Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. január 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/157/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611202038
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1611202038.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky pred sudkyňou Mgr. Ing. Annou Přikrylovou v právnej veci navrhovateľa:

CETELEM SLOVENSKO, a.s., IČO: 35 787 783, so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, zastúpený
advokátskou kanceláriou Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 15, 811 01 Bratislava, proti odporcovi:
N. o zaplatenie 1.690,64 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 174,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % úrokom z omeškania ročne z priznanej sumy od 01.02.2010 do zaplatenia všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.03.2011 domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy 1.690,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.633,89 Eur od
01.02.2010 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel
dňa 12.10.2005 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Na základe písomnej žiadosti obsiahnutej
v časti C) vyššie uvedenej úverovej zmluvy vydal navrhovateľ odporcovi úverovú kartu a poskytol mu

úverový rámec vo výške 20.000,-Sk (663,88 Eur), z ktorého odporca vyčerpal peňažné prostriedky v
sume 2.198,47 Eur. Podľa bodu IV.-3.-1. VÚP (všeobecných úverových podmienok) bol odporca povinný
riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok vo
výškeminimálne5%zposkytnutéhoúverovéhorámca,splatnýchvždyk10.dňukalendárnehomesiaca.
Odporca si svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil. Odporca uhradil navrhovateľovi
len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 1.893,25 Eur do odstúpenia od úverovej zmluvy. Podľa bodu
V.-3. VÚP je navrhovateľ oprávnený požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 8 % z každej

splátky, s úhradou ktorej je v omeškaní viac než 30 dní. Dňa 31.01.2010 sa stal dlh splatný v celom
rozsahu v dôsledku odstúpenia od zmluvy.

Odporca sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril.

Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ako aj neúčasť
navrhovateľa ospravedlnil a súhlasil, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Odporca sa na pojednávanie

nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, pričom predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 21.12.2015.
O odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu nepožiadal. Súd preto podľa § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti účastníkov konania.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom navrhovateľa, zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru (bez uvedenia dátumu), čiastočným odstúpením od zmluvy zo dňa 24.11.2009,
dokladom o doručení čiastočného odstúpenia od zmluvy, potvrdením o odfinancovaní peňažných

prostriedkov, potvrdením o prijatí splátok, výpisom z účtu, sadzobníkmi poplatkov navrhovateľa ako aj
ostaným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom na tejto zmluve
nie je uvedený dátum. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 6.561,- Sk na financovanie

tovaru. Odporca mal predmetný úver vrátiť v 9tich mesačných splátkach vo výške 729,- Sk splatných
vždy k 15. dňu v mesiaci počnúc dňom 15.11.2005. Z tohto uvedeného dátumu je možné predpokladať,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzatvorená dňa 12.10.2005, tak ako navrhovateľ tvrdí v návrhu.
Predmetná zmluva taktiež obsahovala časť C) „ Úverová karta“, v ktorej je uvedené, že klient ďalej
žiada, aby ho navrhovateľ zaradil do zoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca, aby mu
poskytol úverový rámec vo výške 20.000,-Sk a vydal úverovú kartu na jeho meno. Ďalej sa uvádza, že

(odporca) berie na vedomie, že jeho žiadosť o vydanie úverovej karty bude posudzovaná na základe
údajov uvedených v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a priebehu jeho splácania.
Zaväzuje sa splácať čerpaný úver a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach vo výške
minimálne 5 % poskytnutého úverového rámca. Z čiastočného odstúpenia od zmluvy zo dňa 24.11.2009
súd zistil, že navrhovateľ oznámil odporcovi, že podľa čl. IV.-4.2. všeobecných podmienok odstupuje

od úverovej zmluvy - časti týkajúcej sa úverovej karty, tento úver sa dňom 31.12.2009 stal splatným v
celom rozsahu. Navrhovateľ súčasne vyzval odporcu k úhrade sumy 1.690,64 Eur, z toho 392,- Eur ako
dlžné mesačné splátky,1.241,89 Eur ako úverová istina splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy
a 56,75 Eur ako zmluvná pokuta. Písomnosť bola odporcovi doručená dňa 04.12.2009. Z potvrdenia
odfinancovania ako i výpisom z účtu mal súd preukázané, že odporca začal čerpať peňažné prostriedky

prostredníctvomúverovejkartydňa27.02.2006,celkovovyčerpalsumu2.068,03Eur(niesumu2.198,47
Eur ako tvrdil navrhovateľ v návrhu) a súčasne bolo preukázané z potvrdenia o prijatí splátok, že odporca
navrhovateľovi uhradil celkovo sumu 1.893,25 Eur tak, ako to tvrdil navrhovateľ.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu 27.02.2006,
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,

ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 27.02.2006,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských v znení účinnom k 27.02.2006, na účely tohto
zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods.1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 27.02.2006,
veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj

predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods.1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 27.02.2006, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonač.258/2001Z.z.zmluvaospotrebiteľskomúverevzneníúčinnomk27.02.2006,
okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčettýchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 27.02.2006, úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je
neplatný. Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

Podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 27.02.2006, ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 27.02.2006, výkon práv a povinností

vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a
oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 451 ods.1,2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 27.02.2006, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 27.02.2006, splnením dlh zanikne.

Podľa Čl. 6 ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa Čl. ods.1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

Po vykonanom dokazovaní súd vyvodil ten právny záver, že návrh v časti zaplatenia dlžnej sumy
1.515,86 Eur s príslušenstvom z titulu poskytnutej úverovej karty nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ
s odporcom uzavreli dňa 12.10.2005 zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s dohodnutými
podmienkami ako individuálne špecifikovanú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi
úver vo výške 6.561,- Sk. Touto zmluvou však navrhovateľ ďalej odporcovi nanútil aj iný úkon než ten,

ktorý bol v danom okamihu v sfére záujmu odporcu, nakoľko podpisom formulárovej zmluvy (predtlače
úverovej zmluvy) sa odporca súčasne jedným a tým istým podpisom na predmetnej listine podpísal aj
pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týkala absolútne iného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť až
v budúcnosti. Z uvedeného vyplýva, že ak odporca mal záujem o poskytnutie úveru, musel podpísať
predtlač listiny, ktorá zároveň obsahovala aj náležitosti iného právneho úkonu. S poukazom na uvedené

dôvody má súd za to, že právny úkon odporcu ako spotrebiteľa (§ 23a ods. 1 zákona č. 634/1992
Zb.) v časti C) Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru možno kvalifikovať ako nekalú praktiku,
ktorá v zmysle ust. Smernice Rady č. 93/13/EHS nemôže požívať právnu ochranu. Z obsahu Zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru v časti C) jednoznačne vyplýva, že odporca požiadal o zaradenie dozoznamu žiadateľov o poskytnutie úverového rámca vo výške 20.000 Sk a o vydanie úverovej karty za
podmienok stanovených v časti C1) listiny. Z obsahu takto dojednaných podmienok potom vyplýva, že
na žiadosť zákazníka sa zmluvné strany môžu v budúcnosti dohodnúť o prípadnom takomto úvere. Tomu

zodpovedá aj možnosť navrhovateľa žiadosti nevyhovieť, resp. vyhovieť avšak v menšom rozsahu. Ak
teda navrhovateľ rozhodne o poskytnutí úverového rámca a o vydaní úverovej karty a následne poskytne
klientovi peňažné prostriedky, pričom za zmluvu o revolvingovom úvere považuje žiadosť spotrebiteľa
o zaradenie do zoznamu uchádzačov o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty bez
osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individualizovaný v

zmysle ust. § 4 ods.2 zák. č. 258/2001 Z.z., súd má za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej formy tak,
ako to požaduje ust. § 4 ods.1 zák. č. 258/2001 Z.z., a preto je zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú
sa žalobca odvoláva, aj z tohto dôvodu neplatná. Súd ešte dodáva, že odporca ako spotrebiteľ nemohol
individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy formulovanej písomne na
predtlači ako „žiadosť“ o poskytnutie úverového rámca a vydania úverovej karty. Navrhovateľ si týmto
zrejme zabezpečoval rozvíjanie jeho ďalšej podnikateľskej činnosti formulárovou zmluvou, keď samotný

návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere formuloval on sám. Takýto postup vyvoláva dojem
o jeho cielenej stratégii, kedy spotrebiteľovi vnútil nepožadovanú službu a podmienky úveru „skryl“ na
základe neprehľadných blanketných ustanovení zmluvy.

Keďže odporcovi bola na základe vyššie uvedeného neplatného právneho úkonu poskytnutá

(vyčerpaná) suma 2.068,03 Eur, navrhovateľovi vzniklo v súlade s ust. § 451 Občianskeho zákonníka
právo požadovať od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia, a to vo výške poskytnutého plnenia.
Vzhľadom k tomu, že odporca podľa tvrdenia navrhovateľa i predložených listinných dôkazov plnil
celkovo v sume 1.893,25 Eur, navrhovateľ má teda nárok na rozdiel medzi čerpanými peňažnými
prostriedkami a splátkami, ktoré odporca uhradil, čo predstavuje sumu 174,75 Eur (2.068,03 Eur -

1.893,25 Eur). Súd teda priznal navrhovateľovi sumu 174,75 Eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa
zamietol.

Navrhovateľovi ďalej vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a to vo výške 9% ročne od 01.02.2010 do

zaplatenia. Navrhovateľ v čiastočnom odstúpení zo dňa 24.11.2009, ktoré bolo odporcovi doručené dňa
04.12.2009 odporcovi oznámil, že úver sa stáva splatným ku dňu 31.12.2009 a že úrok z omeškania
budeúčtovaťod01.01.2010.Vnávrhuvšaknavrhovateľžiadalúrokzomeškaniaažododňa01.02.2010,
preto mu súd priznal úrok z omeškania od tohto dňa tak, ako to navrhovateľ žiadal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Vzhľadom na predmet konania a rozhodnutie
súdu bol odporca v konaní pomerne úspešnejší (návrhu bolo vyhovené v časti o zaplatenie 174,78 Eur
s príslušenstvom, zamietnutý bol v časti o zaplatenie sumy 1.515,86 Eur), a preto odporcovi vzniklo

právo na pomernú náhradu trov konania. Keďže odporca si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne
trovy konania mu zo súdneho spisu ani nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania voči navrhovateľovi
nepriznal.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde Malacky. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Bratislave (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.
2 O.s.p.)