj na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo a to u osoby postihnutej, aj u tej, ktorá zásah spôsobila.

Pristanovenívýškyujmysúdprihliadolnatúokolnosť,žezostranyodporcuišloosériučlánkov.Týmbola
zvýšená intenzita zásahu. Zohľadnil aj motív konania odporcu. Odporca v rozpore s vlastným tvrdením
neupriamil pozornosť na medializovanú kauzu, na ktorej bol celospoločenský záujem a osoby s ňou
spojené, ale odpútal pozornosť verejnosti od aktérov a upriamil pozornosť na navrhovateľa H. Y. U..
Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že pri kladení otázok navrhovateľovi cez telefón nemal navrhovateľ

vedomosť, k akej kauze sú otázky kladené. Bral do úvahy tú skutočnosť, že na strane novinárov
nebola tvrdená dobrá viera. Nevynaložili primerané úsilie na overenie faktov, aby mohli tvrdiť, že tým
je nahradený dôkaz pravdivosti a že nenesú zodpovednosť. Doslovná nahrávka nebola v doslovnom
znení uverejnená v tlači. Bola inými redaktormi prispôsobená a zmanipulovaná. Rovnako pri dobrejviere odporca nezabezpečil základný dôkaz pre kauzu, ktorú medializoval, a to nájomnú zmluvu na
prenájom nebytových priestorov, z ktorého mal možnosť objektívne zistiť spoločnosti uzatvárajúce túto
zmluvu aj ich zástupcov. Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že navrhovateľa neobviňuje z trestnej činnosti,

ale činnosť samotná, ktorá bola medializovaná a s ktorou navrhovateľa spája, bola trestnou činnosťou,
nemorálnou, neetickou, odsudzovanou verejnosťou. Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že len odporca v
súvislosti s touto kauzou uviedol meno navrhovateľa, iné média túto kauzu medializovali, ale neuverejnili
v súvislosti s kauzou meno navrhovateľa. Teda odporca ako jediný vydávateľ v tomto smere vo vzťahu
k navrhovateľovi ovplyvňoval verejnú mienku. Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že ide o mienkotvorný

denník s dlhoročnou pôsobnosťou na území celej Slovenskej republiky. Bral do úvahy pri určení výšky
aj tú skutočnosť, že navrhovateľa súd považuje za verejne činnú osobu v oblasti práva. Nesúhlasil s
navrhovateľom, že nie je verejne činnou osobou. Nie je verejne činnou osobou v ekonomickej alebo
politickej oblasti. Je nepochybné, že verejnosť má právo vedieť, či advokát vykonával svoju funkciu
bezúhonným spôsobom v súlade s právom alebo sa podieľa na nelegálnej činnosti, či už v ekonomickej
oblasti alebo s prepojením na politiku. Verejný záujem je však daný len na pravdivých informáciách

ohľadne aj verejne činnej osoby. Nie je daný na nepravdivých informáciách a komentároch tak, ako
tomu bolo v tomto prípade. Pokiaľ by informácie boli pravdivé, pri vyhodnotení súdu, že advokát je
verejne činnou osobou, by musel zniesť väčšiu mieru kriticizmu ako ostatní občania. Pri stanovení
výšky bral do úvahy aj tú skutočnosť, že od uverejnenia článkov uplynula dlhšia doba dovtedy, kým
navrhovateľ žiadal o uverejnenie ospravedlnenia, pričom takáto forma zadosťučinenia bola v danom

prípade najoptimálnejšia. Pri stanovení výšky náhrady súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že pri fyzickej
a súčasne aj morálnej ujme na zdraví (sťaženie spoločenského uplatnenia), je podľa súčasnej legislatívy
hodnotená určitými finančnými stropmi (zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní osôb poškodených
násilnými trestnými činmi. Výška náhrady nemajetkovej ujmy nepresiahne 10-násobok minimálnej mzdy,
teda sumy 352 €.). Morálna ujma, ktorá sa týka zásahu do občianskej cti, nemôže byť ohodnotená viac,

ako fyzická a morálna ujma dohromady v prípade ťažkej ujmy na zdraví, resp. v prípade straty končatiny.
Opačný prístup, podľa názoru súdu, by bol nespravodlivý, neprimeraný. Stanovenú výšku súd preto
považoval za primeranú a taktiež aj z dôvodu, že takáto výška vzhľadom k počtu nákladov výtlačkov
nemôže mať likvidačný charakter pre odporcu. (Na pojednávaní dňa 5.2.2014 čl. 243 spisu právny
zástupca navrhovateľa uviedol a právny zástupca odporcu to nespochybnil, že denný náklad je približne

70 000 výtlačkov, s tým spojená výška zisku a rozsah publicity. Jeden dvojstránkový inzerát na totožnom
mieste, kde boli uverejnené sporné články, stojí približne 20 000 €, pričom priznaná suma predstavuje 16
000 €.) Bral do úvahy aj tú skutočnosť, že odporca nevyužil inštitút opravy na úprimné ospravedlnenie,
ktorému by zodpovedalo objektivizovanie nepravdivých faktov. Inštitút opravy bol zneužitý, opäť boli
uverejnené nepravdivé informácie. Bral do úvahy aj to, že článok bol uverejnený aj na internete a s

menom navrhovateľa na internete bola táto kauza spájaná dlhodobo.

Vychádzajúc z uvedených okolností, za ktorých došlo k neoprávnenému zásahu, súd mal za to, že
odporca konal s hrubou nedbanlivosťou pri spracovávaní a overení faktov. Motívom bola mediálna
senzácia a odhalenie pozadia kauzy, zvýšenie predajnosti časopisu, ale pri aplikácii hrubej nedbanlivosti

nepravdivo očiernil navrhovateľa.

Čím vyšší počet priťažujúcich okolností, tým vyššia nemajetková ujma.

Čím závažnejšia ujma do rozsahu trvania následkov, tým vyššia náhrada v peniazoch (bola preukázaná

objektívna možnosť vzniku závažnej ujmy v oblasti navrhovateľovi cti, dôstojnosti, vážnosti, rodinných,
priateľských, profesionálnych vzťahov; bola daná objektívna možnosť straty dôvery klientov, priateľov,
rodiny; bola daná objektívna možnosť označenia navrhovateľa ako človeka SDKÚ; bola daná
objektívnamožnosťoznačenianavrhovateľaakočlovekavpozadíekonomickom,politickom,cyperských
schránkových firiem, teda človeka na hrane zákona, ktorému bežný poctivý občan nemôže dôverovať;

boladanámožnosťprepojeniaspolitikouSDKÚ;boladanáobjektívnanemožnosťuchádzaťsaoverejnú
funkciu; bol preukázaný zásah veľkej intenzity).

Z uvedeného mal súd zistené, že je potreba primeranej satisfakcie vo finančnom vyjadrení a nepostačuje
len morálne zadosťučinenie. Zásah do osobnostných práv navrhovateľa má závažné, nepriaznivé, trvalé

následky v oblasti profesionálnej, pracovnej, obchodnej, súkromných vzťahov aj politickej. Bola trvalo
a nenávratne poškodená jeho česť, dôstojnosť, vážnosť v rodinných a profesijných vzťahoch. Preto v
tomto konkrétnom prípade nestačí len zadosťučinenie uverejnením ospravedlnenia. Z hľadiska intenzity
trvania a rozsahu nepriaznivých následkov, je potrebné aj finančné odškodnenie. Z týchto dôvodov súdpriznal navrhovateľovi odškodnenie vo výške 16 000 € a túto výšku považoval za primeranú. Vo zvyšnej
časti 34 000 € návrh zamietol (predmetom sporu bol nárok na odškodnenie vo výške 50 000 €, 50 000 € -
16 000 € = 34 000 €). Túto sumu považoval súd za primeranú ujme, ktorá bola navrhovateľovi spôsobená

a mal za to, že spĺňa podmienku spravodlivej rovnováhy medzi záujmami spoločnosti o ochranu dobrej
povestisúkromnýchosôbaprávomjednotlivcaslobodnevyjadriťsvojnázorvslobodnomdemokratickom
prostredí (napr. rozsudok ESLP vo veci T. v. Slovensko, sťažnosť č. 32686/96, uverejnené v Justičnej
revue č. 5/01). Čo do výšky súd vychádzal z vnútroštátnych pomerov. Aj keď ide o značnú mieru
zásahu do práva na ochranu osobnosti podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, čo do primeranosti

výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal aj z limitov výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá je
priznávaná osobám a obetiam trestných činov, kde výška je zo zákona limitovaná na sumu 3 520 € alebo
ak ide o škodu na zdraví vo výške 30 000 € a v takom prípade ide okrem fyzického poškodenia zdravia aj
o psychickú traumu. V súdenom prípade ide o psychickú traumu (zákon č. 215/2006 Z.z. o odškodňovaní
osôb poškodenými násilnými trestnými činmi, napr. znásilnenie). V týchto prípadoch, a to ani pri tých
najtvrdších a najvážnejších trestných činov, náhrada nepresiahne 10-násobok minimálnej mzdy (352 €).

Obetiamnásilnýchtrestnýchčinovtedamôžebyťvsúvislostisozásahomdoprávanaochranuosobnosti
priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v maximálnej výške 3 520 €. Súd pri stanovení výšky náhrady bral
do úvahy aj túto skutočnosť, aj keď zásah do práv navrhovateľa bol závažný, trvalý, veľkej intenzity.
V porovnaní s uvedenými náhradami mal súd za to, že suma 16 000 €, ktorá mu bola priznaná ako
nemajetková ujma, predstavuje 4,5-násobok náhrady nemajetkovej ujmy maximálnej obetiam trestných

činov (16 000 : 3520 = 4,5). Súd mal za to, že tým, že zdôvodnil prečo priznal navrhovateľovi náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 16 000 €, prečo takúto výšku považoval za primeranú, zároveň zdôvodnil,
prečo vo zvyšnej časti považoval nemajetkovú ujmu za neprimeranú, teda vo výške 34 000 €. Suma
34 000 € je rozdielom medzi uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 €
a priznanou náhradou 16 000 €.

Tieto okolnosti súd zohľadnil aj pri určení výšky nemajetkovej ujmy.

Zohľadnil však aj to, že odporca inštitút opravy - ospravedlnenia zneužil, zmanipuloval a opätovne
uverejnil nepravdivé informácie.

Súd vychádzal aj z toho, že jeden inzerát dvojstránkový na tých stranách, kde boli zverejnené články a
infografikavsúčasnostistojíviacako20000€,jednorazovýinzerátstojíodporcutoľko,akotátonáhrada,
pričom predáva výtlačky denníka L. a denný náklad je približne 70 000 výtlačkov. Teda takáto náhrada
nemôže byť likvidná pre odporcu. Je to komerčný denník, ktorý sa prioritne snaží o dosiahnutie zisku

a tomu podriadil informácie v tomto denníku.

Priznaním náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 16 000 € určil súd v nadväznosti na § 13
ods. 2 Občianskeho zákonníka mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti navrhovateľa. Cieľom bolo
zabezpečiť rešpektovanie a ochranu osobnosti navrhovateľa (R Najvyššieho súdu ČR z 25.9.2003, sp.

zn. 30Cdo 1542/2003). Teda súd splnil výchovnú a preventívnu funkciu náhrady.

Zároveň priznaním nemajetkovej ujmy v uvedenej výške súd splnil aj satisfakčnú funkciu, pretože išlo o
závažný zásah, závažné následky (R Najvyššieho súdu ČR z 28.6.2008, sp. zn. 30Cdo 1522/2007).

Súd prihliadol aj k tomu, že morálne zadosťučinenie formou uverejneného ospravedlnenia navrhovateľ
nedostal. Odporca nepravdivým, zmanipulovaním ospravedlnením ešte zhoršil dôsledky zásahu.
Neposkytol odporca dobrovoľne finančné prostriedky, neprejavil úprimnú ľútosť (R Najvyššieho súdu
ČR z 29.6.2006, sp. zn. 30Cdo 1088/2005). Naviac, z dôvodov už uvedených sa súdu len morálna
satisfakcia - ospravedlnenie, ľútosť zdali nedostatočné v pomere k závažnosti zásahu a následkov. Preto

súd voľnou úvahou, vychádzajúc z uvedených kritérií, určil náhradu vo výške 16 000 €, aby zmiernil
nemajetkovú ujmu.

V rozsahu zamietnutého návrhu (34 000 €) nemal už uvedené podmienky, z už uvedených dôvodov
preukázané, preto čo do náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 34 000 € návrh zamietol.

Zo záverov odvolacieho súdu vyplýva, že prvostupňový súd v napadnutom rozsudku nerozhodol o celom
žalobnom petite, pretože nerozhodol o návrhu na odstránenie článku s názvom „U. L. P. B. S.“ zo dňa13.4.2011 a článku s názvom „S. U. K.“ zo dňa 15.4.2011 z archívu článkov na internetovej stránke
A..L..U..

Súd zamietol návrh na odstránenie uvedených článkov z archívu článkov na internetovej stránke
A..L..U.. V nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP súd rozhoduje podľa stavu ku dňu rozhodovania.
V prípade, že by súd návrhu na odstránenie článkov vyhovel, takýto výrok by bol nevykonateľný
za situácie, kedy odporca v konaní uviedol, že články z archívu článkov na internetovej stránke
www.pravda.sk ku dňu rozhodovania sú odstránené. Súd nemohol nariadiť

odstránenie už odstránených článkov. Právny zástupca navrhovateľa žiadnym spôsobom nespochybnil
tvrdenie právneho zástupcu odporcu, že články sú ku dňu rozhodovania odstránené z archívu článkov
na internetovej stránke www.pravda.sk , preto v tomto smere súd vychádzal z
nesporných tvrdení účastníkov konania v zmysle § 120 ods. 3 OSP a § 153 ods. 1 OSP.

Návrh na vydanie ospravedlnenia súd zamietol, pretože neboli splnené podmienky podľa § 155

ods. 4 OSP, § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh zamietol aj preto, že navrhovateľ žiadal
ospravedlnenie za údaje, ktoré v článkoch obsiahnuté neboli. Uverejnenie ospravedlnenia je jedna z
foriem zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O túto zložku zadosťučinenia sa obral
samotný navrhovateľ neurčitým návrhom na ospravedlnenie. Navrhovateľ je právne zastúpený, súd
nemá poučovaciu povinnosť ani čo do hmotného, ani čo do procesného práva. Návrh na ospravedlnenie

musívychádzaťzpresnéhozneniačlánkov,musíbyťvykonateľnývýrok.Presnemusíbyťuvedené,ktorá
konkrétna časť článku má byť zmenená a za ktorú inú konkrétnu časť článku, aby nemohlo byť právo
vyplývajúce z rozsudku využité neprimerane, rozširujúco, na úkor druhého účastníka konania, resp.
zneužité na dosiahnutie iných cieľov. Navrhovateľ v návrhu na uverejnenie ospravedlnenia neuviedol
presné, určité, vykonateľné znenie viet v sporných článkoch, za ktoré sa má odporca ospravedlniť.

Do obsahu ospravedlnenia uviedol svoj vlastný výklad, význam viet sporných článkov, preto bol návrh
zamietnutý pre neurčitosť, nevykonateľnosť tejto časti rozsudočného návrhu. Z týchto dôvodov sa súd
nezaoberal vecnou stránkou návrhu na uverejnenie ospravedlnenia. Návrh zamietol. Navrhovateľ v
návrhu nesplnil ani podmienku podľa § 155 ods. 4 OSP - navrhovaný výrok rozsudku neobsahoval
rozsah, formu, spôsob uverejnenia.

Z toho vyplýva, že navrhovateľ bol úspešný čo do zaplatenia 16 000 €, neúspešný čo do zaplatenia
34 000 €. Súd priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu 100 %, pretože
aplikoval na náhradu trov konania § 142 ods. 3 OSP. Navrhovateľ je plne úspešným účastníkom konania,
pretože výška plnenia závisela od úvahy súdu.

Súd priznal navrhovateľovi trovy konania v nasledovnej výške: 8 úkonov právnej pomoci (prevzatie a
príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd, účasť na pojednávaní dňa 29.1.2013 (3-krát - za
každé 2 začaté hodiny), účasť na pojednávaní dňa 23.5.2013, účasť na pojednávaní dňa 5.2.2014) =
8 x 526,13 € + účasť na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku 263,06 € = 4472,10 €

+ 1-krát režijný paušál po 7,41 € + 4-krát režijný paušál po 7,81 € + 3-krát režijný paušál po 8,04 €.
Spolu režijný paušál 62,77 (7,41 + 31,24 + 24,12). Odmena advokáta = 4 209,04 (526,13 x 8) + 263,06
= 4 472,10. 4 472,10 + 62,77 = 4 534,87 + 20% DPH = 907 € = 5 441,87 €. Ďalej právny zástupca
vyúčtoval náhradu hotových výdavkov za stratu času pri doprave na pojednávanie dňa 29.1.2013 na
trase Bratislava - Čadca a späť v sume 130,20 € + cesta na pojednávanie dňa 23.5.2013 v sume 130,20

€ + dňa 5.2.2014 v sume 134 € + dňa 25.2.2014 v sume 134 € = 528,40 € + náhrada za použitie vozidla
za cestu 4-krát na trase Bratislava - Čadca a späť vo výške 342,58 € + náhrada za spotrebované PHM
v sume 275,41 € = 1146,39. Spolu 260,40 (130,20 x 2) +268 (134 x 2) = 528,40 + 1 146,39 = 1 674,79
€. K tomu súdny poplatok za návrh 1 566 € a za odvolanie 1 086 € (čl. 338). Spolu 1 674,79 + 1 566
+ 1 086 + 5441,87 € = 9 768,66 €.

Súd nepriznal ako úkon vo veci samej vyčíslenie trov konania. Výrok o trovách konania je výrokom, ktorý
je závislý od výroku vo veci samej, preto vyčíslenie trov konania nemôže byť úkonom vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline

prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.