Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115227734
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2115227734.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: P. Q., bytom L. XX, W., toho času U. X. X, S., proti
odporcovi: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu Trnavské automobilové závody, š. p. v likvidácii,
Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 00 009 199, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa
proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 8. decembra 2015, č.k. 8C/516/2015-87, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým by odporcovi bolo zakázané začať a pokračovať v dražbe nehnuteľností
nachádzajúcich sa v k. ú. S., obec S., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXX ako stavba - kultúrny
dom so súp. č. XXXX postavená na parc. č. 8621/1 a parc. č. 8621/1 o výmere 1.750 m2 zastavané
plochy a nádvoria a parc. č. 8619/1 o výmere 1.051 m2 zastavané plochy a nádvoria (všetko parcely

registra „C“) až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vrátane zákazu ich zaťaženia alebo
ich prevodu v prospech tretej osoby.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 74 ods. 1, § 75 ods. 1 a 8, § 76 ods. 1
písm. e) a f) O.s.p., keď napriek tvrdenia navrhovateľa ohľadom vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam súd zistil zo spisu 31Cbi/2/2008, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal vylúčenia

nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. S. ako stavba - kultúrny dom súp. č. XXXX na parc.
č. 8621/1, parc. č. 8621/1 pozemok o výmere 1.750 m2 a parc. č. 8619/1 zastavaná plocha dvor o
výmere1.051m2zosúpisumajetkuúpadcuTrnavskéautomobilovézávody,štátnypodnikvlikvidácii,bol
zamietnutý rozsudkom č.k. 31Cbi/2/2008-430371 zo dňa 09.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č. k. 21CoKR/3/2013-637 zo dňa 29.10.2013 (právoplatné dňa 03.03.2014). Uznesením
Najvyššieho súdu č.k. 4Obdo 24/2014 zo dňa 30.04.2014 bolo dovolanie navrhovateľa odmietnuté.

Aby súd mohol vyhovieť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, musel by navrhovateľ osvedčiť
skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, čo neosvedčil, keď doplnením návrhu navrhovateľ uviedol, že vo veci samej sa mieni domáhať
ochrany svojho vlastníckeho práva. Čím uviedol, aký vzťah má navrhované opatrenie k predmetu
budúceho konania vo veci samej. Keď už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
podávaného pred začatím konania, musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní

domáhať, teda akú žalobu mieni podať, len tak je možné posúdiť, či navrhované predbežné opatrenie má
vzťah k predmetu budúceho konania o žalobe, najmä či vzťah, ktorý sa predbežným opatrením upraví,
bude vyriešený konečným rozhodnutím vydaným na základe žaloby. Konajúci súd bol toho názoru, že
navrhovateľ neosvedčil existenciu svojho práva, vlastníckeho práva, ktoré má byť porušované, ktorému
má byť poskytnutá ochrana, k predmetnej nehnuteľnosti. Z vyššie uvedeného mal súd osvedčené,
že navrhovateľov návrh na vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku odporcu bol

právoplatne zamietnutý v konaní sp. zn. 31Cbi/2/2008 dňa 03.03.2014. Na základe uvedeného súd
ďalšie predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia, osvedčenie skutočností, ktoré sú potrebné nato, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov alebo by tu bola obava, že výkon súdneho rozhodnutia
vo veci samej by bol ohrozený, ďalej neskúmal a rozhodol pri aplikácii § 74 O.s.p. tak, že zamietol návrh
na nariadenie predbežného opatrenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. S
napadnutým rozhodnutím nesúhlasil, pretože prvostupňový súd podľa jeho názoru nezohľadnil všetky
potrebné a právne relevantné skutočnosti, ktoré svedčia v prospech nariadenia predbežného opatrenia

a vec následne aj nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že
súd predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia neskúmal, nakoľko mal za to, že on nemal
osvedčiť existenciu svojho vlastníckeho práva, ktoré má byť porušované a ktorému má byť poskytnutá
ochrana, pričom súd poukázal na to, že v konaní právoplatne skončenom pred Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 31Cbi/2/2008 bol návrh na vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku
odporcu právoplatne zamietnutý. Poukázal na rozhodujúcu prax súdov, z ktorej je zrejmé, že súd

rozhodne o nariadení predbežného opatrenia a tým istým uznesením uloží navrhovateľovi podať v
určenej lehote návrh na začatie konania vo veci samej, pričom často, či už súd prvého stupňa, alebo
odvolací súd, určia práve predmet konania vo veci samej. On poukázal bezprostredne hroziacu ujmu,
a to ohrozenie svojho vlastníckeho práva tým, že odporca začal konať vo veci dražby predmetných
nehnuteľností, pričom okolnosti nadobudnutia jeho vlastníckeho práva, ako aj jeho oboznámenia sa s

dražbou uviedol tak v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako aj v jeho doplnení. Poukázal
na to, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol zákonným spôsobom. Poukázal aj na to, že v konaní
vedenom pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 31Cbi/2/2008 podal ústavnú sťažnosť, o ktorej sa vedie
konanie pred Ústavnom súdom SR s tým, že jeho podanie je evidované pod sp. zn. I.ÚS 549/2015 a
dňa 09.12.2015 bolo predbežne prerokované a uznesením prijaté na ďalšie konanie. Za danej situácie,

keď odporca reálne mieni pokračovať v dražbe, niet inej možnosti, než tieto jeho aktivity pozastaviť,
aby neprišlo k nenapraviteľným následkom a právne zmätočnej situácii. Uviedol tiež, že nemá možnosť
ani priestor, kam by veci z predmetných nehnuteľností vypratal, navyše rekonštrukciou investoval do
týchto nehnuteľností, čím by sa následne odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Dodal tiež, že
nemá vyriešenú bytovú otázku, a teda vysťahovaním by sa stal bezdomovcom, pričom nehnuteľnosti

užíva od roku 2000.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala
včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 211 ods. 1 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/516/2015 je konanie o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by bolo odporcovi zakázané začať a pokračovať v dražbe
nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. S., obec S., okres Trnava, zapísaných na LV č. XXXX ako
stavba - kultúrny dom so súp. č. XXXX postavená na parc. č. 8621/1 a parc. č. 8621/1 o výmere 1.750
m2 zastavané plochy a nádvoria a parc. č. 8619/1 o výmere 1.051 m2 zastavané plochy a nádvoria

(všetko parcely registra „C“) až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vrátane zákazu ich
zaťaženia alebo ich prevodu v prospech tretej osoby.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.

Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania (§ 74 O.s.p.) alebo po začatí konania (§
102 O.s.p.). Predbežné opatrenie je zaužívaným inštitútom civilného procesu, ktorého opodstatnenie a
využívanie je jednoznačné a nespochybňované. V oboch prípadoch je možné ho vydať z dvoch dôvodov.
Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho

rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch tipov predbežných opatrení je ich
predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov alebo zabezpečuje
výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Dočasná právna ochrana je
poskytovaná z dôvodu potreby dočasnej právnej úpravy pomerov účastníkov právneho vzťahu alebo zdôvodu ohrozenia uskutočniteľnosti neskoršieho výkonu súdneho rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva,
že predbežné opatrenie je príkladom zabezpečovacieho inštitútu civilného procesu, ktoré je realizované
prostredníctvom „dočasného“ súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie musí mať preto vzťah k

právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom súdneho konania o žalobe.

Predbežným opatrením sa nesmie v právnych vzťahoch medzi účastníkmi vytvoriť nenávratný
(nenapraviteľný) stav. V zmysle tohto predpokladu sa uplatňuje zásada, ktorá limituje nariadenie
predbežného opatrenia možnosťou navrátenia do predošlého stavu, ak sa v konaní vo veci samej ukáže,

že dočasná, provizórna ochrana účastníka nemá oporu v konečnom rozhodnutí súdu.

Podstatným znakom predbežného opatrenia je jeho dočasný a predbežný charakter, účastník
nenadobúda práva priznané predbežným opatrením, v danom prípade bude predbežné opatrenie trvať
do skončenia konania vo veci samej.

Predbežné opatrenie slúži k dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv
účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru
predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú
potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však

nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a to buď potreba
dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť
nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného
opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná

výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému
sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa,
pričom v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Aj podľa názoru odvolacieho súdu neboli osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o

pravdepodobnosti uplatneného nároku, keď prvostupňový súd správne poukázal na právoplatne
skončené konanie vedené pod sp. zn. 31Cbi/2/2008, v ktorom sa navrhovateľ domáhal vylúčenia
označených nehnuteľností zo súpisu majetku úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v
likvidácii.

Odvolací súd tiež poukazuje na stanovisko Obchodného kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa
16.12.2002, sp. zn. Obpj 7/2002, v zmysle ktorého usmerňovať činnosť správcu podstaty môže súd len
v rámci konkrétneho konkurzného konania a predbežným opatrením vydaným v inom konaní nemožno
správcovi zakázať, aby nakladal s vecami zapísanými do súpisu podstaty.

Z odôvodnenia citovaného stanoviska vyplýva, že konkurzné konanie tak, ako každé súdne konanie,
je autonómne v tom, že postupovať v ňom, robiť úkony a iným spôsobom ovplyvňovať jeho priebeh,
môže len súd, na ktorom konkurzné konanie prebieha a len v rámci tohto konania. Do súdneho konania
nemôže zasahovať žiaden iný súd, ale ani ten istý súd v rámci iného konania. Usmerňovať činnosť
správcu podstaty môže súd len v rámci konkrétneho konkurzného konania. Osoby, ktoré uplatňujú práva

k veciam, ktoré boli zapísané do súpisu, musia súd alebo správcu podstaty upozorniť na to, že veci
nemali byť do podstaty zapísané. Ak po takomto uplatnení, že sa vec nemala zapísať do podstaty,
zostanú pochybnosti, či vec do podstaty patrí, zapíše sa vec do súpisu s poznámkou o nárokoch
uplatnených inými osobami. Súd uloží tomu, kto tvrdí, že vec do súpisu nemala byť zapísaná, aby v
súdomurčenejlehotepodalžalobuprotisprávcovinasúde,ktorývyhlásilkonkurz.Akvylučovaciažaloba

bola v stanovenej lehote podaná, o tom, či vec do podstaty patrí, musí rozhodnúť súd v samostatnom
konaní.V predmetnej veci navrhovateľ uplatňoval práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli zapísané do súpisu
konkurznej podstaty, následne podal i žalobu proti správcovi na vylúčenie predmetných nehnuteľností
zo súpisu, táto žaloba však bola neúspešná.

Aj s prihliadnutím na vyššie uvedené nebolo preto možné v konaní o nariadenie predbežného opatrenia,
teda v inom konaní, uložiť správcovi konkurznej podstaty, aby nenakladal s vecami zapísanými do súpisu
podstaty.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.